Ľubica Pösová

Ktosi... Kto si?

2019-05-06T18:46:06Z

Túžim utopiť sa dnes v Tvojej Láske. Znova sa narodiť a povstať z prachu.

A Ty mi vravíš: "Prosím dovoľ mi dotknúť sa tvojej rany.

Veď mojím zámerom je, aby ste neboli v tých veciach sami."

Tak ja skladám svoje zbrane, štít a dovoľujem Ti v mojom živote víťaziť.

Veď Ty vidíš, čo ma bolí. Ty vidíš trápenie, čo moje srdce morí.

Kto lepšie pomôcť môže ak nie Ty?

Kto nemožné v možné zmení?

Kto každú ranu zahojí?

Kto po plnosti môjho života túži viac než Ty?

Veď Ty si ten, kto hviezdy tvorí.

Ten, kto pozná každú kvapku v mori.

Ten, kto večer lúku rosou lásky prikrýva.

Ten, kto pred nami svoju tvár neskrýva.

Ten, kto túži bližšie byť, než je môj vlastný dych.

Ten, kto je najväčší bojovník, za nás a pre nás a pre lásku, čo ukrytá je v Tebe.

Ty si ten, kto inak žiť ani nevie.

Hlbokou túžbou po nás planie Tvoje srdce.

A ja odpovedám áno!

Príď ma, príď ma zachrániť.

Cesta

2019-05-06T18:37:31Z

Na cestu ma voláš, nech Ťa nasledujem.

Láskou svojou ma vábiš.

Za ruku ma držíš a ja vidím len tvoj chrbát.

A odvažujem sa veriť, že kamkoľvek s Tebou pôjdem,

cieľová destinácia bude zasľúbená zem.

Na cestu sa vydám, kam ma Tvoj hlas zavolá.

Ticho, pokorne šepkám svoje áno vetru, ktorý veje

sem a tam.

Veď ja túžim narodiť sa znova. S tým vetrom splýnúť v jedno.

Prosím len, nech Ty sám si tým, kto ma obklopuje a chráni.

Tým, kto ma drží vo svojej dlani.

Tým, kto ma prevedenie cez káždé úskalie cesty.

Aby som mohla priniesť evanjelium pokoja

Boh je najlepšie antidepresívum

2012-11-16T08:13:32Z

Unavená, vyčerpaná siaham po tabletkách s túžbou už sa konečne vyspať.
Takto sa už proste nedá fungovať!

Poznáte tie ťažké obdobia, kedy nemôžete zaspať, donekonečna
premietate okamihy dávno minulé? Keď akosi nie je chuť čokoľvek robiť,
nie je sila tešiť sa, keď je smutno, neskutočne smutno?

Tak sme na tom podobne. Môj život je zahalený smútkom, smútkom zo
straty. Srdce mi krváca. Mám veľmi ťažké noci, ťažko sa mi už len
zaspáva. Minulý týždeň som statočne bojovala. Zbraňou a vykúpením mi
boli lieky. Problém je, že tento týždeň som si svoju zbraň zabudla
doma.

Smola? Nie, nemyslím si. Moja zábudlivosť ma doviedla k jednému
úžasnému poznaniu. Boh je najsilnejším liekom na ,,depku". On je
najsilnejším liekom na všetky bolesti, trápenie, smútok. Ak mu všetko
odovzdáme, dá nám viac ako len dobrý spánok. Dá nám náplasť na srdce
akou je Jeho nekonečná láska a radosť zo života. Dá nám silu tešiť sa
z malých vecí, z detského smiechu na ihrisku, západu slnka. On vie ako
nás potešiť, On nás pozná, vie ako nás k sebe pritiahnuť, ako nás opäť
nakopnúť do života.

Už spím dobre. Skutočne to funguje a nie je to žiadne placebo. Je to
pravá Božia láska, najsilnejšia zbraň na svete. Otváram oči a srdce a
cítim, že život je nádherný, stačí len vnímať jeho dúhové farby !

Pád

2011-09-27T20:29:06Z

Minule som šla električkou na hlavnú stanicu. Sedela som pri okne a pozerala sa na mihajúce mesto. Zastavili sme na zastávke. Naskytol sa mi pohľad. Zachytila som jeden príbeh. Bola som svedkom pádu, pádu malého dieťaťa. Jeho matka kráčala pred ním a rozprávala sa s priateľkou. Padol a ona si toho najskôr nevšimla. Malý chlapček nezačal plakať hneď, najprv sa pozrel hore či mama vidí jeho bolesť. Až keď sa intuitívne otočila, začal plakať. Potreboval jej materinské objatie. Na našej ceste životom veľa padáme, prežívame veľa bolesti a zranení..naše srdce túži po objatí a pozornosti, ktorá uzdravuje. Pozri sa aj ty hore!!! Tam je útecha a objatie...materinské objatie od Tej, ktorá bola a je jedinečnou Matkou, Matkou nad všetky matky. Ponúka Ti svoje objatie, je na Tebe či sa pozrieš hore!

