Blog

« Назад

Voliť či nevoliť? A koho?

Voliť či nevoliť? A koho?

Zvolíme si konečne takých, proti ktorým nebude treba manifestovať? Bývalý parížsky arcibiskup a kardinál Jean Marie Lustiger v jednom interview o súčasnej situácii v mnohých krajinách povedal asi toto: Keď Izraeliti prešli cez Červené more, ktoré sa za nimi zatvorilo, Egypťania prestali byť pre nich nepriateľmi. Neprestal byť však pre nich nepriateľom Egypt v ich mysliach. Ocitli sa na púšti, kde nebolo ani chleba, ani vody. A zasľúbená krajina bola v nedohľadne. Preto sa v mysliach často vracali do Egypta, kde mali dostatok rýb aj chleba. Zabudli, že tam boli otrokmi. Chlieb a ryby sa stali dôležitejšími ako sloboda.

Niet vody, niet chleba

História pozná mnohé prechody cez Červené more. V druhej polovici dvadsiateho storočia prebehol vo svete dekolonizačný proces. Národy tretieho sveta sa stali samostatnými štátmi. Často sa však dostali do područia diktátorov a domácej šľachty, ktorá sa na ich úkor obohacovala ešte viac ako kolonizátori. Dôkazom sú boje za demokraciu v severnej Afrike. Pred 22 rokmi aj naša spoločnosť prešla cez Červené more z komunizmu do demokracie. Ocitli sme sa na púšti, lebo zasľúbená krajina neprišla automaticky, ako si to mnohí predstavovali. A stále je v nedohľadne. „Niet vody, niet chleba" - spoločenská situácia je po každej stránke stále horšia. Ekonomika, politika, súdnictvo, kultúra, morálka...
čo ešte spomenúť? Izraeliti mali vodcu, ktorý sa modlil, postil a pracoval tak, že mu ruky klesali, aby previedol ľud cez púšť až do zasľúbenej krajiny. Sám do nej nevkročil, ani si to nenárokoval. Hlavne že do nej vkročil ľud.

Všetko podľa zákona?

Porovnajme to s našou situáciou. Akých vodcov sme mali doteraz, akých máme dnes, a akých si zvolíme? Úlohou predstaviteľov štátu (myslím tých od najnižších celkov, od miest a obci až po najvyšších na celoštátnej úrovni) je viesť občanov k spoločnému dobru. To vyplýva z prirodzenosti veci, nemusí to byť nikde napísané. Komunistická strana za totality sa považovala za jedinú reprezentantku národa, dokonca sa stotožňovala so štátom. Čo strana rozhodla, to bolo vždy najlepšie a najpravdivejšie.

Dokonca aj duchovná stránka národa, výchova, literatúra, médiá, kultúra, bola regulovaná štátom. Strana to otvorene tvrdila a presadzovala. Dnes síce politické strany toto netvrdia, ale správajú sa tak, najmä v ekonomike a politike. Všetci defraudanti a korupčníci svorne tvrdia, že sa ničím neprevinili, že sú nevinní, že zákon neporušili, to znamená, že im to patrí. V mnohých prípadoch sú na vine aj zákony. Kde je potom zodpovednosť voči občanom, voličom, tým, ktorí sa tam nedostali - ak už nechceme hovoriť o svedomí, lebo ho tam naozaj niet.

Škoda bilbordov

Čo márne hľadám vo volebných programoch? Chcel by som tam vidieť prísľub, veľmi konkrétny a vážny prísľub, že každý, kto sa previnil proti spoločnému majetku, bude primerane potrestaný a prinútený vrátiť, čo nespravodlivo nadobudol. Aj vtedy, keď majetok prepísal na inú osobu. Lebo sa to dá dokázať. Pozbaviť niekoho funkcie je málo. Tým sa spravodlivosť nenapraví. Potrestať väzením, to je len na výstrahu a na ďalšiu ťarchu štátu. Spravodlivosť si vyžaduje vyrovnanie dlhov. To by bolo definitívne riešenie. Ktorá strana sa k tomu zaviaže? Všeobecných prísľubov už majú voliči dosť. Je škoda bilbordov! Americký časopis Time zvolil za človeka roku 2011 anonymného manifestanta rozhorčeného nad ekonomickou krízou.
Treba pochváliť manifestantov proti Gorile a proti ďalším ekonomickým zločinom. Podľa prieskumov je na Slovensku chudobou ohrozených viac ako pol milióna ľudí. Osobne sa teším, že sa konečne národ prebúdza a žiada si svoje. Nenájde sa politická strana, ktorá by požiadavky ľudu naozaj, ale naozaj splnila? Zasľúbená krajina ostáva zatiaľ iba v prísľuboch a na bilbordoch. Ona k nám sama nepríde.

