« Назад

Prečo svet nepraje pripraveným?

Osamelosť víťazov... http://www.youtube.com/watch?v=YAsfp5ZlgDk&feature=related

Moja Lucinka včera úspešne doštátnicovala. Po gratulácii padli aj slzičky šťastia a konečné uvoľnenie v sladkom oddychu...
Prežívali sme spoločnú prítomnosť, ktorú ani jedna z nás neberie ako samozrejmú, ale ako vzácnosť, lebo sa máme veľmi rady.
"Lucinka, a všetci ste urobili?", pýtam sa.
"Všetci, chvála Bohu!"
"Teším sa s vami!"
"Aj ja, maminka. Vidíš, ja úspech doprajem všetkým....", a odmlčala sa...
"Ako to, iní ti nedoprajú?"
"Nemám ten pocit. Vieš, oni "ma nemusia"...
"Ako to vieš?"
"To vycítiš, Keď niekde prídeš, zrazu všetci stíchnu..."
"Ale prečo? Niečo si im urobila?"
"Hmmmm, mojou jedinou chybou je, že som vždy, na každú skúšku maximálne pripravená a dostávam "Áčka"...
Pochopila som, nemusela ďalej rozprávať.
Objala som ju a povedala: "Ľudská závisť? Závidia ti tú drinu, čo na sebe makáš?"
Slza sa jej skotúľala po tvári.
"Vieš, maminka, nikdy som nikomu neublížila, a predsa sa stretávam s veľkou neprajnosťou. Nechcela som ti to ani povedať, ale akosi to vypätie psychické už zo mňa vyšlo..."
"Lucinka moja, netráp sa preto. Buď ku nim vždy milá, ústretová, pripravená vždy každému pomôcť. Ľudské srdcia zmeníš iba láskou..."
"Viem, maminka... Už nad tým tak nerozmýšľam, ale srdce ma stále bolí...Na neprajnosť, nežičlivosť a závisť sa zvyknúť nedá...
Hlavu si oprela o moje plece a v tichu sme premýšľali. Poznám toto moje dievčatko dokonale. Nemusí mi nič viac povedať, lebo každé slovo je tu zbytočné. Viem, je maximalistka a mimoriadne zodpovedná. Chce byť učiteľkou. Miluje deti a chce im odovzdávať vedomosti a lásku. Toto povolanie cíti ako poslanie. Už od Základnej školy ide priamo za svojím snom. Schválne nehovorím cieľom, lebo tým je nebo...
Každú skúšku mala tvrdo vydretú. Nič nenechávala na náhodu. Každou otázkou sa musela prelúskať a pochopiť ju. Všetko dôležité si vyznačovala zvýrazňovačom, aby jej to hneď udrelo do očí. Všetko vždy pekne zoradené podľa predmetu, podľa témy, vo fascikloch...Dni prežité pred štátnicami prebdené nad knihami až do skorého rána...ale i strávené na kolenách, s prosbou o pomoc Ducha Svätého...Tisíc strán poctivo naštudovaných...Tvrdá príprava a pocit zodpovednosti ...
Prečo závisť kvitne v ľudských srdciach? Prečo ju tak dobre živíme? Prečo nevidíme drinu, iba úspech?
Vytrhla ma zo spomienok...
"Ale vieš čo? Ten pocit, keď si pôjdem po červený diplom, si naozaj vychutnám!"
Zasmiali sme sa. Chmáry nad smútkom boli zažehnané... Doprajem jej ten pocit víťaza. Len o jedno prosím v tejto chvíli Pána: aby bola vždy taká pokorná ako doteraz...

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Prečo ten úspech tak závidíme? "Na neprajnosť, nežičlivosť a závisť sa zvyknúť nedá..."
Отправлено в 22.06.12 21:58.
Závisť....keď otvoríme Písmo Sväté, už vo 4.kapitole pochopíme, aké má následky...hnev, nenávisť, a napokon vražda brata. Krvavá, na smrť. Až také následky môže mať, nezvládnutá. A koľkí ľudia na svete ju živia v srdci, a čo všetko sa závidí....
Protiliek? Pokora.
Mojej sestre , bratovi dal Boh veľa darov.
Ale vari nedal aj mne?
Čo závidím- to že nie sú tie dary rovnaké? A vieme my, čo by to bolo za nudu na svete, keby sme všetci mali rovnaké dary ako nejaké uniformy?
Poznám rodinu, špičkových vedcov. Najmladší syn povedal: "Ocko, netlačte ma na štúdiá, nemám na to. Veď by to bolo týranie a ešte väčšie musieť robiť celý život to, čo ma nebaví. Budem klampiarom. Fakt, to by ma bavilo! "
Týmto pokorným ľuďom nevyskočili oči z jamôk. Tušili, koľkí ľudia budú pokyvovať hlavami, ohovárať, osočovať. Dnes má mladý muž prosperujúcu firmu, šťastnú rodinku a troch súrodencov ovešaných doktorátmi, ktorým je fuk, čím brat je, ale vidia, aký je.
Отправлено в 23.06.12 14:00.
Evka nezavolas svoju dceru na moju komunitu? Ze by nam obcas napisala tiez nieco pekne. :-)
Отправлено в 23.06.12 15:35.
Ďakujem Vám, milé sestričky za každý komentár, pocit zdieľania sa...
Doprajme každému človeku na zemi, aby jeho srdce ovládala iba láska.
Rozdať sa v láske.
Žiť v láske.
Zomrieť v láske a pre Lásku.
Lebo iba ona je hybnou silou včera, dnes i zajtra.
Niet nič dôležitejšie, nič krajšie, nič úžasnejšie, ako druhých milovať a objímať v láske...
Bože, buď nám v tom na pomoci, prosíme ťa z úprimnosti srdca!
Отправлено в 23.06.12 22:14.
Milá Veronička, zatiaľ nemá čas...ak raz príde tá chvíľa, budem aj ja veľmi rada! :-)
Pozdravujem Ťa!
Отправлено в 23.06.12 22:15 в ответ на Veronika Florkova.

whole-profile
Ž95,1 Poďte, plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu.

Eva belongs-to:

Друзья

Štefan Hrbček
Anna Lojeková
Martin Lojek
Ján Pankovčin
Robert Krett
Martin Majda
Marcela Bagínová
Eva Baranovičová
июня 19
Daniel Ruščák оставил(а) комментарий к записи Bohu vďaka!... в дневник Eva Vráblová .
12:22
октября 21
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Rodičia, viete, čo si vaše deti kupujú na desiatu?, в дневник.
15:19
мая 4
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Deti - ako plod manželskej lásky, в дневник.
11:53
апреля 16
Eva Vráblová updated a blog entry, Súcitíme.
12:27
Eva Vráblová updated a blog entry, Súcitíme.
12:19
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Súcitíme, в дневник.
12:13
апреля 12
Eva Vráblová updated a blog entry, Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:43
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Priatelia sú hviezdy na nebi, в дневник.
17:39
апреля 10
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Milujem, milujem svoj život, в дневник.
17:22
апреля 8
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších..., в дневник.
16:42
Подписаться на деятельность Eva Vráblová. (Открывает новое окно)