Blog

« Назад

Antropologický pohľad na slobodnú odpoveď Bohu v knihe proroka Jonáša

Antropologický pohľad na slobodnú odpoveď Bohu v knihe proroka Jonáša

... našla som jednu svoju seminárku zo Starého zákona(šk.rok 2003/4). Ak radi čítate dlhšie texty, tak Vám aspoň teraz urobím radosť. Nechávam ju v pôvodnom znení s titulkami.

Je pozoruhodné všimnúť si, ako bol Jonášov príbeh populárny v staroveku a ako to pretrváva až do dnešných dní. Dokonca sa Jonášovo meno spomína aj v Koráne a v islamských legendách je jeho príbeh obľúbeným predmetom.[1] Tak vidíme, že z neho čerpajú nielen kresťania a Židia, ale aj moslimovia...  Čo tak fascinuje ľudí na človeku, ktorého prehltla ryba? Určite to nebude len tento rozmer, ktorý nám pripomína skôr rozprávku pre malé deti. Čiastočným dôvodom môže byť to, že je to príbeh a ten sa oveľa ľahšie zapamätá ako nejaké proroctvo, zoznam zákonov alebo rodokmeň. My však poďme hlbšie. Poďme a uvidíme človeka, ktorý uteká pred Bohom, ktorý sa považuje za ctiteľa Pána, ktorému na jednej strane verí, na druhej ani veľmi nie... Ktorý chce robiť čo Boh od neho žiada a vlastne to robiť vôbec nechce... Vstúpme teraz do hĺbky Božieho Slova, kde uvidíme typického človeka, plného bojov s Bohom a so sebou samým. Možno viac či menej podobného nám.

1.     Náčrt knihy

Jonáš je jedna z najkratších kníh spomedzi dvanástich menších prorokov, ktorú tvoria štyri krátke kapitoly, tri z nich v naratívnej forme.

1, 1-3 Božia výzva k Jonášovi – Boh mu dáva poslanie. Jonáš naň neodpovedá, ale hľadá spôsob ako nepočúvnuť Boha.

1, 4-16 Scéna na mori –Boh spôsobí silnú búrku. Námorníci sa modlia, kým Jonáš spí. Padne na neho lós a na jeho návrh ho hodia do mora. Búrka sa utíši, námorníci obetujú Bohu a zaviažu sa mu sľubmi.

1, 17 – 2, 10 Jonáš je zázračne zachránený – Pán priviedol veľkú rybu, ktorá ho prehltla a bol v jej vnútri tri dni a tri noci; modlil sa k Bohu. Pán prikázal rybe a vydala ho na suchú zem.

3, 1-10 Jonášova úspešná misia v Ninive – Jonáš káže a ľud sa kajá. Boh mení plány na zničenie mesta.

4, 1-11 Jonášov spor s Bohom – Jonáš sa hnevá a chce zomrieť. Boh dá vyrásť kru aby mu urobil tieň a potom ker zničí až Jonáš od horúčavy omdlieval a znova chce umrieť. Tak mu Boh dáva zakúsiť, že ninivčania majú byť zachránení.[2]

2. Existencia slobody

         V dejinách viacerí autori uvádzajú dôvody potvrdzujúce jej existenciu: posúdenie svedomia(sme slobodní v konaní, môžeme ho prerušiť, svoje rozhodnutie môžeme odvolať, no ak to dotiahneme do konca, sme zodpovední za jeho výsledok), človek môže chcieť i nechcieť, konať i nekonať, môže chcieť toto alebo tamto, robiť to či ono. Medzi dôkazy patrí aj vedomie slobody -  že človek nekoná nutne, že je pánom svojich možností. Sv. Tomáš rozlišuje tri základné momenty v slobodnom skutku: uvažovanie, rozhodnutie a voľba.[3] Sv. Jana Františka de Chantal hovorí: „Boh sa na našej slobode nikdy nedopustí násilia.“ – Nikdy, pretože sloboda je tým najvyšším, čo máme. Je tým, čo nás Bohu najviac pripodobňuje.[4] Museli sme definovať existenciu ľudskej slobody ako takej, aby sme mohli na tomto pojme budovať bez predsudkov o jej „neexistencii“ a o možnosti odpovedať Bohu inak ako to on od nás čaká.

