« Назад

O samospravodlivosti....

Možno poznáme ľudí,stretávame sa v kostole, vbytovke, pracovali sme alebo pracujeme spolu....chceli by sme, aby sa s nami priatelili, no z niečoho nás bolí brucho....a možno ich takisto

Prvý raz som sa s týmto pojmom stretla pri jednej návšteve v Nemecku, kde mi sestrička v kláštore podala knižku so spovedným zrkadlom. Premýšľala som, čo to je..ale zatiaľ som už prišla na rad a mala som na mysli iné hriechy.

Nuž a potom som to zažila....Mojich príbuzných navštevovala priateľka. Bezpochyby vzdelaná, vedela veľmi zaujímavo rozprávať, veľa cestovala ....na všetky témy zabrala, ale v jednom sme sa nedokázali zhodnúť, hoci v kostole sme sedeli neďaleko seba,Príbuzní nás postrčili k potykaniu si....a potom to začalo.

Hm- pýta sa- a takto patríš niekam?, myslím, angažuješ sa v Cirkvi?-

-. Angažujem- som katechétka,ale patrím...nuž do Cirkvi.(Vtedy som nepatrila do žiadneho združenia, rehole či hnutia.)

-Joj, tak to robíš zle. Treba mať niečo, kde Ťa držia nad hladinou...vieš, ja som.....

- Hm, a to by som mohla byť aj ja?

- Ó nie....tí mladší by ťa neprijali....a potom, si slobodná.....to nie je príťažlivé pre apoštolát.

- Nuž, práca katechétky mi dáva zmysel a robím ju veľmi rada.....

- To nestačí....no, hľadaj si aspoň nejaké modlitbové spoločenstvo.

-Modlím sa liturgiu hodín...takže sa predsa modlím s celou cirkvou...

- Jój, ale to nie je v spoločenstve, to musíš......ja som oslovila pár ľudí, potom sme išli za kňazom, a on nás poslal....

- No, ja takú príležitosť nemám a u nás je iná situácia (bolo to pred rokmi, tesne po prevrate....)

-Práve preto! Ja napríklad....a vieš, jedine spoločenstvo ťa môže okresať, lebo takto budeš samorost a egoista......my robíme...

-Ale ja som iná-vysvetľujem- a necítim sa osamotená.

- S tebou nie je reč. Zrejme sa bojíš spoločenstva, že by niekto zbadal na tebe nejaké chyby a nedostatky. Vieš, to my.....

Začala som sa hniezdiť.Prestalo mi byť príjemné viesť debatu ďalej na takúto tému.Skúšala som načínať inú, ale zakaždým sa to vracalo k tomu, čo ona,jej spoločenstvo, aké úžasné....

Napokon som ju upokojila, že Pán má určite i pre mňa nejakú cestu a ak mi ju ukáže, pôjdem . Stalo sa. Lenže vtedy sa ešte o príslušnosti mlčalo a tak pri najbližšej ceste do cudziny, keď sme sa stretli,padla opäť otázka:

-Tak čo, stále nič? Stále si kôl v plote?

- Milá Adrienne, - nadýchla som sa- v Cirkvi nik nie je kôl v plote, neznepokojuj sa, patrím- len mám trochu inú cestu ako ty, ale k rovnakému cieľu. Vieš, verím, že Ty i ja máme namierené do nebeského Kráľovstva.

-Počuj, a to si v nejakej sekte? To oni tak rozprávajú...dávaj si pozor, to je nanajvýš podozrivé.....

A tak som si spomenula na starovekú bájku o otcovi , synovi a somárikovi s uzáverom, že vo väčšine prípadov sa všetkým vyhovieť nedá.

No a teraz viem, čo je to tá samospravodlivosť a musím si dávať pozor, aby som do nej neupadla ja a moje spolusestry.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Univerzalny pribeh, ktory nadobuda vzdy nove variacie u nezrelych kresťanov. Ale nenazval by som ho takto. Pointa tohto pribehu ni je "samospravodlivisť", skôr by som ho nazval "Cirkev nepreferuje uniformitu" alebo tak nejak..
Отправлено в 23.04.12 23:24.
Nadpis ma zaujal. Máloktorý blog som si prečítal tak dôsledne ako tento, lebo táto téma je v súčasnom katolíckom svete na slovensku nanajvýš aktuálna.. lenže to, čo som očakával som tu nenašiel. Podľa toho čo ja viem o samospravodlivosti: podstata spočíva vo vykonávaní skutkov, vonkajších prejavov nábožnosti a neviem čoho všetkého, aby Pán Boh videl aký som ja dokonalý a bezchybný kresťan a aby v nemom úžase dokorán otvoril nebeskú bránu, keď príde môj čas vojsť do slávy ovenčený svojimi skutkami. A potrebujem vôbec Ježiša Krista? Prijímam spásu, ktorú mi získal svojou vykupiteľskou smrťou a zmŕtvychvstaním? Tieto otázky sú v koncepte samospravodlivosti tŕňom v oku...
Отправлено в 23.04.12 23:30.
Predsa si len myslím, že hovoríme o tom istom, iba že Vy fundovanejšie- ste kňaz a ste mladý.
Vôbec mi nešlo o to, napadnúť nejaké hnutie. Podnet k napísaniu mi dali dve skutočnosti, príliš súčasné, ktoré som nechcela otvárať a preto som siahla po
niečom staršom z mojej pamäte. Ospravedlňujem sa, že nie dosť šikovne.
Tie skutočnosti boli, že moja bývalá žiačka, ktorá má dve malé deti, mi pri rozhovore so smútkom v hlase povedala: "Dnes už nestačí byť obyčajným katolíkom,lebo takým sa pripisuje pasivita a folklórne kresťanstvo. Možno neskôr nad dačím pouvažujem, ale teraz sú mojou prioritou títo malí a manžel."
No a druhá vec- my sme naozaj maxifarnosť a na jednej strane tu vládne nezdravá rivalita, na druhej akási rezervovanosť voči iným spoločenstvám.
V prvých rokoch slobodného budovania našej farnosti vzišlo z iniciatívy vdp. dekana
čo si pekné: stretnutie , na ktoré pozval zástupcov všetkých spoločenstiev, združení a hnutí, ktorí sa krátko predstavili a povedali niečo o svojej spiritualite a aktivitách. Bolo to obohacujúce. Pokus sa opakoval ešte raz-asi po troch rokoch, a potom už nič.
Mojim- a iste aj Pánovým želaním je, aby sme sa vzájomne obohacovali, dopĺňali a vytvorili zdravú "deľbu práce" v Jeho vinici.Nuž, tak som to myslela.
Отправлено в 24.04.12 8:00 в ответ на Štefan Hrbček.
Ja som sólista, ktorý je v spoločenstve emoticon emoticon emoticon Každý podľa svojho. Človeku treba jedno aj druhé. Byť sám aj v spoločenstve. A spoločenstvá sú komplikované ako ľudia v nich. Dnes už ani v cirkvi nie je dôvera. Trošku ma to mrzí. Zaujímavé sú preto komunity kde sa ľudia rozhodnú žiť. Komunitné spoločenstvo má čo to do seba. Na jednej strane sa môže plne prejaviť kresťanský duch, aj keď možno na tej druhej sa nešíri tak kresťanstvo a evanjelizácia medzi iných.
Отправлено в 24.04.12 8:49.
Aj mňa zaujal tento článok, hoci som neriešila adekvátnosť nadpisu ale obsah. Možno mám aj ja podobnú skúsenosť a cítim, že každý sa snaží obhájiť alebo presvedčiť toho druhého, že to, čomu verí a čomu oddal svoj život, svoje schopnosti a úsilie, je správne, dobré a treba to robiť podobne. Tento postoj nie je zlý, pokiaľ samozrejme sa deje nenásilne a v druhom človeku vzbudí odozvu, akési tiahnutie, záujem... Ak nie, je len otázkou osobnej zrelosti, ako sa daný horliteľ zachová. Aj preto vďaka za zdieľanie tohto postrehu, ktorý možno môže nastaviť zrkadlo tým, čo v dobrom úmysle priviesť iného na správnu cestu, snažia sa mu nanútiť vlastnú predstavu. Nechcem však odsudzovať niečiu horlivosť, lebo je to vzácny a potrebný dar...len k nej treba pripojiť lásku a múdrosť Ducha Svätého. :-)
Отправлено в 24.04.12 18:25.
Nuž prepáčte teda. Viac nebudem písať. Zrejme nie som kompetentná.
Отправлено в 24.04.12 22:15.
Edith, zase sa ozvala tvoja citlivá dušička. To, čo a ako píšeš je prejavom tvojej úprimnosti, kedy je väčší predpoklad, že sa stretneš aj s reakciou , ktorá sa snaží to pochopiť. Na tú istú vec môžeme mať rôzne uhly pohľadu a práve pri diskusii o tom sa nachádza konsensus. Tvoje rýchle reakcie, tvoj hlboký pohľad na tú ktorú problematiku, veľká skúsenosť dejová i práce so slovami ťa predurčujú, aby si to odovzdávala ďalej.
Отправлено в 25.04.12 1:34 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Veľmi dobre rozumiem o čo tu ide.
Možno rozdiely medzi mužským a ženským myslením...chápaním, alebo uchopením ....zmyslu.
Nadpis korešponduje s tým, čo nachádzam medzi riadkami.
Nevyslovené, nenapísané.
Mne pasuje.
Отправлено в 25.04.12 6:42.
...len ty píš, dušička, šak to je super, že vzniká diskusia.
veď o to ide, aby sme sa naučili rešpektovať cesty, zmýšľanie, aj tých čo s nami nesúhlasia!!!! Konečne nemusíme byť všetci v pionierskych šatkách a zväzáckych kravatách!!!
Ak ty to tak cítiš, tak to tak je a hotovo!
Отправлено в 25.04.12 6:45 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Sorry, ak môj komentár bol zle pochopený, ja som to myslela úprimne povzbudivo, že niekto napísal, resp. opísal realitu, s ktorou sa stretávame viacerí... :-)
Отправлено в 25.04.12 16:39.
Ale prečo? Len ďalej píš, prosím!
Vždy treba rátať s tým, že sa objaví aj kritická myšlienka. Či už sa snaží dať na pravú mieru to, v čom pisateľ azda nebol presný, alebo z z nepochopenia toho, o čo ti išlo.

Martin cítil potrebu dovysvetliť detaily, ktoré si azda niekto mohol spojiť podľa neho nesprávne. Ale tým tvoj článok nestráca na aktuálnosti. Jeho myšlienka je stále silná.
A možno vďaka diskusii sa k nemu dostane viac ľudí - pretože každý komentár sa vždy znova objaví na hlavnej stránke ;-)
Отправлено в 26.04.12 8:32 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
(a teraz k článku)

Úplne ťa chápem. Niekedy je človek tak nadšený svojim objavom (v tomto prípade objavom úzkeho spoločenstva), že nevidí napravo ani naľavo a každému by chcel nanútiť tú svoju cestu ako jedinú správnu. Ani si možno nevšimne, že pri tom nepomáha, ale naopak odrádza... Asi podobným spôsobom učili farizeji - čo "musí robiť každý pravoverný žid".
Možno sa to niekedy stáva aj mne. Musím si na to dávať pozor. emoticon

A áno, existujú rôzne spôsoby (pôvodne dobré!), ako z prostriedku (z cesty) urobiť cieľ. Hrozí to každému z nás.
Отправлено в 26.04.12 8:36.
Отправлено в 26.04.12 8:52 в ответ на Eva Baranovičová.