František Janečko

Pápež František prosí veriacich o modlitby

2013-05-24T18:39:41Z

Zo srdca pozdravujem všetkých pútnikov. Ďakujem za vaše prijatie a modlitby. Prosím vás, modlite sa za mňa. Znova objímam veriacich Ríma a všetkých vás, ktorí prichádzate z rôznych častí Talianska a sveta, ako aj tých, ktorí sú s nami spojení prostredníctvom komunikačných prostriedkov. Vybral som si meno patróna Talianska, svätého Františka Assiského, čo posilňuje moje duchovné spojenie s touto zemou, z ktorej – ako viete – pochádza moja rodina. Avšak Ježiš nás povolal, aby sme sa stali členmi novej rodiny: jeho Cirkvi, tejto Božej rodiny, kráčajúc spoločne cestou evanjelia. Nech vás Pán požehnáva a Panna Mária ochraňuje. Nezabudnite na toto: Pán sa nikdy neunaví v odpúšťaní! Sme to my, čo sa unavíme prosiť o odpustenie. Peknú nedeľu a dobrú chuť k obedu! – js –

Zdroj: http://www.radiovaticana.va/slovak/RGarchi/sk2013-03-17.html

František pred modlitbou Anjel Pána o Otcovi, ktorý sa nikdy neunaví odpúšťať

2013-05-24T18:34:53Z

Bratia a sestry, dobrý deň!
Po prvom stretnutí v stredu, vás dnes môžem opäť všetkých pozdraviť. Teším sa, že tak môžem urobiť v nedeľu, v Pánov deň. Toto je pre nás kresťanov pekné a dôležité: Stretnúť sa v nedeľu, pozdraviť sa navzájom, porozprávať sa, ako to robíme teraz, tu na námestí. Toto námestie vďaka médiám dostáva celosvetové rozmery. V dnešnú Piatu nedeľu v pôstnom období nám evanjelium predstavuje príbeh cudzoložnej ženy, ktorú Ježiš zachránil od trestu smrti. Ježišov postoj uchvacuje: nepočujeme slová opovrhnutia, nepočujeme slová odsúdenia, ale iba slová lásky, milosrdenstva, ktoré pozývajú k obráteniu: „Ani ja ťa neodsudzujem: choď a už nehreš!“.

Bratia a sestry Božia tvár je tvárou milosrdného otca, ktorý je stále trpezlivý. Uvažovali ste nad Božou trpezlivosťou, nad trpezlivosťou, akú má s každým z nás? Toto je jeho milosrdenstvo. Vždy je trpezlivý: má s nami trpezlivosť, chápe nás, načúva nám, nikdy sa neunaví, aby nám odpustil, keď sa k nemu vieme vrátiť s kajúcim srdcom. „Veľké je Božie milosrdenstvo“ píše sa v žalme. V týchto dňoch som mal možnosť čítať knihu od kardinála Kaspera – dobrého teológa – o milosrdenstve. Veľmi sa mi páčila – ale nemyslite si, že teraz robím reklamu knihám svojich kardinálov! Nie je to tak. Kardinál Kasper napísal, že pocítiť milosrdenstvo mení všetko. Je to lepšie, keď ho pocítime: mení svet. Trocha milosrdenstva urobí svet menej chladným a viac spravodlivým. Potrebujeme lepšie pochopiť toto Božie milosrdenstvo, toho milosrdného otca, ktorý má veľa trpezlivosti...

