Blog

« Назад

Svätiť, či nesvätiť nedeľu?

"Heh, zakázal komentovať u seba, nuž sa to presunulo sem :) Ja to zoberiem ako príležitosť byť konštruktívny a namiesto pobúreného argumentovania pod jeho článkami skúsim napísať niečo ucelenejšie ohľadom konkrétnych tém." Dúfam, že sa Peter nenahnevá, že som si požičala jeho slová. Cítila som to podobne a už sa aj rodí text k jednej z pálčivých tém.

Jedni hovoria:
"Nemáme chodiť do kostola, stačí si sadnúť v parku a čítať Bibliu"

Druhí zase:
"Ak nepôjdete v nedeľu do kostola, Boh vás pošle do pekla."

A ešte inú vetu spomeniem:
"Každý deň je rovnaký, nie je nedeľa svätejšia ako iné dni."

Spoznali ste sa? Alebo ste spoznali "tých druhých"? Alebo sa vám vidí, že "zase" prekrúcam vaše slová? Možno ste to nepovedali takto. Možno ste to takto ani nemysleli, ale z reakcií mnohých vidím, že presne takto často boli neiktoré slová pochopené. A to ma vyprovokovalo rozpísať sa trochu viac o tom, ako to vnímam ja.

 

- Nepamätám si, že by nám Boh exaktne prikázal nejaké konkrétne úkony v nejaký konkrétny deň. Nikde vo Svätom Písme nevidím taký príkaz.

- Nemyslím si, že by Bol kontroloval, či každú nedeľu sedíme v kostolných laviciach a ak náhodou nie, urobil by si pri našom mene "čierny bod".

- Dokonca si ani nemyslím, že ak by niekto vynechal sv. omšu (alebo dokonca sústavne vynechával), nemohol by žiť v priateľstve s Bohom. (Uznávam, toto tvrdenie sa katolíkom môže zdať odvážne, ale vysvetlím)

- Ale takisto si nemyslím, že by bol každý deň rovnaký. Že by bolo jedno, či ideme na sv. omšu v nedeľu, alebo napr. v utorok. Prečo? Aj to vysvetlím.

- No a či "stačí" čítať si v parku z Božieho Slova? To záleží od okolností.

 

Ak niekto nemá možnosť zúčastniť sa riadnej sv. omše, potom sa stretáva s Bohom tak, ako môže. V spoločenstve iných veriacich, v modlitbe, v Božom slove... To sa týka tých, ktorí fyzicky nemajú prístup k sviatostiam (bývajú na samote, v nekresťanskom prostredí, možno sú uväznení, chorí...), ale tiež tých, ktorí sviatosti jednoducho nepoznajú, neprijali ich, neveria v ne. Každému je jasné, že nekatolíkov neviaže povinnosť zúčastňovať sa katolíckych bohoslužieb. A myslím, že ani žiadni katolíci si nemyslia, že toto by bolo dôvodom na zatratenie človeka.

A možno existujú aj iné dôvody. Ale teraz by som sa vrátila k tomu, prečo je dobré ísť na sv. omšu a (alebo podľa svojich možností) svätiť práve nedeľu.

Človek je stvorený v čase. Žijeme v čase, žijeme podľa určitých rytmov. A pre svoj život potrebujeme rytmus. Striedanie noci a dňa. Striedanie práce a odpočinku. Striedanie ročných období. Striedanie dní v týždni. Možno by ich nemuselo byť presne sedem. Vraj mali židia  kedysi 9 dní v týždni. Nemám to overené, ale je to možné. Každopádne striedanie rôznych dní nám vyhovuje. Je čas pracovať a čas odpočívať. Svorne sa tešíme na víkend, ktorý bude naplnený inými činnosťami (alebo nečinnosťami) ako pracovný týždeň. Svorne oslavujeme sviatky, narodeniny, výročia. Prežívame spomienky na udalosti nášho života, na udalosti z čias našich predkov, pripomíname si jednotlivé udalosti dejín i dejín spásy. A to je dobre.

Pretože človek je stvorený tak, že potrebuje rytmus. Potrebuje zmenu. Potrebuje rituály. Inak by sa dni zliali do jedinej beztvarej masy.
Môžem ísť do kostola v hociktorý deň? Isteže. A môžem v nedeľu neísť? V podstate môžem. Ale prečo by som práve v deň, keď si "celý vesmír" pripomína Ježišovo zmŕtvychvstanie mala ignorovať Jeho pozvanie? Prečo by som sa práve v deň, keď ma vykúpil zo všetkých mojich hriechov mala venovať niečomu (niekomu) inému?

Môžete namietať, že celý život by mal byť službou Bohu. Isteže. Ale prečo by som mala ignorovať deň, ktorý mi je tak drahý? Na výročie svadby nehodno zabudnúť, prečo by som mala ignorovať deň spásy?