Závora

2011-06-13T15:17:25Z

Bola zima, ba priam mrzlo. Ten chlad, ktorý zaplavoval celé moje telo
ma pobádal pridať do kroku. Vtom sa však predo mnou objavila prekážka
- závora. Musela som nechcene zastať. V hlave mi hneď začali
poskakovať myšlienky typu : idem sama večerným mestom, je mi strašná
zima, babička a dedo sa ma už nevedia dočkať. Veru by som najradšej
prekročila závoru siahajúcu cez celý chodník a ponáhľala sa ďalej.
Ale pre niečo som musela byť zastavená. Veď závora tam nikdy nie je
len pre parádu, zamyslela som sa. Má byť pre nás varovaním, ochranou
pred smrťou.
často sa do vecí vrháme bezhlavo. Jednoducho prekračujeme zábrany a
rútime sa ďalej. Ísť však cez koľajnice aj keď je riziko, že sa na nás
vyrúti vlak, nie je najmúdrejšie však?
Tým pádom by to malo tak byť aj s našimi rozhodnutiami. Naše
svedomie možno pripodobniť k závore. Nemáme ho však utlmovať,ale
posilňovať, to znamená, že ho nemáme prekračovať, ale využívať Vždy sa
máme možnosť správne rozhodnúť, kedy sa pustiť za závoru a kedy nie.
Tak prečo sa nechávame zraziť vlakom našich bezhlavých rozhodnutí?
Poviem vám to. Pretože my ľudia sme príliš pohodlní na to, aby sme sa
zamýšľali a využívali svoj potenciál. Je pre nás jednoducho ľahšie,
nechať sa unášať prúdom.
Preto rozvíjajme svoje svedomie, aby nezahynula naša duša a využívajme
svoj potenciál, pretože diabol nás chce pasívnych a keď sa nimi
stávame, on sa z toho raduje. Hrá mu to do karát, lebo svet stráca
našou pasivitou chuť.

Usb-čko darov

2011-05-30T03:18:30Z

Pred pár dňami som videla jeden film. Názov pre mňa dosť provokatívny,
no bolo v ňom dosť zaujímavých myšlienok.
,,Myslíte, že keď sa niekto modlí za trpezlivosť, tak mu ju Boh dá,
alebo mu dá príležitosť byť trpezlivým? Keď sa modlí za odvahu, dá mu
ju Boh alebo mu dá príležitosť byť odvážnym?..."
Keď som toto počula, tak ma to dorazilo. Do kelu veď nie je to inak?
Myslela som si, že ak prosím o trpezlivosť tak mi ju dajakým spôsobom
pošle, keď prosím o odvahu tak podobne. Brala som to ako samozrejmosť
a vôbec som sa nad tým hlbšie nezamýšľala. Zvláštne. Keď sa na to
teraz tak hlbšie pozriem moje zmýšľanie o tom ako mi Boh hodí
trpezlivosť z usb - kľúča darov do môjho serveru sa mi zdá dosť
naivné. Keby je to také jednoduché, vážili by sme si to vôbec? Či by
sme stále chceli len kopírovať dary z "usb-čka" . V podstate mi to
pripadá také dosť nezaslúžené. Ale keď už ide o tú príležitosť, to je
iná káva. Dáva nám možnosť pobiť sa so svojimi neresťami a pritom sa i
tak zároveň spoliehame na Neho, pretože potrebujeme Jeho silu a pomoc.
Dáva nám zakúsiť víťazstvo nad sebou samým a to aj keď veľakrát
padneme. Nie je to krajšie, sladšie a láskavejšie?

