« Назад

Úcta a uctievanie

Ak sa tieto dve spoja, sme Kristovou vôňou v tomto svete.

V každom oddeľovaní sa je kus pýchy. V každom spájaní sa je kus pokory. Ohlasovanie nikdy nebude spočívať v ukazovaní prstom na chyby a nedostatky ostatných. Buďme si vedomí, že sme Jeho milovaní, ale pokorme sa, posaďme sa na posledné miesta, aby mohol prísť sám Kráľ, ktorý nás povýši a oslávi. Hľadajme úctu v každodennej obyčajnej realite. Ak by naša radosť spočívala iba v pocite "Vďaka ti, Bože, že už nie som ako tamten (mýtnik - je úplne jedno, koho meno by tam v tvojom prípade bolo)!", prežijeme život v ilúzii, že sme spoznali pravdu. Akúkoľvek múdrosť máme a akékoľvek poznanie, čokoľvek si myslíme, že nám Boh zjavil, ak sa to všetko nepremení na lásku, nemá to hodnotu, len nás to nafúkne (možno aj rozdrapí) a ešte viac vzdiali od toho, čo je Božou túžbou.

Včera som počúvala kázanie Krisa Vallotonna, ktorý síce nie je katolík, ale veľmi vyzdvihol to, že katolíci sa počas svojej histórie rozdelili "len trikrát" (informáciu mal od nejakého historika). 

Vždy, keď premýšľam nad denomináciami, rozdelenou cirkvou, spormi v teológii, crikevnej praxi, či výklade Biblie, uvedomujem si, ako veľmi sa tento stav bije s mnohými veršami Biblie. Pavol výrazne protestoval, keď sa bratia v cirkvi sporili o to, kto je Pavlol a kto Apolov.

O to väčšie nadšenie prežívam na Božím dielom, ktoré vidím okolo seba, pretože poznám stovky, možno z videnia aj ticíce mladých ľudí len v našej krajine, ktoré hranice denominácií dokázali dávno zbúrať v spoločnom uctievaní jediného Boha. Je úlohou ekumenických teológov hľadať koncepty a teologické pravdy, na ktorých sa môžem zjednocovať, pre bratov (teda nás) sú však dôležité iné veci, napríklad "zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja." Celá 4. kapitola listu Efezanom je niečo, čo mi je veľmi blízke v pohľade na kresťanov okolo mňa. Verím, že to, o čom sa tam píše, prichádza aj prostredníctvom dvoch vecí: vzájomnej úcty, v ktorej jeden druhého považujeme za hodnejšieho a navzájom sa predbiehame v úctivosti, a spoločného uctievania - modlitby, v ktorej niet "teologických ťažkostí", problémov s praxou, modlitba, kde neexistujú hranice, nech už rozdelenie postavilo akékoľvek hranice.

Je nevyhnutné, aby cirkev (a teraz myslím cirkev v najširšom slova zmysle - Kristovo telo, Božie deti, Boží dedičia a Kristovi spoludedičia) vstupovala do spoločného uctievania kedykoľvek je to možné. Je úžasné, že obrovská časť mladej generácie na Slovensku horí pre Boha a nehľadí na to, odkiaľ prichádza brat, či sestra. Som si istá, že toto Otcovi robí obrovskú radosť.