Nechcem sa vyjadrovať k ľuďom, pre ktorých nedeľa nie je "ničím zaujímavá". Aj keď majú náhodou v kolonke náboženstvo napísané "Rímsko-katolícke", ale zmŕtvychvstanie ich nijako nenadchýna, potom ... bude asi problém v niečom inom. Ak niekto nevidí význam dňa vzriesenia (ako výstižne pomenovali nedeľu bratia Rusi), potom ho ani každotýždenné sedenie v kostole nespasí. Ale možno mu bude nápomocné k tomu aby pochopil... Ktovie. Každopádne, každý je zodpovedný podľa svojho svedomia a svedomie iného ja neviem posúdiť. (Priznám sa, takisto neviem posúdiť svedomie tých, ktorí sú presvedčení, že je "každý deň rovnaký". Pre mňa nie je.)

Ale vyjadrím sa ešte k otázke poslušnosti.

Ak Matka Cirkev rozhodla, že "treba" ísť každú nedeľu na sv. omšu, tak ju budem poslúchať. Môže sa mýliť (môže?), ale Otcovi je iste milé, keď deti poslúchajú svoju matku, aj keby sa mýlila.

Iste nám to prikazuje, pretože je to pre nás dobré.

Nie preto, aby sme mali hriech, ak ju neposlúchneme. Ale preto, že máme z toho úžitok, keď poslúchneme.

A keď neposlúchneme, máme škodu. Akú? Nuž, minimálne chýba tá "trocha" milostí.

A áno, neposlušnosťou sa oddeľujeme. Ak som raz prijala autoritu - povedzme autoritu učiteľského úradu Cirkvi, potom je rozumné poslúchať, čo prikazuje. Aj keby som nerozumela. Ak verím, že cez Matku Cirkev (teraz mám an mysli biskupov a rímskeho biskupa) hovorí Boh, potom je rozumné poslúchať, čo hovorí.

Ale tiež nemusím vo všetkom. Mám vlastnú hlavu, mám Ducha Svätého. A biskupi (a kňazi) sú tiež len ľudia. Často omylní. Ale sú veci, vyhlásené ako článok viery, či mravov, ktoré mám poslúchať, ak ešte chcem patriť k Cirkvi, ktorej som uverila.

 

Na záver nemôžem opomenúť obľúbenú frázu: "Ak nepojdete v nedeľu do kostola, pojdete do pekla."

Pozor - To "Katechizmus katolíckej cirkvi" nehovorí. Prestúpenie cirkevných prikázaní nie je "smrteľný" hriech. Tým je prestúpenie Božích prikázaní vo vážnej veci, pri plnom vedomí a plnom súhlase. To znamená otvorené a vedomé rozhodnutie, že chcem páchať zlo.
(Nemám teraz čas si to overiť v KKC, ale tak sme sa učili pri príprave na prvé sväté prijímanie. :) )

[Ospravedlňujem sa za túto vsuvku všetkým, ktorí neuznávajú "delenie" hriechov na všedné a smrteľné. To je na ďalšiu dlhú debatu, prosím neriešme to teraz.]

Комментарии
sign-in-to-add-comment
„Preto tí, čo si vedome a dobrovoľne neplnia túto povinnosť, dopúšťajú sa ťažkého hriechu“ (KKC 2181).

Ďalej: KKC 2180-2183

Ďalej: Pastiersky list o svätení nedele:
http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-list­y-konferencie-biskupov-slovenska/c/pl-o-svateni-nedele
Отправлено в 02.01.13 8:13.
Vďaka za príspevokemoticon Isto bude užitočný pre tých, ktorí boli uvedení do pochybovania. I keď Boh doslova neprikázal svätenie nedele ako to poznáme dnes, spomínaš rytmus života a opakovanie - a o tom sa v písme hovorí! Dokonca opakovane - že si máme pripomínať stvorenie sveta i stvorenie človeka a dejiny spásy! Naše liturgické svätenie nedele je vlastne opakovaním si dejím spásy a to prikazuje Boh v Písme niekoľko krát! V písme hovorí aj o tom, že to máme odovzdávať ďalším pokoleniam. Vďaka!
Отправлено в 02.01.13 9:29.
Dovolím si Evičku doplniť.
Kto nemá trpezlivosť na Katechizmus katolíckej cirkvi alebo nerozumie jeho jazyku,mohol by si prečítať fajn knižku od Karla Keatinga: Čomu skutočne veria katolíci. Vydali redemptoristi r.2006. Ja som túto múdru knižku používala a používam na vysvetlenie nejednej skreslenej mienky o katolíckej viere. Možno bude čitateľ prekvapený, čo všetko neveríme. Vrelo odporúčam.Ale to človek, ktorý má o sebe vysokú mienku, čítať nebude.
Отправлено в 02.01.13 10:20.
Aha, tak predsa... Vďaka za citáciu, preštudujem, premeditujem... (nech aj rozumiem, čo prijímam)
Отправлено в 07.01.13 0:17 в ответ на Cyril Šebo.
Irmuška, vďaka za tip. Musím si tú knižku pozháňať, nech sa tiež zase trošku poučím.
Отправлено в 07.01.13 0:17 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Môžem poslať v elektronickej forme, ak by bola vypredaná.
Отправлено в 07.01.13 9:50 в ответ на Eva Baranovičová.