Persecuted Christians

Neuveriteľný príbeh Zairinej viery

2026-03-23T09:17:19Z

Zaira* zavrela dvere stodoly a zabarikádovala ich. Nemohla dovoliť, aby niekto iný videl, čo sa chystá urobiť, počul, čo sa chystá povedať. Sama si kľakla a modlila sa: „Ježišu, príď do môjho srdca. Som hriešnica. Odpusť mi moje hriechy.“

Touto modlitbou sa skončili roky hľadania; tou modlitbou sa začali roky prenasledovania.

Hľadajúca a vystrašená

Zaira vyrastala v strachu, desila sa toho, čo sa s ňou stane po smrti. Veľmi sa snažila plniť všetky náboženské požiadavky, dokonca sa naučila naspamäť dlhé a zložité modlitby a recitovala ich vo dne v noci. „Stále som opakovala islamské modlitby, ale stále som hľadala.“

Potom ju postihla tragédia: jej otec ťažko ochorel a zomrel. V zármutku volala k Bohu: „Existuješ, alebo nie?“ spýtala sa. „Kde je môj otec?“

Božia odpoveď prišla prostredníctvom knihy. Keď prehľadávala veci svojho otca, s prekvapením našla niekoľko kresťanských kníh, ktoré kedysi dostal a ktoré si z nejakého dôvodu nechal. Jedna kniha sa zrejme zaoberala otázkami, s ktorými sa roky trápila.

„Čítala som o Ježišovi,“ spomína. „Písalo sa tam: ‚Kto verí v Ježiša, nezomrie, ale bude žiť.‘ To bolo to, čo som hľadala. Našla som to. Všetko sa to do mňa vlialo ako cez lievik.“

V tej chvíli sa Zaira rozhodla. Išla do stodoly, pomodlila sa modlitbu a pocítila radosť, akú nikdy predtým nepoznala.

„Mala som pocit, akoby som vyletela hore a spadla späť,“ povedala. „Moje ústa nemohli prestať hovoriť ‚Ježiš‘.“

Prenasledovanie a bolesť

Odvtedy sa jej život zmenil. Zaira sa stretla s kresťanmi zo susednej dediny, ktorí jej dali ďalšie knihy na čítanie. Keď sa to však dozvedel jej najstarší brat, rozzúril sa a hodil jej vzácne knihy do ohňa. Napriek jeho hnevu sa Zaira stretávala s inými kresťanmi, kedykoľvek mohla. Rozprávala svojim mladším sestrám o Ježišovi. Niektorí z jej rodiny a priateľov sa dokonca stali kresťanmi.

To len ešte viac rozzúrilo ostatných členov jej rodiny. Niekoľkokrát ju zbili, aj keď bola tehotná. Jeden z jej bratov sa ju snažil prinútiť recitovať islamské vyznanie viery. Keď Zaira odmietla, odmietol ju s výkrikom: „Nemám sestru. Odíď! Nechcem mať s tebou nič spoločného!“

„Všetko, čo som povedala, bolo: ‚Áno, Bože.‘ To je všetko,“ hovorí Zaira. „Potom som odpustila svojej mame, bratovi a všetkým.“

Úžasný zázrak

Zaira sa po tejto udalosti niekoľko rokov nestretla so svojou rodinou. Počas jej neprítomnosti boli prenasledovaní aj príbuzní, ktorí sa stali kresťanmi. Niektoré z jej kresťanských neterí boli nútené vydať sa proti svojej vôli, iné boli kruto zbité. Rovnako ako Zaira, aj ich viera bola silná.

„Kým nás bili, predstavovali sme si Ježišovo utrpenie,“ povedal jeden z nich Zaire. „Dodalo nám to silu.“

Nakoniec sa veci zmenili. Príklad Zairy a ostatných veriacich zmenil postoje ľudí okolo nej. Potom sa stalo to, čo Zaira nazýva najúžasnejším zázrakom: jej svokra sa stala kresťankou.

„Myslela som si, že aj keby uveril celý svet, moja svokra nie. Keď uverila ona, otvorili sa mi oči,“ spomínala.

Open Doors podporuje mnoho žien, ako je Zaira, a to prostredníctvom programov zamestnanosti a odbornej prípravy, ktoré im pomáhajú získať nezávislosť, a prostredníctvom školení, ktoré im pomáhajú žiť svoju vieru. S vašou pomocou je Zaira schopná podporovať ďalšie zraniteľné ženy, ktoré čelia izolácii, prenasledovaniu, emocionálnemu, psychickému a fyzickému zneužívaniu.

„Musíte byť odvážni, pevne stáť vo svojej viere,“ hovorí. „Musíte ísť ďalej s dvoma zbraňami: modlitbou a Slovom.“

Skrátené

*Meno zmenené z bezpečnostných dôvodov

Zdroj prekladu a foto: Open Doors

Aktualizácia: Smútok Iránu očami duchovného otca

2026-02-22T16:58:12Z

Zatiaľ čo sa internet postupne obnovuje, svetu za jeho hranicami sa odhaľuje viac informácií o súčasnej situácii v Iráne. Duchovný otec Peyman* je miestnym partnerom organizácie Open Doors, ktorý prostredníctvom online služby poskytuje poučenie iránskym kresťanským utečencom. Aktualizoval nové skúsenosti kresťanov a utrpenie, ktoré je bežné od potlačenia protestov začiatkom roka.

Národ v smútku

„Dostávame telefonáty zvnútra Iránu a všetci plačú,“ začína Peyman. „Už to nie je o jednom izolovanom incidente; je to hlboká a pretrvávajúca bolesť. Mnohí stratili blízkych, priateľov a členov rodiny. Dokonca aj medzi veriacimi, ktorých sme osobne poznali a viedli k ich učeníctvu, bolo niekoľko zabitých. Len v jednom meste prišlo o život päť veriacich.“

Keď sa informácie konečne dostanú von, dostanú sa k vedúcim predstaviteľom komunity iba prostredníctvom dôveryhodných zdrojov. Priamy kontakt so smútiacimi rodinami je často nemožný. „S niektorými rodinami sa ani nemôžeme spojiť, aby sme ich utešili alebo sa s nimi pomodlili. Ľudia sa boja hovoriť otvorene. Vieme len to, že niektorí zomreli a mnohí ďalší sú hlboko emocionálne a duchovne zlomení,“ hovorí Peyman.

Hlboké rany

Bremeno na vodcoch je veľké, pretože sa snažia múdro viesť veriacich, o ktorých sa starajú. „Všetko, čo povieme, niekto zle pochopí. Ak hovoríme o nádeji, ľudia sa hnevajú. Ak hovoríme o láske, povedia, že je to nereálne. Vodcovia sú pod silným tlakom, uväznení medzi pravdou Božieho slova a hlbokými ranami, ktoré ľudia nesú.“

Zdôrazňuje naliehavú potrebu modlitby za cirkevných vodcov v Iráne: „Kňazi a vedúci stoja v mimoriadne citlivej situácii. Musíme hovoriť pravdu, ale potrebujeme aj Božiu múdrosť, načasovanie a ochranu nad našimi srdciami a mysľou.“

Bod, odkiaľ niet návratu

Napriek zúfalstvu a temnote, ktorú mnohí cítia, Peyman verí, že Irán prekročil bod, z ktorého niet návratu – a to je dobrá vec. „Všetko sa zmenilo. Irán nezostane rovnaký. Každý človek a cirkev musia v tejto chvíli pochopiť svoju úlohu: postaviť sa proti nespravodlivosti bez toho, aby ich pohltil deštruktívny hnev.“

On a všetci iránski veriaci volajú po vašich modlitbách. „Prosím, modlite sa za tých, ktorí smútia, za tých, ktorí sú traumatizovaní, za bezpečné spôsoby pomoci a najmä za duchovných a vedúcich. Mlčanie tvárou v tvár nespravodlivosti je nesprávne, ale musíme kráčať múdro. Dnes potrebujeme Božie vedenie viac ako kedykoľvek predtým.“

Modlitby od rodiča

Uprostred nepokojov a rastúcich životných nákladov sa objavilo viac správ o vojenskom personále, ktorý využíva mešity, nemocnice a školy ako miesta pre svoje základne, čím sa tieto miesta stávajú ešte zraniteľnejšími voči násiliu.

Rodičia a deti zažívajú túto dodatočnú záťaž. Sogol* je kresťanská matka a prosí o vaše modlitby: „Vedľa základnej školy mojej dcéry je škôlka, ale za posledných desať dní sa údajne premenila na základňu IRGC [Islamských revolučných gárd]. Rodičia sa teraz boja posielať svoje deti do školy pre prípad, že by sa konflikt vyostril. Neexistujú žiadne online možnosti ďalšieho vzdelávania a mnohí rodičia sú vyčerpaní a preťažení, pretože sa nedokážu plne venovať učeniu doma.“

„Prosím, modlite sa za našu ďalšiu generáciu, aby ich Boh ochránil, daroval im pokoj, zabezpečil bezpečný prístup k vzdelaniu, posilnil rodičov a zabezpečil im nádejnú a stabilnú budúcnosť.“

Volanie po spravodlivosti z Iránu

S pomalým návratom online prepojenia sa priepasť medzi Iránom a zvyškom sveta premosťuje zábleskami na to, čo bolo najkrvavejším potlačením nepokojov v krajine od roku 1979. S časťami obnoveného prepojenia však prichádza skôr hrôza ako úľava, odhaľuje sa skutočný obraz utrpenia a nespravodlivosti.

Maryam* je veriaca slúžiaca tajnej cirkvi v Iráne. Hovorí: „Prosím, modlite sa za našich ľudí. To, čo videli na vlastné oči a počuli na vlastné uši, ich hlboko zasiahlo. Jedna sestra sa zo strachu zamkla doma. V noci nemôže spať, je veľmi traumatizovaná a nemôže prestať plakať. ‚Kiežby sme sa mohli spolu modliť cez telefón,‘ povedala potichu.“

Podľa Iran International bolo od začiatku protestov zabitých viac ako 36 500 ľudí. Organizácia HRANA potvrdila 6 373 úmrtí, pričom ďalších 17 091 je v štádiu preverovania a iné zdroje odhadujú minimálny počet obetí na 25 000. Predpokladá sa, že nespočetné množstvo tiel bolo ukrytých a zámerne utajených mimo verejných záznamov, aby sa zakryl rozsah zabíjania.

Európska únia nedávno formálne vyhlásila iránske Revolučné gardy za teroristickú organizáciu kvôli brutalite, ktorú zažívajú občania v celej krajine. V posledných rokoch sa IRGC čoraz častejšie zameriava na kresťanov prostredníctvom vlámaní do domov a tlaku na súdy, aby vyniesli prísnejšie tresty.

S rastúcou mierou odhaľovania počtu stratených životov a zatýkaní vykonaných bezpečnostnými silami je obrovský dopad na životy tých, ktorí sa pred nepokojmi ukrývajú. Ľudia sú odrádzaní od používania sociálnych médií a interakcie s obsahom o protestoch; telefonáty sú monitorované; dominuje ticho a strach.

„Prosím, modlite sa za našich ľudí“

Uprostred chaosu stojí podzemná cirkev. Väčšina veriacich sa nemôže stretávať a online služby sú intenzívne monitorované. Kresťania patria medzi tých, ktorí sa stávajú obetnými baránkami vlády, sú vykresľovaní ako západní kolaboranti alebo „konajúci proti národnej bezpečnosti“. Toto je zrejmé z novej vlny zatýkaní zameraných na domáce cirkvi a kresťanov.

Maryam žiada: „Prosím, modlite sa za nás, ktorí slúžime kresťanom v Iráne. Proste Pána, aby nám dal rozlišovaciu schopnosť a múdrosť, aby sme vedeli, ako sa modliť, ako viesť a ako utešovať. Aj nás ovplyvňuje to, čo počujeme.“

„Dokonca aj ich hlasy sú odlišné“

Počas výpadku prúdu sa objavili videá a fotografie, ktoré odhaľujú rodiny čakajúce v dlhých radoch hodiny, ba až dni, pred súdnymi budovami, aby zistili, či sú ich deti mŕtve alebo žijú. Presúvajú sa z nemocnice do nemocnice, z väzenia do väzenia a mnohí sú nútení prehľadávať stovky vriec s telami, aby našli známu tvár. Bolo hlásené, že keď rodiny požiadali o telo svojho blízkeho, úrady od nich požadovali podpísanie falošných vyhlásení o tom, že zosnulý bol členom bezpečnostných síl a bol zabitý protestujúcimi.

Ak sú príbuzní zatknutí, za ich prepustenie sa požaduje vysoká kaucia – v niektorých prípadoch sa peniaze vyplatia, ale zadržaný nie je nikdy prepustený. Existujú zvesti o tom, že uväznení boli tajne popravení a neskôr vyhlásení za mŕtvych počas protestov.

Dokonca aj nemocnice sa stali nebezpečnými. Jeden lekár opísal pacientov, ktorých bezpečnostné sily odvádzajú na popravu alebo im odopierajú lekársku starostlivosť a nechávajú ich zomrieť kvôli zraneniam. Zdravotné sestry, lekári a hasiči sú tiež zatýkaní alebo popravovaní za pomoc zraneným protestujúcim, pričom takéto prejavy súcitu sú vnímané ako prejavy proti režimu.

Jedným z nich bol aj Yohanna Mirpadyab, kresťanský hasič, ktorého údajne zastrelili bezpečnostné sily, keď sa počas protestov pokúšal uhasiť požiar. Je len jedným z množstva kresťanov, a pravdepodobne aj mnohých ďalších, ktorí sú väznení, odopiera sa im kontakt s rodinami alebo sú popravení.

Ďalšou kresťankou je konvertitka menom Ghazal Marzban, ktorá bola predtým zatknutá a poslaná do väznice Evin po tom, čo bola odsúdená za „propagandu proti režimu“. Od svojho obrátenia čelí nekonečnému obťažovaniu. 14. januára ju opäť zatkli agenti tajných služieb a skonfiškovali jej Bibliu a kresťanské knihy. O dve hodiny neskôr sa jej podarilo kontaktovať manžela a povedať mu, že je držaná v detenčnom centre ministerstva tajných služieb. Odvtedy o nej nič nepočuli.

V krátkych chvíľach kontaktu medzi rodinami je ťažké počúvať takéto správy. Majid* sa delí o svoju skúsenosť: „Po dvoch týždňoch sa mi podarilo hovoriť s rodinou. Vďaka Bohu, že sú nažive, ale nie sú v poriadku. Dokonca aj ich hlasy sú iné. Počul som, že môjho brata držali desať dní vo väzení a takmer ho zbili na smrť. Báli sa podeliť o viac podrobností kvôli monitorovaniu.

„Chceme priniesť pravdu a nádej“

Aj za hranicami čelia iránski kresťania žijúci mimo krajiny hrozbe deportácie späť. Partner Open Doors informoval o tom, že kresťanský pár utečencov, známy svojou online službou, bol predvolaný na výsluch imigračnými úradmi. Následne ich odviezli do detenčného tábora a povedali im, že predstavujú „hrozbu pre národnú bezpečnosť“. Hoci si pár najal právnikov, úrady zvažujú deportáciu späť do Iránu.

Ak by boli kresťania ako tento pár nútení vrátiť sa do Iránu, následky, ktorým by čelili, by boli okamžité a vážne.

„Prosím, majte ich vo svojich modlitbách,“ žiada partner. „Modlite sa za tento pár a za všetkých v internačnom tábore, ktorí môžu byť poslaní späť, najmä v súčasnej situácii.“

skrátené

*Mená boli zmenené z bezpečnostných dôvodov

Zdroj prekladu a foto: Open Doors

Aké je to stať sa kresťanom v Iráne

2026-02-18T14:43:43Z

Hoci iránsky režim bol voči väčšine svojich občanov represívny, podmienky pre jeho kresťanskú menšinu sú ešte horšie. A neexistuje žiadna tolerancia voči Iráncom s moslimským pôvodom, ktorí sa rozhodli stať kresťanmi.

Ale mnohí to robia.

„Darius“ je jedným z nich.

Je premýšľavým a oddaným nasledovníkom svojej prijatej (a pre neho vysoko nelegálnej) kresťanskej viery.

Patrí tiež medzi menšinu iránskych konvertitov, ktorí si zvolili pravoslávne kresťanstvo. Hoci v Iráne existuje značný počet pravoslávnych kostolov, v podstate každý, kto je s nimi prepojený, je etnickou menšinou starovekého kresťanského pôvodu.

Ako človek iránskeho moslimského pôvodu nemôže Darius len tak prísť a pridať sa.

Úrady tieto kostoly monitorujú . A iránsky režim udeľuje prísne tresty (trest smrti je technicky možný, ale dlhodobé väzenie je oveľa pravdepodobnejšie) nielen pre konvertitov s moslimským pôvodom, ale aj pre tých, ktorí sú vnímaní ako pomáhajúci pri ich konverzii alebo ako ľudia, ktorí sú k ich konverzii otvorení.

Z toho, čo Darius vie, ortodoxní kresťanskí duchovní v Iráne „sa neodvážia odpovedať žiadnemu moslimovi“, ktorý sa snaží konvertovať.

Preto si väčšina kresťanských konvertitov v Iráne vyberá protestantizmus. Darius povedal, že títo kresťania sa buď pridajú k podzemným cirkvám, alebo ich založia, alebo opustia krajinu a často smerujú do susedného Turecka, kde si „svoju vieru nechajú pre seba“.

Ak sa dokážete dostatočne nenápadne prezentovať, konverzia na kresťanstvo v Iráne sa stala jednoduchšou aspoň v jednom dôležitom ohľade: Darius povedal, že sa nemusí veľmi snažiť predstierať, že je stále moslim, pretože v súčasnosti len málo ľudí okolo neho chodí do mešít, recituje Korán alebo prejavuje akúkoľvek viditeľnú vieru.

Náboženská príslušnosť k islamu v Iráne v posledných desaťročiach výrazne poklesla.

„V súčasnosti sú mešity väčšinou prázdne,“ povedal Darius a dodal, že do veľkej miery „tam chodia len starší ľudia a podporovatelia režimu“. Poznamenal tiež, že konzumácia alkoholu, hoci je oficiálne zakázaná, si získala na popularite.

„Musím si len dávať pozor na jazyk a nehovoriť nič o kresťanstve,“ poznamenal.

Medzitým číta Bibliu a modlí sa. Je tiež členom ortodoxnej online komunity – ktorú moderuje iránska žena – ktorá ponúka modlitby, lekcie a rady. (Keďže ako moslim má bohaté skúsenosti s modlitbami v arabčine, už rozumel arabským ortodoxným chorálom.) S ďalším iránskym konvertitom na pravoslávne kresťanstvo sa zoznámil prostredníctvom Instagramu.

Dárius by sa chcel dostať do Európy, aby mohol „uniknúť z tohto pekla [zo svojej dlho trpiacej vlasti] a mať budúcnosť“. Tiež sa chce „ľahšie a bez strachu dať pokrstiť“.

Dodal, že v tomto bode dokonca väčšina nábožensky vyznávajúcich moslimov v Iráne začala režim nenávidieť.

Hoci sú predstavitelia režimu spolu s niekoľkými horlivými podporovateľmi a rôznymi nacionalistami rovnako nepriateľskí, ako si možno predstaviť, Darius povedal, že väčšina Iráncov nemá v nenávisti Západ, ani nemá žiadny silný názor na kresťanstvo.

A skutočne, značný počet ľudí to považuje za čoraz presvedčivejšie. Mnohé médiá informovali, že Irán má najrýchlejšie rastúcu kresťanskú komunitu na svete.

„Ľudia sa tu oboznamujú s kresťanstvom rôznymi spôsobmi,“ povedal Darius.

„Na YouTube bývali reklamy, ktoré predstavovali Ježiša,“ spomínal. Spomenul tiež, že niektorí ľudia sa o kresťanstvo zaujímajú prostredníctvom snov a duchovných zážitkov. Jedným z takýchto príkladov bol jeho známy, ktorý „povedal, že videl Ježiša, keď ho režim uväznil“.

Sám Darius bol kedysi oddaným šiitským moslimom. Zároveň bol „otvorený novým myšlienkam“ a „vždy spochybňoval svoje presvedčenie“.

Nakoniec sa rozhodol, že už viac neverí vo svoje vlastné náboženstvo.

„Potom, čo som opustil islam, som sa cítil stratený a hľadal som sprievodcu vo svojom živote,“ povedal. Zároveň sa však nevzdal Boha.

Keď navštevoval rodinu v Isfaháne, urobil si výlet do legendárnej katedrály Vank (ako bežný turista, nie ako ašpirujúci konvertita).

„Jej maľby ma ohromili a stále ma ohromujú,“ povedal Darius.

Bol tiež fanúšikom hudobníka Johnnyho Casha, ktorý mal veľa piesní, ktoré sa dotýkali náboženských tém a „naozaj ma zaujali“.

Jednej noci mal sen, v ktorom videl obraz dvanástich apoštolov a troch pravoslávnych svätých.

„Keď som sa zobudil, vedel som, že ma volá Ježiš,“ povedal.

Neskôr mal zvláštne stretnutie v preplnenej časti Teheránu, kde stretol ženu, ktorá predávala Bibliu v perzštine, hlavnom jazyku Iránu.

Darius povedal, že ju kúpil za „rozumnú cenu“ a že žena predávala aj posvätnú knihu zoroastrizmu, čo je hlavná predislamská viera v regióne, ktorej počet konvertitov na iránsku vieru rastie.

„Je to len otvorene mysliaca moslimka, ktorá sa snaží zarobiť nejaké peniaze,“ povedal Darius o kníhkupectve. Dodal, že nikdy nevidel Bibliu predávať inde vo svojej krajine.

Predaj Biblií v Iráne je nebezpečná kariérna dráha. Kúpa Biblie je tiež nebezpečná.

Dárius chápe, že jeho duchovná cesta ho vystavila značnému riziku. On okolnosti akceptoval a povedal: „Skutočná cesta nie je vždy taká, akú chceme a máme radi.“

Zdroj prekladu: International Christian Concern

Foto: pixnio

Láskavosť cudzinca v Severnej Kórei vyvoláva nádej

2026-02-18T06:36:25Z

„Niekto vás miluje. Neďakujte mne, ale poďakujte osobe, ktorá mi dala srdce na to, aby som vám pomohol.“
Toto sú tiché slová, ktoré povedal cudzinec matke s dcérou, ktoré uviazli na ulici v Severnej Kórei po tom, čo im dal jedlo a dostatok peňazí na návrat domov.
V Severnej Kórei sú takéto príbehy veľmi zriedkavé. Medzi miestnymi to vyvolalo fámy a ľudia sa dokonca pýtajú, či ten muž nie je tajným veriacim.

Záhadné stretnutie
K stretnutiu došlo podľa Daily NK v septembri. Matka s dcérou boli na ceste z provincie Čagang do provincie Južné Hwanghä, aby predali tovar na trhu, keď im na stanici Haeju ukradli zásoby. Nahlásili to polícii, ale nič sa nepodniklo.
„V Severnej Kórei je veľmi bežné, že sa polícia aktívne nezapája,“ uviedol zdroj pre Daily NK. „Matka s dcérou nevedeli, či sa im tovar vráti. Boli ďaleko od domova, minuli všetky peniaze na cestu počas nekonečného čakania, nakoniec nedostali od štátu žiadnu pomoc a skončili na ulici.“
Správa o ich situácii sa rozšírila po celom meste, ale nikto im neprišiel na pomoc – okrem jedného človeka. Keď dvojica ďakovala cudzincovi, vyriekol tie tajomné slová a rýchlo odišiel.

Je to tajný veriaci?
„Ľudia, ktorí počuli o tom, čo povedal, premýšľali, o čom to hovorí, ale tí, ktorí sú trochu oboznámení s vonkajším svetom, šepkali, že to neboli bežné reči. Hovorili, že ‚osoba‘, o ktorej hovoril, je osoba spomínaná v náboženstve.
Nech už bola inšpirácia akákoľvek, cudzinec riskoval oveľa viac než len rozpaky alebo nedorozumenie. V Severnej Kórei môže akékoľvek spojenie s náboženstvom spustiť vyšetrovanie. Jeho jednoduché vyhlásenie „Niekto vás miluje“ by sa dalo interpretovať ako podvratné – a akýkoľvek odkaz na Boha, bez ohľadu na to, aký je jemný, by mohol viesť k trestu smrti.
A predsa sa rozhodol konať, čím odhalil niečo hlbšie než len láskavý impulz. Ukázalo to, že súcit a viera sú stále živé, dokonca aj na mieste, kde dominuje krutosť a kontrola. Príbeh sa rozšíril po celom meste a vyvolal malú dávku nádeje – že dobro existuje aj mimo dosahu strachu.
„Vyvolalo to menšiu senzáciu,“ uviedol zdroj. „Keďže je také ťažké prežiť, mnohí ľudia jednoducho ignorujú tých, ktorí sa ocitli v nešťastnej situácii, ale skutočnosť, že existujú ľudia, ktorí sa zaujímajú o nešťastie iných a správajú sa k nim srdečne, ponúka sa spoločnosti trochu útechy a nádeje.“

Hoci organizácia Open Doors nepozná muža, ktorý pomohol matke a dcére, tajní veriaci už predtým posielali správy o podpore svojich blížnych. „Máme srdce pre ľudí v núdzi. Snažíme sa im pomáhať tam, kde môžeme. Niektorí si dokonca odkladajú jedlo a peniaze, hoci sami nemajú dosť. Stále si vyčleňujú časť, ktorú dajú tým, ktorí sú v ešte väčšej núdzi,“ píše jeden z veriacich.

Modlitba a účasť
Čo vedie ľudí k takejto odvahe? Odpoveď naznačujú slová veriaceho na rozlúčku: „Poďakujte osobe, ktorá mi dala srdce na to, aby som vám pomohol.“ Je to Boží Duch, ktorý hýbe ich srdcami.
Pre nás mimo Severnej Kórey, ktorí sa pravidelne modlíme za našu severokórejskú rodinu a podporujeme ju, je toto gesto silnou pripomienkou toho, že neviditeľné skutky viery sa dejú každý deň. Zakaždým, keď sa modlíte, dávate alebo sa zastávate našej severokórejskej rodiny, pripájate sa k tej neviditeľnej sieti odvahy.
Open Doors ticho pracuje prostredníctvom partnerov v širšom regióne na podpore severokórejských veriacich potravinami, liekmi, učeníckym tréningom a bezpečným úkrytom. Vaše partnerstvo pomáha udržiavať tieto záchranné siete. Zaisťuje, že keď tajný veriaci pocíti podnet k činu, je na to duchovne i prakticky vybavený.

Nádej v tme
Severokórejskí veriaci vedia, čo znamená dôverovať Bohu bez viditeľných výsledkov. Modlia sa v tichosti, spievajú šeptom a často nikdy nevidia výsledok svojej viery. Napriek tomu vďaka ich odvahe ostatní zachytávajú záblesky moci Evanjelia.
Keď jeden muž riskoval všetko, aby pomohol matke a jej dieťaťu, jeho malý skutok povedal celej komunite, že láska stále existuje. V spoločnosti vybudovanej na strachu je toto posolstvo revolučné.
Vaše modlitby a štedrosť robia túto revolúciu možnou. Možno nikdy nebudete poznať ich mená a oni možno nikdy nebudú poznať vaše, ale Kristovo telo vás spája. Ako raz povedal jeden tajný veriaci: „Skutočnosť, že nás podporujete, je dôkazom, že Boh existuje a že na nás nezabudol.“

Foto a preklad : Open Doors

Brat môj, milujem ťa

2026-01-21T14:43:43Z

Keď Timothy vyrastal v Afganistane, plánoval sa stať imámom. Potom mu však priateľ daroval Bibliu a on ju začal čítať. „Premýšľal som: ‚Boh ku mne hovorí prostredníctvom tejto knihy,‘“ povedal Timothy. Tajne sa stretával s pastorom, ale stále si nebol istý, čomu má veriť.

Neskôr sa Timothy kvôli dopravnej nehode ocitol vo väzení. Sediac v cele sa modlil:

„Ó, Ježišu, ak si naozaj Boží Syn... prosím, pomôž mi.“

Tú noc uvidel Ježiša vo sne. Na druhý deň bol Timothy prepustený na slobodu.

Čoskoro celá jeho rodina uverila v Krista! Vycestovali do Indie, aby sa dali pokrstiť, a potom sa vrátili do Afganistanu, kde po celom meste zakladali tajné domáce cirkvi. „Chvála Pánovi... v Afganistane som o Evanjeliu hovoril s viac ako 100 ľuďmi.“

Potom v roku 2021 sa k moci dostal Taliban. Timothy urobil odvážne rozhodnutie a zostal. Následne bol on aj jeho švagor zajatí. Taliban jeho švagra popravil.

Timothyho zatkli. „Použili pri mne 10 druhov mučenia... dôkazy sú na mojom tele dodnes.“ Napriek tomu Timothy aj po deviatich mesiacoch odmietal zaprieť Ježiša. Na bitky od Talibanu odpovedal láskou. „Bili ma a ja som im odpovedal: ‚Brat môj, brat môj, prosím. Milujem ťa, brat môj. Prosím. Milujem ťa, brat môj.‘“

Jedného dňa priložil zbraň veliteľ Talibanu Timothymu k čelu. Ohromený Timothyho odhodlaním veliteľ sklonil zbraň. „Toľko som ťa bil. Ale ty si hovoril: ‚Milujem ťa.‘“ Tento veliteľ nakoniec pomohol Timothymu utiecť!

Dnes je Timothy v bezpečí v inej krajine. Prostredníctvom našej služby Enduring Shepherds sa Timothy venuje výhradne svojej tajnej službe s vedomím, že o potreby jeho rodiny je postarané. Dokonca zostáva v kontakte s oným veliteľom Talibanu, ktorý ho nedávno požiadal o modlitbu.

Vďaka vám Timothyho svedectvo pretrváva na jednom z najnepriateľskejších miest na svete.

Zdroj: Facebook #PersecutedChristians #JesusIsLord #EnduringLivelihood #Afghanistan

Foto: František Bašo

Pri útokoch v Nigérii zahynulo najmenej 70 ľudí

2026-02-18T06:51:52Z

Pri sérii ničivých útokov v Nigérii počas Vianoc a Nového roka bolo zabitých najmenej 70 ľudí a niekoľko z nich bolo unesených, pričom medzi terčmi boli aj kresťania.

29. decembra bolo pri útokoch islamistických militantov na komunity Zah, Mubang Yadul a Kiking, ktoré sa nachádzajú v prevažne kresťanskej oblasti v štáte Adamawa, zabitých 14 ľudí. Počas útoku boli vypálené obchody a nehnuteľnosti.

Podľa správ „útočníci vtrhli do dedín okolo 18 hod. a rozpútali násilie, ktoré si vyžiadalo životy starších ľudí aj mladých ľudí“.

„Toto nie je prvý útok, ani druhý,“ povedal člen komunity pre tlačové médium Sahara. „Opakuje sa to rok čo rok bez toho, aby boli zodpovední postavení pred súd.“

30. decembra boli dvaja kňazi ťažko zranení, keď banditi zaútočili na farský dom katolíckeho kostola sv. Rity v dedine Mararaba v štáte Nasarawa. Kňazi boli prevezení na ošetrenie do neďalekej nemocnice.

Smútiaci dedinčan

Na Silvestra zabili fulanskí militanti v kresťanskej dedine Bum v štáte Plateau najmenej deväť ľudí. Niekoľko ďalších bolo zranených.

„Môj otec, brat a jeden z mojich synov boli zavraždení, keď nám títo Fulani zabúchali na dvere,“ povedal dedinčan. „Vošli aj do domu môjho strýka a zabili päť ľudí a zabili aj jedného človeka v inom dome.“

„Nikdy sme s nimi [Fulani] nemali problém,“ pokračoval dedinčan. „Chodia pásť dobytok zo susedných dedín a my im to dovolíme. Nikdy medzi nami nevznikol žiadny spor.“

O niekoľko dní neskôr, 2. januára, bolo v dedine Bong, tiež v štáte Plateau, zabitých najmenej sedem ľudí podozrivými fulanskými banditmi. Útočníci vykonali „operáciu od domu k domu, zameranú na ženy, deti a starších obyvateľov“, uvádzajú správy. Nie je známe, či niektorí zo zabitých boli kresťania.

A 3. januára ozbrojenci zabili najmenej 40 ľudí a uniesli niekoľko ďalších vrátane detí, keď zaútočili na dediny Demo, Chukama a Shanga v štáte Niger. Medzi obeťami sú kresťania a moslimovia. Nie je jasné, ku ktorej skupine, ak vôbec nejakej, ozbrojenci patria.

Smrť, zničenie a vysídlenie

„Neistota v severnej Nigérii vo všeobecnosti a jej vplyv na Cirkev konkrétnejšie zostávajú hlboko znepokojujúce,“ hovorí Jo Newhouse*, hovorkyňa organizácie Open Doors pre prácu v SSA.

„Situácia udržiava kresťanov v neustálej neistote, neschopných nájsť stabilitu a nesúcich fyzické, ekonomické a psychosociálne jazvy života.“

„Vyzývame nigérijskú vládu, aby urobila všetko, čo je v jej silách, aby zaručili bezpečnosť všetkých civilistov a aby proaktívne hľadala opatrenia na ukončenie násilia a beztrestnosti. Pokiaľ niektoré časti nigérijského obyvateľstva nebudú zbavené útokov, žiadny Nigérijčan nemôže dúfať v stabilný život.“

„Vstúpili sme do nového roka a mnohí kresťania v severnej Nigérii dúfajú a modlia sa, aby to najhoršie už mali za sebou. Dúfajú, že sa situácia zlepší a že to nebude ďalší rok poznačený krviprelievaním – prosím, pridajte sa k nám v modlitbe s nimi.“

Pár zabitý na Štedrý deň

Na inom mieste v subsaharskej Afrike bol zabitý manželský pár pri útoku na kostol v Nigeri.

K incidentu došlo, keď sa veriaci zhromaždili na neskorú nočnú bohoslužbu na Štedrý deň v Mailo, dedine v juhozápadnom regióne Dosso. Podľa správ ozbrojení ľudia vstúpili do kostola okolo 23:00 a strieľali do vzduchu. Keď veriaci utiekli, jeden muž s manželkou sa pokúsili skryť vo svojom dome, ale boli chytení a zastrelení.

Svedkovia médiám uviedli, že útočníci pred ústupom ukradli dobytok, čo vyvoláva podozrenie, že za útokom stoja fulanskí militanti. Zasiahnutá oblasť patrí do Liptako-Gourma, rozsiahleho regiónu, ktorý zdieľajú Burkina Faso, Mali a Niger, a ktorý čelí pretrvávajúcemu násiliu zo strany islamistických skupín, zhoršujúcej sa nestabilite a spôsobujúcej humanitárnu krízu.

Predtým, 27. novembra, bol unesený pastor z tejto oblasti, ktorému sa neskôr podarilo utiecť.

Nigéria je na zozname World Watch List siedma a Niger je na 28. mieste. Najnovší zoznam bude zverejnený budúci týždeň (streda 14. januára), kedy môžete získať aktuálnejšie informácie o dianí v Nigérii, Nigeri a širšom regióne subsaharskej Afriky, o ktoré sa môžete podeliť a modliť s ostatnými.

Zdroj prekladu a foto: Open Doors

Biblie znesvätené počas útoku na kostol v pakistanskom Pandžábe

2026-01-09T14:37:48Z

Podľa podrobností, ktoré polícia zverejnila v prvej informačnej správe (FIR), útočník nezákonne vnikol do kostola a vo vnútri budovy spôsobil rozsiahle škody. Rozbil niekoľko okien, prevrátil nábytok a násilne zhodil stôl pre sväté prijímanie. Posvätné predmety vrátane Biblií a bohoslužobných kníh boli roztrhané a rozhádzané po podlahe. Poškodené boli aj hudobné nástroje používané počas bohoslužieb.

Stav kostola po útoku jasne odrážal extrémnu agresiu a nepriateľstvo. Miestni kresťania opísali scénu ako srdcervúcu a povedali, že kostol vyzeral, „akoby ho zasiahla náhla búrka nenávisti“. Hoci v čase incidentu nebol nikto prítomný, emocionálny dopad na veriacich bol vážny.

Prípad bol pôvodne zaregistrovaný voči neznámym osobám. Vďaka rýchlej reakcii pandžábskej polície však bol podozrivý zatknutý. Obvinený je v súčasnosti vo väzbe a prebieha vyšetrovanie s cieľom zistiť motív útoku a zistiť, či boli do neho zapojené aj ďalšie osoby. Úrady uviedli, že budú podniknuté právne kroky v súlade s pakistanským právom.

Členovia komunity a obhajcovia ľudských práv uznali a ocenili rýchly zásah polície. Ich včasná reakcia sa považuje za obzvlášť dôležitú vzhľadom na bolestivú históriu násilia páchaného na kresťanoch v tom istom regióne. V predchádzajúcich rokoch bola táto oblasť svedkom hroznej vraždy kresťanského páru Shahzada a jeho tehotnej manželky Shammy, ktorých brutálne podpálil a zavraždil dav v tehelni. Mnohí sa domnievajú, že rýchly zásah polície v tomto prípade pomohol zabrániť eskalácii situácie do niečoho oveľa horšieho.

Hoci pri tomto incidente nedošlo k žiadnym obetiam, útok zanechal hlboké psychologické jazvy. Pre kresťanskú komunitu nie je zničenie Biblií a posvätných bohoslužobných predmetov len poškodením majetku; je to priamy útok na ich vieru, identitu a právo slobodne a bezpečne praktizovať náboženstvo.

Miestni kresťania vyjadrili obavy o svoju bezpečnosť, najmä na začiatku nového roka. Náboženskí vodcovia a zástupcovia komunít vyzvali na silnejšiu ochranu miest bohoslužieb a na zodpovednosť tých, ktorí páchajú činy z nenávisti.

Zdroj a foto: International Christian Concern

Túžba po domove na Vianoce

2025-12-28T18:32:47Z

Pre 13-ročnú Alaiu a deväťročnú Manuelu znamenajú Vianoce oslavu Ježiša obklopené rodinou. Každý december sa všetci stretávali na sviatočné obdobie – pohľad na tváre prichádzajúcich starých rodičov a bratrancov obom dievčatám prinášal veľkú radosť.

„Všetko bolo také krásne, pretože sme sa ako rodina toľko rozprávali,“ spomína Manuela.

„Modlili sme sa a ďakovali Ježišovi za to, čo urobil pre svet,“ hovorí Alaia.

Okrem obvyklých tradícií tohto obdobia spoločne s rodičmi organizovali evanjelizačné podujatia, dávali dary a zdieľali Evanjelium nádeje, ktoré pre nich bolo vždy srdcom ich slávností.

„Je to o Ježišovi,“ vysvetľuje Manuela. „Oslavujeme, že sa narodil. Nezáleží na tom, či si vyzdobíte dom alebo v ktorý deň to oslavujete. Záleží na tom, aby ste si pripomenuli Jeho narodenie.“

Avšak jedného roka sa všetko zmenilo a rodinné oslavy Vianoc dievčat sa dramaticky zmenili. Museli všetko opustiť a utiecť zo svojej krajiny, pričom si so sebou mohli vziať len vzácne spomienky na rodinu a hlbokú túžbu po domove.

Keď sa všetko zmenilo

Nikaragujský totalitný režim znamená prísnu kontrolu nad aktivitami kresťanov. Vládne sily sa zameriavajú najmä cirkevných predstaviteľov, ak sa otvorene vyjadrujú proti štátu.

Jedného dňa, keď miestny pastor a otec Alaie a Manuely dostal telefonát, vyhrážky, o ktorých dovtedy len počuli, sa v ich vlastných životoch stali skutočnosťou.

„Otec povedal osobe v telefóne, že tam bude o pár minút, a zložil,“ spomína Manuela. „S otcom sme išli dolu ulicou, potom som sa rozlúčila a odišla som s dedkom. Potom sme sa už nerozprávali.“

Do konca dňa od otca nepočuli nič. Potom si matka dievčatá usadila.

„Pamätáte si, keď som vám hovorila, že sa vášmu otcovi alebo mne môže niečo stať kvôli rozprávaniu o Ježišovi?“ povedala. „Ten deň prišiel. Vášho otca zatkli.“

Šok z jej slov zasiahol Manuelu a Alaiu. Ich radostné detstvo poznačila desivá realita prenasledovania.

Ich mama každý deň navštevovala väznicu, aby zistila, kde sa jej manžel nachádza, a každý deň ju stretávalo ohlušujúce ticho. Zatkli aj niekoľko ďalších duchovných otcov a vysvetlenie sa postupne ukazovalo: režim ich vnímal ako hrozbu a nechal ich zmiznúť.

Strašné čakanie

Dni a mesiace plynuli a ticho stále nebolo prerušené. Zatiaľ čo čakali, dievčatá a ich matka sa zo všetkých síl snažili pokračovať v normálnom živote.

„Nevedeli sme kde je, či je nažive alebo mŕtvy“ spomína si Manuela. „Mama sa nás snažila upokojiť tým, že hovorila, že môj otec je v Božích rukách. Boh ho neopustí.“

Dni sa naťahovali a deväť mesiacov ubehlo bez akýchkoľvek správ. Rodina sa spoločne držala viery v Ježiša, každý deň sa modlila a dôverovala, že Pán im privedie otca späť.

Život pre Krista

Počas čakania Boh pôsobil v Alaii a Manuele.

„Mama mi pripomenula prenasledovanie,“ spomína Alaia. „S otcom sme sa už naučili, že takéto veci sa nám môžu stať, pretože nasledujeme Ježiša. Ale ona mi tiež pripomenula, že nech sa deje čokoľvek, nikdy ho nesmieme zaprieť.“

Otec dievčat sa zúčastnil tréningov prežitia v súvislosti s prenasledovaním a obaja rodičia absolvovali biblické školenie od organizácie Open Doors. Táto nadácia im pomohla spracovať bolesť.

„Naučila som sa, že prenasledovanie vás učí nelipnúť na pozemských veciach,“ vysvetľuje. „Jedného dňa zomrieme a nič si so sebou nevezmeme. Takže to najlepšie, čo môžeme urobiť, je žiť – a dokonca zomrieť – pre Krista.“

Nútení utiecť

Konečne prišiel ten deň – ich otca prepustili.

Radostná správa prišla od príbuzného iného uväzneného pastora, ale napriek ich úľave sa život Alaii a Manuely ešte viac zmenil.

Cenou za slobodu ich otca bolo vyhnanstvo. On a ďalší zatknutí pastori boli vyhostení z Nikaraguy a teraz ich rodiny budú niesť následky.

Matka dievčat dostala telefonát od svojho manžela: „Sledujú ťa. Zatknú ťa, aby ma umlčali. Musíš opustiť krajinu – okamžite!“

Bez okamihu utiekli a zanechali svoju ostatnú rodinu. Keďže boli bez výstupných dokladov pri dosiahnutí hranice im zostalo len dôverovať v Pána.

Ale zázrakom ich nezastavili. Neboli vykonané žiadne kontroly a bolo im umožnené bezpečne prekročiť hranice, pričom zanechali svoj domov bez šance na návrat.

Vianoce ďaleko od domova

V novom domove sa konečne stretli so svojím otcom, ktorého nevideli od zajatia a takmer ho nemohli spoznať.

„Tak silno som ho objala a povedala mu, ako veľmi mi chýba,“ hovorí Manuela.

„Bolo to krásne,“ dodáva Alaia, „ale aj veľmi ťažké, plné emócií. Boli sme opäť spolu, ale nie doma.“

Vianoce už nevyzerajú ako roky ich detstva, sprevádzané rodinou na domácej pôde. Ale oni sa neustále prispôsobujú a zdieľajú Kristovu nádej s ľuďmi okolo seba.

„Naši rodičia nás povzbudzujú, aby sme si sadli k stolu, aj keď sme sami, a ďakovali Bohu za všetko, odovzdali Mu svoje srdcia,“ vyjadruje Manuela.

Modlite sa s Alaiou a Manuelou

Napriek všetkému, čomu čelili, sa dievčatá modlia za svoj domov a za ochranu ľudí, ako sú ich rodičia, ktorí rozprávajú o Evanjeliu v nebezpečnom prostredí Nikaraguy. Aj v mladom veku sa pevne držia zasľúbení Emanuela – Boh s nami.

Svojou vernou podporou a modlitbami pomáhate deťom ako Alaia a Manuela, ktoré tieto Vianoce trpia prenasledovaním. Ďakujeme!

*Mená boli zmenené z bezpečnostných dôvodov

Foto a preklad z Open Doors

Neuhasiteľné svetlo: Inayine Vianoce

2025-12-12T14:35:43Z

Inaya* z Filipín má iba 11 rokov a napriek tomu sa snaží zostať verná Ježišovi uprostred veľkého nebezpečenstva, podobne ako mnoho mladých kresťanov na celom svete,. Hoci Filipíny nie sú v prvej 50tke na priečke zoznamu Open Doors World Watch List, život kresťanov v mnohých častiach krajiny môže byť neuveriteľne ťažký.

Pre jej rodinu je každodenný život plný napätia medzi klanmi, ktoré tvoria sociálnu štruktúru ich spoločenstva. Cykly násilia a pomsty sa môžu kedykoľvek obnoviť kvôli kultúre cti, ktorá formuje vzájomné vzťahy medzi domácnosťami.

Okrem toho sú islamská kultúra a identita tak úzko prepojené, že opustenie náboženstva kvôli inému je za vysokú cenu. Inaya sa narodila do moslimskej rodiny, ale nedávno sa jej rodičia obrátili k viere v Krista a rovnako aj Inaya.

Radosť z tejto premeny si však musia nechať pre seba – zdieľať svoju novozískanú vieru by znamenalo spoločenské odmietnutie a ohrozenie ich života. V najhorších prípadoch by to mohlo znamenať smrť.

Nebezpečná kombinácia

Kombinácia týchto kultúr vytvára nebezpečnú atmosféru, v ktorej Inaya a jej rodina žijú svoju vieru. Hoci dostávajú starostlivosť a školenia v rámci programu pripravenosti na prenasledovanie, ktorý vedú partneri Open Doors, nie sú z nebezpečenstva von.

Inayin otec, ktorého láskyplne volá Ama, sa ocitol v „rido“ – násilnom klanovom konflikte. Spolu s ďalšími statočnými veriacimi sa prešiel výcvikom a zvolil si nenásilie. Počas stretu však Inayinho otca postrelili do oboch rúk. Hoci prežil, nemohol pracovať celý rok.

„V ten deň, keď sa Ama zranil, sa všetko zmenilo,“ spomína Inaya. „Boli sme tak vystrašení. Niekedy pochybujem, či on ešte bude v poriadku.“

Svet, ktorý sleduje

V úzko prepojenej komunite vyvíjajú pozorné oči každodenný tlak na veriacich, ako je Inaya. Konvertiti sú vnímaní ako zradcovia, ktorí vzdorujú náboženstvu komunity aj spoločenskému poriadku a predstavujú hrozbu pre tradície, ktoré im dávajú zmysel.

Teraz Inaya a jej rodina žijú opatrnejšie ako kedykoľvek predtým, šepkajú modlitby a piesne chvály Bohu, ktorý ich zachránil. Pre nich ich viera stojí za to riziko.

Útočisko pred strachom

S pomocou miestnych partnerov Open Doors má Inaya možnosť zúčastniť sa detského programu s príbehmi. Skupina sa stretáva na diskrétnom mieste, aby spievala piesne, venovala sa tvorivým dielňam a čítala biblické príbehy – čo je vzácna úľava od tlakov, ktorým čelia vonku.

Raz si prečítali príbeh o Danielovi v jame s levmi. V desivej situácii sa Daniel modlil a Boh ho zachránil z veľkého nebezpečenstva. Keď si Inaya pred spaním spomenula na tento príbeh, uvedomila si: „Ak Daniel nebol sám, ani ja nie som sama,“ povedala v tú noc svojej matke. Takéto príbehy jej dodávajú odvahu tvárou v tvár prenasledovaniu.

„Bojím sa,“ priznáva Inaya. „Ale cítim sa aj statočná, akoby vo mne svietilo svetlo.“

Nádej v ich srdciach

Svetlo, ktoré nemožno uhasiť – to je to, čo Inaya a jej spoluveriaci oslavujú na Vianoce so svojou celosvetovou rodinou. Sviatočné obdobie však pre nich vyzerá celkom inak. Nie sú tam žiadne ozdoby, žiadne rozdávanie darčekov ani žiadne stretnutia.

Ale ich radosť v Ježišovi zostáva pevná, ako neochvejný plameň jasne horiaci v tme. Tešia sa z malých spôsobov, ako si pripomínať príchod Krista, ako je plávanie alebo jednoducho spoločné chvíle.

„Nemáme svetielka ani darčeky,“ hovorí. „Ale cítim sa šťastná, pretože si pripomíname Ježiša a sme spolu.“

Tak ako Mária, ktorá po stretnutí s pastiermi, ktorí chválili dieťa v jej náručí, „uchovávala všetky tieto slová a premýšľala o nich vo svojom srdci“ (Lukáš 2:19), aj Inaya a jej rodina oslavujú Vianoce v tichu svojich sŕdc.

*Meno zmenené z bezpečnostných dôvodov

Zdroj prekladu a foto: Open Doors

V Nigérii uniesli zo školy 315 dievčat a učiteľov

2025-12-05T09:59:34Z

Vaše modlitby sú potrebné po tom, čo bolo zo školy v oblasti Niger v severozápadnej Nigérii unesených 303 dievčat a 12 učiteľov, čo bol jeden z najväčších hromadných únosov v histórii krajiny.

K incidentu došlo v skorých ranných hodinách v piatok (21. novembra) v škole sv. Márie v obci Papiri v miestnej samosprávnej oblasti Agwara (LGA). Medzi zajatými je 88 študentov, ktorí boli zajatí pri úteku. 50tim z nich sa však cez víkend podarilo utiecť. Predpokladá sa, že stále je zadržiavaných 253 študentov a 12 učiteľov. Škola svätej Márie je katolícka škola, zatiaľ nie je známe, aké percento zajatých tvoria kresťania.

Nárast únosov

V reakcii na tento najnovší únos nariadil nigérijský prezident Bola Tinubu najatie ďalších 30 000 policajtov, ako aj odvolanie všetkých príslušníkov z ochrany dôležitých osôb, aby sa mohli sústrediť na svoje základné povinnosti, najmä v odľahlých oblastiach kde sa často stávajú útoky. Vláda nariadila zatvorenie takmer 50 federálnych vysokých škôl a v niektorých štátoch boli zatvorené aj verejné školy.

Hoci únosy za účelom výkupného sa bežne používajú na terorizovanie a ochudobňovanie komunít, bývalý minister informácií Jerry Gana sa domnieva, že náhly nárast únosov by mohol byť spôsobený tým, že ozbrojené skupiny chcú použiť deti ako „živé štíty“ keďže narastá celosvetová pozornosť voči násiliu páchanému na kresťanoch v Nigérii.

Podľa miestnych zdrojov a partnerov organizácie Open Doors v teréne boli ľudia varovaní, aby necestovali v skupinách. To ich robí zraniteľnejšími voči únosom, ktorých počet sa v nasledujúcich týždňoch podľa nich len zvýši.

Tisíce detí nechodia do školy

Zjavné zlyhanie vlády v ochrane civilistov má rozsiahle následky. V severnej Nigérii bolo kvôli súčasnej neistote zatvorených viac ako 10 000 škôl, čo vystavuje milióny detí riziku negramotnosti, skorým sobášom a chudobe. Toto uľahčuje islamistickým militantným skupinám ich nábor, čo zväčšuje špirálu násilia a útlaku.

„Najnovšie únosy v severnej Nigérii nás hlboko zarmútili,“ hovorí Jo Newhouse*, hovorkyňa organizácie Open Doors pre prácu v subsaharskej Afrike. „Okamžite sa vraciame k únosu dievčat z Chiboku v roku 2014, z ktorého je mnoho dievčat – teraz žien – stále v zajatí. Naliehavo žiadame nigérijskú vládu, aby urobila všetko, čo je v jej silách, aby tieto študentky a učiteľky bezpečne vrátila ich rodinám a zabezpečila ochranu škôl pred takýmito útokmi. Zatvorenie škôl je krátkodobým riešením. Všetky deti by mali mať možnosť slobodne a bezpečne navštevovať školu a získavať vzdelanie.“

Ako môžete pomôcť?

Ďakujeme za vaše neustále modlitby a podporu pre našu prenasledovanú rodinu v Nigérii a v celej subsaharskej Afrike. Okrem toho, že sa modlíte sami, mohli by ste povzbudiť aj svoje spoločenstvo alebo domácu skupinu, aby sa modlili? Ak ste tak ešte neurobili, podpíšte petíciu Povstaň Afrika a zdieľajte ju. Oslovte aj svojich poslancov, aby aj oni svojim spôsobom pomohli v tejto záležitosti. Ďakujeme!

skrátené

*Meno zmenené z bezpečnostných dôvodov

Zdroj prekladu: Open Doors

Foto: Open Doors

ICC zdôrazňuje vieru a úsilie Arménov vysídlených z Artsachu

2025-11-27T09:31:34Z

Publikácia „Nádej a túlavé duše z Artsachu: Úvahy o návšteve delegácie“, ktorú napísali zamestnanci ICC po návšteve americkej kresťanskej delegácie v Arménsku začiatkom tohto roka, podrobne opisuje stretnutia s utečencami, cirkevnými vodcami a vládnymi úradníkmi z prvej ruky a vykresľuje živý obraz národa, ktorý sa snaží zotaviť z toho, čo mnohí opisujú ako kampaň etnických a náboženských čistiek.

Viac ako 120 000 arménskych kresťanov bolo nútených opustiť svoje domovy počas vojenského prevzatia Artsachu Azerbajdžanom v roku 2023 po deväťmesačnej blokáde, ktorá Arménom zakázala dodávky potravín a liekov. Masový exodus podľa správy „zanechal celú generáciu vysídlenú, smútiacu a hľadajúcu miesto kde patrí“.

Napriek týmto stratám správa dokumentuje hlbokú odolnosť Arménska.

„Viera zostáva chrbticou arménskej identity,“ uvádza sa v správe, ktorá opisuje staroveké kresťanské dedičstvo krajiny ako zdroj sily uprostred neistoty.

Delegácia, ktorú zorganizovala organizácia Zachráňme Arménsko a Nadácia Tufenkian, sa stretla s prezidentom Vahagnom Chačaturjanom a navštívila utečenecké komunity po celom Arménsku. Delegácia sa stretla aj s miestnymi ministerstvami a humanitárnymi organizáciami, ktoré poskytujú bývanie, zamestnanie a starostlivosť o postihnutých.

Tím zistil, že hoci núdzová pomoc situáciu stabilizovala, dlhodobé potreby zostávajú akútne – najmä pre vdovy, deti a vidiecke rodiny, ktoré prišli o domov aj o živobytie. Utečenci opakovane vyjadrovali jednu spoločnú nádej: jedného dňa sa vrátiť do Artsachu.

V správe sa tiež hodnotila „Dohoda o nadviazaní mieru a medzištátnych vzťahov“, ktorú v auguste 2025 podpísali Arménsko a Azerbajdžan v Bielom dome. Hoci je medzinárodne oslavovaná ako míľnik mieru, správa varuje, že dohoda neponúka žiadne konkrétne záruky pre vysídlených Arménov, prepustenie väzňov ani ochranu kultúrnych pamiatok.

Azerbajdžan naďalej potláča disent a náboženskú slobodu a zároveň vymazáva arménske historické pamiatky na dobytých územiach. Satelitné snímky, ako sa uvádza v správe, potvrdzujú zničenie desiatok kostolov a cintorínov od roku 2023.

Arménske ministerstvo práce a sociálnych vecí uvádza, že utečencom bolo rozdelených viac ako 250 miliónov dolárov pomoci s podporou miestnych mimovládnych organizácií a cirkevných sietí. Iniciatívy, ako napríklad projekt „Svarants Village“ Nadácie Tufenkian, presídľujú rodiny blízko južnej hranice a poskytujú bývanie a pracovné miesta v poľnohospodárstve a včelárstve.

„Stratili sme všetko okrem viery,“ povedala ICC jedna vysídlená matka. Správa zdôrazňuje, ako sa kostoly a školy stali centrami komunity a nádeje, ktoré ponúkajú duchovné poradenstvo a vzdelávanie deťom traumatizovaných vojnou.

ICC naliehavo vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby sa naďalej zasadzovalo za náboženskú slobodu, spravodlivosť a zodpovednosť v Zakaukazsku.

„ Utrpenie obyvateľov Artsachu nesmie byť zabudnuté ,“ uzatvára sa v správe. „Ich príbeh nie je len o strate – je o viere, vytrvalosti a presvedčení, že Boh zachránil Arménsko v každej skúške.“

Zdroj prekladu: International Christian Concern

Foto: pxhere

V chudobe pre Ježiša: neochvejná viera rodiny

2025-11-17T14:01:42Z

Tieto Vianoce potrebujú vašu podporu, aby ste im pripomenuli, že nie sú sami – že „svetlo svieti vo tme a tma ho nepremohla“ (Ján 1:5).

V kopcoch Srí Lanky mnoho vidieckych dedín prežíva svoje dni spoločným spôsobom života, zápasí so skromnými životnými prostriedkami, ale žijú pevne vo svojich komunitách a rytmoch hinduistického uctievania. Pabasara* je jedným z mnohých jednotlivcov, od ktorých sa očakáva, že budú žiť v týchto životných vzorcoch.

Pabasara, slobodná matka dvoch detí žijúca so svojou starnúcou matkou, nesie sama ťarchu starostlivosti o svoju rodinu –po tom, čo ju opustil manžel. Jej deti žijú s matkou a babičkou v malom dome, ktorý si postavila sama Pabasara. Skladá sa zo spálne a kuchyne, ale nemá kúpeľňu.

Keď sa Pabasara stala kresťankou, jej život sa len skomplikoval.

Dar Dobrej správy

Všetko sa to začalo, keď duchovný navštívil dedinu, aby ľuďom priblížil Evanjelium. Tam stretol Pabasaru. „Rozprával mi o Evanjeliu,“ spomína. „Chcela som zažiť tohto Boha.“

Krátko nato začala Pabasara navštevovať kostol a priťahoval ju pokoj, ktorý ona a jej rodina cítili a ktorý im zmenil život. Chudoba ich naďalej trápila, ale Pabasara našla novú silu v Bohu, s ktorým sa začala spoznávať. „Boli dni, keď sme jedli len jedno jedlo,“ hovorí. „Nič z toho sa nezmenilo, ale vedela som, že všetko dobré, čo sa stalo, bolo vďaka Pánovi.“

Mlčať o svojej novozískanej viere nebolo pre Pabasaru a jej rodinu zaujímavé. Keďže nevedela, čo to spôsobí, umiestnila na zárubňu dverí dva drevené kríže a niekoľko biblických veršov. Podobne ako krv, ktorá označuje domy Božieho ľudu v príbehu o Pesachu v Exode, aj Pabasara radostne hlásala svoju vieru priamo všetkým. „On je môj ochranca,“ hovorí.

Viera na okraji

Čas plynul a vládni úradníci prišli navštíviť ich domov. Po obhliadke domu sa zhodli, že spĺňa podmienky pre vládny bytový projekt. Jej rodina by bola premiestnená a ich ťažké životné podmienky by sa zmiernili.

Malo to však svoju cenu: musela by sa odvrátiť od Ježiša a vrátiť sa k hinduizmu. Odstrániť kríže, pravidelne navštevovať hinduistický chrám – vzdať sa svojej viery.

Keďže bola Pabasara jedinou živiteľkou svojej rodiny, jej rozhodnutie bolo ťažké. Spomína si na svoju reakciu: „Chcela som pre svoju rodinu lepší dom a vedela som, že si ho sama nikdy nedokážem postaviť. Ale nechcela som sa vzdať Pána kvôli nejakým výhodám.“

Útok

Od tej chvíle začala byť rodina vytláčaná na okraj svojej komunity. Zatiaľ čo iné domy boli renovované, Pabasara a jej malá, bojujúca rodina boli ignorovaní a ponechaní napospas väčšej chudobe a ponižovaniu.

A tým to neskončilo. O pár mesiacov neskôr navštívil jej rodinu miestny mních a nútil ju, aby sa vrátila do chrámu: „Opusť kostol a kresťanského Boha. Poď do chrámu. Dostaneš podporu.“

Pabasara však stála pevne v rozhodnutí a odpovedala: „Vybrala som si Pána.“

Ich spor sa rýchlo vystupňoval do vášnivej hádky. „Kvôli týmto dvom deťom som vám dovolil žiť v tejto dedine. Ale jedného dňa vás odtiaľto vyženiem,“ vyhlásil mních. Napriek mníchovým hrozbám a neistote ohľadom ich budúcnosti sa Pabasara a jej rodina držali Ježiša.

„Nepôjdem do ich chrámu. Neodložím tieto kríže. Ježiš je môj jediný živiteľ,“ vyznáva.

Vaša podpora tieto Vianoce

Vďaka vašej podpore sa partneri Open Doors mohli stretnúť s Pabasarou a jej rodinou, aby sa za nich pomodlili a pomohli im postaviť kúpeľňu v ich dome.

Toľko veriacich ako Pabasara a jej deti prežíva hlbokú bolesť a neistotu kvôli vylúčeniu, ktorému čelia. Vaše modlitby a pomoc im pripomínajú nemennú nádej, ktorú majú v Ježišovi.

*Meno zmenené z bezpečnostných dôvodov

Foto a zdroj : Open Doors

„Neopustím Ježiša“: Dayangin príbeh viery na Filipínach

2025-11-03T18:56:59Z

Čo znamená znášať utrpenie ako veriaci na Vianoce? Pre Dayang* to znamená odlúčenie od svojich rovesníkov. Je jedna z malého počtu kresťanov v jej prevažne moslimskej štvrti. Napriek tomu, že niektoré časti Filipín sú známe svojimi zdĺhavými vianočnými oslavami, ktoré niekedy začínajú už v septembri, Dayang a jej matka sa nemôžu tak ľahko podeliť o ich radosť zo sviatku.

Vyvrheľ

V škole to, čo je zvyčajne miestom priateľstiev a vzájomného obohatenia, sa pre Dayang premenilo na duchovné bojisko. Odkedy ako uverila v Ježiša, znáša posmešky a vylúčenie a vo svojej komunite sa s ňou zaobchádza ako s vyvrheľom.

„Hovoria, že by som nemala byť kresťankou,“ hovorí. „Bolí ma, keď sa ku mne ľudia správajú inak. Pretože v našom kmeni sa od nás očakáva, že budeme moslimovia.“

Jasmin*, Dayangina matka, bola prvá, ktorá spoznala Krista. Stretla sa aj s odmietnutím zo strany komunity a širšej rodiny, takže vie, ako sa Dayang cíti. Hoci Dayangin otec nie je kresťan, dovoľuje jej a Jasmin praktizovať svoju vieru.

Šikanovanie a vylúčenie neboli to jediné, zmenilo sa to aj na fyzické týranie Dayang. Jedného dňa, keď Dayang odchádzala zo školy, jej spolužiaci zdvihli kamene a hádzali ich po nej s krikom: „Zradkyňa! Zradkyňa!“ Trasúca sa, doudieraná a zničená bežala celú cestu domov.

„Keď som prišla domov, volala som k Bohu,“ hovorí. „Vedela som, že je tu pre mňa. Bolí to, ale Ježiša neopustím.“

Každý deň, napriek nebezpečenstvu, sa rozhodne zobrať si tašku a vrátiť sa do školy.

Nádej pretrváva

Dayang nachádza útechu v modlitbe a čítaní Biblie so svojou matkou ako svetlo svietiace v ich tme. Môžu sa navzájom povzbudzovať s vedomím, že vo svojom utrpení nie sú samé.

Vďaka vašej štedrej podpore vedia, že nie sú samé. Dayang a Jasmin môžu vytrvať vo viere a nádeji, pretože vedia, že ich širšia kresťanská rodina stojí pri nich.

Partneri Open Doors ju pozvali na Timothy Training, program pre mládežnícke vedenie, ktorý prebieha v spolupráci s miestnymi cirkvami. Je to bezpečné miesto pre mladých veriacich, ako je ona, kde môže otvoriť svoju Bibliu, spievať a zdieľať svoje myšlienky s ostatnými, ktorí chápu, aké to je. Spolu s ďalšími mladými kresťanmi je učeníčkou a zdokonaľuje svoje vodcovské schopnosti, aby sa pripravila na budúce vedenie miestneho duchovného spoločenstva.

„Okamih radosti“

Uprostred tlaku, ktorému čelia, Dayang a jej matka našli útočisko vo svojom domácom spoločenstve. Obklopené bratmi a sestrami oslavujú Ježišovo narodenie a zdieľajú radosť z vianočného obdobia. Skupina si vymieňa malé darčeky, spoločne jedáva, spieva piesne a spoločne uvažuje o Ježišovi. Sú tam svetlá, dekorácie a veselá hudba. Niekedy dokonca idú na neďaleký ostrov, aby si zaplávali a užili si spolu pokojný deň.

„Nemáme veľa, ale keď sme spolu na Vianoce, je to chvíľa radosti,“ hovorí Dayang. „Páči sa mi rozdávanie darčekov a modlitby. Pripomína mi to, že Ježiš je s nami.“

Ďakujeme, že dávate dar nádeje veriacim, ako je Dayang. Mnoho detí, ako je ona, potrebuje vašu podporu a modlitby, aby mohli v pokoji osláviť Vianoce a s radosťou budovať lepšiu budúcnosť cirkvi na miestach, kde sa za vieru najviac platí.

*Mená boli zmenené z bezpečnostných dôvodov

Zdroj prekladu a foto: Open Doors

Sabatina James – pomoc prenasledovaným v Pakistane a Nigérii

2025-10-18T18:54:43Z

Združenie Sabatina spolu so skúsenými odborníkmi vyvinulo formu pomoci pre obzvlášť zraniteľné kresťanské pakistanské dievčatá vo veku od ôsmich do sedemnástich rokov. Útulok nielenže vytvára pre dievčatá bezpečné, rodinné životné prostredie, ale zabezpečuje aj ich návrat do školy.

Skúsení poradcovia podporujú dievčatá v ich duchovnom uzdravení po traumatických zážitkoch. Po niekoľkých rokoch školskej dochádzky sú podporované pri vstupe na trh práce. Napriek nespravodlivosti, ktorú zažili, sú povzbudzované, aby viedli rovnako naplňujúci a šťastný život, aký milujúci rodičia na celom svete poskytujú svojim deťom.

Čo všetko dosiahli v poslednom čase v Nigérii?

- Zachránili 10 ľudí z rúk Boko Haram

- Pomohli dvom obetiam pred núteným manželstvom

-Zabezpečili pomoc pre 200 kresťanských konvertitov

-zabezpečili domácu výučbu a školské materiály pre 40 detí I lekársku starostlivosť pre 15 ľudí,

- postavili nový dom pre matku so 4 deťmi,

- nakúpili potraviny pre približne 1 000 ľudí

Združenie však pomáha aj v domovskej krajiny pani Sabatiny. V Pakistane má jej aktivita názov Operácia Mojžiš.

Tisíce kresťanských rodín z Pakistanu dodnes vykonávajú nútenú prácu. Sú nútené denne vyrábať hlinené tehly v spaľujúcom teple a znečistenom vzduchu. Ak prší a práca sa zastaví, nedostanú jedlo. Ak niektoré z detí ochorie, musí znášať bolesť samo a bez lekárskej starostlivosti. Dozorcovia trestajú každého, kto nepracuje podľa ich predstavy. Tu združenie dokázalo zabezpečiť oslobodenie a potraviny pre 135 zotročených kresťanov, ale aj zrealizovať dva útulky pre prenasledované rodiny.

V dome Mary's Refuge je zabezpečená starostlivosť a vzdelanie pre 47 detí a 9 sirôt

Vznikol aj nový prístrešok „Panah, v ktorom je

-Bezpečné ubytovanie pre až 100 prežívajúcich žien a 50 detí, ktoré prežili traumu prenasledovania

- Poskytovanie núdzového ubytovania, jedla

- Uľahčenie prístupu k právnej pomoci,

-lekárska starostlivosť a psycho-sociálna podpora

Koľko dobra dokážu zrealizovať pre charitu angažovaní ľudia? Prosíme, modlite sa s nami, aby takýchto aktívnych združení na pomoc prenasledovaným kresťanom bolo vo svete veľa, aby títo drsne skúšaní kresťania pocítili našu blízkosť. Sme jedna duchovná rodina v Kristovi, ak trpí náš brat, sestra, mali by sme súcitiť s nimi.

Zdroj aj foto: https://sabatina-ev.org/was-wir-tun/index.html

Pri brutálnych útokoch v Konžskej demokratickej republike zahynulo viac ako 100 kresťanov

2025-10-12T12:31:34Z

Vraždy na pohrebe

V pondelok 8. septembra boli desiatky kresťanov zabitých počas účasti na pohrebe v dedine Ntoyo v Severnom Kivu na východe krajiny. „Prišli a začali zabíjať. Na tomto pohrebnom mieste chladnokrvne zavraždili 26 kresťanov,“ povedal reverend Mbula Samaki z 55. kostola CEBCE v Mangurejipe. „Tí, ktorí sa pokúsili utiecť, boli zastrelení a ďalší boli zabití mačetami.“

Ničivé útoky vykonali Spojenecké demokratické sily (ADF), extrémistická islamistická skupina s väzbami na takzvaný Islamský štát.

V priebehu dvoch dní bolo v celom spoločenstve rovnakým spôsobom zabitých desiatky ďalších veriacich. Reverend Mbula v telefonáte povedal miestnemu partnerovi Open Doors: „Obete sú momentálne viac ako 70 zabitých kresťanov, najmenej 100 unesených, 16 domov, osem motocyklov a dve vozidlá zhorené. Je to hrozné.“

„Nedokázal som ich spočítať“

Duchovný otec Paluku Nzalamingi, farár z Manguredjipy, sa v miestnych správach podelil o to, čo videl po nešťastí: „Ženy na matracoch v obývačke... iné na chodbe, ďalšie vonku na pozemku. Niektoré telá sú na ceste, na pozemkoch blízko centra Ntoyo. Nedokázal som ich spočítať. Väčšina z nich bola zastrelená.“

Nasledujúce ráno teroristi znova zaútočili v neďalekej obci, tentoraz sa zamerali na kresťanských farmárov. „ADF dorazili do Potodu,“ hovorí ducovný otec Paluku. „Mačetami zabili kresťanských farmárov, ktorí táborili vo svojich farmách, a tých, ktorí sa vracali. Pre kresťanov je to noc smútku a spustošenia.“

Zahynulo najmenej 30 farmárov, hoci skutočný počet obetí môže byť ešte vyšší.

„Kiež nám Boh príde na pomoc, pretože už máme dosť týchto zabíjaní,“ nariekal duchovný Paluku.

Kresťania nútení utiecť

Pozostalí z obcí utiekli z postihnutých oblastí. Kostol reverenda Aliliho, 3e CBCA, Njiapanda, prijal mnohých vysídlených ľudí. Hovorí: „Kresťania sú dezorientovaní, pretože to bolo obdobie, keď išli zberať úrodu, ale pozrite sa, čo sa s nimi deje. My, cirkev, nevieme čo povedať, aby sme s nimi prejavili správny súcit.“

„Masakre oslabujú vieru kresťanov. Minulý mesiac to bol stále jeden masaker za druhým a v septembri... Pane, prosím, príď nám na pomoc.“

Žiada o vaše naliehavé modlitby: „Prosím, bratia a sestry, zjednoťme sa v modlitbe, aby sme čelili nepriateľovi. Boh hovorí, že ak On nebdie nad domom tých, ktorí bdejú, bdejú márne. Modlime sa spoločne za kresťanov na východe KDR.“

Open Doors vyzýva vládu KDR

„So zdesením sme sa dozvedeli, že na východe Konžskej demokratickej republiky došlo k ďalšiemu masakru kresťanov,“ hovorí Jo Newhouse*, hovorkyňa organizácie Open Doors pre prácu v subsaharskej Afrike. „Je neprijateľné, aby tieto útoky na civilistov, a najmä na kresťanov, ktorí sa zhromaždili na pohrebe, pokračovali bez akýchkoľvek obmedzení.“

„Organizácia Open Doors dôrazne odsudzuje tieto pokračujúce násilné činy proti veriacim a vyzýva vládu spolu s jej medzinárodnými partnermi, aby urýchlene uprednostnili ochranu civilného obyvateľstva vo východnej časti KDR, kde sa ADF napojenej na Islamský štát už príliš dlho dovoľuje pustošiť.“

„Prosíme Kristovo duchovné telo, aby udržiavalo cirkev vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky vo svojej modlitbe. Modlite sa za Božiu útechu, za Jeho starostlivosť o vysídlených a za to, aby im jeho Duch dal silu pevne obstáť uprostred týchto cielených útokov.“

Preklad a foto Open Doors

*meno zmenené z bezpečnostných dôvodov

Iracký kresťan so zdravotným postihnutím zabitý počas vysielania evanjelia naživo vo Francúzsku

2025-09-24T14:43:01Z

Na invalidnom vozíku spustil živý prenos na TikToku , v ktorom hovoril o svojej viere v arabčine. Keď dorazil do svojho bytového domu, neznámy páchateľ ho bodol do krku. 45-ročný Sarnaya neskôr zomrel na zástavu srdca.

Sarnaya a jeho sestra utiekli z Iraku v roku 2014 po tom, čo sa Islamský štát vyhrážal Sarnayovi pre jeho kresťanské presvedčenie. Spolu so sestrou sa usadili vo francúzskom Lyone.

Na videu svedka z činu je vidieť mladú postavu v tmavom oblečení, ako odchádza z miesta činu. Na Sarnayovom živom videu ho vidno pokrytého krvou, ktorá mu tiekla z nosa a úst. Takto sa priatelia jeho sestry dozvedeli, čo sa mu stalo. „Keď som prišla domov, videla som, že mi moji priatelia niekoľkokrát volali“ povedala Sarnayina sestra . „Povedali mi, aby som išla pozrieť, čo sa deje. Keď som prišla, bol mŕtvy.“

Pre RMC-BFM Lyon povedala : „Bol to normálny človek. Natáčal živé videá na TikToku, aby šíril Božie slovo. Nemal žiadnych nepriateľov, žiadne problémy s nikým.“

Podľa katolíckej tlačovej agentúry Sarnaya v marci prezradil, že jeho účet bol pravidelne blokovaný a že dostával vyhrážky od moslimov, pretože vo svojich videách kritizoval islamské doktríny.

Hoci dôvod útoku zatiaľ nie je známy, útok sa považuje za trestný čin z nenávisti. Francúzsko hlási nárast trestných činov z nenávisti motivovaných náboženstvom. Centrum pre reflexiu v oblasti bezpečnosti a vnútra (CRSI) uviedlo , že v prvej polovici roka 2025 došlo k 13 % nárastu protikresťanských činov v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2024.

Po Sarnayinej smrti sa niekoľko ľudí ozvalo v súvislosti s tým, čo sa stalo. Béatrice de Montille, mestská radkyňa Les Républicains de Lyon, vo vyhlásení uviedla: „Táto vražda je otrasnej brutality a všetkých nás hnevá. Nebuďme naivní. Buďme pevní. Toto barbarstvo je nemysliteľné.“

Keďže Sarnaya pravidelne navštevoval farnosť Saint-Ephrem v Lyone, prezident Asýrsko-chaldejskej asociácie v Lyone tiež vydal vyhlásenie. Pre Evangelical focus ho opísal ako „veľmi láskavého, diskrétneho, hlboko veriaceho človeka, ktorý rád hovoril o kresťanskej viere“.

Sarnayaho vzdialený bratranec zverejnil na Facebooku príspevok o viere svojho zosnulého príbuzného. „Svoje posledné chvíle strávil presne tým, čo miloval: „šírením Evanjelia“ povedal Sarnayin bratranec. „ Podľa môjho názoru je mučeník a jeho viera bude vždy inšpiráciou.“

Preklad a foto: International Christian Concern

Zázrak v sýrskom Aleppe

2025-09-14T15:25:23Z

V januári 2015 prebiehala vojna v Sýrii. Ľudia to brali ako samozrejmé, že všade navôkol bolo bombardovanie. Viedol už 5 rokov humanitárnu pomoc v Libanone. Jedno ráno v decembri 2014 pri modlitbe v Bejrúte pocítil Božie volanie a mal víziu, kde videl zomierajúce sýrske deti, opustených starých ľudí a polorozpadnuté domy. Vnímal, že má ísť do Aleppa. Uvedomil si, že musí poslúchnuť vnútorný hlas, aj keď vedel, že je to životunebezpečné. Hranice boli zavreté, cesty zamínované a všade boli vojenské stanovištia.

Nakoniec sa mu v januári 2025 s pomocou iných medzinárodných mimovládnych organizácii podarilo dostať do Sýrie. V Aleppe sa rozhodol ísť do východnej časti mesta. Odhovárali ho od toho priamo ľudia z iných častí Aleppa, lebo tam vládli extrémisti. Vo východnej časti mesta sa stretol s profesorom Abu Malikom, ktorý bol tolerantný ku všetkým náboženstvám. Ten mu zdôraznil, že práve tá oblasť je pod nadvládou Al-Nusra. Oni likvidujú kresťanov, hneď ako to o nich zistia. Samuel mu vysvetlil, že prišiel k nim distribuovať pomoc pre chorých a osamelých. Profesor mu ukázal polorozpadnutý dom, kde by sa mohol umiestniť. Mal na to asi 80 m2. Tam si rozmiestnil zopár lámp, starých matracov a vytvoril priestor pre lieky a potraviny a priestor na stretávanie ľudí.

Na začiatku prišlo 6 rodín pre potraviny. Keď večer všetci odchádzali domov, zostalo niekoľko dospelých a tým hovoril biblické príbehy zo Starého zákona. Prvá sa začala sama viac pýtať na záležitosti o kresťanoch vdova, potom študent medicíny, neskôr aj dcéry profesora Abu Malika. Vo februári už tento priestor navštevovalo asi 40 rodín. Mal 25 žiakov v jeho škole a robil tri krát za týždeň biblické vzdelávanie. Jedného dňa však uvidel na stene jeho budovy nastriekané: Neveriaci nie sú vítaní, Alah vidí všetko. O dva dni chodili medzi jeho ľuďmi dvaja cudzí muži s dlhou bradou. Cítil, že sa dostáva do nebezpečia. Pri modlitbe však cítil istotu, že má zostať v meste. 23. februára prišlo asi 60 rodín. Medzi nimi boli znovu niektorí podozriví. Večer Samuelovi povedal Abu Malik, že jeho sused mu naznačil, že sa vie, že sa tam dejú kresťanské stretnutia. Žiadal ho, aby prestal, ale Samuel nechcel ukončiť svoje aktivity. Tak o 20. hod mali znovu stretnutie. Pri svetle piatich lámp ich bolo spolu 27. Potichu spievali a potom Nure začal rozprávať ako spoznal Krista pri práci so svojimi pacientami v nemocnici. Presne o 21.17 hod začuli hrmot a päť ozbrojených mužov v čiernom sa vrútilo do ich priestoru. „K zemi, vy pohanskí psi!“ kričali. „Vy ste jed pre našich ľudí!“ Vedúci skupiny ozbrojencov si vytiahol mobil a chcel si popravu nahrať na telefón. Potom začali biť ľudí, mužov i ženy, starších i mladších. Nakoniec sa chceli vyvŕšiť na Samuelovi. Pýtali sa ho: „Kde je tvoj boh, misionár? Prečo nepríde, aby ťa ochránil?“ On odpovedal, že Boh je s ním, v Aleppe a aj keby mu zobrali život, Boh zostane v Aleppe. Potom sa šéf ozbrojencov rozhodol ukončiť toto všetko a dal rozkaz strieľať.

Vtedy sa stal zázrak. Zrazu sa tam spustil vietor a z piatich sviec vyšľahol plameň výšky asi 1,5 m. Päť ozbrojencov padlo k zemi nevysvetliteľnou silou. Boli totálne vystrašení. 27 kresťanov to s úžasom pozorovalo. Potom sa všetko utíšilo a situácia sa neuveriteľne zmenila. Vedúci ozbrojencov odložil zbrane, dal si dolu masku a povedal: „Videl som anjelov s ohnivými mečmi“. Nikdy ešte nemal taký strach. Aj druhý hovoril: „ To neboli ľudia, tvár mali ako slnko“! Veduci potom prišiel k Samuelovi, poklonil sa , pobozkal mu ruky a prosil o odpustenie. Samuel aj ostatní povedali, že im odpúšťajú. Potom vedúci skupiny ozbrojencov sa predstavil ako Mahmud a rozprával o tom ako prišiel o rodinu počas bombardovania. Pomsta mu zatienila oči. Teraz však spoznal iného Boha, ten mu zmenil život.

Dohodli sa, že o všetkom budú mlčať pred inými vojakmi. Avšak ľudia z okolia videli veľkú žiaru a počuli niečo ako hurikán z tohto miesta. Potom počas dňa prichádzalo množstvo ľudí, ale nie kvôli jedlu alebo liekom, ale aby sa mohli dozvedieť niečo o Bohu, ktorý robí zázraky aj vo vojne. Mahmud bol najviac aktívny svedok týchto udalostí. Znova a znova ľuďom rozprával, čo sa udialo a ako ho to zmenilo. Hovoril: „Ja som prišiel zabíjať a našiel som život. Prišiel som s nenávisťou a našiel som lásku“. Postupne prichádzalo na toto miesto stále viac ľudí nielen kvôli liekom a potravinám, ale aj na duchovné povzbudenie. Mahmud so spoločníkmi síce verejne neprehlásil, že sa stal kresťanom, ale sa stal aktívnym ochrancom kresťanov.

Skupina veriacich sa potom zväčšila na 80 ľudí, tak sa v opatrnosti radšej rozdelili na viac skupín a spolu sa stretávali. Potom zažili aj fyzické uzdravovanie, zjednotenie rodín, ale aj zázračné zabezpečenie potravín, keď ich ohrozoval hlad. Jednej noci hrozil skutočný hlad 50 rodinám Aleppa. Zúfalo sa modlili a zrazu o 4. hodine ráno niekto zabúchal na dvere kde sa modlili. Bol to šofér nákladného auta s potravinami, ktorý sa stratil. Niečo mu hovorilo, že sa má spojiť s týmto miestom a vyložiť tam časť z nákladu, tak to aj potom urobil. V rodinách mestskej štvrte klesla vzájomná nenávisť kvôli náboženstvu, či politike. Jena žena zhodnotila celú zmenu týmito slovami: „ Stratila som vo vojne všetkých synov. Už tri roky žijem v nenávisti a túžbe po pomste. Teraz som však pochopila, že ma to všetko len rozožiera zvnútra. Keď Boh dokáže odpustiť aj tým, ktorí ubližujú nevinným, kto som ja?“ V celej štvrti klesla zločinnosť. 3 mesiace po zázraku aj profesor Abu Malik odovzdal svoj život Ježišovi. Ľudia videli zmenu nenávisti na lásku medzi sebou. Len nadprirodzená sila toto dokáže v strede vojny. Mahmud vedel jednať s extrémistami a dokonca sa mu podarilo vyjednať aj prepustenie niektorých zajatcov. Deti, ktoré sa vedeli hrať len na vojnu začali kresliť slnko, kvety , oblohu, smejúce sa farebné postavičky... V júni 2015 pokrstili nových 100 veriacich. Nebol to síce slávnostný krst, bolo to za podmienok ako sa to dalo zrealizovať. Pri krste Mahmuda, on povedal. „Všetko staré a diabla nechávam v tejto vode a odteraz budem slúžiť len Pánovi.“ Ani jedno oko vtedy nezostalo suché.

„V júli nám boli avizované dve vyhrážky od extrémistov. Dvoch mužov brutálne zbili a chceli podpáliť náš útulok“ hovorí Samuel. Akoby zázrakom, vôbec sa im to nepodarilo podpáliť. Za kresťanmi však prichádzali mnohí vojaci v tajnosti a chceli vedieť viac o tom mieste a o kresťanskej viere. Nie všetci konvertovali.

V auguste 2015 mu napísali z Libanonu, že sa tam situácia veľmi zhoršila a potrebujú pomoc od jeho organizácie. Po modlitbách a rozhovoroch s mnohými už vyškolenými kresťanmi sa rozhodol vrátiť do Libanonu.

„Žijeme v dobe skepticizmu, kde sme vieru zredukovali na morálne princípy a citovú podporu. On však je stále Bohom zázrakov. Práve tam, kde už ľudská nádej zomrela, tam prichádza konať On. Preto hovorím všetkým, ktorí prežívajú svoje Aleppo. Či už ste vážne chorí alebo je vaše manželstvo pred kolapsom alebo ste v silnej depresii a stratili všetku nádej, ten istý Ježiš, ktorý ochránil nás, môže zmeniť okolnosti vo vašom živote, môže urobiť nemožné možným. Musíte však aj vy niečo urobiť. Odovzdať všetko Ježišovi. Keď sa vyčerpajú všetky ľudské možnosti, vtedy nastúpi Boh a stanú sa neuveriteľné zmeny.“

Po siedmych rokoch je v Aleppe sedem kresťanských spoločenstiev a pokrstili ďalších asi 700 ľudí. Mahmud zaučil 12 mužov, ktorý sa stali kňazmi. Vytvorili sa tam tri školy pre siroty, dve nemocnice a centrum pre ľudí psychicky zranených vojnou. V tomto meste dokážu moslimovia spolupracovať s kresťanmi.

Foto: pexels

Preklad z videa

https://www.youtube.com/watch?v=TWLwFYJhfgw&ab_channel=HealedandCalled

„Ich cieľom bolo odstrániť kresťanstvo“ – Jemal, Etiópia

2025-09-08T07:21:16Z

„Za jednu hodinu zničili všetko,“ hovorí Jemal*. „Za jediný deň všetko premenili na popol.“

Nikdy nezabudne na deň, keď islamskí radikáli zaútočili na jeho dedinu v Etiópii. Deň, keď prišiel o domov, živobytie a bezpečie. Hoci tento deň bol šokujúci nárastom násilia, nebol to začiatok prenasledovania.

„Veľmi dobrý život“

Jemal a jeho manželka Fatima* vyrastali ako moslimovia. Keď boli mladými rodičmi, spoznali Ježiša a urobili rozhodnutie nasledovať Ho, to im zmenilo život,. Tak ako väčšina konvertitov z islamu v Etiópii, aj oni čelili odporu zo strany svojich rodín a moslimských susedov, ale nebol vážny. Mali silnú náboženskú komunitu a boli vďační za svoju stabilitu v rodine a jej požehnanie.

Mali sme veľmi dobrý život,“ hovorí Jemal. „Celá moja rodina a ja chodíme do kostola a uctievame Boha.“ Jeho podniky v oblasti spracovania dreva a ocele prekvitali a medzi jeho zákazníkmi boli miestni kresťania aj moslimovia. Život bol pokojný.

To sa začalo meniť, keď moslimskí duchovní na návšteve začali v miestnych mešitách zdieľať radikálne posolstvá.

Ekonomické vylúčenie

„Duchovní nás začali izolovať,“ spomína si Jemal. „Povedali ostatným, aby sa s nami nerozprávali. Vystrašili ich slovami: ‚Ktokoľvek sa s nami rozpráva alebo si s nami sadne k rozhovoru, nebude mať riadny pohrebný obrad.‘“ Bola to veľmi vážna hrozba, pretože pohrebné miesto je v islame obzvlášť významné.

Moslimovia sa prvýkrát začali vyhýbať kresťanským podnikom. „Izolovali kresťanov od moslimov,“ hovorí Jemal. „Moslimom v mojom meste povedali: ‚Nekupujte od nich nič, ale nech si kúpia od nás. Ak si od nich nakúpite, zbohatnú.‘“

Ekonomické vylúčenie sa často používa ako zbraň na marginalizáciu a ochudobnenie kresťanov v niektorých častiach subsaharskej Afriky. Cieľom je vyvíjať tlak na kresťanov – najmä na kresťanských mužov, ktorí sú najčastejšie živiteľmi svojich rodín – aby buď konvertovali na islam, alebo opustili oblasť. Minulý rok bolo napadnutých, zničených alebo nútených zatvoriť najmenej 7 100 obchodov alebo podnikov patriacich kresťanom v subsaharskej Afrike.

Toto bolo dosť ťažké. Ale prenasledovanie sa zrazu začalo stupňovať.

„Žiadny kresťanský dom nebol bezpečný“

Keďže napätie medzi moslimskou a kresťanskou komunitou naďalej rástlo, zasiahli miestne úrady – ale namiesto toho, aby sa do mesta vrátil mier, malo to opačný účinok. Extrémisti zúrili – a to vytvorilo iskru, ktorá zapálila oheň, ktorý mal pohltiť celú obec.

„Útok začali v pondelok večer,“ hovorí Jemal. „V utorok sa ma dokonca pokúsili zabiť.“

Spočiatku si Jemal nebol istý, čo má urobiť. „Moja sestra, tiež kresťanka, ma prosila, aby som tu nechal svoje veci,“ spomína. „Chcel som zostať a ochrániť svoj dom a podnikanie, ale museli sme odísť a našli sme útočisko v dome moslima. Pretože žiadny kresťanský dom nebol bezpečný.“

Láskavosť Jemalovho moslimského priateľa ukázala, že v obci stále existovalo priateľstvo, aj keď sa ho radikálni islamisti snažili zatemniť svojou nenávisťou a násilím. Bolo to gesto, na ktoré si Jemal spomína doteraz.

Stovky ľudí boli nútené utiecť

Na druhý deň prepadu sa začalo podpaľačstvo. „Davy ľudí chodili od domu k domu, vykrádali kresťanské domy a podniky, ničili všetko, čo našli, a podpaľovali,“ hovorí Jemal. „Za jediný deň zničili všetko, čo som vlastnil a čo som roky budoval.

Najmenej 215 domov kresťanských rodín bolo zničených. Stovky ľudí prišli o prostriedky na živobytie a najmenej 375 rodín bolo nútených utiecť. Jemalov dom bol vyplienený a jeho podniky boli vypálené. Nezostalo mu nič.

Útočníci dúfali, že tento finančný krach prinúti kresťanských mužov zahanbiť sa a vzdať sa svojej viery. „Verili, že po zničení majetku kresťania konvertujú na islam,“ hovorí Jemal. „Nechceli, aby kresťania v meste zostali. Ich cieľom bolo vyhladiť kresťanstvo.“

Ale nepočítali s Jemalovou vierou.

Preťažený

Jemal bol rozhodnutý, že sa od Ježiša neodvráti – ale bol vysídlený a zúfalý a mal veľké obavy o budúcnosť svojej rodiny. V hlave mu vírili otázky. „Akú prácu môžeme v budúcnosti robiť? Kde môžeme bývať? Ako nakŕmim svoje deti?“

On a jeho rodina boli ubytovaní v kostolnom komplexe v neďalekom meste spolu s takmer 30 ďalšími rodinami. Bolo to bezpečnejšie prostredie, ale fyzické podmienky boli ťažké – dva mesiace musel spať na podlahe v malej, prázdnej miestnosti s 12 ďalšími mužmi a jeho dcéra mala novorodenca. Pohľad na svoju rodinu v týchto podmienkach ho hlboko zasiahol a vedel, že to nemôže byť dlhodobé riešenie. „Bol to pre mňa ťažký moment,“ hovorí. „Bol som ohromený a paralyzovaný. Hlboko nás to psychicky zasiahlo; mali sme veľký strach a úzkosť.“

Jednou z vecí, ktoré ho najviac boleli, bolo, že útočníkmi boli muži, ktorých Jemal poznal roky. „Narodili sme sa a vyrastali sme v tej istej dedine,“ hovorí s veľkým zármutkom. „Boli sme rodina; spoločne sme jedli a žili spolu. Naozaj nám to zlomilo srdce.“

Ako násilie ovplyvňuje mužov

Tento brutálny incident sa nestal len v Jemalovej dedine. „Násilie vo východnej Afrike narastá,“ hovorí Fikiru*, výskumný expert Open Doors pre túto oblasť. „Kresťanstvo v našom regióne rýchlo rastie a protivníci majú pocit, že strácajú pôdu pod nohami. Preto chcú kresťanstvo zastaviť prenasledovaním.“ Preto je kampaň Povstaň Afrika organizácie Open Doors taká dôležitá.

Fikiru vysvetľuje, že prenasledovanie ovplyvňuje mužov a ženy rôznymi spôsobmi: „Muži vedia, že vždy, keď dôjde k prenasledovaniu, budú prvým terčom. Útočníci vedia, že ak zaútočia na mužov, pripravia rodinu o živiteľa rodiny. A budú mať vplyv na vedenie, ako aj na cirkevné spoločenstvo.“

Dodáva: „Keď stretnem niektorých z týchto prenasledovaných veriacich, sú naozaj emocionálne zasiahnutí. Ak nie sú schopní brániť svoju rodinu, majú pocit, akoby sklamali svojich priateľov, kolegov.“

Zabudnutí svetom?

Minulý rok duchovný otec Barnabáš predniesol pamätné a jasné vyhlásenie, že „o tomto nikto nehovorí“. Fikiru počúva to isté znova a znova. „Svet nevenuje dostatočnú pozornosť východnej Afrike. Zdá sa, že na prenasledovanie kresťanov sa zabúda,“ hovorí. „Keď sa s nimi rozprávame, vždy nám hovoria, že najbolestivejšia situácia nie je samotný incident prenasledovania. Skôr je to nepochopenie, ktorému čelia zo strany cirkvi.“

„Nedávno som stretol duchovného otca. Spýtal sa ma: ‚Sme stále v srdciach veriacich na celom svete a modlia sa za nás?‘“

Podpora Jemala

Vďaka darom a modlitbám podporovateľov Open Doors môžu miestni partneri v Etiópii ukázať veriacim, ako je Jemal, že na nich nezabudli. Keď sa partneri Open Doors dozvedeli o útoku na jeho komunitu, ponáhľali sa pomôcť.

„Chvála Bohu, nezomreli sme od hladu a smädu,“ hovorí Jemal. „Ludia od Open Doors reagovali promptne a poskytli nám zásoby potravín.“

Z Jemalovho zážitku je však jasné, že okamžitá pomoc – hoci je nevyhnutná – nestačí. Traumatizovaní veriaci potrebujú dlhodobú duchovnú a praktickú podporu. Keď miestni partneri videli psychickú záťaž, ktorú mal útok na Jemala, pozvali ho, aby sa podrobil traumatologickej starostlivosti v rámci organizácie Open Doors. Pomohlo mu to začať sa liečiť: „Veľmi mi to prospelo,“ hovorí. „Úplne som sa vzdal. Ale Boh dokáže obnoviť to, čo je stratené.“

„Túto službu naozaj milujem“

Jemal tiež dostal nové stroje a materiály na obnovenie svojich podnikov na spracovanie dreva a výrobu ocele. „Nemali by sme žiadne iné prostriedky na prežitie, keby nám Open Doors nekúpilo toto vybavenie,“ hovorí. „Táto služba nám pomohla postaviť sa na nohy. Pomohli ste nám nakŕmiť naše deti. Túto službu naozaj milujem a chcem všetkým vyjadriť svoju hlbokú vďaku. Nech vás všetkých Boh žehná!“

Vedomie, že sa za neho ľudia modlia na celom svete, je zdrojom veľkej radosti a povzbudenia. „Robí vás to šťastnými,“ hovorí. „Poviete si: ‚Ach, mám blízkych ľudí! Máme rodinu skrze Krista. Sme z toho istého Otca.‘“

Zastavte násilie. Začnite s uzdravovaním.

Napriek hroznému prenasledovaniu, ktoré Jemal zažil, má teraz nádej do budúcnosti. „Náš Boh je Bohom nádeje. Je to Boh, ktorý môže urobiť všetko. Vďaka tomu som šťastný,“ hovorí. „Počas tohto všetkého moja viera zosilnela.“

Jemal potrebuje dlhodobú podporu a vie, že v Etiópii a regióne sú milióny kresťanov, ktorí sa držia Ježiša napriek priamemu prenasledovaniu – a ktorí tiež zúfalo potrebujú našu pomoc. Kampaň Povstaň Afrika si kladie za cieľ zastaviť násilie a začať uzdravovanie týchto zraniteľných veriacich.

„Pomôžte týmto ľuďom,“ nalieha Jemal. „Jeden kresťan môže byť liekom pre iného kresťana.“

Násilné útoky v subsaharskej Afrike narastajú a čoraz viac našich bratov a sestier potrebuje našu podporu. Prosím, neodvracaj zrak, kým horí kostol. Tvoj dar a modlitby dnes môžu pomôcť nádeji povstať z popola.

*meno z bezpečnostných dôvodov zmenené

Preklad Open Doors

Foto: pxhere

Služba skrytej Cirkvi v Somálsku

2025-08-20T13:51:53Z

V krajine, kde byť známy ako kresťan môže viesť k nútenému vysídleniu, väzneniu a smrti, ICC pracuje na vybavení tajných veriacich, poskytuje útočisko prenasledovaným rodinám a umožňuje tajnú evanjelizáciu. Táto práca pomáha šíriť Evanjelium, povzbudzuje izolovaných veriacich a zachraňuje životy.

Žiť vieru v tajnosti

Kresťania v Somálsku žijú v neustálom strachu o svoje životy. Počas našej návštevy Somálska v roku 2024 sme sa stretli s veriacimi v hlavnom meste Mogadišo, ktorí musia praktizovať svoju vieru v absolútnej tajnosti.

Vedúci ICC sa stretli s členmi podzemnej cirkvi v Somálsku, ktorí potvrdili existenciu viac ako 1 500 skrytých veriacich, z ktorých mnohí sú konvertiti z islamu. Konverziu vnímajú militantné skupiny aj miestne komunity ako akt zrady, ktorý núti veriacich opustiť svoje domovy, rodiny a identitu.

Bezpečné domy pre prenasledovaných

Aby ICC uspokojila rastúcu potrebu bezpečného útočiska, zriadila v Somálsku sieť bezpečných domov. Tieto domy prevádzkujú dôveryhodní vodcovia podzemných cirkví, ktorí sami prežili hrozby a útoky. Mesačná podpora nájomného umožňuje týmto bezpečným domom pokračovať vo fungovaní bez finančnej záťaže, to prenasledovaným konvertitom poskytuje miesto na uzdravenie, úkryt a rast vo viere.

Jeden takýto bezpečný dom doteraz poskytol útočisko viac ako 20 veriacim. Ide o ľudí, ktorí boli nútení opustiť svoje dediny alebo rodiny kvôli svojej novozískanej viere v Krista. Vďaka financovaniu ICC teraz dôveryhodní somálski vodcovia poskytujú týmto konvertitom jedlo, prístrešie a duchovnú starostlivosť – a to všetko skryto.

Misionárska práca na nepriateľskom území

V severnom regióne Somálska vedie misiu podporovanú ICC potichu jedna žena ako zdravotná sestra.

Počas pôsobenia v miestnych nemocniciach využíva svoje lekárske zručnosti ako most, ktorý oslovuje ženy a deti s nádejou Evanjelia. Jej prítomnosť viedla k tajným konverziám a formovaniu podzemných sietí veriacich v predtým neznámych oblastiach.

Napriek jazykovým bariéram, nedostatku financií a neustálym hrozbám pokračuje vo svojej misii už viac ako dva roky. ICC poskytuje základnú mesačnú podporu na pokrytie nákladov na jedlo, nájomné a dopravu. Jej príbeh zostáva nezverejnený, aby sa chránila jej identita a identita tých, ktorým pomáha.

Núdzová pomoc pre pozostalých

V roku 2023 sa somálsky veriaci a vodca podzemnej cirkvi stal terčom útokov militantov. Jeho farmu vypálili agenti al-Šabáb pri cielenom útoku kvôli jeho viere.

Keďže bol nútený utiecť so svojou rodinou, prežili mučivý týždeň trvajúci útek do Mogadiša. Keďže nemali jedlo ani prístrešie, ICC zasiahla a poskytla 4 000 dolárov na núdzovú pomoc, ktorá pokryla nájomné, jedlo, oblečenie a presťahovanie na bezpečné miesto. Dnes tento veriaci naďalej diskrétne slúži podzemnej cirkvi z bezpečia svojho nového domova.

Podpora kresťanských rodín v exile

Aj za hranicami Somálska ICC aktívne podporuje somálske kresťanské rodiny. V Mombase v Keni ICC nedávno preplatila školné pre deti somálskych veriacich, ktoré čelia diskriminácii a ekonomickým ťažkostiam kvôli svojej viere. Tieto rodiny, ktoré stratili nádej na pokračovanie vo vzdelávaní, sa dokázali vrátiť do školy a stabilizovať si svoju budúcnosť.

„Zriedkakedy stretneme niekoho, kto chápe našu ťažkú situáciu tajných kresťanov, ale vy ste ukázali, že vám na Kristovom Tele záleží a že ho milujete za každých okolností,“ povedal jeden z rodičov.

Tichý, trvalý vplyv

Každý projekt, ktorý ICC realizuje v Somálsku, je označený ako „Dôverné – Nezverejňovať“ a to z dobrého dôvodu. Zverejnenie mien alebo miest by mohlo viesť k uväzneniu alebo dokonca poprave príjemcov pomoci. Preto sa príbehy rozprávajú anonymne a správy o projektoch vynechávajú akékoľvek identifikačné informácie.

Ale aj v tichosti sú účinky nepopierateľné. Prostredníctvom bezpečných domov, podpory misionárov, núdzovej pomoci a vzdelávacej pomoci ICC umožňuje somálskym kresťanom žiť svoju vieru – bez ohľadu na cenu.

V krajine, kde sa nedajú stavať kostoly a veriaci nemôžu slobodne hovoriť, ICC zabezpečuje, aby Kristovo svetlo nezhaslo. Prosím, modlite sa za skrytých veriacich v Somálsku – aby Boh chránil ich životy, posilňoval ich vieru a aby pokračoval v budovaní svojej Cirkvi v utajení.

Preklad a foto: International Christian Concern

Kresťania v Bangladéši boli nútení skrývať sa kvôli vlne násilia

2025-08-15T11:38:32Z

Je to rok, čo bývalá bangladéšska premiérka Šejk Hasina utiekla z krajiny po rozsiahlych protestoch. Pre kresťanov a ďalšie menšiny v krajine však výsledné mocenské vákuum viedlo k násiliu a strachu.

Celonárodná vlna násilia, ktorá nasledovala po odchode premiérky, bola sprevádzaná cielenými útokmi na kresťanov. Zdroje organizácie Open Doors zaznamenali viac ako 100 rodín, ktoré boli nútené zriecť sa svojej viery.

Amin* prežil útoky, ktoré sa začali 5. augusta 2024. „Okolo 17:30 skupina extrémistov zničila a vyplienila môj obchod s dekoráciami,“ povedal. „Tiež mi vyhrážali smrťou. Bolo mi povedané, že dôvodom tejto skazy bolo, že som nasledovníkom Ježiša Krista.“

Partneri v teréne tiež nahlásili 36 overených prípadov priamych útokov na kresťanov a ich majetok. Odvtedy sa mnohí kresťania museli skrývať zo strachu o svoje životy, keďže ich odporcovia stupňujú odpor proti nim.

„Niektorí moslimskí lídri vykresľujú kresťanov ako nepriateľov a propagujú myšlienku vytvorenia 100 % islamského štátu,“ hovorí Rajon*, partner Open Doors v Bangladéši.

„Táto agenda zahŕňa konverziu kresťanov späť na islam a zameranie sa na cirkevných vodcov a rodiny s cieľom zastrašiť ich a vyvíjať na nich nátlak, aby sa zriekli svojej viery.“

„Niektorí moslimovia zámerne šíria nepravdy o kresťanstve, čo vedie k skreslenému vnímaniu náboženstva a podporuje nepriateľstvo voči jeho nasledovníkom.“

Nestabilita a nespravodlivosť

Tieto mesiace nestability a neistoty poskytli úrodnú pôdu pre rast extrémistických skupín. V takejto nestabilnej atmosfére sa náboženské menšiny vrátane kresťanov, hinduistov a budhistov stávajú ešte zraniteľnejšími ako zvyčajne.

Radikálne islamistické skupiny vrátane Hefazat-e-Islam a Hizb ut-Tahrir rozšírili svoj vplyv. Objavili sa rozsiahle správy o davovom násilí, nútených konverziách, vandalizme miest bohoslužieb a niektoré skupiny požadujú prísnejšie zákony o rúhaní s tvrdými trestami.

Konvertiti z islamu a ľudia z kmeňov – najmä z kresťanskej etnickej skupiny Bawm – vo vidieckych oblastiach severného a západného Bangladéša patria medzi najviac postihnutých. A keď k útokom došlo, partneri Open Doors tvrdia, že zodpovední neboli zatknutí.

„Nedostatok spravodlivosti a zodpovednosti pre páchateľov prenasledovania situáciu ešte viac zhoršuje,“ hovorí Rajon.

Neistá budúcnosť

Voľby naplánované na obdobie medzi decembrom 2025 a júnom 2026 môžu výrazne ovplyvniť kresťanov.

Rajon dodáva: „Ak sa k moci dostanú islamské nábožensky založené politické strany, predpokladá sa, že situácia sa pravdepodobne zhorší. Ak sa moci ujmú liberálne politické strany, existuje možnosť zlepšenia, hoci nič nie je isté.“

Bangladéš sa umiestnil na 24. mieste v zozname Open Doors World Watch List , čo je každoročný rebríček 50 krajín, kde kresťania čelia najextrémnejšiemu prenasledovaniu. Hoci islam je štátnym náboženstvom, ústava krajiny zaručuje rovnaké práva a slobodu náboženského vyznania pre hinduistov, kresťanov, budhistov a ďalších. Niektoré nátlakové skupiny však požadujú jej preformulovanie a kresťania sa obávajú, že to bude znamenať ešte menej náboženskej slobody.

Prosím, modlite sa za našich bratov a sestry a za všetkých, ktorí sú zraniteľní.

* Mená boli zmenené z bezpečnostných dôvodov

Zdroj prekladu aj foto Open Doors: Dom tohto veriaceho bol zničený počas násilia po minuloročnom zvrhnutí vlády