Pripomeňme si proroka Izaiáša, ktorý hovorí, že aj keby boli naše hriechy červené ako šarlát, Božia láska spôsobí, že zbelejú ako sneh. Milosrdenstvo je nádherné! Pamätám si, ešte ako biskup, že v roku 1992 do Buenos Aires priviezli sochu Panny Márie Fatimskej a pri tej príležitosti sa slávila svätá omša pre chorých. Šiel som spovedať počas omše. Pred koncom svätej omše som sa postavil, pretože som mal ísť vyslúžiť birmovku. Prišla za mnou istá staršia pani, veľmi pokorná, viac ako osemdesiatročná. Pozrel som sa na ňu a povedal som jej: „Babička – u nás sa takto starkým hovorí – chcete sa vyspovedať?“ Odpovedala mi „áno“. „Ale keď ste nezhrešili...“. A ona mi odpovedala: „Všetci máme hriechy...“. „Ale možno ich Pán neodpustí...“ – povedal som. „Pán odpúšťa všetko“ povedala mi s istotou. „Ale ako to viete, pani?“ „Ak by Pán všetko neodpustil, potom by svet neexistoval“. Musel som sa jej opýtať: „Povedzte mi, pani, vy ste študovali na Gregoriáne?“, pretože toto je múdrosť, ktorú dáva Duch Svätý: vnútorná múdrosť, ktorá vedie k Božiemu milosrdenstvu. Nezabúdajme na toto slovo: Boh sa nikdy neunaví, aby nám odpustil! „Ach, otče kde je problém?“. Problém je v tom, že my sa unavíme, my nechceme, unavíme sa prosiť o odpustenie. On sa nikdy neunaví odpúšťať, ale my sa unavíme žiadať o odpustenie. Nikdy sa neunavme! On je milujúci Otec, ktorý vždy odpúšťa a má milosrdné srdce pre každého z nás. Aj my sa učme byť milosrdní so všetkými. Prosme o príhovor Pannu Máriu, ktorá držala vo svojom náručí Božie milosrdenstvo, ktoré sa stalo človekom.
Preklad: P. Jozef Šofranko SJ

Zdroj: http://www.radiovaticana.va/slovak/RGarchi/sk2013-03-17.html

František: Ježiš má osobitnú schopnosť zabúdať na naše hriechy

2013-05-24T18:29:52Z

Toto je význačné ako prvé: Ježiš, sám na vrchu v modlitbe. Modlil sa sám. Potom sa znova vrátil do chrámu a všetok ľud šiel za ním. Ježiš je uprostred ľudu. A nakoniec ho nechajú samého so ženou. Ježiš je sám, ale je to plodná samota: samota modlitby s Otcom a tá druhá, taká nádherná, ktorá je dnešným poslaním Cirkvi, spočívajúca v milosrdenstve voči tejto žene. I v zástupe, ktorý ho nasledoval sú rozdielnosti: „Všetok ľud išiel za ním; on si sadol a učil ich“. Títo ľudia chceli počuť Ježišove slová. Mali otvorené srdcia, potrebovali počuť Božie slovo. Boli medzi nimi však aj takí, čo nič nepočuli: nemohli počuť. Boli to tí, čo priviedli tú ženu. „Počuj, Učiteľ, ona je taká a onaká... Musíme urobiť to, čo nám prikázal Mojžiš s takýmito ženami“. Aj my sa, myslím, podobáme tomuto ľudu. Na jednej strane chceme počúvať Ježiša a na strane druhej by sa nám veľakrát páčilo zbiť tých druhých, však?, odsúdiť ich. Ježišovým posolstvom je však milosrdenstvo. Veď on sám povedal: „Neprišiel som pre spravodlivých. Oni sa ospravedlnia sami; choď teda drahý Pane, ak to môžeš urobiť ty, tak ja to už nemôžem urobiť. Oni však veria, že sú schopní urobiť to sami. Ja som prišiel kvôli hriešnikom“. Spomeňme si na šomranie po povolaní Matúša: „Tento chodí s hriešnikmi!“ Ale ak sme ako farizej pred oltárom: „Ďakujem ti, Pane, že nie som ako ostatní ľudia, a dokonca ako ten pri dverách, ako ten hriešnik...“, nepoznáme Pánovo srdce a nikdy nebudeme schopní s radosťou prežiť skutočnosť milosrdenstva! Nie je jednoduché zveriť sa Božiemu milosrdenstvu, pretože je nepochopiteľnou hĺbkou. Ale musíme to urobiť! „Ach, otče, keby ste poznali môj život, nehovorili by ste takto!“ „Prečo? Čo si urobil?“ „Veľmi zlé veci!“ „Tým ešte lepšie! Choď k Ježišovi: bude rád, ak mu to vyrozprávaš! On na to zabudne. Má osobitnú schopnosť zabúdať. Už si nespomenie, pobozká ťa, objíme a povie ti iba: ‚Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš‘. Iba toto ti poradí“. A po mesiaci sme znova v tom istom..., vráťme sa teda k Pánovi. Pán sa nikdy neunaví v odpúšťaní: nikdy! Sme to my, čo sme často unavení, keď ho máme prosiť o odpustenie. Prosme si milosť, aby sme neboli mdlí pýtať si odpustenie, pretože on sa nikdy v odpúšťaní neunaví. Prosme si túto milosť.

Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ

Zdroj: http://www.radiovaticana.va/slovak/RGarchi/sk2013-03-17.html

Stretnutie Svätého Otca s novinármi

2013-05-24T18:30:21Z

Drahí priatelia, som veľmi rád, že sa na začiatku mojej služby na Petrovom stolci môžem stretnúť s vami, ktorí ste pracovali v Ríme v tomto veľmi intenzívnom období, ktoré sa začalo po prekvapivom oznámení môjho ctihodného predchodcu Benedikta XVI. 11. februára. Srdečne pozdravujem každého jedného z vás.

Úloha komunikačných prostriedkov v posledných časoch neprestajne rástla, a to do takej miery, že je už teraz nemožné bez nich hovoriť svetu o súčasných udalostiach. Preto vám osobitne ďakujem za kvalitnú službu v uplynulých dňoch. Narobili ste sa, však? V dňoch, počas ktorých sa pohľad katolíckeho sveta a nielen jeho upieral na Večné mesto, osobitne na toto územie, ktorého „stredobodom“ je hrob sv. Petra. V týchto týždňoch ste mali možnosť hovoriť o Svätej stolici, Cirkvi o jej rítoch a tradíciách, jej viere a osobitne o úlohe Svätého Otca a jeho službe.

Zvláštne poďakovanie však patrí tým, ktorí dokázali sledovať a predstavovať tieto historické udalosti Cirkvi v správnejšom pohľade, tak ako mali byť vnímané, a to v pohľade viery. Dejinné udalosti si vždy vyžadujú komplexný pohľad, ktorý môže niekedy zahŕňať dimenziu viery. Cirkevné udalosti istotne nie sú tak komplikované ako tie politické alebo ekonomické! Ony však majú vo svojej hĺbke osobitný charakter: sú v súlade s logikou, ktorá nezapadá do takpovediac svetských kategórií, a preto nie je ľahké ich interpretovať a hovoriť o nich širokému a rozličnému publiku. Cirkev, keďže je inštitúciou ľudskou, dejinnou, so všetkým tým, čo sa s tým spája, nemá politickú povahu, ale od základu je duchovná: Je to Boží ľud. Svätý Boží ľud, ktorý kráča k stretnutiu s Ježišom Kristom. Iba v tejto perspektíve sa môže úplne pochopiť význam toho, ako Katolícka cirkev koná.

Kristus je Pastierom Cirkvi, ale jeho prítomnosť v dejinách pokračuje skrze slobodu ľudí: z nich jeden je vyvolený, aby slúžil ako jeho vikár, nástupca apoštola Petra, ale Kristus je centrom, nie Petrov nástupca: Kristus! Kristus je centrom. Kristus je základným bodom, je srdcom Cirkvi. Bez neho, by Peter a Cirkev neexistovali a nemali by ani zmysel prečo existovať. Ako niekoľko krát opakoval Benedikt XVI., Kristus je prítomný a vedie svoju Cirkev. V tom všetkom čo sa udialo, je v konečnej analýze protagonistom Duch Svätý. On inšpiroval rozhodnutie Benedikta XVI. pre dobro Cirkvi. On v modlitbe a pri voľbe viedol kardinálov.

Je dôležité, drahí priatelia, aby ste skutočne brali do úvahy tento interpretačný horizont, túto hermeneutiku, keď budete interpretovať hĺbku udalostí týchto dní.
Tu sa znova rodí úprimné poďakovanie za námahu počas tak náročných dní, ale aj pozvanie, aby ste hľadali spôsob ako vždy viac poznávať skutočnú povahu Cirkvi, ako aj jej putovanie po svete s jej čnosťami i hriechmi a poznávať duchovné motivácie, ktoré ju vedú a sú najdôležitejšie pre jej pochopenie. Buďte si istí, že Cirkev zo svojej strany má veľký záujem o vašu vzácnu prácu. Vy ste schopní zhrnúť a vyjadriť očakávania a požiadavky našej súčasnosti, a rovnako ponúknuť podnety na čítanie reality. Vaša práca si vyžaduje štúdium, citlivosť, skúsenosť ako všetky ostatné profesie, ale zahŕňa v sebe osobitnú pozornosť v súvislosti s pravdou, dobrom a krásou. Toto nás robí navzájom bližšími, pretože Cirkev existuje preto, aby ohlasovala práve toto: „stelesnenú“ Pravdu, Dobro, a Krásu. Musí byť jasné, že sme všetci povolaní nekomunikovať seba samých, ale túto existenciálnu triádu, ktorú tvoria pravda, dobro a krása.

Niektorí nevedeli, prečo sa rímsky biskup chcel volať František. Poniektorí mysleli, že podľa Františka Xaverského, alebo podľa Fratiška Saleského, alebo Františka Assiského. Poviem vám tú históriu. Počas voľby sedel pri mne emeritný arcibiskup San Paola a zároveň emeritný prefekt Kongregácie pre klerikov kardinál Claudio Hummes. Môj veľký priateľ, veľký priateľ! Keď sa veci začali stávať nebezpečnými, on ma povzbudzoval. Keď už hlasy dosiahli dvojtretinovú väčšinu, začal zvyčajný aplauz, pretože bol zvolený pápež. On ma objal a povedal mi: „Nezabudni na chudobných!“. Toto slovo mi vošlo do hlavy: chudobní, chudobní. Potom som hneď v súvislosti s chudobnými myslel na Františka Assiského. Prišli mi na myseľ vojny, zatiaľ čo skrutínium pokračovalo až do spočítania všetkých hlasov. František je mužom pokoja. Takto sa zrodilo toto meno v mojom srdci: František z Assisi. Muž chudoby, pokoja, muž, ktorý miluje a chráni stvorenstvo, práve vo chvíli keď sami máme so stvorenstvom nie veľmi dobrý vzťah, však? Je to muž, ktorý nám dá toho ducha pokoja, chudobný muž... Ach, ako by som si želal Cirkev chudobnú a pre chudobných! Potom sa ostatní snažili urobiť trocha nátlak. „Ale mal by si sa volať Hadrián, pretože Hadrián VI. bol reformátorom, potrebujeme reformovať...“. Zasa iný mi povedal: „Nie, nie: mal by si sa volať Klement“. „Ale prečo?“. „Klement XV.: tak sa odplatíš Klementovi XIV., ktorý zrušil Spoločnosť Ježišovu!“. Sú to boje...

Ďakujem za všetko to, čo ste urobili. Myslím na vašu prácu. Želám vám, aby ste pracovali nezaujate a prinášali ovocie, a aby ste lepšie poznávali evanjelium Ježiša Krista a realitu Cirkvi. Zverujem vás do ochrany Panny Márie, Hviezdy evanjelizácie. Želám vám a vaším rodinám všetko najlepšie. Zo srdca udeľujem všetkým vám požehnanie. Ďakujem

Povedal som vám, že vám zo srdca udelím svoje požehnanie. Mnohí z vás nepatria do Katolíckej cirkvi, iní sú neveriaci. V tichosti v srdci ho udeľujem každému z vás, rešpektujúc svedomie každého, ale uvedomujúc si, že každý z vás je Božím synom. Nech vás Boh žehná.

Preklad: P. Jozef Šofranko SJ

Zdroj: http://www.radiovaticana.va/slovak/RGarchi/sk2013-03-16.html

Pápež František kardinálom: Neprepadnime pesimizmu, odovzdajme mladým múdrosť života

2013-05-23T17:55:30Z

Bratia kardináli,
tento čas venovaný konkláve bol veľmi významný nielen pre kolégium kardinálov, ale aj pre všetkých veriacich. V týchto dňoch sme takmer hmatateľne cítili priazeň a solidaritu celej Cirkvi, rovnako ako pozornosť mnohých ľudí, ktorí aj keď nezdieľajú našu vieru, pozerajú sa s úctou a obdivom na Cirkev a Svätú stolicu. Z každého kúta sveta sa vznáša vrúcna a spoločná modlitba kresťanského ľudu za nového pápeža a plné emócií bolo aj moje prvé stretnutie s davom zhromaždeným na Svätopeterskom námestí. V súvislosti s týmto sugestívnym obrazom modliacich sa a radostných ľudí, stále vtlačeným do mojej mysle, by som chcel vyjadriť svoju úprimnú vďačnosť biskupom, kňazom, zasväteným osobám, mládeži, rodinám, seniorom za ich duchovnú blízkosť, takú dojemnú a vrúcnu.

Cítim potrebu vyjadriť svoju hlbokú a úprimnú vďačnosť vám všetkým, ctihodní a drahí bratia kardináli, za vašu bezprostrednú spoluprácu vo vedení Cirkvi počas sede vacante. Obraciam sa na každého so srdečným pozdravom, počnúc dekanom kardinálskeho kolégia, kardinálom Angelom Sodanom, ktorému ďakujem za jeho slová oddanosti a prianie všetkého najlepšieho vo vašom mene.

Ďakujem pánu kardinálovi Tarcisiovi Bertonemu, kamerlengovi Svätej rímskej cirkvi, za jeho úslužnú prácu v tejto citlivej fáze transformácie, rovnako ako drahému kardinálovi Giovannimu Battistovi Re, ktorý viedol konkláve: veľká vďaka! Moja myseľ smeruje s osobitnou pozornosťou ku kardinálom, ktorí z dôvodu veku alebo choroby potvrdili svoju spoluúčasť a lásku k Cirkvi skrze obetovanie utrpenia a modlitby. Chcel by som im povedať, že predvčerom kardinál Mejia mal srdcový infarkt. Ale dúfame, že jeho zdravotný stav bude stabilizovaný a poslal nám svoje pozdravy.

Nemôže chýbať moje poďakovanie tým, ktorí sa na rôznych postoch svojou prácou aktívne podieľali na príprave a priebehu konkláve, starajúc sa o bezpečnosť a pokoj kardinálov v tomto veľmi dôležitom čase v živote Cirkvi.

So spomienkou naplnenou veľkou láskou a hlbokou vďačnosťou sa obraciam na môjho ctihodného predchodcu pápeža Benedikta XVI., ktorý počas týchto rokov pontifikátu obohatil a posilnil Cirkev svojím magistériom, svojou dobrotou, svojím vedením, svojou vierou, svojou pokorou a svojou miernosťou, ktoré naďalej zostanú duchovným dedičstvo pre všetkých. Petrovo ministérium, žité s úplným nasadením, malo v ňom tlmočníka múdreho a pokorného, s očami stále upretými na Krista, vzkrieseného Krista, prítomného a živého v Eucharistii. Sprevádzajme ho navždy našimi vrúcnymi modlitbami, našimi neustálymi spomienkami, našou nehynúcou a úprimnou vďačnosťou. Cítime, že Benedikt XVI. zažal vnútri našich sŕdc plameň: ten bude naďalej horieť, pretože bude živený jeho modlitbou, ktorá bude podporovať aj Cirkev v jej duchovnom a misijnom putovaní.

Drahí bratia kardináli, toto naše stretnutie chce byť akoby pokračovaním intenzívneho cirkevného spoločenstva prežívaného v tomto období. Oživení hlbokým zmyslom pre zodpovednosť a podporovaní veľkou láskou ku Kristovi a Cirkvi sme sa spoločne modlili, zdieľali naše bratstvo, naše skúsenosti a úvahy. V tomto veľmi srdečnom ovzduší tak rástlo vzájomné porozumenie a vzájomná otvorenosť, a to je dobre, pretože sme bratia; niekto mi povedal, že kardináli sú kňazi Svätého Otca. Ale my sme toto spoločenstvo, toto priateľstvo, táto blízkosť, ktoré robia dobre všetkým. A toto poznanie, táto vzájomná otvorenosť uľahčili vnímavosť na pôsobenie Ducha Svätého. On, Utešiteľ je najväčší protagonista každej iniciatívy a manifestácie viery. Je zaujímavé, že Duch Utešiteľ vytvára všetky rozdiely v Cirkvi, a zdá sa, akoby bol apoštolom z Babylonu. Ale na druhej strane je tým, ktorý vytvára jednotu týchto rozdielov nie v uniformite, ale v súlade. Spomínam si na Otca Cirkvi, ktorý to definoval takto: «Ipse harmonia est». Tento Duch Svätý, ktorý dáva každému z nás rôzne charizmy, spája nás v tomto spoločenstve Cirkvi, ktorá uctieva Otca, Syna, a Jeho, Ducha Svätého.

Práve počnúc autentickým vzťahom kolegiality, ktorá spája kolégium kardinálov, vyjadrujem svoju ochotu slúžiť evanjeliu s obnovenou láskou, pomáhajúc Cirkvi, aby sa stala viac a viac v Kristovi a s Kristom úrodnou vinicou Pánovou. Povzbudení slávením Roku viery, všetci spoločne – pastieri i veriaci – sa budeme snažiť verne odpovedať na odveké poslanie: prinášať Ježiša Krista človeku a viesť človeka k stretnutiu s Ježišom Kristom, ktorý je cestou, pravdou a životom, skutočne prítomným v Cirkvi a súčasne v každom človeku. Toto stretnutie umožňuje stať sa novými ľuďmi skrze tajomstvo milosti, vzbudzujúc v mysliach kresťanskú radosť, ktorá je tým stonásobným darom od Krista pre tých, ktorí ho prijmú do svojho života. Ako tak často vo svojom učení pripomínal, a najviac nedávno odvážnym a pokorným gestom, pápež Benedikt XVI., je to Kristus, ktorý vedie Cirkev skrze svojho Ducha. Duch Svätý je dušou Cirkvi s jeho životodarnou a zjednocujúcou silou: z mnohých tvorí jedno, tajomné telo Kristovo. Neprepadnime nikdy pesimizmu, horkosti, ktorú nám diabol ponúka každý deň. Neupadajme do pesimizmu a malomyseľnosti: máme pevnú istotu, ktorú Duch Svätý dáva Cirkvi, svojím mocným vanutím, odvahu, aby sme vytrvalo hľadali nové metódy evanjelizácie, aby sa evanjelium dostalo až na kraj zeme (porov. Sk 1,8). Kresťanská pravda je atraktívna a presvedčivá, pretože reaguje na hlbokú potrebou ľudskej existencie, keď ohlasuje, že Kristus je jediným Spasiteľom každého človeka a všetkých ľudí. Toto ohlasovanie zostáva v platnosti tak dnes ako bolo na začiatku kresťanstva, počas prvého veľkého misijného ohlasovania evanjelia.

Drahí bratia, odvahu! Polovica z nás už prežíva starobu: staroba je – rád by som to tak povedal – žriedlom múdrosti. Starí ľudia vlastnia múdrosť života, ako starec Simeon, starena Anna v chráme. A práve táto múdrosť im umožnila spoznať Ježiša. Odovzdávajme túto múdrosť mladým: ako dobré víno, ktoré sa stáva ešte lepším v priebehu rokov, dávajme mladým ľuďom skúsenosti života. Spomínam si, čo povedal starý nemecký básnik: «Es ist ruhig, das Alter, und fromm»: Je to čas pokoja a nábožnosti. Aj túto múdrosť máme nato, aby sme ju odovzdali mladým.

Teraz sa vrátite do vašich príslušných sídiel, aby ste pokračovali v službe obohatení o skúsenosti z týchto dní, takže plní viery a jednoty cirkevného spoločenstva. Táto jedinečná a neporovnateľná skúsenosť nám umožnila do hĺbky pochopiť krásu Cirkvi, a to odraz nádhery vzkrieseného Krista: jedného dňa sa pozrieme do tej krásnej tváre vzkrieseného Krista. Mocnému príhovoru Panny Márie, našej Matky, Matky Cirkvi, zverujem svoju službu, aj vaše ministérium. Pod jej materinským pohľadom môže každý z nás kráčať šťastný a poslušný hlasu jej Božského Syna, posilňujúc jednotu, zotrvávajúc jednomyseľne v modlitbe a svedčiac o skutočnej viere v neustálej prítomnosti Pána. S týmito pocitmi – sú prenikavé, však? – s týmito pocitmi vám zo srdca udeľujem svoje apoštolské požehnanie, ktoré rozširujem aj na vašich spolupracovníkov a osoby zverené do vašej pastoračnej starostlivosti.

Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ

Zdroj: http://www.radiovaticana.va/slovak/RGarchi/sk2013-03-15.html

Prvá homília pápeža Františka

2013-05-23T17:54:56Z

V týchto troch čítaniach vidím niečo, čo majú spoločné: je to pohyb. V prvom čítaní je pohybom putovanie. V druhom čítaní sa pohyb nachádza v budovaní Cirkvi. V treťom, teda v evanjeliu, je pohybom vyznanie. Kráčať, budovať, vyznávať.
Kráčať. „Hor sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom!“ Toto je prvá vec, ktorú povedal Boh Abrahámovi: „...chodievaj predo mnou a buď dokonalý“. Kráčať. Náš život je púťou a ak sa zastavíme, niečo nie je v poriadku. Kráčať vždy v prítomnosti Pána, v Pánovom svetle a hľadať spôsob ako žiť v dokonalosti, ktorú Boh žiada od Abraháma pri svojom prísľube.
Budovať. Budovať Cirkev. Hovorí sa o kameňoch: kamene majú svoju konzistenciu. Hovorí sa ale o živých kameňoch, o kameňoch pomazaných Duchom Svätým. Budovať Cirkev, Kristovu nevestu na uholnom kameni, ktorým je Pán a takto druhým spôsobom pohybu v našom živote – budovať.
Tretím pohybom je vyznávať. Môžeme kráčať koľko chceme, môžeme budovať veľa vecí, ale ak nevyznávame Ježiša Krista, je to niečo nedobré. Staneme sa súcitnou organizáciou, ale nie Cirkvou, Pánovou nevestou. Ak nekráčame, stojíme. Keď sa nebuduje na kameňoch, čo sa stane? Stane sa to, čo sa stáva deťom na pláži, keď budujú hrady z piesku. Všetko padá, a neostáva nič. Ak sa nevyznáva Kristus, prichádzajú mi na um slová Leona Bloya „Kto sa nemodlí k Pánovi, modlí sa k diablovi“. Ak sa nehlásime k Ježišovi Kristovi, hlásime sa k svetáctvu diabla, k svetáctvu démona.
Kráčať, budovať – stavať, vyznávať. Avšak nie je to tak jednoduché, pretože pri kráčaní, budovaní a vyznávaní prichádzajú niekedy údery, prichádzajú hnutia, ktoré nepatria ku kráčaniu. Sú to hnutia, ktoré nás ťahajú naspäť. Evanjelium pokračuje poukázaním na zvláštnu situáciu. Ten istý Peter, ktorý vyznal Ježiša Krista mu hovorí: Ty si Kristus, Syn živého Boha. Nasledujem ťa, ale nehovorme o kríži. Ten sa tu nehodí. Nasledujem ťa iným spôsobom, bez kríža. Keď kráčame bez kríža, nie sme Pánovými učeníkmi. Sme svetácki, sme biskupi, kňazi, kardináli, pápeži, ale nie sme Pánovi učeníci.
Prial by som si, aby sme všetci po týchto dňoch plných milostí mali odvahu – práve odvahu – kráčať v Pánovej prítomnosti, s Pánovým krížom. Budovať Cirkev na Pánovej krvi, ktorá steká z kríža a vyznávať jedinú slávu, Krista ukrižovaného. Takto bude Cirkev kráčať ďalej. Prajem všetkým nám, aby nám Duch Svätý a modlitba Panny Márie našej matky, udelí túto milosť: kráčať, budovať, vyznávať Ježiša Krista ukrižovaného. Nech sa tak stane. –js-

Zdroj: http://www.radiovaticana.va/slovak/RGarchi/sk2013-03-14.html

Habemus Papam

2013-05-04T06:55:42Z

Habemus Papam! Dnes 13. marca 2013 o 19.06 hod. to svetu oznámil biely dym z komína Sixtínskej kaplnky a hlahol zvonov z Baziliky sv. Petra. Stalo sa tak v piatom skrutíniu 75. konkláve, ktoré sa začalo 12. marca. Ako krátko po 20.-tej hodine oznámil z lodžie Baziky sv. Petra kardinál protodiakon Jean-Louis Tauran, 265.-tym nástupcom sv. Petra (266. pápež) sa stal Jorge Mario Bergoglio SJ, Argentínčan, narodený 17. decembra 1936. Zvolil si meno František I. Intronizačná svätá omša sa uskutoční v utorok 19. marca, na sviatok sv. Jozefa.

Jeho prvé slová boli:

Bratia a sestry, dobrý večer.
Viete, že úlohou konkláve bolo dať Rímu biskupa. Zdá sa, že moji bratia kardináli ho išli vybrať takmer na koniec sveta. Ale sme tu... ďakujem vám za prijatie. Rímske diecézne spoločenstvo má svojho biskupa: ďakujem!
Predovšetkým chcem, aby sme sa pomodlili za nášho emeritného biskupa Benedikta XVI. Modlime sa všetci spoločne za neho, aby ho Pán požehnal a Panna Mária ochraňovala.

Otče náš, Zdravas, Sláva Otcu!

A teraz začíname túto púť, biskup a ľud. Púť rímskej Cirkvi, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám. Púť v bratskej láske, vzájomnej dôvere. Vždy sa modlime za seba, jeden za druhého. Modlime sa za celý svet, aby zavládlo medzi nami bratstvo. Želám si, aby táto púť Cirkvi, ktorú dnes začíname, a na ktorej mi pomôže môj tu prítomný vikár, priniesla plody pre evanjelizáciu tohto nádherného mesta. Teraz chcem udeliť požehnanie, ale predtým vás chcem požiadať o jednu láskavosť. Skôr ako biskup požehná ľud, prosím vás, aby ste prosili nášho Pána, aby požehnal mňa. Modlitba ľudu, ktorý žiada požehnanie pre svojho biskupa. V tichosti sa modlite za mňa.

A teraz udelím Požehnanie vám a celému svetu, všetkým mužom a ženám dobrej vôle.
(Požehnanie)

Bratia a sestry
Teraz vás už opustím. Ďakujem vám za prijatie. Modlite sa za mňa a do skorého videnia! Uvidíme sa čoskoro. Zajtra sa chcem ísť pomodliť k Panne Márii, aby ochraňovala Rím. Dobrú noc a dobre si odpočiňte.

Zdroj:http://www.radiovaticana.va/slovak/RGarchi/sk2013-03-13.html