šálka snov

2011-02-15T09:25:57Z

Minule som ešte s prižmúrenými očami otvárala okno. Nevšimla som si však, že na parapete je šálka.Tá pri mojom prudkom otvorení okna zletela na zem a rozsypala sa na márne kúsky.Pri mojej ohromnej šikovnosti sa mi dajako podarilo porezať si nohu a začala mi stadiaľ tiecť krv.Raz som si robila nástenku, ktorú mám doteraz. Mám tam rôzne myšlienky a fotky. A tak po rozbití šálky som sa usmiala a prečítala si jednu z nich :) :
Neplač, že sa Ti sny rozbili na márne kúsky, veď črepy prinášajú šťastie.
Väčšinou je ťažké neplakať, ak sa niečo nepodarí. Ak sa nesplní to, o čom sme snili, berieme to ako veľké sklamanie, smútok, niekdy aj koniec sveta. Veľakrát som túžila, snívala a veľakrát to nevyšlo. Či už nejaké stretnutie, na ktoré som sa tešila alebo môj prvý vzťah. No to všetko mi niečo dalo. Aj keď sa radosť zmenila na plač. S odstupom času vidím viac do hĺbky, ovocie toho všetkého, prečo sa mi slzy kotúľali po tvári. Všetko so všetkým súvisí, všetko človeka formuje a posúva ďalej ako rieka brúsi kamienok a nakoniec ho zanesie na nevídané miesta.
Často plánujeme a s našim plánovaním prichádzajú sklamania, ak nám niečo nevyjde podľa našich predstáv. Nenechávame sa viesť, ale snažíme sa svoj život organizovať sami. Nenechávame Boha, aby nám do všetkého ,,kecal" a naplnil náš život. Sklamania môžu byť však prostriedkom, kedy si uvedomíme svoju slabosť a našu závislosť na ňom. Boh dokáže to zlé, čo sa deje v našom živote využiť ako prostriedok k prinavráteniu márnotratného syna( ale len s naším zvolením, nekoná násilne, láska nie je násilná ). Máme pochopiť to, že ak nebudeme všetko prežívať s ním, nebudeme nikdy dokonale šťastní.
No keď sa niečo nepodarí, často máme tendenciu viniť za to Boha a pýtať sa Ho otázky typu prečo? prečo to dopustil? No On za to nemôže, dal nám slobodnú vôľu, až tak nás má rád a keď sme nešťastní On trpí vždy s nami. Má však aj veľkú moc. Dokáže z nášho utrpenia a zo všetkého zlého vytvoriť niečo dobré. Ako keď z rozbitej šálky vyčaríte dajaké úžasne umelecké dielo, z ktorého sa budete raz tešiť aj napriek tomu, že vás to stálo bolesť a kvapku krvi. Dovolíš mu vytvoriť úžasne veľkolepé dielo z rozbitej šálky tvojich snov?

your choice

2011-02-12T20:22:13Z

Pred nedávnom som sa inšpirovala kamarátkami a i ja som sa vybrala zútulniť našu internátnu izbu. Veď to poznáte, len štyri holé steny pôsobiace pochmúrnym dojmom. Vzala som teda dajaké to AHA a listovala vo veľa číslach, kým sa mi nepodarilo nájsť aspoň jeden plagát s myšlienkami. Lepiacou páskou som ich pripevnila na stenu. Vždy je tam krásny obrázok a bolo mojím hlavným cieľom, skrášliť izbu. No pred chvíľou mi udrela do očí a do srdca práve myšlienka, ktorá je oveľa podstatnejšia ako obrázok.

Najdlhšia cesta človeka vedie do vlastného vnútra.(Dag Hammarskjöld)

Cestujeme všelikam, do školy, do práce, na dovolenku do Egypta. Pre tieto veci sme ochotní prejsť niekoľko hodín, preletieť nad morami. Koľko kilometrov sme však ochotní denne cestovať do vlastného vnútra? Sme ochotní prejsť toľko ako z domu do školy či preletieť dokonca nad morami?

Je to isto namáhavá cesta. Náš život je plný rázcestí. A tu by mal nastať ten čas, kedy by sme mali vniknúť do hĺbky a podstaty celého nášho JA. Na rázcestiach by sme sa mali zastaviť a vydať sa dovnútra, aby sme zistili, kadiaľ ísť. Je tu veľa smerovacích tabúl, ktoré môžu byť našou veľkou pomôckou, no môžu sa stať aj problémom, ak ich niekto pootočí iným smerom. Dnešný svet ponúka cestu, ktorá je lákavá, na ktorej sa netreba veľmi namáhať. Keď sa vydáme po tejto pohodlnejšej ceste, bez kopcov a zákrut, tak neraz skončíme v priepasti. Je to cesta pohodlia, sebeckosti, dovolenka all inclusive.

Druhá, menej lákavá cesta, je často zarastená tŕním, kde o svoj život a šťastie treba bojovať. Bojovať o svoju dušu, o svoje JA proti zlu.

Našou Achillovou pätou často je, že my vlastne ani nevieme, kým skutočne sme. Nepoznáme svoju hodnotu, necítime sa byť podstatnými, výnimočnými ani dôležitými. Cítime sa byť len ďalším človekom medzi 7 miliardami na našej Zemi. Z čoho tento pocit pramení? Nie snáď z toho, že veríme svetu a nejdeme hľadať odpoveď tam, kde treba? Do vlastného vnútra, tam kde ju Pán Boh vložil už pred dávnymi vekmi.