Ekumenizmus, to je pre mňa vidieť v bratovi, sestre bohatstvo darov Ducha a obrovskú lásku, ktorou ho/ju miluje Boh, ako prijíma, objíma, vyučuje, zjavuje sa. Na záver ešte dodám, že okrem toho, že sa cirkev pre pýchu delí, rovnako sa pre pýchu oddeľuje aj od "necirkvi", teda od ľudí, ktorí ešte nepoznajú Boha. Som presvedčená, že jednota kresťanov nespočíva primárne v teologickom dialógu (hoci aj ten je potrebný). Spočíva vo vzájomnej úcte a spoločnom uctievaní. Boh už nás predsa dávno presvedčil, že koná na každom mieste, kde ho ľudia hľadajú, bez ohľadu na nálepku, či názov. Požehnanie prichádza z mnohých denominácií, kútov sveta, mladých spoločenstiev či obrovských hnutí. Duch nepozná hranice, ktoré staviame my.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Ale veď, Eucharistiu - večeru Pánovu - telo Kristovo rovnako aj my protestanti - evanjelici s rovnakou bázňou, úctou, a dôverou pravidelne prijímame. A ešte naviac i krv Kristovu pijeme, čo nás vo viere upevňuje a posilňuje.
Ale to vôbec nie je o tomto. Som presvedčený, že to bola Božia vola, že sme takto rozdielni - rozdelení. Aby sme Ho mohli dokonalejšie lepšie poznať, plnšie s Ním žiť a kráčať. Veď takto sme nútení viac na sebe pracovať,/ lebo už jeden druhého sledujeme / dôslednejšie sa Slovom Božím pre plnosť Božieho posolstva zaoberať a takto sa navzájom posilňovať, obohacovať.
Ale teraz pred Jeho druhým príchodom máme sa ako Kristova nevesta intenzívnejšie pripravovať - zjednocovať. Nehľadať to čo nás rozdeľuje, ale čo nás spája. Žiť láskou a tú si navzájom pre budovanie Kristovho tela úprimne priať - odovzdávať, jeden za druhého sa modliť, navzájom si žehnať a len tak sláva Božia môže v nás i v nebesiach žiariť.
Отправлено в 02.05.13 14:04.
Ja som presvedčená, že rozdelenie nie je nikdy Božia vôľa (inak by sa Ježiš nemohol modliť modlitby "aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal." Som dokonca presvedčená, že nie náhodou je práve našu jednotu Ježiš označil ako dôvod, pre ktorý má svet uveriť, že ho poslal Otec. Na to, aby sme pre seba boli vzájomným obohatením a darom, doplnením, nepotrebujeme byť rozdelení emoticon, stačí, že sme rozdielni.

Na druhej strane verím, že skutočné a reálne Kristovo telo presahuje všetky rozdelenia, denominácie, teológie a ľudské spory. Zahŕňa tých, ktorí odovzdali svoj život Kristovi, ktorý ich spasil krížom a žijú v Jeho kráľovstve aj tu na zemi.

1 Jn 3, 10: "Podľa tohto sa dajú rozoznať Božie deti od detí diablových: kto nekoná spravodlivo, nie je z Boha; ani ten, kto nemiluje svojho brata."
Отправлено в 02.05.13 14:21 в ответ на Miloslav Peniaštek.
Milá sestra Janka, náš Boh má predsa všetko pevne v rukách, veď je Všemocný - Všemohúci. On dopúšťa ako kríž tak i rozdelenie, keď sme nekráčali podľa Jeho vôle, Jeho predstáv - aby sme to opravili - zmenili.
.Ale pre nás nie je podstatná minulosť, myslím si, že je aj zbytočne sa ňou ešte zaoberať. Ale súčastnosť a budúcnosť, ako sa k tomuto nedobrému stavu, teraz - dnes postavíme.
Отправлено в 02.05.13 19:30 в ответ на Janka Guričanová.
Aj tak nesúhlasím emoticon. Nikdy nebude pravda, že všetko, čo sa stane, je aj Božia vôľa emoticon. To jednoducho nie je pravda. Nepopieram, že Otec dokáže zo zlých vecí vyťažiť čo najviac dobra a premeniť ich, ale to neznamená, že ich aj sám chcel (dopustil) alebo dokonca spôsobil. S tým nemôžem súhlasiť.

Verím, že Ježiš je "odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a všetko udržuje svojím mocným slovom." (Hebr 1, 3) ako hovorí autor listu Židom a ak platí to, čo o sebe povedal On sám: "Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn." (Jn 5, 19). V kontexte týchto slov a toho, čo som uviedla v predchádzajúcom komentári jednoducho nemôžem súhlasiť s tým, že Boh si niekedy želal/želá rozdelenie svojho Tela.

Týmto nehovorím, že tí, ktorí sa oddelili nemali v mnohom pravdu emoticon a skutočne poukázali na nezdravé veci. Ale trvám na tom, že jednota je Božie dielo a rozdelenie dielo zlého. Biblia o tom hovorí veľmi nekompromisne v liste Galaťanom, 5 kapitola, verš 19-22: "A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly,závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné... Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť."

