Majka Sluková

Môj zlozvyk

2013-08-22T11:39:30Z

Pred nejakým časom jedna moja priateľka zverejnila na facebooku v skupine „Prosím ťa o modlitbu“ prosbu, aby sme sa za ňu modlili, že chce prestať fajčiť. A modlili sme sa. Obdivovala som ju, lebo ja som tú odvahu nenašla, moje pokusy prestať fajčiť boli márne. Človek sám od seba nedokáže nič, to viem. Skoncovať s týmto zlozvykom bolo pre mňa priam nemožné. Preto som obdivovala priateľku, že zverejnila takúto prosbu. Ja som fajčiarka asi 37 rokov. Vždy keď som si išla zapáliť, povedala som Pánovi, že určite nie je rád, že ma vidí s cigaretou v ruke, ale že ja som slaboch, ktorý nedokáže prestať a že ho prosím, aby mi s tým pomohol a urobil niečo. Dosť dlhú dobu som takto prosila. Možno sa vám to zdá také obyčajné - fajčenie, ale môžem vám povedať, že bolo pre mňa veľkým problémom po toľkých rokoch.

Prišiel sviatok Dušičiek 1.11.2012 a ja som sa chcela modliť za zomrelých bez náchylnosti na hriech. Celých osem dní som prosila o pomoc vydržať bez cigarety. Keď týždeň prešiel, povedala som Pánovi, že keď sa mi po rokoch podarilo takto sa obetovať za duše zomrelých, aby mi pomohol zostať bez fajčenia dlhšiu dobu. Nestanovila som si konkrétnu dobu, lebo som si neverila; skutočne som to nechala na Pána.

Všetci, ktorí vedeli o tom, že som prestala fajčiť, mi radili, aby som si našla nejakú náhradu, buď žuvačky, cukríky alebo niečo do ruky, lebo že je to po takej dlhej dobe ťažké. Ale Pán to zariadil ináč. Nedostavili sa žiadne chute, ani som nepotrebovala žiadnu náhradu za fajčenie a nefajčím. Je to už desať mesiacov, nechýba mi to a je mi tak, ako keby som v živote nefajčila. Fajčenie mi smrdí, je mi nepríjemné aj u druhých, ktorí fajčia. Pán je úžasný, stará sa o nás a aj o záležitosti, ktoré by sme chceli dokázať sami, ale bez neho nie je nič možné. Chválim ťa Pane a velebím ťa. Ďakujem ti, Pane, že sa o mňa staráš a máš so mnou toľko trpezlivosti.

Viem si ovládať ústa?

2013-07-25T10:00:59Z

Po mojom uzdravení - obrátení, sa stále učím. Na začiatku mojej novej cesty som mala aj ja problém so svojim ovládaním, stalo sa mi, že som párkrát vybuchla a vyvádzalo ma z miery to, keď som si myslela, že mám pravdu a prišiel niekto, kto povedal, že má on pravdu a nie ja. Aj problémy, ktoré som si spôsobila počas mojej minulosti na mňa počkali, chcela som ich riešiť, samozrejme vlastnými silami. A bol to zase Pán, ktorý ma zabrzdil, pretože som dostala akútny zápal pankreasu. Musel ma zastaviť – aj takto, aby som sa naučila všetko odovzdávať. Tak sa stále učím. No môj najväčší problém, ktorý mám, strecha nad hlavou – som zase pred rokom začala riešiť sama. A bác – prišiel zápal žalúdka a nevyliečiteľný reflux s príšernými bolesťami. Tak som si povedala : A dosť! Povedala som problému, aký veľký je môj Boh. A Bohu som odovzdala aj tento problém. Stala som sa tak veľmi slobodnou. Viem, aj keď ľudskými silami už nie je riešiteľný môj problém, Bohu nič nie je nemožné. On robí nemožné veci pre nás, možné pre neho. A od nás chce len jedno – našu dôveru. Takže prišlo aj uzdravenie refluxu – na veľké počudovanie lekára, ktorý mi robil GSF, že bez operácie ten môj stav nie je možný a ja nič nemám a mám úplne zdravý žalúdok! Takže teraz vidíte, že pre mňa neexistuje iná možnosť ako cesta v slobode s Bohom. Som už slobodná aj od myšlienok, že príde návrat choroby.....ja sa ani nepohrávam s takouto myšlienkou. Boh uzdravuje celého človeka a nie tak, aby nechal zadné vrátka otvorené na návrat choroby, To nie, jedine Boh môže dať úplnú slobodu. Veď aj fakt, že som prestala fajčiť úplne bez „náhrad“ je znakom ďalšej slobody od Boha. Nehovorím to tu preto, že chcem niekoho obracať na vieru, ale preto, že viem, že táto cesta, po ktorej kráčam je správna.

