Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations
« Назад

Z dnešného evanjelia

Pohrozil im, aby ho neprezradili; tak sa splnilo, čo povedal prorok /20. 7. 2019/

Osobnosť Pána Ježiša je významná nielen v čase po jeho narodení do konca čias, ale osobnosť Pána Ježiša ako budúceho Mesiáša bola významná aj pred jeho narodením. Sám Pán Ježiš to potvrdzuje v evanjeliu slovami, keď cituje proroka Izaiáša: „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil... „ (Mt 12,18). Prečo si tieto slová vzťahuje na seba, vysvetľuje evanjelium: „Mnohí išli za nim a on ich všetkých uzdravil, len im pohrozil, aby ho neprezradili. Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš" (Mt 12,15-17). Izaiášove slová sú časťou piesne, v ktorej starozákonný spevák spieva o budúcom služobníkovi Pánovom. Katolícki exegéti, ale i mnohí ďalší veriaci učenci, zastávajú dodnes mienku, že služobník Pánov, o ktorom sa v týchto piesňach hovorí, je Mesiáš-Ježiš Kristus. O Mesiášovi vykladali už aj starovekí Židia. Tak ich vykladá chaldejský targúm, talmud, ale aj mnohí iní. Môžeme dnes povedať, že všetko, čo o sluhovi Pánovom hovoria piesne, dopodrobna sa splnilo na Ježišovi Kristovi. Podobnosť medzi sluhom Pánovým a Ježišom Kristom je taká veľká, že ju nemožno neuznať. A okrem Pána Ježiša nieto nikoho, kto by mohol stelesňovať osobu, vyspievanú a vykreslenú týmito ťahmi. Osoba Mesiáša je Izaiášovi známa a často nám ju predstavuje vo svojich proroctvách. Zo života Pána Ježiša však vieme a vidíme, že farizeji chcú Pána Ježiša zabiť. Preto sa Ježiš sťahuje do úzadia, a zároveň dáva príkaz tým, ktorých uzdravil, aby mlčali. Vieme však, že títo robia práve naopak. Preto sa Pán Ježiš dostáva stále do ťažkostí, a to je aj príčina, prečo neskôr žiadajú pre neho výrok smrti od Piláta. Je to zvláštne, že takýto málo závideniahodný život, ktorý musel viesť Pán Ježiš, stal sa stredobodom pozornosti a zmyslu života pre ľudí až do konca čias. Toto všetko však preniká čosi radostné, čomu dávame právom názov Evanjelium - radostná zvesť. Toto počínanie pochopíme, keď smrť a zmŕtvychvstanie Pána Ježiša chápeme vo svetle Božieho zjavenia. Čo naša tichosť? Hádame sa s druhými, kričíme na seba? O Ježišovi platia slová: „Nebude sa škriepiť, ani nebude kričať... Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí... „ (Mt 12, 19-20). Cítime, že toto patrí i nám? Čo naša pokora? Dokážeme vidieť v správaní a v počínaní druhých niečo dobré? Neuhasíme pohŕdaním, odmietnutím u druhého pokus o dobro? Skutočne sme žiakmi Pána Ježiša? Vieme byť aj ticho a vieme aj mlčať? Tieto a podobné otázky mali by sme si všimnúť i v praxi svojho života. Osobnosť Pána Ježiša bola, je a bude pre nás významnou, ktorú sa oplatí nasledovať, napodobňovať a podľa Ježišovho učenia aj žiť. Amen. Zdroj:www.evanjelizacia.eu
Комментарии