Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations
« Назад

Životopisy svätých

Svätý Alojz z Gonzagy, rehoľník /21. 6. 2019/ * 9. marec 1568 Castiglione delle Stiviere, Taliansko † 21. jún 1591 Rím Atribúty: kríž, ľalia, bič, ruženec, lebka, dieťa Ježiš v náručí Patrón mládeže a študentov; pri voľbe životného povolania; pri očných chorobách, pri more a AIDS

Svätý Alojz z Gonzagy, rehoľník Sv. Alojz Gonzaga sa narodil v roku 1568 na zámku Castiglione pri Mantove v severnom Taliansku. Pochádzal zo šľachtického rodu. Jeho matka bola veľmi nábožná, od detstva ho učila modlitbám. Chcela, aby sa zasvätil Bohu. Jeho otec, vojenský generál, chcel, aby sa stal vojakom, a tak mu často rozprával o bitkách a hrdinstvách vojakov. Od troch rokov ho učil jazdiť na koni a keď mal štyri-päť rokov, zobral ho na výcvik vojakov, ktorí sa pripravovali na boj proti Turkom. Tam sa Alojz naučil narábať so zbraňou a, čo je horšie, prebral spôsoby vojakov. Naučil sa nadávať a kliať. Nakoniec ho poslali domov. Jeho matka musela vynaložiť veľa úsilia, aby ho odnaučila zlým spôsobom a rečiam. Podarilo sa, Alojz prijímal všetko s otvorenou dušou. A hoci potom na želanie svojho otca odišiel do Florencie, aby sa vzdelával, nestratil vieru, napriek pokušeniam žiadostivosti po majetku, podráždenosti a podobne. Vrúcne sa modlieval pred obrazom Panny Márie, zasvätil sa jej a urobil sľub doživotnej čistoty. Dostal mimoriadnu milosť, že do konca života necítil žiadne pokušenie proti čistote. Zanedlho sa dostal vďaka svojmu otcovi na španielsky kráľovský dvor, plný samopaše a neviazanej zábavy. No udržal sa čistým. Tam spoznal spoločnosť Ježišovu, ktorej zakladateľom bol pôvodom španielsky vojak Ignác z Loyoly. Rozhodol sa vstúpiť do nej. Otec však bol kategoricky proti. Alojz sa postil a bičoval. Keď to otec zistil, nakoniec, aj keď mu to nebolo po vôli, ustúpil. V roku 1585 vstúpil do noviciátu v Ríme. Veľmi sa usiloval o skromnosť, pokoru. Vždy si sadal na posledné miesto a nebol rád, keď hovorili o jeho prednostiach alebo pôvode. Najradšej sa venoval chorým, ktorých nachádzal na uliciach Ríma. Mal však podlomené zdravie, a tak ho poslali najskôr do Neapola a potom do Milána, kde mal dokončiť bohoslovecké štúdiá. Medzitým, roku 1587, zložil večné sľuby. V Miláne dostal zjavenie, kde mu bolo oznámené, že čoskoro zomrie. Vrátil sa teda do Ríma a pripravoval sa na stretnutie s Bohom. Roku 1591 vypukol v Ríme mor. Jezuiti otvorili nemocnicu, kde prijímali tých, čo to potrebovali. Alojz sa, samozrejme, tiež hlásil do služby. Spolu s inými bratmi sa však nakazil. Bratia zomreli, on vyzdravel, no následky v podobe zimnice ho prenasledovali ešte dlhší čas. Raz našiel na ulici nakazeného človeka, ktorého odniesol do nemocnice a poskytol mu prvú pomoc. Toto ho pravdepodobne vyčerpalo. Zaľahol, dostal horúčku. Predpovedal, že zomrie v deň oktávy Božieho tela. Tak sa aj stalo. Zomrel 21. júna 1591. Mal dvadsaťtri rokov. Za svätého bol vyhlásený v roku 1726 pápežom Benediktom XIII. Je patrónom študentov a mládeže. Zdroj:www.životopisysvatych.sk
Комментарии