Blog

« Назад

Ono je to naopak!

Práve ma prenikla jedna myšlienka, nuž sa o ňu s vami podelím.

 

Vždy sme vnímali svet a druhých ľudí a hriech a dedičstvo hriechu - ako zlo, ktoré jednotliví ľudia robia, myslia, hovoria, nekonajú...

Aspoň ja (a myslím, že je to rozšírené priam všeobecne) som si predstavovala, že ak je niekto "zlý" - to znamená, napr. robí veci, ktoré mne pripadajú ako zlé (nepríjemné, hlúpe, sebecké...), keď sa správa nepríjemne, keď z neho namiesto lásky vyžaruje hnev a pod. - vravela som si, že je to následok jeho hriechu. Ale v skutočnosti to bude naopak. Myslím, že je to následok môjho hriechu - že ho nedokážem prijať a milovať tak, ako je.

Samozrejme, ak niekto robí vyslovene zle, tak to nebudem schvaľovať. Ale namiesto posudzovania (on má hriech) - môžem milovať. Ak ma správanie iného vyrušuje, zraňuje (môže a asi aj je to do istej miery prirodzené, ale) je to predovšetkým môj problém.

 

Som povolaná meniť veci. Pomáhať ľuďom. Pomáhať svetu stať sa lepším. Viac milujúcim. Viac znesiteľným. Viac svätým. Som povolaná dávať lásku. A dávať radosť. A pokoj. Nie svoju - Božiu radosť a lásku a pokoj... Som povolaná milovať. Milovať všetkých ľudí - takých akí sú. Sú takí, lebo boli tak stvorení - a vychovaní - sú takí, lebo sa takými stali - vplyvom okolností ktoré ja nepoznám. Ale to ani nie je mojou úlohou, aby som špekulovala nad okolnosťami iných ľudí. Mojou úlohou je len milovať.

A ak ma správanie niektorého človeka (ľudí) vyrušuje, to ja musím zmeniť svoje srdce - na viac milujúce. (Alebo skôr - musím NECHAŤ zmeniť svoje srdce. Lebo svojimi silami to nedokážem, ale môžem sa nechať premeniť Ježišovou LÁSKOU.) Až potom môžem - v láske - chcieť pomôcť druhému zmeniť to, čo ho robí nešťastným.

- Lebo o to vskutočnosti ide - že každý, kto hreší je nešťastný - je (tým konkrétnym spôsobom) bez Boha.
A ak mu chcem pomôcť - má to zmysel len vtedy, keď naozaj - chcem pomôcť JEMU.
(Nie keď chcem "pomôcť" sebe - zbaviť sa jeho nepríjemnej vlastnosti.)

 

(Len také moje malé zamyslenie. Budem rada ak pridáte svoje vlastné skúsenosti, postrehy, pocity...)

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Správny pohľademoticon treba vnímať menej negatívneho a aj hriešneho o človeku t.j. ako vidím sám seba. Prečo? Aby sa vodiacou nestala myšlienka hriechu a slabosti, ale Pán, ktorý je moc a sila:o) jeho odpustenie je tu okamžite, a je vybavené hneď:o) . Máme "troška" problém robiť dobro len tak, ako samozrejmosť. Nemusíme však o sebe myslieť v prvom rade v opciách hriechu a slabosti, aj to je dôležité "mať na pamäti" ale nie ako nosnú myšlienku. Ak sa pozrieme z perspektívy Krista, zostane iba láska. Akonáhle sa spojíme s Ním, je to celé hriešne a negatívne nás samých na vedľajšej koľaji - t.j. neberieme do úvahy ako prvoradé (i keď je prvoradé pre čistotu srdca, preto je samozrejmé, že sa o to staráme. Láska Boha však premáha a premieňa všetko, ľutujeme vždy aktuálne, samozrejme, ak niečo bolo a to stačí, nezostaneme tak "visieť" na svojej hriešnosti a myšlienkach o nej (to mňa osobne vždy stiahlo k nekonečnej sebaľútosti - horekovanie nad navydareným, veľmi negatívne mi skreslilo obraz o mne - nemožná, neschopná... a kradlo mi silu k dobrému) ak okamžite hľadíme na Pána, to nás nesie k jeho láske, On mocný Boh nás hneď napĺňa radosťou a silou viery, kedy už ani nie je možné pomyslieť na niečo iné, ako na lásku, ideme rovno s Duchom sv. na dobroemoticon Vždy a vo všetkom tak je, preto sa časom, správnym = spravodlivým štýlom života podľa Evanjelia = ideme vždy s Pánom stane sa mnohé samozrejmým a jednoduchým, ako hovorí sv. Pavol toľkokrát vo svojich listoch. Je to celé tak jednoduché a schodnéemoticon
Ak prídeme na tieto "pohľady" z inej strany, rozuzlí sa nám celé Evanjelium, zrazu pochopíme, ako to Ježiš myslel... a jeho cesta lásky k sebe a k iným, ktorá nie je ťažká a môže po nej ísť skutočne každý z násemoticon Krásny blog, vďaka za otváranie pohľadu:o)
Отправлено в 22.07.13 11:39.
Cit. z blogu - - - "ak je niekto "zlý" - to znamená, napr. robí veci, ktoré mne pripadajú ako zlé (nepríjemné, hlúpe, sebecké...), keď sa správa nepríjemne, keď z neho namiesto lásky vyžaruje hnev a pod. - vravela som si, že je to následok jeho hriechu. Ale v skutočnosti to bude naopak. Myslím, že je to následok môjho hriechu - že ho nedokážem prijať a milovať tak, ako je." --- vďaka za myšlienku:o) isto je tak. U mňa to však napr. odvedie pozornosť na moju nedokonalosť tým spôsobom, že ma to priam ťahá dolu...Vidím na sebe potrebu "trénovať" pohľad na iného a na seba vo svetle milosti. T.j. to, čo vidím neg. a zlé u iného a u seba, nestaviam do popredia (je tak, to je pravda, len sa ten pohľad nemá stať nosnou myšlienkou...! To by ma zasa odviedlo od hriešnosti iného ku mojej vlastnej a to nie je veľmi radostný podnet na lásku... miesto toho skúšam trénovať pohľad priamo na dobré, neg. a zlé u iných aj u seba vidím iba ako súčasť - hneď odpúšťam a odhadzujem - t.j. vedie ma iba myšlienka lásky a cez lásku pracujem aj na tom, nie je mi to nosnou myšlienkou - je ňou iba láska k iným a k sebe samému. Boh ma pretvára v každom okamihu..., ak niečo vyvediem:o) oľutujem a on mi odpúšťa bleskovou rýchlosťou, preto hneď idem k pohľadu na dobré, správne a tu hľadám a nachádzam radosť, odvahu, náboj a motiváciu, ktorými ma Pán rýchlo nesie v Duchu sv. k iným, a tak dokážem vidieť aj seba v pohľade jeho milosti...
Отправлено в 22.07.13 11:57.
Aha, máš pravdu. Ako je to napísané, dalo by sa to aj tak pochopiť, že "keď ti niečo na druhom vadí, znamená to, že ty si hriešny..." a tá myšlienka by mohla človeka (aj mňa) stiahnuť k "seba-posudzovaniu". A už sme zase tam, kde sme nechceli byť.

Hlavnou (a asi jedinou ;) ) myšlienkou blogu malo byť: "Neposudzuj - miluj!" Druhého takisto ako aj seba. emoticon
Отправлено в 22.07.13 12:09 в ответ на Mária Künzl.
Napadlo ma k --- "Myslím, že je to následok môjho hriechu - že ho nedokážem prijať a milovať tak, ako je." --- samozrejme tak je. Ja som zmenila ešte aj toto. Idem teraz na Ježišove podobenstvá v mojom živote a prichádzam na úžasné možnosti... ježiš bol bez hriechu = my sme tiež, lebo veď hneď ľutujeme a robíme pokánie... Ježiš nehľadí na nás tým spôsobom "hriešnosti", ako to robíme my sami... On nás vidí dokonalých a očisťujúcich sa, ako keby bez hriechu, lebo On nám neustále dáva odpustenie a milosti... a potom, v podobenstvách, môžeme pozerať tým spôsobom ako On. T.j. vidím zlo u blížneho ale hneď hľadím na dobro, ktoré je v ňom a vôbec nemám vtedy na mysli otázky hriechu ani u neho ani u mňa. To mi môj pohľad úžasne očistí od tých nánosov negatívneho a zlého, lebo sa v nich môžem zbytočne zamotať... tie ma predsa vedú k negatívnemu... preto hneď dobro, láska, ochota ( vedie ma k Bohu) ísť s tým blížnym hneď tak ako je, aj ja tak ako som a ako najlepšie viem... Chcem skúsiť vidieť ako ježiš, iba dobré a tak odísť od zlého...
Отправлено в 22.07.13 12:12.
Jupíííííííí:o) a miluje seba - inak nebudeš vedieť milovať iného:o)
Отправлено в 22.07.13 12:13 в ответ на Eva Baranovičová.
Neposudzuj a miluj:o)))) a ani na chvíľu sa nezastav ani pri neg. seba ani iného, hneď utekajme a leťme k tomu, čo sme tam našli dobrého:o))))))))))))
Отправлено в 22.07.13 12:15 в ответ на Mária Künzl.
Mimochodom, tieto myšlienky sa mi sformulovali pri čítaní tvojho blogu o podobenstvách. ;)
Takže vďaka zaň emoticon
Отправлено в 22.07.13 12:17 в ответ на Mária Künzl.
osobný tip z nedávna - cítila som sa ukrivdená v istej hlúposti a tá myšlienka nie a nie odísť... tak som jej strelila po ušiach odpustenie dotyčnej osobe+zrieknutie sa tej veci, ktorá to celé spôsobila... a hned niekoľkokrát... odpúšťam a zriekam sa toho, Pane, a zober preč tú myšlienku krivdy... Amen! nezmizla hneď ale stratila silu, potvora, a ešte sa vrátila slabá ako vymytý čaj, tak ešte raz: odpúšťam tej osobe a zriekam sa toho, čo by som bola chcela od nej mať... (nebola som pozvaná na oslavu narodenín, okrúhle výročie... hovorila, že sme "kamošky".. trápilo ma to a zazlievala som jej...)
Отправлено в 22.07.13 12:21 в ответ на Mária Künzl.
Budem v nich pokračovať:o) veď preto nám ich dal:o)))))))) Ja ďakujem tebe!!! Máš zmysel pre vyššie veci a máš dobré srdiečko... môžeš mnohé uvidieť:o)))))))))
Отправлено в 22.07.13 12:23 в ответ на Eva Baranovičová.
„Som povolaná milovať. Milovať všetkých ľudí - takých akí sú. Ak ma správanie iného vyrušuje, zraňuje (môže a asi aj je to do istej miery prirodzené, ale) je to predovšetkým môj problém.“
Veľmi dobre vysvetlené, bolo to aj pre mňa poučením ako sa žije Božie slovo, ako o tom rozmýšľame. Len tak sa môže upevňovať medzi nami láska, radosť a pokoj. Vďaka.
Отправлено в 24.07.13 11:02.
„Som povolaná milovať. Milovať všetkých ľudí - takých akí sú.“

Ak už o pravde lásky k blížnemu hovoríme, ako podľa nej žijeme? Najlepším komentátorom je sám život. Prežívame rôzne životné situácie, ktoré komplikujú náš život, rôzne hriechy ( hnev, závisť, alkoholizmus, ...), ktoré musíme znášať aj od našich blížnych. Podľa Písma by sme mali znášať a riešiť len duchom lásky a sebaovládania. Mám niekedy problém, aby som milovala blížnych v týchto negatívnych okolnostiach či situáciách tak ako to káže Písmo, nedokážem to vždy dodržať a splniť. Usilujem sa k tomu dopracovať s pomocou Božou, ale vždy to nedokážem.
V knihe Prorok Jonáš sa píše: „ Keď márnotratný syn prichádzal domov nevidel hriechy svojho brata. Kto ešte vidí hriechy svojho brata, nemá ducha pokánia.“
A keď človek stráca ducha pokánia znamená to, že odbočil z cesty … .
Отправлено в 25.07.13 11:37.
Zitka, stačí aj úprimná túžba robiť tak - niesť iných v láske - nedokážeme, On dokáže, On dá... ide veľmi o to, aby sme sa netrápili, že to nejde, al. že sa nedarí... lebo všetko nám slúži na spásu, ako píše sv. Pavol, a aj to, čo sa nevydarilo, hoci sme sa tak veľmi snažili... Pán je ten, ktorý je plnosť a On je s tebou = plnosť napriek terajšej nedokonalosti... vďaka za tvoje komenty.o)
Отправлено в 25.07.13 16:06 в ответ на Zita Podhradská.
Ducha pokánia nestratíme len tak ľahko:o) Máme ho v sebe, treba ho vycítiť, ten našeone, ako môžeme s tým, čo nás stojí premáhanie, zaobchádzať...Ak nie je úspech, nevadí, treba skúšať znova...Je to iba jeden "neúspech" (je vždy len jeden) - ten treba dať Bohu a ísť bez hĺbania o tom ďalej... to máme všetci, tí, čo "vyzerajú", že nemajú neúspech, tomu nevenujú takú pozornosť...oni si oprášia šaty, vstanú a idú ďalej... Mne robilo to hĺbanie problém, príliš som na to myslela a tam som končila v nedôvere seba... s tým treba prestať. Boh nás miluje takých, snažiacich sa a padajúcich:o)
Отправлено в 25.08.13 22:03 в ответ на Zita Podhradská.
Práve včera som narazila na jeden blog, kde autorka spomína knižku nášho pápeža Františka: Pokora, cesta k Bohu. s podnázvom: „O obviňování sebe sama“.

Zdá sa, že sú tam podobné myšlienky. (Predpokladám, že lepšie formulované ;-) )

Blog, aj niektoré citáty z knižky nájdete tu:
http://www.klokocuvek.cz/pokora/
Отправлено в 03.03.14 17:11.
Neviem, asi by som si mala najprv prečítať knižku, lebo takto sa mi ťažko súdi, ale mala som dlhoročný "proces" so spovedníkom, ktorý mi kládol na srdce, že keď sa budem stále len obviňovať, asi skapem na depresiu.
Tiež veľmi zdôrazňoval, že Boh nás miluje takých, akí sme, hoci veľmi často padáme. Dôležité je vstať, oprášiť sa a ísť ďalej v dôvere, že ten Otec, ktorý navrátenému márnotratnému synovi prikázal priniesť nové šaty, vystrojil hostinu a objal ho, to isté urobí aj nám, lebo Ježiš tento príbeh nerozprával iba pre súčasníkov, ale pre večne platné evanjelium.
Odvtedy som dostala zvláštne pokánie.
Áno, mám si dostatočne citlivo , tak ako doteraz, spytovať svedomie a vyznávať sa z hriechov a pokleskov.
Ale- vzhľadom na môj sklon k hĺbaniu a depresiám na konci vyznať vždy aj niečo dobré, čo sa mi s Božou pomocou podarilo urobiť. Vtedy sa môj duchovný život stabilizoval, smela som sa opäť tešiť zo života a ak nasadala na mňa špina, rýchlo sa otriasť a ísť znova ďalej.
Žiaľ, teraz sa všetko vracia do starých koľají....ako by sme z falošnej pokory mali hľadať na sebe len a len chyby. Pritom ktosi zo svätých povedal: "Pokora je pravda". Zhrešil som ? Áno, treba to vyznať a napraviť. Podarilo sa mi niečo dobré? Áno, poďakovať Pánovi, lebo bez neho nemôžme nič urobiť- a kráčať radostne ďalej.
Отправлено в 04.03.14 19:58 в ответ на Eva Baranovičová.
Noo... takto.

Tvoj spovedník má určite pravdu a je to veľmi dobrý nápad, popri spytovaní svedomia nachádzať aj dobré veci a "vyznávať ich". emoticon

Pravdupovediac, keď som si včera prečítala ten blog a texty svätého otca (link z predchádzajúceho komentára), bola som trochu na rozpakoch. Tiež mi to pripadalo také deprimujúce, ako píšeš aj ty.
A potom som narazila na tento svoj starší blog (aj som zabudla, že som niekedy takéto veci napísala), a spomenula som si, ako som to myslela. "Veď to o tomto hovoril pápež!" uvedomila som si. A asi až vtedy som ho pochopila.

Nemyslím si, že cieľom by malo byť sebaobviňovanie a strata sebavedomia. Akože "ja môžem za všetko zlé". Skôr asi ide o to, aby sme neobviňovali nikoho. Ani seba, ale ani toho druhého. Zlé veci sú tu preto, lebo je tu hriech. A vďaka aj tým nepríjemným pocitom (niekedy aj veľkej bolesti) môžeme prinášať vynáhradu. Vzdávať sa seba, prijímať lásku (ktorá aj bolí)... "Dávať život za bratov". Lebo "keď umierame, vtedy sa rodíme pre večný život".

Áno, ako píšeš, "Poďakovať Pánovi, lebo bez neho nemôžeme nič urobiť - a kráčať radostne ďalej."

Dokonca aj vtedy, keď nás nechápu, alebo nám "hádžu polená pod nohy". Ako sa modlil aj svätý František Assiský: "aby som sa snažil viac chápať iných, ako chcieť byť pochopený ... lebo keď dávame, dostávame..."
Отправлено в 04.03.14 21:46 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Отправлено в 04.03.14 22:19 в ответ на Eva Baranovičová.