Ešte si dovolím doplniť list Efezanom 1,10, že Boh si predsavzal uskutočniť v plnosti času "zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi." Toto je Otcov cieľ a túžba: zjednotiť v Kristovi... Nemôže zároveň chcieť aj rozdeliť, nech by sme si za to doplnili akékoľvek "aby". Keď Pavol hovorí o úlohe Božích služobníkov, taktiež vraví o jednote viery: "On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov... kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku" (Ef 4, 11-16).
Отправлено в 02.05.13 20:39 в ответ на Miloslav Peniaštek.
Je podstatný rozdiel medzi želal a dopustil. To nikde nie je napísané, že rozdelenie si želal. Ale keď sa veci nedejú podľa Božích prikázaní, Božej vôle, tak Boh jednoznačne dopúšta problémy, ťažkosti, kríž a pod.
Ale znova Vás prosím, nevracajme sa už viac do minulosti, to určite nie je na Božom srdci a my to nijako nedoriešime, len sa zbytočne budeme trápiť. Odovzdajme to s dôverou Pánovi.
Radšej hladajme riešenie pre budúcnosť, prosiac Boha o vnúknutie - o pomoc.
Отправлено в 02.05.13 21:24 в ответ на Janka Guričanová.
emoticon jedno z riešení, ktoré vidím ako efektívne vo vlastnom živote, je opísané v blogu emoticon.
Отправлено в 02.05.13 21:33 в ответ на Miloslav Peniaštek.
Boh je zodpovedný za to že nám dal slobodu. A sam povedal o tom že to bolo veľmi dobré. Ale my sme zodpovední za konanie v slobode. Takže všetko "dopustil" je iba o tom, že nám necháva slobodu.
Отправлено в 02.05.13 21:41 в ответ на Miloslav Peniaštek.
Ćiže, keď je Boh zodpovedný za to, že nám dal slobodu, keď ju zneužijeme, On ako Všemohúci už nemôže zasiahnúť? On už je bezmocný,/ lebo nám dal slobodu/ už je bez záujmu o náše dianie, budúcnosť - už nekoná / takže všetko i zlé dopúšťa, veď máte slobodu / - takto ste to ozaj mysleli ?
Отправлено в 02.05.13 23:40 в ответ на Martin Ščúry.
"Boh dopúšťa zlo" by znamenalo, že ho "dovolí" = dopustí, avšak ZLO dovoľuje ČLOVEK a to je rozdiel! Boh je najvyššie dobro, ako by On dovolil alebo dopustil zlo? Zlo a všetko zlé je od diabla, ako povedal Ježiš v "choď mi z očí, satan", keď Peter povedal - "to sa ti nesmie stať"... Boh nikdy nedovoľuje zlo, ani ho nedopúšťa. Zlo je vždy následok konania človeka, následok odvrátenia sa človeka od Boha, neprítomnosť Boha, zlo je výsledok konania človeka v jeho slobode, kedy sa človek rozhodne konať inak, nie je v súlade s Bohom a tak koná proti Bohu, človek sa pridáva k zlému a človek spôsobuje zlo. Preto je nesprávne používať vety: Boh dovolil alebo dopustil zlo, lebo to nie je pravda! Takými vyjadreniami sa človek skrýva pred zodpovednosťou za to, čo spôsobil a spôsobuje sám svojim rozhodnutím a svojim konaním v slobode!
Отправлено в 03.05.13 1:34 в ответ на Miloslav Peniaštek.
Boh nám dal slobodu, Boh je mocný! On nezasahuje do následkov, ktoré nesie človek a jeho okolie, alebo svet podľa predstavy človeka! Človek sa rozhodol pre zlo, alebo inak vyjadrené, pre to, čo Boh nechce, a vzniknú následky, vznikne ďalšie zlo, šíri sa zlé, rastie zlo. Boh zasiahne iba vtedy, ak ho o to človek požiada..., potom Boh zasiahne tak, ako On uzná za dobré zasiahnuť, nerobí to tak, ako si myslí človek, lebo myslenie človeka nie je čisté a nikdy nedosiahne sväté a dokonalé myslenie Boha. Boh žiada od človeka "úplné odvrátenie sa od zla", len tak sa prestane šíriť zlo, tak sa môže šíriť dobro, tam môže konať Boh podľa jeho vôle, lebo človek vtedy koná tak, ako by konal Boh - v súlade s Božou vôľou.
Отправлено в 03.05.13 1:52 в ответ на Miloslav Peniaštek.
To, že sme rozdelení nebola Božia vôľa - to je zasa následok voľby človeka. Človek nesúhlasil s tým, že je to dobré, čo robil iný človek a človek sa oddelil od iného človeka pre svoju mienku. Následkom toho sa ľudia rozstratili od jednoty Boha, je mnoho "myslených dobier" človeka, ktoré nie sú v súlade s Božím dobrom, ktoré je jedno. Hľadanie "jednoty" zasa koná človek podľa seba, preto má problémy s inými ľuďmi, lebo aj oni chcú podľa seba = nejednota, ak je tam prítomné dobro - ochota človeka k dobrému, môže Boh konať. Pripravovať sa by znamenalo konečne odhodiť všetko, čo nie je dobré, čo nie je od Boha. Potom tomu nebudeme hovoriť príprava ale obrátenie k Bohu... ak budeme žiť obrátenie k Bohu, nedovolíme aby v nás bol čo len kúštik zlého, potom zostaneme v dobre a necháme Boha konať jeho vôľu - človek dovolí dobro Boha(sloboda), lebo Boh koná stále iba dobro, potom sa človek zjednotí sa s Bohom, príde aj zjednotenie medzi ľuďmi (lebo mnohí konajú tak, ako by konal Bohemoticon, a príde víťazstvo dobra.
Отправлено в 03.05.13 2:26 в ответ на Miloslav Peniaštek.
Janka, čítala som tento blog viackrát, a až teraz konečne rozumiem, čo si chcela vyjadriťemoticon Duch je nad všetkým a slovami sa ťažko dá vyjadriť, tebe sa to však podarilo na výbornú! Problém je zasa v nás, v človeku, ktorý nerozumie... Máme "uši" denominácií, preto "počujeme nedokonale" a "zasa si obhajujeme" niečo z toho, čo "my" myslíme... Som však presvedčená, že ak bude v nás dobrá vôľa, slobodné rozhodnutie chcieť to, čo je dobré (budeme tak chcieť to, čo chce Boh), "ostatné" t.j. všetko = všetko dobro urobí Bohemoticon
Отправлено в 03.05.13 2:42.
Dovolím si len pár citátov z Božieho slova, kde Boh dovolí - dopúšta :
Kniha proroka Jeremiáša - kapitola 32


