Svätá Lucia Filippini, rehoľníčka, zakladateľka rehole filipíniek /25. 3. 2019/ * 13. január 1672 Corneto, dnes Tarquinia v Toskánsku, Taliansko † 25. marec 1732 Montefiascone, Taliansko Význam mena: svetlá, žiariaca (lux – svetlo; z lat.)

Svätá Lucia Filippini, rehoľníčka, zakladateľka rehole filipíniek Sv. Lucia Filippini sa narodila 13. januára 1672 v Cornete Tarquini v Taliansku (kraj Toskánsko). Rodičia sa volali Filip a Magdaléna. Lucia bola najmladšia z piatich detí. Dve z detí však zomreli v útlom veku. Matka zomrela rok po narodení Lucie. Keď mala Lucia sedem rokov, zomrel aj otec. Pozostalé deti vychovával strýc. Lucia bola zvláštne, „netypické“ dieťa. Bola vážna, nemala rada hry a zábavy, veľmi rada sa modlievala a chodila do kostola. Už ako desaťročná vyučovala katechizmus svoje rovesníčky, ktoré ju veľmi rady počúvali. Raz ju s úžasom počúval kardinál Barbarigo, ktorý ju so súhlasom príbuzných vzal do Montefiascona, kde ju zveril klariskám na ďalšie vzdelávanie. Tam získala dobré vzdelanie a naučila sa ďalším čnostiam. Mnohí ľudia o nej hovorili ako o svätici. Kardinál mal s ňou ďalšie plány. Chcel, aby spolu s ďalšími učiteľkami vyučovala ostatných vo viere a čnostiach. Lucia sa tomu sprvu bránila, chcela žiť v utiahnutosti v kláštore. No nakoniec sa z poslušnosti podriadila. Kardinál do Montefiascone pozval Rosu Venerini, ktorá Lucii pomohla založiť školu pre dievčatá. Veľmi sa jej darilo. Vyučovala dievčatá, pod vedením kardinála sa starala aj o rodiny, spolu s dievčatami chodievala aj k chorým. Postupne si vychovala nasledovníčky, ktoré jej v tejto práci pomáhali. Chodila aj do iných miest, kde tiež zakladala podobný spôsob kresťanskej školy. Všade sa stretla s úspechom, hoci bolo aj veľa neprajných a závistlivých ľudí, ktorí spôsobovali problémy. V roku 1707 na pozvanie pápeža Klementa IX. prišla do Ríma, aby aj tam založila podobnú školu. Aj tam mala úspech. Postupne sa k nej pridávali ďalšie a ďalšie učiteľky, ktoré sa medzi ľuďmi nazývali „filipínky“. V roku 1727 dostala Lucia rakovinu pŕs. No neúnavne pracovala ďalej. Až štyri mesiace pred smrťou prestala pracovať. Vtedy sa však už nevládala postaviť z postele. K rakovine sa pridružilo aj ochrnutie. Svoje utrpenie však znášala s radosťou. Často sa modlievala so svojimi spoločníčkami Te Deum (Teba, Bože, chválime). Sama predpovedala, že zomrie na sviatok Zvestovania Pána. Tak sa aj stalo. Na poludnie 25. marca 1732 zomrela. Pochovali ju v katedrále v Montefiascone. Za svätú bola vyhlásená v roku 1930. Učiteľky „filipínky“ aj dnes pôsobia vo svete. Sú známe aj pod menom „maestre pie“, zbožné učiteľky. Zdroj:www.životopisysvatych.sk