Veronika Terézia Valúchová

smútok

2015-08-08T11:08:30Z

Tak teda vpúšťam dnu tú čiernu obludu

Postáva v rohu bez jedinej otázky

Sadá mi na hruď berie zbytok kľudu

Do čela mi vrýva bolestivé vrásky.

A nemôžem dýchať, ticho mi šepotá

Do ucha, do srdca prázdne stony vtláča

Drží sa mi ramien, myšlienky omotá

Slzami mi líca do posledku zmáča.

Keď sa rozlúčime bez sily, bez smiechu

Necháva dušu na slnku hriať sa

Odíde z očí, no sadá za strechu

Príde keď uverím, že navždy sa stráca.

Ty to vieš najlepšie

2015-08-08T11:07:01Z

Zase raz zapadá slnko

nad žitím

že opäť padne rosa?

padá na moju tvár.

že plačem?

ty to vieš najlepšie

že chcem späť svoje srdce,

ak to tak má byť.

keď snívam,

už sa nechcem prebudiť.

že nežijem?

ty vieš žiť najlepšie.

Strácam sa v jame,

ktorú mám v hrudi.

že z teba?

netráp sa tým.

Keď bolo zle,

utekala som tvojím smerom.

že nemám viac kam utekať?

Už nevidím tvoje otvorené dlane..

v kupé

2014-11-02T17:58:24Z

Počula som v kupé, rozprávať sa dve postaršie panie, že keby to vedeli vtedy, čo už vedia teraz, tak by sa nikdy nevydali. „Ale čo už, keď je človek zaľúbený, príde o rozum...“ Myslím si, že nenadarmo sa hovorí, že stratíš hlavu, keď sa zamiluješ. Stratíš. A asi to tak má byť. Lebo keby niet tejto straty hlavy tak sa naozaj nikdy nehrnieš do manželstva, ale racionálne počkáš až i zaľúbenosť vyprchá. A nech panie hovoria čo chcú. Ale keby nemajú mužov, ktorí im robia starosti a nepodarené deti, o čom by sa rozprávali cestou vo vlaku? O ničom veru. I život by bol o ničom.

Len tak

2014-10-18T20:14:32Z

Múry medzi ľuďmi sa rúcajú hrou v karty. Aspoň tomu verím. Nehrám dobre karty, možno preto rúcam múry. Ľudia sa hneď zblížia, keď vidia, že i ten druhý je len človek.

Vždy keď prišiel do môjho života nový priateľ, stal sa pre mňa nachvíľu nosičom mojich myšlienok. Akonáhle mám voľnú chvíľu napádajú MA zo všetkých strán. Nie priatelia, ale myšlienky. Málokedy stoja za reč, ale nového priateľa potešia. Hneď ako sa tento človek objaví, som si istá, komu ich zavesím na nos.

Smutné je, že po čase už necítim tú potrebu a že uši nového priateľa nie sú už dlhšie zvedavé na moje výlevy.

Chcem prežiť život s niekým, kto bude stáť o moje myšlienky. Navždy už. Potom mu poviem „Klobúk dole.“ Občas o ne nestojím ani ja sama.

Život v priebehu života

2014-06-25T09:52:20Z

Keď som bola dieťaťom žila som v nádeji, že život je krásny. Starší mi vraveli, aby som sa tejto viery nevzdávala a že nie je nič lepšie ako detský a úprimný pohľad na svet. Vravela som si, že nie je nič ľahšie a že nikdy nebudem ako tí životom ubití dospeláci. Vedela som o utrpení, ktoré niektorí prežívajú a žila neustále v nádeji, že ak budem mať šťastie a žiť správne, nebude sa ma týkať.

Keď som vyrástla uvedomila som si, že život je trápenie. Nestačí žiť správne, aby som sa vyhla utrpeniu. Nie je spravodlivý. Nie je krásny. Iba ak ste silní a aj v ťažkých chvíľach budete hľadať jeho krásu. Život je totižto plný strastí, žila som v presvedčení, že ak sa človek aj má chvíľu dobre tu na Zemi, môže čochvíľa očakávať rany osudu horšie, ako si vie predstaviť. Môže trpieť a to nie len fyzicky ale aj psychicky, nie len kvôli svojmu stavu, ale aj kvôli stavu tých, na ktorých mu záleží najviac.

Teraz ďakujem Bohu za môj dnešný postoj. Život nie je len krásny, život má v sebe veľa trápení. A vďaka ním môžeme oceniť tie pokojné chvíle. Ale čo je dôležitejšie, život je plný bolesti, ktorú nesmieme odmietať a nedá sa jej vyhnúť ako som si naivne detsky myslela. Treba ju len prijať, s otvorenou náručou a držať sa jednej zásadnej a nádhernej možnosti – obetovať ju Bohu na kríž, pretože on nás naučí milovať svoje kríže.

Život je zábavný, raz si hore a raz dole. Raz sa zdáš silný a povzbudzuješ všetkých navôkol a už o pár minút hľadíš na svoje rozbité šťastie a nádej, ktorá ti bola všetkým. Nie je to o tom vyhnúť sa utrpeniu, nie je to o tom čakať od života len utrpenie. Je to o tom vložiť to do Božích rúk.

Hovorím teda, nech Duch svätý urobí z nás ustavičnú obetu pre Teba, nie len slovami, ale srdcom. Ak o to prosím v kostole musím to žiť aj v živote. Obeta je láskou.

Bože, nauč ma prijímať kríž a vnímať tvoju Božiu vôľu vo všetkom. Amen

Túžba po svätosti

2013-03-04T18:20:09Z

Svätosť– aj keď je ju ťažko presne definovať vyjadruje stav duše, počas ktorého žije človek v úplnej odovzdanosti Bohu a v stave milosti. Aj keď by sa dalo dlhšie polemizovať, čo to vlastne svätosť je, mohli by sme prijať zjednodušený názor- že je to niečo pozitívne, čo sa snažíme všetci dosiahnuť. Ale je tomu naozaj tak?

V súčasnej dobe slovo „svätosť“ všeobecne medzi ľuďmi nie len, že nepredstavuje nič konkrétne, ale ešte naopak- predstavuje niečo záporné. Koľkokrát sa stretávam so slovnými spojeniami, ktoré majú danú osobu zosmiešniť ako „svätuškár, správa sa ako svätec,..“ Myslím, že len málokto z moderných ľudí tejto doby, by čo i len prejavil záujem o to- stať sa svätým.

Keď som bola menšia chodievala som na detské sväté omše, každú stredu do nášho kostola. Na konci jednej z týchto svätých omší nám pán kaplán dal domácu úlohu. Mali sme do budúceho týždňa každý jeden na lístok napísať meno toho človeka, o ktorom si myslíme, že príde do neba. Keďže to bola moja povinnosť, dlho som rozmýšľala nad tým menom. Nakoniec som na to prišla a so smutnou tvárou som povedala rodičom: „ Nehnevajte sa na mňa, ale vás tam nenapíšem.“ Rodičia sa nehnevali, ale povedali túto príhodu pánovi kaplánovi, ktorý ju dokonca neskôr spomenul aj na kázni a ja som sa veľmi červenala.

Na ten lístok som chcela napísať niekoho, kým som si bola istá. A vtedy som tú obetavú svätosť svojich rodičov nepovažovala za niečo potrebné- vďaka čomu sa človek dostane do neba. Na lístok som napísala meno mojej pani vychovávateľky v družine- pretože bola vždy tichá a veľa sa modlila. Doteraz si o nej myslím, že je to dobrá žena, ale svoj názor na svätosť som odvtedy zmenila. Keď som bola menšia bála som sa povedať, že by som chcela byť svätou. A či chcem žiť ďaleko od ľudí v tichosti? Vzdať sa svojej radostnej povahy a celé dni sa len modliť? (Navyše vtedy pre mňa modlitba predstavovala veľmi ťažké sústredenie). Keď som bola dieťa vnímala som svätosť ako niečo čo patrí za múry kláštorov. Ale svätosť nie je len privilégium kňazov, mníšok a misionárov. Svätosť je stav, ktorý by sme sa mali snažiť dosiahnuť a to každý jeden z nás, svojím životom, tam kde nás Boh povolal.

„Veď v ňom (v Kristovi) si nás (Boh) ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske“ (Ef 1,4).

Teraz keď som o niečo väčšia môžem aj ja bez strachu povedať, že túžim po svätosti. Áno, a to by malo byť aj heslom môjho života- stať sa svätou. Pretože toto slovo v sebe zahŕňa všetko dobré, všetko správne.

Ja som zo svojho názoru na svätosť vyrástla, spoznala som, že svätosť nie je niečo čoho sa máme báť, ale niečo po čom máme túžiť. Nemôžem ľuďom okolo seba vyčítať, že svätosť je pre nich cudzia. Ja som to všetko spoznala vďaka Bohu. A keď budú mať všetci srdcia otvorené, Boh to dá poznať aj im.

Hore srdcia! Máme ich u Pána..

2013-01-21T20:01:55Z

Často sa zastavujem počas omše práve pri týchto slovách. Kňaz nás vyzýva k tomu, aby sme ukázali komu sme odovzdali náš život- veď bez srdca by sme neboli. Ľudia odpovedajú všetci naraz, nahlas a s istotou- že svoje srdcia už odovzdali a teda nie sú na svätej omši len tak náhodou. Musím povedať, že ma tieto slová veľmi tešia. Už od malička ich počúvam, no nikdy som si ich plne neuvedomovala.

Všetci ľudia, ktorí sú v danej chvíli prítomní v kostole prehlasujú, že ich srdcia sú už dávno u Pána. Aké nádherné prirovnanie. Verím, že aj keď si to všetci možno naplno neuvedomujú, že aj oni na to skôr či neskôr prídu a že tieto slová budú hovoriť pravdivo. Veď to vyhlasujú všetci, malí aj veľkí, vzdelaní aj nevzdelaní, chudobní i bohatí a to je to, čo nás robí jednou rodinou.

Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. (Mt 6, 21)

Spojenie týchto dvoch výrokov teda potvrdzuje neodvratne jednu vec. Naším pokladom je Pán Boh. Nemáme sa čoho báť, ak hľadáme jeho pokoj, ak sme ho- svoj poklad umiestnili do stredu nášho života. Nemáme sa prečo stresovať, ak sa snažíme byť mu blízko. Nemáme byť prečo dôvodom hádok, ak sa snažíme dodržiavať jeho prikázania a navyše nemáme byť prečo tými, ktorí pohoršujú, ak už sme odovzdali svoje srdce Jemu.

Novoročné predsavzatia

2012-12-18T12:50:50Z

Tiež si dávate novoročné predsavzatia? No určite aspoň poznáte ľudí, ktorí tak činia každý rok. Darí sa im to? V prvom rade si treba vyjasniť o čom klasicky novoročné predsavzatia hovoria. „Chcem jesť menej čokolády. Chcem sa viac venovať deťom. Chcem sa zodpovednejšie pripravovať do školy.“Raz za čas by sme medzi nimi našli možno aj „Chcem byť lepším človekom. Chcem sa zbaviť ...... hriechu.“ Všetci ľudia a najmä kresťania, by si však nemali dávať novoročné predsavzatia. Mali by si dávať každodenné predsavzatia. Koľkokrát sme to už skúšali a koľkokrát to nevyšlo, koľkokrát to nevyšlo ľuďom okolo, prečo je to tak?

V prvom rade preto, lebo niekedy nám život uštedrí aj ťažšie chvíle, pre niekoho veľmi ťažké- no stále v takej miere, aby sme to uniesli. Občas sa v našom živote naskytne okamih, kedy to inak nejde a svoje predsavzatie poruším. A prečo nie? Veď sme len ľudia. Občas cítim blízkosť nášho Otca v plnej miere, inokedy som taká slabá.

Po druhé ľudia zabúdajú, že sami to nezvládnu. Nespoliehaj sa na svoje sily, aj keď sa ti zdá, že teraz by si toho uniesol oveľa viac. Priznaj si, že si len človekom a že to zvládneš, ale len so svojím Otcom, ktorý ťa utvoril tak zázračne.

Nemám rada, ak niekto hovorí, že nie je spokojný so svojím životom, no napriek tomu ho nemení. Veď koniec je tak blízko, ľudský život je taký krehký. Ak sa nezmeníme teraz, kedy sa zmeníme? Každé malé rozhodnutie nás posúva dopredu. Pri životných ťažkostiach si môžeme trénovať našu trpezlivosť, pri bolestiach našu pokoru, pri pomoci blížnym našu obetavosť. Ako človek ľahko zabudne na niečo čo sľúbil! Vždy keď budem predmetom sporov, keď budem vyvolávať hádky a narúšať pokoj sa chcem utiahnuť do ticha a trénovať svoju vytrvalosť.

Nikdy nebuďme spokojní s tým čím sme, všetko sa dá zmeniť. Preto si nehovorme, je to tak...kvôli mojej povahe, kvôli tomuto svetu, kvôli okolnostiam, ktoré nastali. Buďme potešovateľmi, v tichu hľadajme oporu v pravde a v Bohu. Ale nesmieme zabúdať, že to nikdy nezvládneme sami. Prosme o pomoc Boha, on nám dá dosť sily. On nám dá pomoc, aby sme vedeli využiť silu, ktorou nás posilňuje pre každodenný život. Odpúšťajme a prosme o odpustenie. Ak nám nie je odpustené, modlime sa za tento úmysel. Potešme úsmevom, aj keď nám nie je najlepšie a zmeňme všetko, čo nám neprináša pokoj a nikdy neprestávajme.

Ísť či neísť.

2012-11-08T06:36:01Z

Keď to počul jeden zo spolustolujúcich, povedal mu: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve?“ On mu povedal: „Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí. Keď nadišla hodina večere poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: „Poďte, už je všetko pripravené.“ A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal? „Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!“ Druhý povedal: „Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!“ A ďalší povedal: „Oženil som sa, a preto nemôže prísť.“ Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: „Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!“ A sluha hlásil: „Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.“ Tu pán povedal sluhovi: „Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa naplnil dom. Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.“ Lk 14, 15-24

Každý deň sme pozívaní Ježišom na stretnutie. Náš Boh nás každý deň očakáva a teší sa na nás v obete a spojení cez Oltárnu sviatosť. Každý deň je nám ponúkaný zázrak, ktorý nikdy nepochopíme v jeho úplnej podstate- teda v dokonalej láske a milosti. Svätá omša by mala byť pre nás samozrejmosťou, pokiaľ je to možné. Vyvrcholením dňa. Ak máme každý deň príležitosť byť mu tak blízko, aj napriek tomu, že to nikdy celkom nepochopíme, mali by sme ju využiť. Ale robíme tak?

„Poďte, už je všetko pripravené!“ A naraz sa začneme vyhovárať.

· Mám veľa práce, nemôžem. Bože, Ty to vidíš, koľko toho dnes mám. – JE TOHO NAOZAJ AŽ TAK VEĽA? Nedá sa práca odložiť? Stihnúť pred, či po svätej omši? Viem, že niekedy nie. Ale ak hovorím za seba, vždy áno. Vždy sa to dá. Ak na svätú omšu idem, On to zariadi. Všetko sa vyrieši, až zázračne sa všetko stíha. Nezabúdajme, že pred stresom a ponáhľaním varujú aj všetci doktori- najlepšie spojenie a upokojenie sa, nastáva práve tam.

· Som príliš unavený, Pane. – TÚŽIM PO SKUTOČNOM ODPOČINKU? Je dobré sa zastaviť, mať čas pre seba. No som si istá, že aj na ten príde. Po tom, ako obetujeme svoj čas Jemu. Zastaví sa na čas, nielen telo a myseľ- ale aj duša. Dokonale si odpočinie nielen naša fyzická, ale aj naša duchovná stránka. Nič nám nedá skutočnejší pokoj a odpočinok ako stretnutie s Ním. Nič nás tak neposilní, nerozveselí ako účasť na svätej omši (svätej hostine, čítaní Božieho slova s ľuďmi, ktorí sa chcú s Ním rovnako radovať).

· Kostol je príliš ďaleko, vonku je veľká zima. – Toto ma bohužiaľ tiež veľakrát odhovára od účasti na svätej omši. Ale nesmieme zabúdať, že čím je cesta do kostola ťažšia- tým je väčšia naša obeta, očistenie našej duše pred vyvrcholením nášho dňa.

Prečo na nás náš Boh každý deň musí čakať a toľkokrát musí byť sklamaný, lebo my- kresťania, sme dali prednosť niečomu „dôležitejšiemu.“ Bolo to naozaj až také dôležité? Nie, vo väčšine prípadov, nebolo..

Vždy to ľutujem, že som nešla. Ale on mi vždy odpúšťa a čaká. Aj zajtra. Ale ak neprídu tí, pre ktorých hostinu prichystal , nakoniec neokúsia Jeho večeru.

Božia láska príď

2012-08-28T08:28:21Z

Ako definovať lásku Božiu? Každý kresťan si pri tejto otázke predstaví nekonečné milosrdenstvo Božie, ktoré nás obklopuje ticho a neustále a pôsobí v každej chvíli nášho života. Je to on, samotný Boh, ktorý nás napriek našim hriechom stále miluje a miluje nás až na smrť. Preto obetoval svoj život za svoje deti a nie rýchlou, lež pomalou a bolestivou smrťou nám chcel predostrieť cestu k sebe.

Je to teda láska obetavá. Tá, ktorú pochopí každý z nás až keď ju zažije. Je ťažké obetovať sa, ale hĺbku tejto lásky pochopíme až keď si niečo vytrpíme, niečo prežijeme a cítime naplňujúce šťastie z tejto lásky. Láska obetavá je láska matky, ktorá sa skláňa nad svojím dieťaťom. Nie len počas celého dňa, no venuje sa mu s trpezlivosťou aj počas nocí, aj počas chorôb a to robí nezištne a oddane. Je to teda láska matky/otca k svojmu dieťaťu. Neskôr to môže byť láska dieťaťa k svojmu rodičovi, keď počas staroby a choroby potrebuje pomoc toho, ktorému tak veľa obetoval. Ktorého vychoval, postavil na nohy a vštiepil mu vieru v Boha, v seba.

Je to láska vášnivá. Láska zaľúbených, ktorí si nevedia predstaviť život bez toho druhého. Okamihy, keď všetci hovoria že človek príde o rozum ak stretne svojho milého/milú. Láska, pri ktorej sa človek o toho druhého stará bez toho, aby mu to bolo zaťažko, stará sa však aj o jeho dušu, o jeho čistotu a svätosť.

Je to láska súrodencov, láska k svojim kamarátom a priateľom. Keď prežívate radosť spolu s radosťou toho druhého, súcit s jeho smútkom a modlitbou či slovom ho držíte nad vodou. S humorom, ktorý od toho druhého radi prijímate. Láska, pri ktorej vám v srdci poskočí pretože ste s obľúbenou osobou. Starším bratom, pri ktorom sa cítite bezpečne. Sestrou, ku ktorej cítite obdiv i úctu. Láska, ktorá je samozrejmá a prejavuje sa malými skutkami milosrdenstva, úsmevom a pohladením.

Spojenie všetkých druhov lásky, ktorú človek tu na svete pozná a z ktorej srší šťastie do duše, tak si predstavujem Božiu lásku ku nám, svojim deťom, svojim priateľom, bratom a sestrám, svojim najmilovanejším druhom. Láska, ktorú cítite vo vetre vejúcom ponad stromy , v lúčoch slnka, speve vtákov v kráse všedného dňa.

„Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné.“

Modlitba za vzťahy

2012-08-05T17:21:57Z

Pane Bože, ďakujem Ti za nový deň. Prosím Ťa žehnaj v ňom mňa a všetkých ľudí, ktorých dnes stretnem. Pozývam Ťa do všetkých mojich vzťahov, ktoré dnes nadviažem či utvrdím. Daj prosím, aby som bola pre ľudí okolo mňa požehnaním a aby naše stretnutia slúžili na Tvoju chválu. Daj, aby som sa na týchto ľudí dokázala pozerať Tvojimi očami a rozmýšľala o nich s láskou. Pane pomáhaj ľuďom, ktorí dnes so mnou budú, daj im silu do nového dňa. Daruj mi trpezlivosť a lásku, aby som im vedela pomôcť a aby som im bola potechou. Daj aby vo mne videli obraz Teba. Pretrvávaj v mojich vzťahoch či už budú chvíľkové, alebo na celý život.

Amen