Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Životopisy svätých

Svätý Epafras, biskup a mučeník /19. 7. 2019/ 1. storočie Kolosy, Frýgia, dnes neexistujúce mesto, Turecko

Svätý Epafras, biskup a mučeník Epafras pochádzal z mesta Kolosy. Bol pohanom, obrátil sa na Pavlovo kázanie počas jeho tretej misie v Efeze. Založil a viedol cirkev v Kolosách. Bol teda biskupom. Apoštol Pavol sa o ňom zmieňuje dvakrát v Liste Kolosanom, kde ho nazýva „milovaným spolupracovníkom v službe, ktorý verne slúži Kristovi“ (Kol 1,7). V závere listu píše Kolosanom: „Pozdravuje vás Epafras, ktorý je od vás, služobník Krista Ježiša, a ustavične zápasí o vás v modlitbách, aby ste boli dokonalí a celkom zaujatí Božou vôľou. Môžem mu dosvedčiť, že sa veľa namáha pre vás a pre Laodicejčanov a Hierapolčanov“ (Kol 4,12). V krátkom Liste Filemonovi vo v. 24 píše Pavol o „svojom Epafrasovi, svojom spoluväzňovi v Kristovi Ježišovi“. Epafras bol teda s Pavlom v Ríme. Prišiel ho z Kolos navštíviť a potešiť. Uistil ho o spoluúčasti na jeho trápení a živej náklonnosti veriacich v Kolosách. Pavlovi povedal aj o tom, že už sa začínajú šíriť v Cirkvi aj bludy. Pavol teda napísal list Kolosanom, aby zostali verní pravej viere a vystríhal ich pred nebezpečenstvom falošnej náuky. Podľa niektorých autorov Epafras a Epafrodit, ktorého spomína Pavol v Liste Filipanom (2, 25-28 a 4,18), je tá istá osoba. Takáto identifikácia, ktorá sa zakladá len na podobnosti mena, však nie je zaručená. Epafras podľa tradície zomrel mučeníckou smrťou a jeho pozostatky sa nachádzajú v chráme Santa Maria Maggiore v Ríme. Zdroj:www.životopisysvatych.sk
Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations