Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Životopisy svätých

Svätý Vít, mučeník /15. 6. 2019/ * Mazzara, dnes Mazzara del Vallo, Sicília, Taliansko † okolo 304 blízko Santa Cecilia pri Eboli, Taliansko Význam mena: ochotný, horlivý (z lat.) Patrón Dolného Saska, Saska, Čiech, Sicílie, Prahy, mládeže a epileptikov, krčmárov, lekárnikov, vinohradníkov, pivovarníkov, hercov, kováčov medi, nemých ľudí, holubov, domácich zvierat, patrón pre neporušenosť, dobrú sejbu a dobrú žatvu, patrón proti posadnutosti, zúrivosti, rozčúleniu, hystérii, záchvatom, besnote a epilepsii, nočnému pomočovaniu detí, ušným a očným chorobám, búrkam, bleskom, nebezpečenstvu požiarov, neúrode, neplodnosti

Svätý Vít, mučeník Sv. Vít sa narodil v rodine vznešeného Rimana Hylasa v 3. storočí. Zachovali sa o ňom prevažne nepriame informácie a veľa dôkazov dávneho kultu. Veľa informácií máme na základe legiend, takže ťažko určiť, čo je skutočnosť a čo nie. Podľa jednej z nich sa narodil v meste Mazzaree (dnešná Mazzara del Vallo na Sicílii) v rodine pohanského rímskeho senátora. K viere ho priviedla jeho pestúnka Krescencia a vychovávateľ Modestus. Keď mal sedem-osem rokov, jeho otec ho začal bíjať kvôli viere. Dokonca ho postavil pred súd, ktorý ho, samozrejme, odsúdil, lebo nechcel zanechať svoju vieru. Sudca vraj rozkázal, aby ho zbili, ale vzápätí sudcovi a jeho sluhom ochrnuli ruky. Vít, keď to uvidel, začal sa modliť a oni sa uzdravili. Otec však neustúpil. Zamkol ho do miestnosti s roztopašnými dievčatami, ktoré sa ho snažili zviesť. Keď ho pri tom cez kľúčovú dierku pozoroval, uvidel svojho syna obklopeného siedmimi anjelmi a hneď nato oslepol. Chcel pomôcť; sľúbil obetovať v Jupiterovom chráme býka so zlatými rohmi. Zbytočne. Uzdravil sa až na modlitby svojho syna. Ani vtedy však nepochopil a naďalej sa usiloval pripraviť svojho syna o život. Vtedy Vít spolu so svojím vychovávateľom Modestom a pestúnkou Krescenciou dostali zjavenie anjela, ktorý ich zaviedol na loď smerujúcu do mesta Lucanien. Tam si našli skrýšu, v ktorej pobudli viacej dní. Obživu im nosil orol. Neskôr ich však predsa objavili a predviedli pred cisára Diokleciána. Vít síce vyliečil jeho posadnutého syna, no odmietol obetovať pohanským bohom, a preto bol spolu s Krescenciou a Modestom uvrhnutý do žalára. Znova sa im zjavil anjel, temnotu žalára zalialo svetlo a ťažké železné okovy z nich spadli. Ich väznitelia sa ich pokúšali zabiť rôznym spôsobom – hodili ich do nádoby s horúcim olejom, no oni odtiaľ vystúpili bez zranenia. Chceli ich dať roztrhať levovi, ale ten si krotko ľahol k ich nohám a lízal ich. Keď ich potom naťahovali na mučidlo a hákmi ich driapali, strhla sa búrka, blesky rozbili mučiace nástroje a ničivé zemetrasenie zrovnalo so zemou všetko dookola, okrem chrámu. Mučitelia boli, na veľké zdesenie utekajúceho ľudu, zabití pod zrúcaninami a rozvalinami. Anjel oslobodil Víta, Modesta a Krescenciu z ich okov a zaniesol ich na breh rieky, kde v pokoji umreli. Orol ochraňoval ich telá, až kým ich vdova Florencia nenašla a nepochovala. Stalo sa to asi roku 304/305. Uctievanie sv. Víta je doložené od roku 600. Jeho relikvie boli privezené do mesta St. Denis v r. 775. V r. 887 boli v slávnom opátstve Corvey. Jeho lebka sa ale nachádzala v chráme sv. Víta v Prahe, ktorý dal vybudovať na jeho počesť vojvoda Wenzel. Na okolo 150 miestach bolo vyhlásené vlastníctvo relikvií. Sv. Vít je jeden zo 14 pomocníkov v núdzi. Cez 30 patronátov ukazuje, aká je popularita a obľúbenosť tohto svätého. Je to tradičný patrón chorých na epilepsiu, ľudovo nazývanú „tanec sv. Víta“ Zdroj:www.životopisvatych.sk
Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations