Kristína Uebersax

Ľudskosť

2018-10-20T06:00:41Z

Popravde, v ten deň som sa cítila zbytočnou, obyčajnou, všednou osobou. Svoje myšlienky a pocity som chcela zahnať, no hlavne odovzdať pri modlitbe svätého ruženca Pánovi, cestou do školy. Dúfala som, že mi ukáže, čo mám robiť. Pošle tam, kam mám ísť.

Tou cestou chodím každý deň. Nič nové. Nič nezvyčajné. No vtedy ma z rutiny vytrhol pohľad na ženu, ktorá sa motala na ulici a často do nej niekto vrazil. Na pár sekúnd som sa zasekla na chodníku, kedy som počula:

,,Pomôž jej. “

Prvá myšlienka bola: ,,Prečo ja?!”

Na to mnou prešiel pocit, veď presne to si chcela. Byť užitočná.

Podišla som k nej a opýtala sa jej, či nepotrebuje pomoc. Najskôr sa vystrašila, čo jej chcem povedať, no potom ma so slzami v očiach chytila pod pazuchu a povedala, že ju veľmi bolí noha a potrebuje ísť na polikliniku.

Bola taká zraniteľná a triasla sa od zimy. Darovala som jej svoju šatku, aby si aspoň čo to dala na seba. Vtedy sa úplne otvorila. Aj keď som pre ňu bola cudzím človekom, cestou mi rozpovedala svoj príbeh. Je rozvedená a jej dcéra býva na Slovensku. Ona žije s priateľom v Zlíne, ktorý ju nedávno vyhodil na ulicu po tom, ako sa dozvedel, že čakajú dieťa. Povedala mi, že ona si to dieťatko aj tak nechá a uvidí, čo s ňou bude. Veľa sme sa rozprávali a cesta aj napriek pomalej chôdzi uplynula veľmi rýchlo.

Tých tridsať minút, ktoré som myslela, že strávim ponorená vo svojich myšlienkach, som darovala niekomu, kto ich naozaj potreboval. Ja som zase potrebovala stretnúť práve túto osôbku, aby mi otvorila oči aj srdce.

Lukáš 10, 25–37

Majme neustále otvorené oči, no aj srdce pre druhých…

Odhodlaná kráčať vpred

2018-09-14T07:04:40Z

Po dlhom čase našla svetlo, čo preniklo jej temnotu. Objavila Učiteľa, ktorý jej rád ukazoval krásy okolo nej. Naučil ju vážiť si samú seba a prijať svoju identitu. Túžila Ho nasledovať po ceste, ktorú pre ňu pripravil.

No nebolo to vždy ľahké. Padala. Strácala silu. Nevládala sa postaviť. Vtedy Ho spoznávala viac a viac. Napokon s Jeho pomocou vstala a kráčala ďalej. On bol celý ten čas s ňou a viedol ju. Keď úplne stratila odhodlanie, vzal ju na ruky a niesol, aby si oddýchla. Potom jej podal ruku a ich cesta pokračovala ďalej.

Poviete si, aké krásne, že šli spolu. Napriek Jeho vernosti sa často cítila opustená. Mala pocit, akoby to bremeno ležalo len na nej, akoby si nechcela pripustiť, že by jej rozumel. Aj keď sa jej neustále prihováral, ona Ho nepočúvala. Neverila, že celá tá únava a bolesť majú nejaký zmysel. Neverila, žeby On niečo také dopustil.

Pády a sklamania ju predsa formovali. Priniesli jej do života o to viac vďačnosti a radosti. Každým nárazom sa stávala silnejšou a odhodlanejšou kráčať ďalej. Premieňalo to celý jej život a ľudí, ktorých na ceste stretávala. V hĺbkach bolesti sa s Ním zbližovala a oddanejšie Ho nasledovala a kam prichádzala, prinášala Jeho pokoj.

Teraz sa nebojí. Chce kráčať cez prekážky, ktoré ju určite čakajú. Vie, že je slabá, no verí, že Ježiš bude naďalej s ňou. Túži vravieť o Jeho dobrote a láske. Tuší, že toto je ešte len začiatok...

Tento príbeh je o mne samej. O tom, ako ma Ježiš neustále vedie vpred a dáva mi odhodlanie bojovať za Jeho veci. Neustále mi premieňa srdce a používa moje slabosti pre svoje veci...

Ktovie čo má pre nás všetkých pripravené?

Bola stratená, ale našiel ju

2018-08-30T13:25:30Z

Kráčala životom sama, ponorená v tme. Ľudia ju prehliadali, akoby ani neexistovala. Cítila sa vyprahnutá ako púšť, v ktorej nie je život. Márne hľadala oázu, až stratila silu snažiť sa ďalej. Nevidela v sebe žiadnu krásu, nieto lásku. Neverila, že by bol niekto, kto by ju miloval. Z miesta, kde sa nachádzalo srdce, jej išiel len chlad.

No potom sa to stalo. Do jej života vstúpil muž, ktorý ukázal jej pravú hodnotu. Učil ju a povzbudzoval, aby ho nasledovala a rozprával o svojom živote.

Zomrel. Zomrel kvôli nej, aby mohla žiť. Položil svoj život za ňu, aby dostala nový. Tak veľmi ju už od počiatku miloval. Vylial za ňu svoju krv, aby sa stala novým stvorením. No tým to neskončilo. Vstal z mŕtvych. Porazil smrť, čím sa jej nový život zmenil vo večný. Nestačilo, aby mala zopár pozemských rokov, chcel jej dať viac. No má na výber. Môže a nemusí prijať jeho lásku. Je slobodná a má svoju voľbu.

Rozhodla sa. Uverila. Pochopila. Plakala od smútku, poznania a lásky. Slzy menili púšť, ktorú so sebou toľký čas nosila, na krásnu záhradu. Vedela, že konečne našla to, pre čo je odhodlaná bojovať a žiť. Stala sa nespútanou v láske. On ju naďalej viedol a vravel, že to je len začiatok.

Tento príbeh je o duši, ktorá spoznala Ježiša. Duši, ktorá objavila svojho Kráľa a ožila. Ktovie? Možno tento príbeh je práve Tvoj…

Premena môjho srdca

2018-08-30T13:10:53Z

Mala som veľký problém pochopiť, čo chýba v mojom živote. Síce som sa každý večer modlila, no snažila som sa to urýchliť. Vyzeralo to asi takto: ,,Otčenáš,ktorýsinanebesiach,... " a po mojej ,,vrúcnej" modlitbe prichádzali slzy zúfalstva. Ľudia v mojom okolí ma ohovárali a ja som začala veriť slovám (urážkam), ktoré mi podávali ako denné menu. Sväté omše som vnímala iba ako nedeľnú povinnosť a počas kázne som sa túlala vo svojich predstavách...

Všetko sa to zmenilo, keď si ma Boh povolal. Ani neviem ako, zrazu som bola v Medjugoriji. Tam som /: plakala, plakala, plakala, plakala,...:/. Zistila som, že moje srdce je nežné a teplo, ktoré mi v ňom chýbalo, mi môže dať jedine Ježiš. Spoznala som tam Pannu Máriu, ktorá sa stala mojím vzorom. Všetky zlé veci, ktoré som si o sebe myslela, padli ako kamenné múry okolo mojej duši. Kričala som: ,,Bože, príď mi na pomoc. Vezmi si všetko, čo ti ponúkam. Ukáž mi, aká som, čo dokážem, prečo som všetkým chorobám unikla, nepodľahla im, prečo tu som,... Zober si celé moje srdce, chcem, aby patrilo len tebe! Nechcem viac žiť v márnosti. Chem Ťa chváliť, rozprávať o tebe, pomáhať iným ľuďom, byť pre nich požehnaním,.. " Slová, ktoré poznám ani zďaleka nevystihujú Božiu veľkosť, dobrotu, krásu, lásku, pokoj, ktoré som tam zažila...

Prešiel od vtedy rok. Najkrajší rok v mojom živote. Počas tohto roku som hnev a sklamanie z ľudí, čo mi ublížili premenila na lásku. Modlila som sa za nich a žehnala im. Bola som na operácii slepého čreva a nechýbalo veľa, zase som tu nemusela byť. Len pár hodín po operácii som mala záchvaty smiechu a ďakovala za bolesť, pretože ma o to viac zblížila s Ježišom... Priviedla som svoju najlepšiu kamarátku k Bohu. Boh si ju povolal cezo mňa a verte, nebolo to ľahké, no stálo to za to... Neustále som padla a vstávala. Myslíte, že som sa netrápila? Trápila! Len nedávno som plakala od zúfalstva a bolesti, no teraz ich vystriedala obrovská radosť, pretože som zbadala, čo Boh urobil. Modlitba sa stala pre mňa najdôležitejšiou vecou počas celého dňa...

,,Aké veľkolepé sú tvoje diela, Pane, a aké hlboké tvoje myšlienky! " Žalm 92, 6

Chápete? BOH JE ÚŽASNÝ, S BOHOM NIE JE NIČ NEMOŽNÉ! Tak, ako miluje mňa, miluje aj Vás! Trápite sa? Tak to berte ako požehnanie! Čaká Vás niečo také krásne, že budete plakať od radosti. Prežívate radosť? Tak ju rozdávajte ďalej.

,,Chudobní sa najedia a budú nasýtení a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú." Žalm 22, 27

Prajem Vám, aby ste mali pokoj. Aby Boh prostrednítvom Vás konal zázraky. Ste korunou tvorstva, nezabúdajte na to! +

s láskou Kristína