Si dôležitý. Tvoja bytosť, to kým si a že vôbec si, nie je len číslo pri sčítaní ľudu. Život, tvoj príbeh je súčasťou jedného Veľkého Príbehu, v ktorom nie sú žiadne vedľajšie role a každá rola je veľmi podstatná a dôležitá. Nedaj si ju zobrať zlom. Nenechaj sa oklamať svetom.

Tak čo, naberieš odvahu a vydáš sa na dobrodružnú cestu do vlastného vnútra? Vydáš sa objavovať skryté, nespútané, exotické vône svojej duše? Túžiš sa predierať tŕním za šťastím aj napriek škrabancom alebo ísť dlho po rovnej ceste a nakoniec padnúť do priepasti? Your choice!!!!

Hmla

2011-02-11T10:50:31Z

V posednej dobe sa veľmi zdá, že sa počasie zbláznilo. Jeden deň krásne slnečné počasie a teplo, nezvyčajné na január, a druhý deň nekonečná hmla. Človek sa zobudí a odostrie žalúzie v predstave, že uvidí svetlom osvetlenú krajinu a zrazu sa zarazí, keď nádhernému výhľadu na mesto očiam v ceste stojí hustá hmla.

Čo pre nás značí hmla? Pre vodičov asi veľký problém, musia ísť pomalšie. Problémom je najmä keď sa ponáhľame do práce. No môže znamenať aj oveľa viac. Hmla ako náznak tajomna. Veď je pre nás v podstate tajomstvom, čo sa ukrýva za závojom. Môže to byť aj predstava nášho života. V našom živote si plánujeme veci o niekoľko rokov vpred. Ideme po našej zvolenej cestičke, na ktorej sa môže však objaviť niečo nečakané. Ak ideme príliš rýchlo, môže nastať nečakaný zvrat, na ktorý nestihneme primerane reagovať. Napríklad z hmly sa zrazu vynorí dôchodca, ktorý ide po prechode. Ak by sme mali neprimeranú rýchlosť, pravdepodobne by sme asi nestihli zabrzdiť. Tak je to aj v našom živote. Ideme si svojou cestou, naplánovanou a pre nás jasnou, samozrejme rýchlosťou 200 km/hod, veď na čo ísť pomalšie, keď vieme, čo chceme? Ak sa vyskytne niečo nečakané často nestihneme zabrzdiť, reagovať. Všetko bolo do teraz pre nás jasné a zrazu nastane problém. Ako reagovať? Strhnúť volant do strany kde za oblakom hmly, cez ktorú nevidíme, ide pani učiteľka s škôlkarmi na prechádzku? Svojou cestou a hnaním sa za svojím ,, šťastím“ a pohodlím častokrát ublížime mnohým ľudom. Naše sebectvo ( ponáhľanie sa do práce na úkor bezpečia ľudí okolo nás, namiesto toho, aby sme vyrazili z domu o 5 minút skôr ) spôsobuje ,,paseku“ v ľudských životoch. Ženieme sa za niečím, o čom možno neskôr zistíme, že to nie je to čím sme sa mali zapodievať. Možno to zistíme pri volaní záchranky pre dôchodcu pod kolesami nášho auta, možno pri prebraní sa v nemocnici, kde sa dozvieme, že sme mali nehodu, pri ktorej zomrelo 5-ročné dievčatko.

Áno, život je jedným nádherným tajomstvom. Nevidíme čo sa nachádza pred nami. Mnoho túžob bolo vložených do ľudských sŕdc. To nie je zlé, dokým pre naše túžby nebudeme zabúdať na druhých. Často žijeme len pre budúcnosť, pre niečo čo sa ani nemusí stať. Pre naše plány a náš vysnívaný svet často premeškáme niečo lepšie, možno dokonca oveľa lepšie, čo si pre svoju hlúposť necháme uplávať. Ja viem, že nie je ľahké neponáhľať sa. Som študentkou, ktorá uteká, aby stihla trolejbus do školy, ktorá presedí za internetom množstvo času. Ale snažím sa s tým bojovať a skutočne žiť, bojovať so svojou lenivosťou, aby som nepresedela množstvo nádherných okamihov za facebookom. Snažím sa, aby môj život nebol jedna veľká naháňačka a aby som vždy stihla zastaviť pred prechodom, kde ma možno čaká úsmev a radosť detí, ktoré sa neboja kráčať po čiernobielej zebre, o ktorej sa učili, že je bezpečnou cestou. Život je jedno veľké dobrodružstvo, preto neprežívaj, ale ži. Snaž sa prijímať každý deň s radosťou a žiť ho tak, akoby už ďalší deň nemusel nastať. Ako bolo raz pred vekmi napísané: Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.( Mt 25,13) Nikdy nevieme, ktorý deň je naším posledným. Preto žime a choďme po ceste, ktorá je osvetlená Svetlom. Lebo bez Svetla v hustej hmle nášho života by sme sa asi stratili.