Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Z dnešného evanjelia

Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce /21. 6. 2019/

Pán Ježiš nám zanechal súvis poučení, medzi ktoré patrí i evanjelium a konkrétne slová: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklad... Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce" (Mt 6,19-21). Horská reč Pána Ježiša pokračuje podaním smerníc pre kresťana, aký má zaujať postoj a vzťah k materiálnym veciam. Tento úryvok evanjelia skúma pomer k majetku. Ten, kto uveril v Krista, musí mať na pamäti, že žije v hmotnom svete, ktorý vedie kresťana do ťažkých situácií. Neraz sa kresťan musí sám seba spytovať, či ide správnou cestou viery, či nepodlieha hmote, prípadne, či žije slobodne ako dieťa Božie. Kresťan sa musí naučiť správne hodnotiť pozemské veci. Čo tvorí poklad hmotného pozemského sveta? Sú to peniaze, výhodné zamestnanie, pohodlné bývanie a konzumný spôsob života..? Je to tak? Kresťan musí svoj život, teda aj svoj vzťah k veciam a okolnostiam riadiť tak, aby jeho srdce neliplo na pominuteľných veciach, ale viac venoval pozornosť iným hodnotám - pokladom, o ktorých hovoríme, že nestrácajú na hodnote, sú rovnako cenné, a to: milosti a Božia pravda. Môžeme povedať, že pre nás veriacich je to náš poklad, naše bohatstvo, a teda tam musíme mať aj svoje srdcia. Zvlášť dnes, keď sa hovorí o konzumnej spoločnosti, má si kresťan všimnúť, že veci tohto sveta nemajú stálu hodnotu, ale musí si byť vedomý, že aj lesk, sláva týchto vecí, nemá pre nás významnejšie miesto. Toto nám vysvetľuje Pán Ježiš v krátkom podobenstve o zdravom a chorom oku. V ľudskom tele má oko funkciu svetla. Človek so zdravými očami sa môže pohybovať, orientovať, čo naopak chýba chorému človeku. Takto je to aj s túžbou po bohatstve. Keď človek stratí duševný zrak, keď nedokáže správne veci chápať, prijímať, užívať, tak sa stáva slepým pre veci Božie, a teda uberá sa do záhuby. Kresťan sa musí starať, aby nestratil duševnýá zrak, aby si ho nepokazil. Musí si ceniť Boha viac ako všetko na svete! Zamyslime sa: Aký je náš vzťah k hmotným veciam? Čo považujeme za najcennejšie? Sú to peniaze, postavenie, rodina, Boh? Podobenstvo o oku nás tiež pobáda k zamysleniu. Ako sa pozerám na seba, na svoje okolie? Sú to oči tohto sveta, alebo je to pohľad Pána ježiša? Dávam prednosť veciam Božím pred vecami svetskými? Nemám v sebe túžbu len mať viac a viac, a preto mi na Boha nezostáva čas? Pripomeňme si stretnutie Pána Ježiša s bohatým mládencom. Zachovával príkazy. Chcel dosiahnuť večný život. Nazval Pána Ježiša dobrým. Ale keď dostal príkaz: „... choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným... a nasleduj ma!" (Mt 19,21) - ostal smutný. Jeho vzťah k bohatstvu bol silný, viac ako túžba dosiahnuť večný život, ako priateľstvo s Pánom Ježišom. Môžeme si spomenúť aj na podobenstvo o boháčovi a Lazárovi. Keď boháč prosí, aby šiel Lazár k jeho bratom a varoval ich, aby sa oni nedostali na miesto múk, kde sa dostal on, pretože sa viac venoval veciam tohto sveta ako veciam pre dušu, dostal odpoveď: „Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú" (Lk 16,29). A správne sa zachoval mýtnik Lévi. Tento Židmi nenávidený človek povie Ježišovi pri stretnutí s ním v jeho dome: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne" (Lk 19,8). A skutočne, jednal podľa slov Pána Ježiša a získal si miesto medzi Dvanástimi. Judáš sa však tým, že si bral zo spoločnej pokladničky, pomaly dopracoval ku zrade za 33 strieborných. A hoci ich vrátil, nemal už síl k celkovej zmene života, a preto sa obesil. Na príkladoch z evanjelia vidíme poučenie, povzbudenie i výstrahu. Odpoveď si každý z nás musí dať sám. Vec je otvorená, čas rozhodovania je tu. Keď sa modlíme Otče náš, modlime sa ho radšej pomaly a premýšľajme o tom, čo hovoríme s Ježišom. Amen. Zdroj:www.evanjelizacia.eu
Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations