Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce /21. 6. 2019/

Pán Ježiš nám zanechal súvis poučení, medzi ktoré patrí i evanjelium a konkrétne slová: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklad... Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce" (Mt 6,19-21). Horská reč Pána Ježiša pokračuje podaním smerníc pre kresťana, aký má zaujať postoj a vzťah k materiálnym veciam. Tento úryvok evanjelia skúma pomer k majetku. Ten, kto uveril v Krista, musí mať na pamäti, že žije v hmotnom svete, ktorý vedie kresťana do ťažkých situácií. Neraz sa kresťan musí sám seba spytovať, či ide správnou cestou viery, či nepodlieha hmote, prípadne, či žije slobodne ako dieťa Božie. Kresťan sa musí naučiť správne hodnotiť pozemské veci. Čo tvorí poklad hmotného pozemského sveta? Sú to peniaze, výhodné zamestnanie, pohodlné bývanie a konzumný spôsob života..? Je to tak? Kresťan musí svoj život, teda aj svoj vzťah k veciam a okolnostiam riadiť tak, aby jeho srdce neliplo na pominuteľných veciach, ale viac venoval pozornosť iným hodnotám - pokladom, o ktorých hovoríme, že nestrácajú na hodnote, sú rovnako cenné, a to: milosti a Božia pravda. Môžeme povedať, že pre nás veriacich je to náš poklad, naše bohatstvo, a teda tam musíme mať aj svoje srdcia. Zvlášť dnes, keď sa hovorí o konzumnej spoločnosti, má si kresťan všimnúť, že veci tohto sveta nemajú stálu hodnotu, ale musí si byť vedomý, že aj lesk, sláva týchto vecí, nemá pre nás významnejšie miesto. Toto nám vysvetľuje Pán Ježiš v krátkom podobenstve o zdravom a chorom oku. V ľudskom tele má oko funkciu svetla. Človek so zdravými očami sa môže pohybovať, orientovať, čo naopak chýba chorému človeku. Takto je to aj s túžbou po bohatstve. Keď človek stratí duševný zrak, keď nedokáže správne veci chápať, prijímať, užívať, tak sa stáva slepým pre veci Božie, a teda uberá sa do záhuby. Kresťan sa musí starať, aby nestratil duševnýá zrak, aby si ho nepokazil. Musí si ceniť Boha viac ako všetko na svete! Zamyslime sa: Aký je náš vzťah k hmotným veciam? Čo považujeme za najcennejšie? Sú to peniaze, postavenie, rodina, Boh? Podobenstvo o oku nás tiež pobáda k zamysleniu. Ako sa pozerám na seba, na svoje okolie? Sú to oči tohto sveta, alebo je to pohľad Pána ježiša? Dávam prednosť veciam Božím pred vecami svetskými? Nemám v sebe túžbu len mať viac a viac, a preto mi na Boha nezostáva čas? Pripomeňme si stretnutie Pána Ježiša s bohatým mládencom. Zachovával príkazy. Chcel dosiahnuť večný život. Nazval Pána Ježiša dobrým. Ale keď dostal príkaz: „... choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným... a nasleduj ma!" (Mt 19,21) - ostal smutný. Jeho vzťah k bohatstvu bol silný, viac ako túžba dosiahnuť večný život, ako priateľstvo s Pánom Ježišom. Môžeme si spomenúť aj na podobenstvo o boháčovi a Lazárovi. Keď boháč prosí, aby šiel Lazár k jeho bratom a varoval ich, aby sa oni nedostali na miesto múk, kde sa dostal on, pretože sa viac venoval veciam tohto sveta ako veciam pre dušu, dostal odpoveď: „Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú" (Lk 16,29). A správne sa zachoval mýtnik Lévi. Tento Židmi nenávidený človek povie Ježišovi pri stretnutí s ním v jeho dome: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne" (Lk 19,8). A skutočne, jednal podľa slov Pána Ježiša a získal si miesto medzi Dvanástimi. Judáš sa však tým, že si bral zo spoločnej pokladničky, pomaly dopracoval ku zrade za 33 strieborných. A hoci ich vrátil, nemal už síl k celkovej zmene života, a preto sa obesil. Na príkladoch z evanjelia vidíme poučenie, povzbudenie i výstrahu. Odpoveď si každý z nás musí dať sám. Vec je otvorená, čas rozhodovania je tu. Keď sa modlíme Otče náš, modlime sa ho radšej pomaly a premýšľajme o tom, čo hovoríme s Ježišom. Amen. Zdroj:www.evanjelizacia.eu