Kerygma Dávida Pierce sibírskym satanistom

Skupinu NO LONGER MUSIC založil Dávid Pierce v roku 1985. Je to rocková skupina, ktorej povolaním je evanjelizácia v extrémne ťažkých podmienkach s využívaním silnej expresívnej hudby, scénickej drámy a pantomímy s ďalšími nekonvenčnými výrazovými prostriedkami. Dávid a jeho ľudia ohlasovali evanjelium medzi sibírskymi satanistami, islamskými fundamentalistami, narkomanmi a skinhedmi. Poznajú ich aj teroristické kluby IRA či ETA a vystupovali na rôznych anarchistických festivaloch.

Volajú ho „rockovým kňazom“ alebo „ovcou vo vlčej koži“. Vyhrážali sa mu smrťou, opľúvali ho, bol násilne odvlečený zo scény, hádzali naňho kamene a fľaše. Ale Dávid Pierce aj tak išiel s Dobrou novinou tam, kde sa báli ísť iní. 
Nasledujúci úryvok je z evanjelizačného koncertu v Ruskom Novosibírsku.

***

Zdalo sa mi, že v tú májovú noc v roku 1990 sme vstúpili do samého stredu pekla. Scéna, na ktorej sme sa mali objaviť, prikrýval hustý dym tak, že veľká koncertná hala v sibírskom meste Novosibirsk vyzerala ako veľké zhorenisko. Moja skupina a ja sme boli v úzadí scény pripravujúc sa na výstup po ruskej skupine DEATH METAL BAND, ktorej posolstvo sibírskej mládeži bolo: nenávisť, smrť a samovražda.

... keď sme sa modlili, počul som ťažké kroky na chodbe. Vedel som, že to musí byť Keith, pretože on sa pohyboval, akoby nosil bremená, a jeho ťažké telo vyvolávalo hrmot ako pri zemetrasení. Prestal som sa modliť a otvoril som oči. Spoznal som, že je nervózny z toho, čo videl. „Hej, chlapci, dnes večer sa budeme musieť poriadne pomodliť! Tí v hľadisku sú šialení,“ povedal. Veľmi ma to znepokojilo, pretože som vedel, že Keith je sám šialený. A keď on toto povedal, znamenalo to, že v hľadisku to musí vyzerať skutočne nenormálne. Všetci sme sa začali ešte viac modliť. Keď si myslíš, že onedlho zomrieš, modlíš sa skutočne silno.

Nadišla chvíľa, keď sme mali vyjsť na scénu. Keď som sa vychádzajúc pozrel do hľadiska, videl som more niečoho, čo vyzeralo ako tisíc rozzúrených démonov. To je ale privítanie! Mdloby ma chytali pri tomto pohľade. Dav bol celkom ovplyvnený skupinou DEATH METAL BAND, ktorú pred chvíľou počul. Vykrikoval na nás obscénne slová. Keď sme naladili nástroje, všimol som si Keitha stojaceho zboku s kúskom handry. Podišiel som k nemu, aby som sa dozvedel, čo robí. Pohľad, ktorým ma obdaril, hovoril, že aj on má ochotu zmiznúť. „Je nejaký problém, Keith ?“ snažil som sa prekričať dav. „Pokúsim sa zotrieť tú slinu z tvojho mikrofónu,“ odpovedal a na jeho čele sa objavili kvapky potu.

Naše posolstvo bolo úplne iné ako posolstvo DEATH METAL BAND-u. Chcel som ukázať, že sa nebojím ani všetkých rozzúrených ľudí, ani Satana, ktorého meno vykrikujú. 
Začal som spievať : „Milujem Ťa, Pane, a dvíham svoj hlas...“ Po otvorení očí som zbadal, že z mikrofónu visí dlhý kus hustej sliny. Skúsil som spievať so zatvorenými očami mysliac si: „V poriadku, Bože, ak chceš, aby som sa dal opľuť pre Teba, urobím to, ale ak ich môžeš zadržať, tiež bude dobre.“ Cez Táňu, moju ruskú tlmočníčku, som prehovoril k davu: „Dnes večer vám chcem niečo povedať. Boh miluje Novosibirsk.“ – Od tej chvíle som cítil ohromnú Božiu moc, plynúcu cez hľadisko. Niektorí ľudia sa ďalej smiali, ale mnohí z nich začali počúvať...stalo sa vlastne, že čím viac nás opľúvali, tým viac som spolucítil s týmito padnutými deťmi.

Pomaly sa blížil koniec koncertu. Cítil som, že musím niečo povedať. Toto miesto nepripomínalo miesto, kde by som mohol otvorene hovoriť o Ježišovi, ale i naďalej som cítil, že sa musím ozvať. 