3. Povolanie Jonáša za proroka

         Keď vezmeme do rúk knihu proroka Jonáša, už v treťom verši cítime rozpor medzi tým, čo chce od neho Boh a čo chce Jonáš. Tentokrát si totiž Boh povolal muža, ktorého v knihe ani raz nenájdeme s označením „prorok.“ Tu vidíme slobodné rozhodnutie Boha, ktorý zasahuje a môže so svojím posolstvom poslať kohokoľvek, ako a kedy chce. Každý je použiteľný. Až Božie slovo z človeka robí proroka. Jonáš sa nerobí prorokom sám. Veď nikto sa nemôže sám urobiť prorokom. Boh dáva  Jonášovi poslanie, aby mestu Ninive zvestoval, že jeho zloba vystúpila pred neho.  Teda dá mestu poslednú šancu k náprave. Už jeho meno, ktorého význam je „holubica,“ naznačuje jeho poslanie: nositeľ posolstva. Pre neho konkrétne to bolo posolstvo trestu a hrozieb pre mesto Ninive.[5]

Jonášovi sa však nechce ísť do mesta, známeho bezbožnosťou a krutosťou.[6] Uveria ľudia takému kázaniu? Nie málo prorokov utrpelo výsmech, pohŕdanie, prenasledovanie... No máme tu ešte ďalší dôvod, prečo sa do toho Jonášovi nechcelo: Splní Pán to, čo mu prikazuje ohlasovať?  Nezľutuje sa náhodou nad nimi? A nevyjde jeho proroctvo nazmar? A on nevyjde so svojím nesplneným proroctvom ninivčanom na posmech?

4. Prvá Jonášova odpoveď na Božiu výzvu

         Boh povedal: „Vstaň, choď...!“ A Jonáš vstal a išiel. Ale presne opačným smerom. Domnieva sa, že sa útekom môže vyhnúť poslaniu, ktoré mu dal Boh.

Pre nás je málo pochopiteľné prečo sa vybral práve do Taršiša. Ale toto vzdialené miesto bolo v tej dobe považované za miesto „až na konci sveta,“ kde nepočuli o Pánovi ani nevídali jeho slávu. Tam má preniknúť až v posledných dňoch (Iz 66, 19) Dokonca kolovali povesti, že v Taršiši je brána do podsvetia – miesta, kde Pán nechce prebývať ani hovoriť. Tam sa chce Jonáš skryť. Chce mať konečne pokoj od Boha (nie Boží pokoj) a tak uteká od Božieho plánu lásky a záchrany. Nevie však, že pred Božím zrakom sa skryť nedá.[7]

Boh nemá rád keď človek uteká. Boh človeka ani nenecháva utekať. On sa ho nevzdáva. Veď má pre neho pripravenú dôležitú úlohu, na ktorú Jonáš odpovedá ako dokonalý sebec. Keď sa dostal na loď, zišiel do jej vnútra a zaspal. No on spal aj uprostred všeobecného zmätku, ktorý zavládol na lodi, keď sa na mori strhla veľká búrka a námorníci robili všetko pre to, aby zachránili seba i loď. Kapitánovi muselo veľmi záležať na každom človeku na lodi a tak prichádza aj k Jonášovi a budí ho. „Čože, ty spíš? Vstaň a volaj k svojmu Bohu, azda si Boh spomenie na nás a nezahynieme.“ Tieto slová mu musia veľmi nepríjemne pripomínať situáciu z ktorej uteká. Pretože podobnými slovami ho Boh posielal do Ninive. Avšak on sa nemôže modliť a volať a priblížiť sa k Bohu od ktorého uteká...[8]

Lós to všetko prezradil! Padol na Jonáša a ten sa priznáva, že uteká spred Pána. Aspoň pred nimi má šancu vyznať, že je „ctiteľ Pána.“ Nepochopil Boží plán s ním. Boh mu totiž aj cez búrku dáva najavo, že s ním počíta. Jonáš prichádza s riešením na utíšenie búrky, ktoré prestrašilo aj pohanov: „Chyťte ma a hoďte do mora...“ Utopte ma! Námorníci ho však chcú vrátiť Bohu živého, vedia, že to Boh svojim hnevom stíha neposlušného proroka. Búrka prišla, lebo tam bol človek, ktorý nechcel robiť čo chce Boh. Preto oni nechcú byť ešte viac potrestaní za nevinnú krv, to Boh určite od nich nechce. Tu sa nevedomky Jonáš svojou prítomnosťou stáva nástrojom na obrátenie všetkých mužov na palube. „Prinútil“ ich volať k Bohu: „Ach, Pane, nech nezahynieme pre život tohto človeka... I chytili Jonáša a hodili ho do mora, načo more prestalo zúriť.“ A v tom momente sa stretli s Bohom.