42 Lebo toto hovorí Pán: Ako som na tento ľud dopustil všetko toto veľké nešťastie, tak im spôsobím všetko blaho, o ktorom im hovorím.
Kniha proroka Jeremiáša - kapitola 44


2 "Vy ste videli všetko nešťastie, ktoré som dopustil na Jeruzalem a na všetky júdske mestá. Pozrite, dnes sú opustené, niet v nich obyvateľov

Kniha proroka Barucha - kapitola 4


9 Lebo videl prichádzať od Boha hnev na vás a povedal: "Počujte, susedia Siona, Boh dopustil na mňa veľký smútok.

10 Veď som videl zajatie svojich synov a dcér, ktoré na nich dopustil Večný.

14 Poďteže, susedia Siona, spomeňte si na zajatie mojich synov a dcér, ktoré na nich dopustil Večný.

18 Len kto dopustil nešťastia, vyslobodí vás z rúk vašich nepriateľov.

27 Dôvera, deti! A volajte k Bohu, ten, čo dopustil, spomenie si na vás.

29 Veď ten, čo na vás dopustil pohromy, dopraje vám večnú rozkoš s vašou spásou.
Kniha Jozue - kapitola 10


11 Ako utekali pred Izraelitmi, boli práve na zostupe z Bethorona, keď Pán dopustil, že na nich padali z neba veľké kamene až po Azeku. A viac bolo tých, čo prišli o život pri ľadovci, ako tých, čo pobili Izraelovi synovia.
Отправлено в 03.05.13 7:32 в ответ на Mária Künzl.
Ešte doplňam citáty ohľadom Božej vôle :

Prvý Petrov list - kapitola 2
15 Lebo to je Božia vôľa, aby ste robili dobre, a tak umlčali nevedomosť nerozumných ľudí,

Prvý Petrov list - kapitola 3
17 Lebo je lepšie trpieť za dobré skutky, ak je to Božia vôľa, ako za zlé.