Voliť treba

Treba však povedať aj to, že manifestovanie je aj plačom nad rozliatym mliekom. Vo voľbách rozhodujeme o tom, kto bude pri moci a kto bude viesť tento národ. Zvolíme si takých, proti ktorým nebude potrebné manifestovať?
Námietka môže znieť: ukážte mi ich! Uvedomujem si to. Ale predsa len nie sú všetci rovnakí. Preto môj osobný postoj je, že pôjdem voliť a budem voliť tú stranu, ktorá je spomínanými zločinmi najmenej poznačená. A pôjdem voliť aj preto, lebo môj neodovzdaný hlas by sa dostal tej strane, ktorú si najmenej želám.

František Tondra, spišský emeritný biskup.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Múdre slová, jasné kritérium a koncepcia nápravy: vyrovnanie spôsobených škôd. V prípade hmotných škôd aj ľahko kontrolovateľné. Ako by to malo vyzerať v prípade "morálnych" škôd?
Отправлено в 09.02.12 12:55.
...najmä tých, ktoré sa prejavia až po niekoľkých rokoch...
Отправлено в 09.02.12 13:05 в ответ на Peter Václavik.
Pravdivé slová.. súhlasím.. Zajimalo by ma, kedy to nas emeritny biskup napisal.. a kde to bolo zverejnene.. :-)
Отправлено в 09.02.12 13:55.
Jarmila Semanová
Отправлено в 09.02.12 14:27.
Andrej Rusňák
Отправлено в 09.02.12 15:25 в ответ на Jarmila Semanová.
Som rad, že p. biskup sa vyjadril. Plne súhlasím s jeho tvrdením: "Pozbaviť niekoho funkcie je málo. Tým sa spravodlivosť nenapraví. Potrestať väzením, to je len na výstrahu a na ďalšiu ťarchu štátu. Spravodlivosť si vyžaduje vyrovnanie dlhov." Pravidlo musí platiť pre každého bez rozdielu - červeného, modrého i zeleného, či bieleho, ... Žiaľ naše súdy sú ťažkopádne...
Отправлено в 09.02.12 19:45.
Bolo to na blogu v "smečku"... http://komentare.sme.sk/c/6244089/volit-ci-nevolit-a-koho.html
Отправлено в 09.02.12 19:48 в ответ на Štefan Hrbček.
Takéto rozhodné slovo od autority naozaj potrebujeme ! Mnohí ľudia hľadajú usmernenie a potvrdenie a nenachádzajú ani tam, kde by práva mali. Tento príspevok mnohým, podľa môjho názoru, pomôže zorientovať sa .
Отправлено в 10.02.12 13:27.
Je to úplne úžasný príspevok. Čítal som ho aj cez víkend priamo v novinách a zaujímavé bolo, že okrem malej fotky otca biskupa s uvedením mena tam nebola žiadna zmienka o autorovi. Bol som z toho trochu smutný, že napriek silným myšlienkam, ktoré boli v texte publikované článku chýbalo v novinách patričné miesto. Ďakujem Martin, že si to tu zverejnil a že aspoň takto vieme slová emeritného biskupa dostal k viacej ľuďom.
Отправлено в 10.02.12 15:42.
Vďaka za tento príspevok, je naozaj dôležitý!
Отправлено в 10.02.12 18:33.
Evi, ani mne nie je dvakrát veselo pri pomyslení na kandidátov, ale zakrúžkujem len dvoch jednej strany. Keby som im nedala hlas, nepodporila by som to málo dobra (hoci sa s nimi prešmykne aj špina) a zasa by som nepriamo podporila tú obrovskú špinu, ktorá je aj bežnému oku viditeľná- a má stále dosť zástancov. Nie je to ľahké rozhodnutie...
a otcom biskupom absolutne rozumiem- zaručiť sa verejne za niekoho, kto už o mesiac alebo o dva roky ? (peniaze a moc robia veľa) prehodí kabát- nikto nikdy za nikoho nemoze spokojne dopredu povedať, že vo funkcii bude tým najlepším a nesklame- tým by predsa kompromitovali aj všetko, čo sa s ich úradom spája.
Povzbudzuje ma kampaň 40 dní- nielen že dufam- ja verím, že Boh koná a bude konať v tejto veciemoticon Myslím že boh má rád revolúciu zvnútra srdca emoticon
Отправлено в 10.02.12 22:12.
Отправлено в 10.02.12 22:14 в ответ на Anna Lojekova.
Jarmila Semanová
Evka,

chápem Tvoje rozčarovanie.

Len si, prosím, dobre prever, či vhodením prázdnej obálky bude Tvoj hlas naozaj braný ako neplatný - teda či ho neprivlastnia tí, za ktorých by si v žiadnom prípade nehlasovala.
Už si nepamätám presne, kde som to čítala, no písali, že si to môžu vykladať aj takto.
Отправлено в 11.02.12 7:43.
Keď pozeráme dianie v politike, chápem rozčarovanie. Ani mne to nie je jedno čo sa tam deje. A teším sa, že sme sa konečne prebrali a zmohli "verejne kričať". Koho ale voliť? "Kresťanský" v názve politickej strany už dávno nie je istota pre voliča.
Prázdny voličský lístok určite ale nedám. Zakrúškujem iba jedno meno: Máriu Sabolovú, č. 77 z KDH. Totiž táto osoba sa vždy a úprimne snaží pomôcť každému, kto za ňou príde. Samozrejme, nie je všemocná, ale svojou usilovnosťou, nadšením a rozvahou sa jej za 20 rokov v politike podarilo pomôcť v mnohých veciach. A nepatrí medzi "gorily"! Určite sú aj ďalší, ale roky ju poznám ako svedomitú a nikdy nie je arogantnú ani populistickú.
Okrem toho, mnohí si pamätáme veľký rozruch, ktorý bol v Marianke v rokoch 2000-2001, kedy niektorí mocní chceli napojiť čističku odpadových vôd do potoka pri mariánskej studni a dovoliť prechod ťažkých stavebných mechanizmov cez tiché mariánske údolie. Vôbec ich vtedy nezaujímalo, že tisícky ľudí tam pravidelne chodievajú po mariánsku vodu a na duchovné občerstvenie. Pre nich bol dôležitý ba ich záujem. Vtedy tým, ktorým na Marianke záležalo, obrátilo chrbát veľa ľudí, aj mocných, aj poslancov. Bola to ale Sabolová, pochádzajúca z opačnej strany Slovenska!, ktorá ako jediná sa im rozhodla pomôcť a išla tvrdo za záchranou mariánskeho údolia pri Bratislave: podarilo sa jej, že bol dodržaný pôvodný schválený projekt stavebného povolenia. A takto pomohla uchrániť mariánske údolie v Marianke.
A akú "odmenu" jej dali za jej nasadenie? Vyhodili ju na 77. miesto!
Preto JU budem voliť a dúfam, že sa nájde niekoľko tisíc ľudí, ktorí ju svojim krúžkom dostanú opäť do parlamentu za hlasovací pult.
Отправлено в 11.02.12 9:17.
Ľudovít, vďaka za ukázanie vhodného prístupu. Tiež si myslím, že prázdna obálka nie je riešenie. Tým totiž hovorím, že sa medzi tými stovkami našich spoluobčanov nenájde ani jeden prijateľný kandidát. A keď ja nevyberiem kandidáta podľa "mojich" kritérií, tak budem musieť akceptovať výber iných podľa "ich" kritérií a to môže byť pre mňa ešte horšie. Tu je namieste aj otázka, že ak na kandidátkach nenájdem nikoho vhodného, prečo tam nie je moje meno (ako vhodná alternatíva)?
Treba si uvedomiť, že môj príspevok je jeden hlas a to mnohých vedie k ľahostajnosti: "čo už tým ovplyvním?" Ale keby túto radu nasledovali všetci voliči až na jedného, tak hlas tohto človeka by dal jeho vybranej strane 100%. Je to reálne riziko, preto výzvy na "prázdnu obálku" by som nedoporučoval. Skôr by pomohlo to, čo si urobil Ty - menovať vhodných kandidátov a uviesť dôvody pre voľbu (aby si "nezorientovaní" mohli vybrať).
Отправлено в 11.02.12 11:36 в ответ на Ľudovít Pokojný.
Pripájam sa a aj ja súhlasím s otcom Ľudovítom a Petrovou reakciou. Jediné, čo ma zaráža je to, že ako píše otec Ľudovít, odmenou za aktivity pani Sabolovej je jej presunutie na 77 miesto. Preto je otázne, či pridaním hlasu a neprekrúžkovaním vhodného kandidáta vlastne môj hlas nepomôže podporiť tých, ktorí toho správneho kandidáta "za odmenu" presunú na 77 miesto. Som zástancom toho, čo napísal otec biskup, a to, aby každý, kto sa previnil spreneverením zvereného majetku bol za to braný na zodpovednosť, a teda aby sa strany, ktoré sa hlásia k viere to nie len deklarovali, keď to potrebujú, ale aby to aj ukázali očistením sa a potrestaním previnilcov.
Отправлено в 11.02.12 11:51 в ответ на Peter Václavik.
Samozrejme. Ak vhodím prázdny lístok nejakej politickej strany do volebnej urny bez zakrúžkovania môjho preferovaného človeka, automaticky sa to ráta ako moja podpora navrhnutému zoznamu kandidátov. Preto si treba vybrať a zakrúžkovať.
Отправлено в 11.02.12 12:00 в ответ на Robert Krett.
Musím ešte doplniť: môžeme zakrúžkovať max. 4 kandidátov. Ak vhodím do urny volebný lístok s jedným zakrúžkovaným, tak môj hlas dostane č. 1-3 v zozname + môj zakrúžkovaný kandidát. Je teda naozaj dôležité krúžkovať :-)
Отправлено в 11.02.12 12:18 в ответ на Robert Krett.
rozhodne kruzkujem. prvykrat za tych desat rokov (co uz volim) viem aj koho. Pan Boh nech nas vsetkych osvieti!
Отправлено в 11.02.12 14:49.
Показывается результатов: 1 - 20 из 51.
из 3