Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Životopisy svätých

BL. GEBHARD SALZBURSKÝ biskup /15. 6. 2019/ (zomr. r. 1088)

BL. GEBHARD SALZBURSKÝ biskup O dátume narodenia a mladosti bl. Gebharda nevieme nič určitejšie. Údajne bol veľmi mladý, keď sa stal kňazom. Za kňaza ho vysvätil 4. marca 1055 salzburský arcibiskup Balduin. Keďže bol veľmi schopný, stal sa kaplánom nemeckého cisára Henricha IV. Od septembra 1058 do decembra 1059 zastával dokonca úrad ríšskeho kancelára. V júli 1060 sa stal salzburským arcibiskupom. Bol horlivým arcipastierom, ale pritom veľmi rozvážnym pri stykoch s inými, takže si udržal dobrý vzťah tak k pápežovi ako aj k cisárovi. Vo vtedajšom boji o investitúru, čiže o udeľovanie cirkevných hodností, Gebhard zastával rozhodne reformu pápeža Gregora VII. Ten chcel skoncovať so starou praxou, podľa ktorej o prideľovaní mnohých cirkevných funkcií rozhodovali svetskí páni. Arcibiskup Gebhard bol aj zásadný odporca simonie, svätokupectva. V marci 1074 sa zúčastnil na rímskej synode, na ktorej boli odsúdené nikolaizmus a simónia. Napriek dobrému vzťahu k cisárovi Henrichovi IV. a napriek úsiliu o zachovanie náboženského a občianskeho pokoja v Nemecku, Gebhard nijako nezasiahol do rokovaní na zhromaždení biskupov, ktoré cisár v januári 1076 zvolal do Wormsu, a na ktorom odsúdili pápeža Gregora VII. Avšak potom sa usiloval sprostredkovať dohodu medzi pápežom a cisárom. 0 ich zblíženie sa usiloval aj v r. 1081 na zhromaždení v Kaufungene, ktoré sa uskutočnilo na jeho podnet. Ale jeho pokusy o vzájomné dorozumenie boli neúspešné. Z tohto obdobia sa zachoval jeho polemický list mestskému (Metz) biskupovi Hermannovi, v ktorom sa zastával pápeža Gregora VII. a odôvodňoval správnosť jeho ideí. Cisár Henrich IV. nebol spokojný s postojom arcibiskupa Gebharda a v r. 1077 ho vypovedal zo salzburského arcibiskupstva. Na jeho miesto dosadil istého Bertholda. Gebhard strávil deväť rokov vo vyhnanstve. Zdržiaval sa striedavo vo Švábsku a Sasku. V r. 1086 sa mohol vrátiť do Salzburgu. Ale vtedy mu už ostávali iba dva roky života. Zomrel 15. júna 1088 vo Werfene, na juh od Salzburgu. Podľa jeho želania ho pochovali v benediktínskom opátstve Admont (asi 100 km na vých. od Salzburgu), ktoré vybudoval v r. 1074. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.
Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations