Lucia Korbelová

Čakanie, čas rastu a budovania...

2016-09-20T23:24:33Z

Často sa stretávam s názorom, že ak s nikým nechodím asi nie je niečo v poriadku. Rýchlo si treba niekoho nájsť, hlavne nezostať sám. Niečo ako čas čakania na toho pravého je luxus, ktorý si nemôžeš dovoliť, lebo čo ak neskôr nikoho nezoženieš.

No čas čakania, je tým najlepším časom. Je to čas prípravy. Čas, kedy dávam priestor Bohu aby aj zo mňa, urobil ženu podľa jeho srdca. Kedysi som si myslela, že modliť sa za svojho budúceho manžela stačí. No časom som pochopila, že ak chcem fakt dobrého manžela, nebolo by fér ak by som ja nebola dobrou ženou. Ak Boh nepremení moje srdce ani ten najlepší, najobetavejší a najpokornejší manžel na svete mi nepomôže. A pravé preto niekedy Boh dovolí, aby som chvíľu zostal sám.

Ak pochopím, že Boh ma mať prvé miesto v mojom živote a môj život naplní pravidelná modlitba a prijímanie sviatosti, budem šťastná i keď zrovna s nikým nechodím.
Čas kedy som slobodná, je tu nato aby som sa mnohému naučila. Byť vernou tomu, za čo sa modlím. Byť trpezlivou. Byť pokornou. Obetavou. Myslieť viac na iných ako na seba. Byť tu vždy pre tých, ktorý potrebujú moju pomoc či modlitbu. Učiť sa milovať ľudí, ktorých mi Boh posiela dennodenne do cesty. Zvládať svoje emócie. Odpúšťať. Prijímať, že nie vždy budú len dobre dni a že z času na čas príde niečo, čo ma rozplače alebo čo bude ťažké. Učiť sa pokorne to prijať.

Určite to nie je stratený čas. Ak Bohu dovolím aby ma ako Otec premieňal a vychovával, získam viac ako si vôbec viem od Neho prosiť. A myslím, že aj človek ktorého mi neskôr pošle do cesty bude vďačný.

Nezničím svoje srdce nezmyselnými vzťahmi, ktoré ho možno ešte viac rozbijú na kúsky, ale dovolím Bohu aby ma budoval a aby zo mňa spravil múdru a milujúcu ženu.
Ženu, ktorá bude raz milovať svojho manžela a spolu so svojou novou rodinou bude kráčať po ceste do nášho skutočného domova - do večnosti.

Nie, nie som naivná a nemyslím si že nikdy nebudem robiť chyby ale modlím sa aby ma Boh naučil napraviť, čo pokazím a vždy chápať, že On ma ľúbi aj s mojimi chybami.

Milé dievčatá a ženy, modlím sa aby každá jedna z nás správne využila čas čakania a tak vybudovala základy pre pevný vzťah so svojim budúcim manželom.

Môj list budúcemu manželovi

2016-02-18T20:54:00Z

Po neúspešnom vzťahu, ktorý moje srdce rozbil na kúsky a po tom ako mi zomrel môj milovaný ocko, som si uvedomila, že už nie som schopná veriť, že Boh je dobrý a že raz príde do môjho života niekto, kto bude ľúbiť Boha celým svojím srdcom a mňa takú aká som....a aj keď ja som to mala chuť vzdať, Boh to so mnou nevzdal.

Dal mi pocítiť ako ma On ľúbi a že ma s mojim životom krásne plány. Že pozná moje túžby a keď príde ten správny čas, pošle mi do cesty toho správneho človeka. No do vtedy chce premieňať moje srdce a učiť ma viac mu dôverovať a viac ho milovať a v blížnych vidieť Krista ktorý potrebuje moju lásku.

A tak som sa to rozhodla risknúť...a môj život začal byt Ním premieňaný.

No poďme k tomu ako vznikol tento list. Inšpirovaná listom ktorý som čítala na jednom kresťanskom portáli, čo písal manžel svojej manželke na Valentína som sa aj ja rozhodla napísať list svojmu budúcemu manželovi. Chcela som mu dat niečo, čo bude mat vplyv na našu budúcnosť a viem, že neexistuje nič lepšie ako moje modlitby. A preto vznikol list, ktorý je odrazom toho, čo cítim a prežívam a čo by som mu s celého srdca priala.

A verím že raz ocení môj DAR a teším sa keď mu ten list odovzdám a budeme sa spolu tešiť. Teraz už viem že Boh je dobrý a teším sa na to, čo má pre mňa pripravené....

PS. Dúfam, že môj budúci manžel sa tiež za mňa modlí :)

Drahý,

hoci ťa ešte nepoznám, mám pre teba dar. Vieš, často nad tebou rozmýšľam, aký si a kedy sa stretneme. Kedy ťa Boh ku mne privedie. A či budeš dobrým manželom, milujúcim, verným, pokorným, mužom podľa Otcovho srdca. A tiež či budem ja schopná byt dobrou ženou.

V poslednej dobe som si prešla mnohými ťažkými vecami a to ma prinútilo uvedomiť si, že všetko tažké sa da zvládnuť jedine a Bohom.

Naučilo ma to dôverovať a pokorne prijať všetko čo mi život prinesie a pochopiť, že v živote nie je dôležité niečo vlastniť ale milovať a byť milovaný. Pochopila som, že najkrajším darom sú ľudia, ktorých mi Boh dal, aby ma sprevádzali na mojej ceste Domov za Ním - milujúcim a láskavím Otcom. A to keď sa možem pre týchto ľudí obetovať.

A viem, že práve ty si pre mňa takým darom. A kým na teba čakám, rozhodla som sa, že obdarujem ja teba.

Tak ako ja túžim byť dobrou ženou, ktorá celým srdcom miluje Boha a hľadá len a len Jeho vôľu.

Tak sa modlim aby si aj ty bol takým Božím mužom. Aby Boží Duch napĺňal tvoje srdce, aby si bol verný a milujúci manžel, spravodlivý v každej situácii, aby si vedel pomôcť tým ktorý v tej danej chvíli budú tvoju pomoc potrebovať. A nikdy sa neobrátil chrbtom núdznym a biednym.

Aby si bol silný a aby tvoja sila bola skrytá v Bohu. A keď nám život prinesie ťažkosti, aby si vždy hľadal silu a riešenia v modlitbe a v Božom Slove.

Modlim sa, aby si dobre viedol svoju rodinu, aby si bol pravým kňazom pre svoje deti a aby si bol prvý ktorý im odovzdá vieru a naučí ich dôverovať Nebeskému Otcovi. A aby aj naše deti vedeli, že je tu pre nich vždy ich milujúci ocko a prináša im obraz Boha ktorý je Láska.

Modlím sa, aby bol Boh najdôležitejším členom našej rodiny.

Možno si sa teraz zľakol.

Nie nečakám, že budeš dokonalý a nebudeš robiť chyby. No už teraz sa modlím, aby som vedela tvoje chyby prijať a ty moje a aby nás Boh premieňal a učil milovať sa i napriek naším nedokonalostiam.

A tak nech si teraz kdekoľvek, chcem ti povedať, že trpezlivo na teba čakám a chcem ti darovať prísľub, že sa denne modlím za teba a našu budúcu rodinu.

S láskou tvoja budúca manželka.

Pod lampou je najväčšia tma :D

2013-02-20T21:55:27Z

Keď som sa dozvedelá akú máme domácu úlohu na Godzone školu veľmi som sa potešila. Mali sme sa pri modlidbe pítať Boha aby nám zjavil konkrétneho človeka a konkrétne miesto a potom sme mali ísť za ním a povedať mu o Bohu ako nesmierne ho miluje a ako veľmi po ňom túži. Tešila som sa na to preto lebo som si myslela že mi Boh ukáže človeka za ktorým mám ísť a ja za ním pôjdem a Boh mu cezo mňa úplne zmení život. Ale Boh si povedal že žiadne prevraty sa zatiaľ konať nebudu. Raz keď som bola tak silno v Božej prítomnosti a pítala som sa ho čo odo mňa chce aby som urobila,povedal mi aby som išla za svojou najmladšiou sestrou. Lebo viem že má problém so svojou identitou, prijať samú seba takú aká je a ako ju vidí Boh. A v tej chvíli som vedela ako ju vidí Boh. Že ON sa na ňu nepozerá že ty si nejaká výrobna chyba ale že ty si moja nádherná dcéra ktorú veľmi milujem. Tak som za ňou išla a začala jej rozprávať aká je pre Boha nádherná a dôležitá ako sa s nej teší ake má nezastupiteľné miesto v jeho Božom srdci. Najprv sa na mňa pozerala že či mi šibe ale potom privoliala aj na to aby som sa za ňu modlila. A bola to fakt sila a nie len pre ňu ale aj pre mňa. A hlavne Boh mi ukázal že najprv je treba začať od mojej rodiny. Lebo to sú prvý ľudia za ktorých obrátenie by som mala bojovať. Ak chceme meniť svet treba najskôr začať svojou rodinou pretože pod lampou je najväčšia tma a najviac nás potrebuju práve tý ktorých máme deno-denne na očiach a vôbec si neuvedomujeme ako nás potrebujú.

Si Lekár čo lieči ...

2013-01-19T15:47:59Z

Táto veta z jednej pesničky od Chrisa Tomlina mi v poslednej dobe stále chodi po rozume...

Minule som tak rozmyšlala a napadlo mi že v poslednej dobe Boh veľmi koná v mojom živote. Niežeby doteraz nechcel konať no ja som zdá sa jeho moc obmedzovala. No ON je naozaj ten lekár ktorý nás lieči. A aj na vlstnej koži som zažila veľa zázrakov a uzdravení, alebo som minimálne nejakých bola svedkom.

V prednáške na animátorskej škole sa mi páčila jedna myšlienka že charizmy DS, Božia moc, zázraky a uzdravenia by mali byť každodennou výbavou každeho kresťana. Waaav to by bol život. a toto všetko som ,,teoreticky" chápala ale moje srdce bolo ešte stále ďaleko od toho aby to prijalo.

Ale BOH dal aby som to naozaj pochopila nie len ,,teoreticky" ale aj prakticky. :)

Často mi býva zle od žalúdka. Pochodila som už mnoho vyšetrení, no dokopy mi nič nezistili. A už sa za mňa modlilo aj kopec ľudí, a hoci to v tej chvíli pomohlo, nakoniec sa to vždy vrátilo. A vždy vtedy, keď som bola na chválach alebo na njakej duchovnej akcií. No pochopila som že to všetko je len taktika diabla ktorou sa ma snaží zničiť. Nevie ako by zaútočil. A tak utoči na zdravie.

A raz keď som bola na jedných chválach, mi tiež bolo zle. Sedela som uplne vzadu a pozerala sa naokolo ako všetci chvália BOHA. A vtedy mi prišlo ľúto že ja nemôžem. A povedala som si že aj ja chcem chváliť Boha a že ani choroba ma nezastaví. A tak som sa postavila, a aj keď mi bolo zle, začala som nad sebou prorokovať a v mene Ježiš vyháňať chorobu. Ale hlavne som chválila Boha a úplne naplno :) :) :) A do konca chvál som si uvedomila že mňe už nič nie je. Boh ma uzdravil a ja som konečne pochopila, čo znamená uchopiť autoritu do vlastných rúk, A že ja mam moc nad svojím zdravím, a že ak v Ježišovom mene rozkážem chorobe tak ona odíde. A to je úplne supér :)

Duch Svätý v mojom živote :)

2013-01-19T14:39:15Z

Kedysi by som asi nechapala čo presne znamená tato veta že: Priateľstvo s Duchom Svätým. Pretože dlhé roky som si žila život takého ,, bežného" kresťana a myslela som si že už to, že vobec chodím do kostola častejšie ako raz za týždeň, a že na svätej omší slúžim spevom alebo čítanim prozieb zo mňa robí nejakého špičkového kresťana. No pravdou je že, až keď som naozaj, zdôrazňujem NAOZAJ nie len pri birmovke ktorá vtedy prakticky pre mňa nič neznamenala, prijala Ducha Svätého a jeho charizmy do svojho života začalo sa pre mňa obrovské dobrodružstvo. A toto dobrodrúžstvo trvá dodnes a môžem ho nazvať život s Duchom Svätým. Myslím že ono to trvá už dlhšie, to moje prebudzanie sa duchovným veciam, ale najviac to odpálilo keď som začala chodiť na animátorsku školu. Do vtedy som sice poznala chvály ale take chvály ake som zažila tam som ešte nikde inde nezažila. A viete vraví sa že keď zažijete niečo viac tak späť sa už vrátiť nechcete A toho som sa bála že keď prídem do svojho mesta, do svojho spoločenstva kďe sa to zatial len rozbieha tak že mi to nebude stačiť. Ale BOH začal meniť môj život. Ukázal mi nový rozmer toho ako sa dá kresťanstvo žiť a ba čo viac stal sa mojím priateľom. :) Viete môj život ktorý bol pretým smutný sa zmenil na obrovskú radosť. Do vtedy som sa nad všetkým veľmi trápila, čo s mojou povahou ako 70% melancholik je uplne normálne. A Duch Svätý spôsobil to že teraz sa často smejem a väčšinou netuším prečo. Môj neveriaci brat mi často vraví že: ,, Ty si opitá? " alebo že: ,, Na čom frčíš?" Večšinou sa len zasmejem a poviem že na Duchu Svätom čo on nechápe. Ale verím že Boh zmení aj jeho život a raz to aj on pochopí. No BOh pre mňa spravil ďaleko viac, naše spoločenstvo napreduje takou rýchlosťou že sa všetci len divíme čo BOH koná proste wááááv. Dal mi aj nových priateľou , ľudí ktorý sa smejú so mnou ktorý ma chápu a podržia keď to potrebujem. Ľudí ktorý sa na mňa nedívaju divne keď sa moc rehocem, ale ktorý sa pridajú.....A verím že BOH pojde ešte ďalej v mojom živote. že ONpojde aj za hranice toho čo je možné a že ON ma pre mňa pripravené veci ktoré si teraz ani nedokážem predstaviť. A veľmi sa na to tešíííím ... :)

BOH ide ďalej ako su naše predstavy a očakávania ...

2012-06-09T08:48:08Z

Chcem napísať svedectvo o tom ako Boh konal v našich a aj v mojom živote za posledných pár mesiacov.Ovplivnena knihov ROBIŤ ŤAŽKE VECI neprestávam žasnúť nad tým aky skvely je BOH. Všetko to začalo keď som túto knihu dostala na Vianoce.Vedela som o nej už dávno ale považovala som ju len za ďalšiu novinku na trhu kresťanskej literatury pre mladych. Ale asi som sa o nej zmienila mame kedže sa rozhodla darovat mi ju na Vianoce. Samozrejme že ma tento darček potešil ale ani neviem prečo som sa ju rozhodla nečítať a odložiť do poličky kde ležala asi tak tri mesiace. ...No potom sa niečo zmenilo a ja som sa rozhodla prečítať si ju potom akosom sa nahodou (keďže na náhody neverím, viem že to bolo Božie riadenie ) dostala na konferenciu ROBIŤ ŤAŽKE VECI do Nového Mesta nad Váhom. Kde bolo úplne super, bol to požehnany čas a odchádzala som odtial tak povzbudena že sa v mojej hlavičke zrodil nápad usporiadať take niečo aj na našej škole. A ostatny traja ľudia zo Žiliny ktory boli zhodou náhod tiež z tej istej školy, tiež zdielaly podobne názory, tak sme sa o tom cestov späť rozprávali ale všetko to boli len naše plány. No BOH mal už vredy jasne predstavy o tom ako ich uskutočniť. A tak štyria ľudia ktorý sme sa zúčastnili tejto komferncie ( našli sme si na škole ďlších dvoch ktorý sa jej tiež zúčastnili len v inom meste... takže nás už bolo šesť) sme sa pustili do neľahkej úlohy organizácie seminára ROBIŤ ŤAŽKE VECI na našej škole. Ale mi sme boli len struny na jeho gitare ktore si BOH použil na to aby vytvoril nádhernu melodiu lebo všetko to bolo o ňom. A hoci sme to mali pripravené (no dobre nebolo to až take ideálne lebo sme si pripadali neschopny pre taku veľku úlohu) Boh si to aj tak zariadil po svojom. A tak 23. mája sa na našej škole uskutočnil seminár ROBIŤ ŤAŽKE VECI s Jankom Bucom, bol to naozaj radostny a požehnany čas plný zábavy. Ale najlepšie bolo že s toho vznikla skupinka asi 15-nástich mladých ľudí ktory sú zapáleny pre robnie ťažkých vecí. Čo bolo pre nás organizatorov úžasne. Ale Boh išiel ešte ďalej, za naše plány a očakávania a po 2-týždňoch sa k nám pripojilo ďalších 15-násť mladých ľudí ktorý su ochotný ROBIŤ ŤAŽKE VECI v Žiline a v okolí a kľudne aj inde ak bude treba. A tak je pre mňa úžasne ako si Boh použil jeden Vianočny darček a jeden nápad štyroch mladých ľudí aby získal viac, aby získal 30-tich ľudí ktorý sú ochotny slúžiť mu a robiť ťažke veci v svojom meste v svojej rodine v svojej škole vo svojej farnosti ... Ešte síce neviem konkrétne čo ale verím že Boh nám to ukaže v pravý čas. Máme v rukách možnosť zmeniť niečo vo svojom meste v svojej škole v svojej rodine a vo svojej farnosti...

Ako bojovat so samotou...

2012-02-12T08:22:15Z

Hovorí sa že Boh je ten, ktorý je tu vždy pre nás, keď sme smutný alebo šťastný, vždy nás vypočuje, že sa vždy na neho môžeme obrátiť.

A predsa každý človek potrebuje niekoho kto by zaplnil prázdne miesto v jeho srdci. Všetci v srdci nosíme túžbu po priateľstve ako z Bohom tak aj s človekom. No často sa stáva že človek má v sebe veľký zmätok a môže byť preňho veľký problém vnímať Boha ako priateľa a ak nemá oporu ani v ľuďoch, v priateľoch ktorí často sklamú, môže to byť dosť ťažké. No akokoľvek ťažké by to bolo Boh nám vždy dáva riešenie. Myslím si že najlepším riešením je MODLIDBA. Zbraň ktorou sa dá bojovať proti všetkému. Aj proti diablovi ktorí sa tak veľmi snaží človeka oklamať a presvedčiť ho že je sám a že sa oňho nikto nezaujíma dokonca ani Boh..... veď aj Ježiš hovorí: „Prosťe a dostanete.“ Myslím si že Boh čaká na naše prosby, že túži byť vyhľadávaný, milovaný a prímany presne tak ako po tom túži človek. A hoci vie lepšie ako mi čo potrebujeme chce to počuť od nás. Chce počuť ako veľmi túžime po priateľstve či už s ním alebo s ľuďmi. ON nám chce dať priateľov... „ skutočných“ priateľov len čaká na naše ÁNO.