5. Jonášova modlitba - Druhá odpoveď?

         „Pán priviedol veľkú rybu, aby pohltila Jonáša; a Jonáš bol vo vnútri ryby tri dni a tri noci.“ Možno len ako žart by sme si mohli predstaviť situáciu, že by aj ryba na Boží hlas odpovedala tým, že by plávala presne opačným smerom ako ju Boh poslal a ako by to s našim „hrdinom“ v tejto chvíli dopadlo. Tu nám to môže poslúžiť ako dobrý príklad toho, čo robí poslušnosť Bohu. Ryba ho prehltla a tak sa zachránil. On sám určite hneď od začiatku nemal dojem, že je zachránený. Tak ako učeníci po smrti Ježiša z Nazareta nemali vedomie, že sú spasení. Ale čo robí? Čo hovorí? Ako odpovedá Bohu teraz? „Volal som zo svojej úzkosti k Pánovi a vyslyšal ma, z lona podsvetia som kričal, počul môj hlas. Hodil si ma do priepasti, do hlbín mora...“ Áno, aj keď ho vlastne ten jeho Boh nehodil do mora, ale sám skočil a v určitom zmysle je konečne ďaleko od Boha a môže byť spokojný, že mu konečne ušiel, Jonáš spokojný nie je.

Nechcel byť v Božej blízkosti a teraz zakúša, čo znamená byť od neho vzdialený. Tu si pripomína toho, ktorého opustil a úpenlivo k nemu volá. Hlboké poznanie svojho hriechu sa zhoduje s objavením a spoznaním Boha. A dočká sa nečakaného: jeho prosba sa dotkla Božieho srdca. Stratené spoločenstvo s Bohom je obnovené. Záverečné slová: „U Pána je spása“ vyjadrujú ústrednú myšlienku proroctva, ktorú celý dej rozvíja.[9]

Pohráme sa ešte s jednou myšlienkou. „U Pána je spása“ v hebrejskom prepise je

ישׁוּﬠתה ליהוה  Nie je to nápadné?

„I prikázal Boh rybe a vydala Jonáša na suchú zem.“ Dielo záchrany je dokončené. Zatiaľ len Jonášovej záchrany. Pán je však nielen Jonášovým záchrancom, ale Spasiteľom celého sveta.

6. Tretia odpoveď – Jonáš v Ninive

         „Pán druhý raz prehovoril k Jonášovi takto: „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu zvesť, ktorú ti ja poviem!“ Jonáš vstal a šiel podľa Pánovho rozkazu do Ninive.“ Teraz dostáva ťažšiu úlohu ako bola tá, pred ktorou ušiel. Prvýkrát mal len vyniesť ortieľ (volať proti mestu), teraz má prechádzať mestom a kázať v ňom (volať k mestu). Už sa nevzpiera, prešiel Božou školou a tak ide tam, kde Boh prikazuje. Nemusí sa báť vstúpiť do veľkého mesta, lebo vie, že Boh ho má v moci podobne ako rybu.[10]

         Ako kázal Pánov prorok? “Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené!“ Písmo do jednej vety vkladá celé jeho kázanie a všetko, čo v meste urobil. Kvôli tejto vete sa toľko vzpieral, kvôli nej zažil na vlastnej koži školu poslušnosti Bohu. Avšak táto veta a hlavne to, že ju vzali hneď na prvýkrát vážne, ich všetkých zachránila pred zničením. Uverili Bohu. Sú si vedomí toho,  že jediná záchrana pre nich je Božia milosť. „Ktovie, azda sa Boh odvráti a zmiluje sa...“ „A Boh sa zmiloval.“

7. Jonášova odpoveď na Božie zmilovanie

         Jonáš sa mohol radovať z účinku svojho kázania: celé mesto konalo pokánie a Boh im odpustil. On však videl iba jedno: Boh nesplnil čo on ohlásil. Zvesť vyzerala ako klamstvo. Vyčíta teda Bohu jeho milosrdenstvo a zľutovanie. „Veď som vedel, že  si láskavý a milosrdný Boh, trpezlivý a veľký v zľutovaní a zmilúvaš sa nad nešťastím.“ I keď sám zakúsil toto milosrdenstvo, je nahnevaný, že jeho slová Boh nevzal doslovne. Iným nepraje toto zmilovanie.[11] Znova sa tu ukazuje ako sebec, ktorému na iných nezáleží, len aby on bol spokojný. Prichádza s riešením, dosť podobným tomu na lodi. „Teraz však, Pane odním odo mňa moju dušu lebo mi je lepšie zomrieť, než žiť.“ Hlavne nech nevidí, že Boh je aj k iným dobrý. Nesmierne Božie zmilovanie sa mu stáva pohoršením. Stráca zmysel života. Praje si smrť.[12] Avšak Boh ho chce naučiť, že je pripravený dokonca nesplniť svoje slovo, odporovať mu, a tak aj svojmu prorokovi, aby umožnil zvíťaziť milosrdenstvu a odpusteniu.[13]