Prvý list Solúnčanom - kapitola 4
3 Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie:
Отправлено в 03.05.13 8:10 в ответ на Miloslav Peniaštek.
- citát - Boh jednoznačne dopúšta problémy, ťažkosti, kríž a pod. - nesúhlasím s tým vyjadrením.
Citát- "Ale znova Vás prosím, nevracajme sa už viac do minulosti, to určite nie je na Božom srdci a my to nijako nedoriešime, len sa zbytočne budeme trápiť. Odovzdajme to s dôverou Pánovi." - vracajme sa do minulosti, aby sme sa z nej učili (nie aby sme do nekonečna vyvracali názor iného, za čo sa vám ospravedlňujem, p. Miloslav), nie poúčali nevhodným spôsobom (nasilu), lebo Boh dáva každému poznanie, dáva priestor, čas, slobodu, a kto má otvorené srdce pre neho, tomu dá poznať v pravý čas. A my neporiešime, slovami ešte menej. Chcela som iba vyjadriť, že Boh nedopúšťa zlo, človek si ho volí (niekedy aj nevedome) a v ňom padá, vyjadrila som to preto, lebo vďaka tejto formulácii mnohí ľudia rozumejú, že "Boh dopustí zlo" a upadajú do role "trpiteľov", ktorí "nemajú vinu", pričom ani neprídu na to, že si mnohé spôsobili sami, ba viac, že ľudia majú zodpovednosť za svoje zničené vzťahy , za nedorozumenia, ktoré živia nesprávnym konaním a nie Bohemoticon O to mi išlo v mojich komentoch. Boh dva dobré, uzdravuje nás, vždy pomôže človeku, verím, viem, že si na MK chceme byť oporou a nie si vzájomne niečo dokazovať. Ani ja som to nemala v úmysle. Písmo sv. je Slovo Božie a pochopenie dáva Pán. Ja som iba chcela vyjadriť, ako som problematiku pochopila ja.
Отправлено в 03.05.13 11:26 в ответ на Miloslav Peniaštek.
Veď sa máme radiemoticon A aj nás spája Duch sv. Sem tam si neporozumieme, ale nie je to problém. Lebo Pán nám dá v pravý čas spoznať, kedy sme slovami prešvihli rámec láskyemoticon
Отправлено в 03.05.13 11:54.
Neprešvihla som ho, aspoň nie úmyselne. Ak si to myslíte, tak odpustite. Už som to, čo Vás znepokojovalo, dala odstrániť. Škoda toho vreca modlitieb, čo sme za seba vysypali.Nikdy som sa Vám inak neprihovárala , ako s láskou. Čo som prehnala, bol smútok, Pán Ježiš mi ho už odpustil, ale je škoda, že medzi nami ostala roztrhnutá niť. A že nemôžem ísť s takým pekným úsmevom do chrámu, keď nám Pán pripomína, že to Jeho srdce je otvorené pre každého. Prosím, zabudnite na mňa.
Отправлено в 03.05.13 15:53 в ответ на Mária Künzl.
Irmuska, ale veď to nebolo na teba, ze by si ho ty presvihla. Aspoň teda myslím! Kazdemu sa môže pritrafit, ze sa vyjadrí neobratne. Alebo naopak, že nepochopí druhého správne. Potom je to na Duchu Svätom, aby on naprával, v čom si my nerozumieme.

(píšem cez mobil, tak sa ospravedlňujem za prípadnè preklepy)
Отправлено в 03.05.13 22:25 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Evička, nečítala si všetko, to čo si čítala, je už po vybratí mojich odpovedí, o čo som poprosila Janku. Guričanovú. Mne sa jej príspevky páčili, ale odrovnala ma naša Mária. Nech jej Boh odpustí, z včerajšej radosti ostala mláka sĺz. Tak nech ich má!
Отправлено в 03.05.13 22:32.
"kedy sme prešvihli rámec lásky" - bolo myslené ma mňa! - patrilo to k odstránenému komentáru Márie Irmušky, "aby sme mali voči sebe lásku", je to o mojom prešvihnutí, lebo som sa zasa zaplietla do dlhočizných "vysvetľovaní". Mária Irmuška požiadala o odstránenie vlastného komentáru, bez ktorého môj nedáva zmysel.
Отправлено в 04.05.13 8:42 в ответ на Mária Künzl.
Показывается результатов: 21 - 40 из 42.
из 3