Preto som sa hlboko nadýchol a zakričal som: „Koho si ctíte ? Viem, čo si myslíte. Vy si nectíte nikoho. Pravda?“ Keď boli pretlmočené moje slová, bolo počuť smiech ako odpoveď na to, čo bolo povedané, ale pokračoval som: „Ste v omyle,“ prekričal som múr hvizdu a úškrnov. „Viem, koho si ctíte. Ctíte si hudbu. A skupiny, ktoré zvelebujete, vás vôbec nemilujú. V skutočnosti vás nenávidia. Viem, čo si ctíte. Vodku. Áno, vodku. Videl som čakať ľudí v dlhých radoch, aby si kúpili aspoň jednu fľašu.“ „Áno, vodku!“ odpovedali mnohí, dvíhajúc nad hlavu fľašky s pozdravom alkoholikov. 

„Dovoľte, aby som vám povedal, koho si ctím ja,“ pokračujem. „Ctím si Toho, ktorý stvoril všetky tie pekné hory okolo vášho mesta. Toho, ktorý stvoril prekrásne sibírske lesy. On stvoril svet s čistým povetrím a dobrým jedlom. A túžil vytvoriť šťastný život pre naše deti. Ale my sme sa odvrátili od Neho a povedali sme si, že si vytvoríme svoj vlastný svet. Nakoniec, vraví sa, že Boh je potrebný len starým babkám. A tak sme si vytvorili svet plný nenávisti a utrpenia, kde vkročili choroby a smrť. Ale Boh Otec nie je slabý. Je mocný, silný a miluje nás. Nechce nás nechať v beznádeji. Preto poprosil svojho syna, aby nám ukázal, ako sa vrátiť k svojmu milujúcemu Otcovi. A keď tu Ježiš prišiel, nejazdil na mercedese ani nebýval v paláci. Sýtil hladných a uzdravoval chorých, no nehodil sa do tohto sveta. Preto sme ho zajali a zabili. A povedali sme si: Výborne, teraz sa už oňho nemusíme starať. Ale Ježiš nebol len človekom. Bol tiež Božím Synom. Preto bol silnejší ako smrť. Vrátil sa do života, vstal z mŕtvych, a tak sa nehanbím povedať: Milujem Boha.“ 

Opäť som cítil nadprirodzenú Božiu moc prenikajúcu hľadisko. – „Mnohí z vás cítia vo svojom vnútri prázdnotu. Máte tam veľkú dieru, ktorú skúšate zaplniť rôznymi vecami. Niektorí z vás nemôžu zaspať, ak sa nenapijú vodky alebo nepočúvajú hudbu. Niektorí z vás si myslia, že peniaze prinesú pokoj. Ale v skutočnosti potrebujete Ježiša. Ako Ho môžete spoznať? Nie cez to, že sa stanete lepšími. – Bol raz jeden človek, ktorý chodil do kostola každý deň a skúšal byť dobrým, ale Ježiš mu povedal, že to je málo. On potreboval nové srdce. Potreboval „znovu sa narodiť“. Je len jedna vec, ktorá ťa môže oddeliť od Božej lásky. Nie sú to všetky tie zlé veci, ktoré robíš. Boh ti môže odpustiť každý hriech, ktorý si urobil, pretože keď zomrel za nás, zobral na seba všetku našu vinu. Ak však chceme vidieť Boha, musíme byť pokorní. Hrdosť – to je jediná vec, ktorá nás oddeľuje od milujúceho Otca.“

Do tejto chvíle hľadisko stíchlo. „Teraz vás poprosím, aby ste urobili niečo skutočne odvážne,“ zakončil som. „Ak túžite poznať Ježiša, prosím, aby ste prišli na scénu a spolu so mnou pokľakli.“ Kľakol som si. Asi šesťdesiat mladých ľudí doslova bojovalo s davom, aby prišli ku mne. Ľudia stojaci pri javisku im skúšali blokovať cestu, ale šikovné deti, predrali sa. Keď som ich viedol v modlitbe, opakovali moje slová všetkým v hale : „Ježišu, potrebujem nové srdce. Odpusť mi zlé veci, ktoré som urobil.“ V očiach Russella som si všimol slzy, keď mladý človek, ktorý ho predtým opľul, teraz padol na kolená, aby prijal Ježiša. Mnohí na scéne vzlykali, keď urobili rozhodnutie ísť za Ježišom. „Od dnešnej noci už nikdy nebudete sami,“ povedal som na záver.

***

Úryvok z knihy Hovoria mu rockový kňaz, pasáž z kapitoly Danteho peklo – o evanjelizácii medzi sibírskymi satanistami.

Z poľského textu preložil –jg-