8. Božia odpoveď na Jonášov hnev

         Boh reaguje tak, že mu dáva otázku na zamyslenie a na sebapoznanie. „Azda sa právom hneváš?“ Jonáš neodpovedá, ale znova uteká. Tentokrát za mesto, tak, aby videl, čo sa v meste stane. „Boh rozkázal ricínovému kru a ten vyrástol nad Jonášom a urobil mu nad hlavou tieň, aby ho oslobodil od nepríjemnosti. (...) Na druhý deň ... rozkázal Boh červíku a on zranil ricínus, takže vyschol... rozkázal Boh horúcemu východnému vetru a slnce pražilo Jonášovi na hlavu, že omdlieval a duša si mu žiadala umrieť.“ Boh chce zbaviť proroka jeho zloby. Teraz má Boh proroka, kde ho chce mať. Ak je Jonášovi ľúto uschnutého kríka, ako by nemalo byť Bohu ľúto jeho tvorov, diel jeho rúk? „A ja sa nemám zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je viac než sto dvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi pravicou a ľavicou?“

Otázka, ktorou kniha Jonáš končí, núti človeka k osobnému rozhodnutiu nasledovať Božiu lásku vo viere, že milosrdenstvo a odpustenie sú viac ako spravodlivý hnev. Táto kniha svedčí o milosrdenstve Pánovom, ktoré zahŕňa všetkých.[14] A jasne nám hovorí, že jediné možné útočište v tomto svete je milosrdenstvo nášho Boha a Stvoriteľa a jeho „pohoršujúca“ láska voči všetkým.[15]

Záver

V tejto seminárnej práci som chcela ukázať na možnosť odpovedať Bohu na jeho plán spásy aj negatívne, so zreteľom na to, že Boh je Pánom ľudského života, no rešpektuje naše slobodné rozhodnutie. Aj po negatívnej odpovedi dáva stále šancu znova začať a znova uvažovať, rozhodnúť sa a zvoliť si to, čo človek uzná za vhodné. Nezrieka sa človeka a stále s ním počíta. Škola, ktorou prešiel Jonáš určite nebola najpríjemnejšia, ale o to poučnejšia je pre nás.

 

Bibliografia

SVÄTÉ PÍSMO STARÉHO A NOVÉHO ZÁKONA, SSV, Trnava 1996

VÝKLADY K STARÉMU ZÁKONU IV, knihy prorocké Izajáš až Malachiáš, připravila Starozákonní překladatelská komise; Karmelitánské nakladatelství Kostelní vydří, 1998

SALTERS, R.B.: Jonah & Lamentations. Old Testament Guides, Sheffield Academic Press, 1994

MONDIN B.: Philosophical antropology. Urbaniana University Press, Rome 1985

BIBLIA HEBRAICA STUTTGARTENSIA. Deutsche Bibelgesellschaft Stuttgart 1967/77; 4. vydanie 1990

CHIOLERIO M.: Blaze tomu, kdo slyší tato slova. Paulínky, Praha 1997

BUOB H.: Povoláni k vydanosti. Karmelitánské nakladatelství Kostelní vydří, 1995



[1]
Porov.  SALTERS, R.B.: Jonah & Lamentations; Old Testament Guides, s. 15

[2] SALTERS, R.B.: Jonah & Lamentations; s. 17-18

[3] MONDIN B.: Philosophical antropology. Urbaniana University Press, Rome 1985, s. 106 -114

[4] BUOB H.: Povoláni k vydanosti, s.10

[5] CHIOLERIO M.:Blaze tomu, kdo slyší tato slova, s.176

[6] VÝKLADY K STARÉMU ZÁKONU IV, s. 721

[7] VÝKLADY K STARÉMU ZÁKONU IV, s. 721

[8] VÝKLADY K STARÉMU ZÁKONU IV, s. 722

[9] VÝKLADY K STARÉMU ZÁKONU IV, s. 725

[10] VÝKLADY K STARÉMU ZÁKONU IV, s. 727

[11] VÝKLADY K STARÉMU ZÁKONU IV, s. 728

[12] VÝKLADY K STARÉMU ZÁKONU IV, s. 728

[13] CHIOLERIO M.: Blaze tomu, kdo slyší tato slova, s.176

[14] VÝKLADY K STARÉMU ZÁKONU IV, s. 729

[15] CHIOLERIO M.:Blaze tomu, kdo slyší tato slova, s.178

 

obrázok: http://www.jendabrazdil.webz.cz/jonas.htm

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Jonáš je môjim obľúbeným prorokom azda preto, lebo v mnohých veciach sa mu podobám. Viem čo chce odo mňa Boh, ale si pomyslím: prečo práve ja ?, nech idú iní. Ja to nedokážem, mňa by nikto nepočúval, sú odo mňa silnejší, schopnejší atď.
Veľmi sa mi páči myšlienka .... že milosrdenstvo a odpustenie sú viac ako spravodlivý hnev. A v Závere je tiež veľa ponaučení.
Отправлено в 01.12.11 23:01.