Dnes sa učím... zase učím, bez toho to asi nepôjde, že je veľmi dôležité v našom živote zmeniť myslenie. To znamená, že sa mám naučiť pracovať s myšlienkami, pretože ak necháme myšlienkam voľný priebeh, môžu nás dostať až tam, kde nechceme – do depresie, iných chorôb...Mňa už nikto nepresvedčí, že choroby nie sú dôsledkom nášho nesprávneho myslenia. Ďalej je to slovo. Veľmi si máme dať záležať na tom, čo vychádza s našich úst.. Istý múdry človek povedal : „Polená a kamene mi môžu polámať nohy, ale slová mi zlomia srdce.“ (Robert Fulghun). Učím sa, že si mám dobre premyslieť, čo poviem. Keď si raz jazyk pustím na prechádzku, ťažko ho zastavím. Učím sa, keď ma niečo vyvedie z miery, keď som si niečo starostlivo naplánovala a niečo mi tieto plány skrížilo, tak v takejto situácii je najlepšie sa zhlboka nadýchnuť, zatvoriť aspoň na malú chvíľu ústa a tak získať nad sebou kontrolu. Verte, funguje to!

Učím sa byť prispôsobivá. To však neznamená, že nebudem ničomu odporovať a nechám sa utlačiť svetom a diablom, ale znamená to, že ak prídu situácie, ktoré ma oberajú o pokoj, pretože ich nedokážem ovplyvniť, musím sa naučiť, ako si s nimi poradiť a upokojiť sa, ak sa niečo pokazí. Do veľkých problémov nás môže dostať hnev, rozhorčenie, nenávisť, krik, rúhanie...No všetky majú rovnaký koreň – vychádzajú z pýchy, egoizmu a sebeckosti. Práve hnev vyvoláva pichľavé slová, ktorými zraňujeme. Viete prečo sa ľudia stále hádajú? Po prvé, aby dokázali, že majú pravdu a po druhé, by presadili to svoje. Ale problém je v tom, že všetci chceme mať pravdu a všetci chceme presadiť svoje požiadavky. Keďže život nejde podľa našich predstáv, potrebujeme dostatok pokory, aby sme si uvedomili, že malichernosti, kvôli ktorým sa rozčuľujeme, nie sú dôležité. Ale dôležitá je láska, tá je liekom na všetky hádky. Ak sa naučím milovať pokoj a porozumenie do takej miery, že budú pre mňa dôležitejšie ako to, aby som mala pravdu, som na správnej ceste, pretože ak mám pokoj v duchu, budem mať aj pokoj na jazyku. Diablovi veľmi záleží na tom, aby sme sa nestretli s postojom pokoja, snaží sa nás vyviesť z miery, ale to, ako budeme reagovať, je výsledkom našej voľby. Boh nám dal slobodnú vôľu so schopnosťou rozhodovať sa. Je čas byť trpezlivým a zhovievavým, je čas byť rozhodným a neústupným, je čas byť pokojným ale aj prejaviť spravodlivé rozhorčenie. K tomu však potrebujeme múdrosť, máme si o ňu prosiť, aby sme mohli dosiahnuť rovnováhu. Preto je veľmi dôležité, aby sme so slovami zaobchádzali opatrne. Dajme si pozor, aby sme svojimi slovami iných neoberali o nádej a chuť napredovať. Nech z našich úst nevychádza jed, ktorý by otrávil nás alebo ľudí v našom okolí. Nesprávnymi myšlienkami a slovami môžeme človeka priviesť do stavu depresie. Nezraňujme, ani nedeprimujme svojimi slovami ale prinášajme uzdravenie a povzbudenie.

Pochopila som, že diabol sa všemožne snaží ma trápiť a ničiť. Na to nepotrebuje moju pomoc. Moja padlá prirodzenosť sa vyžívala práve v tom, že poukazovala na chyby iných ľudí a nafukovala problémy. Ale moja znovuzrodená prirodzenosť túži prinášať požehnanie a vyzdvihovať dobro. Rozhodnutie je na každom z nás. Ak hovoríme o zle, je to preto, že sa považujeme za lepších, než sú iní a bez toho, aby sme si to uvedomili, pestujeme si pýchu.

Pre mňa veľkým poznaním bolo to, že diabol sa neúnavne snaží zamerať moju pozornosť na to, ako hlboko som padla, nie na to, ako vysoko som sa už dostala. Chce, aby som sa sústredila na to, akú dlhú cestu ešte mám pred sebou a nevidela, aký kus cesty som už prešla. Pripomína mi zlyhania, aby som zabudla na víťazstvá. Preto, zamerajme sa na svoje silné stránky, víťazstvá, na radosti, nie na problémy, prehry a slabosti. Učme sa povzbudzovať a posmeľovať aj iných. Hovorme o dobrých veciach, snažme sa myslieť pozitívne, udržujme si pozitívny postoj a podľa toho aj hovorme a konajme. Používajme vľúdne a láskavé slová, láskavý jazyk, to všetko v slobode. Pretože skutočne šťastnými sú iba slobodní ľudia. U mňa zistenie, že mojou úlohou nie je nikoho presviedčať, mi prinieslo veľkú slobodu. Pyšní ľudia si namýšľajú, že musia ľudí presviedčať o svojej pravde a o ich omyloch. Pýcha vedie k prísnosti, čo vysvetľuje sklon pyšných ľudí k despotizmu. Majú svoj názor na to, ako by sa mali veci robiť a ak s nimi niekto nesúhlasí, reagujú veľmi ostro, ba až agresívne. Pyšní ľudia bývajú veľmi zložití, majú pocit, že zo všetkého treba robiť vedu. Sú to však zvyčajne veľmi zranení ľudia, ktorí si zranenia môžu niesť z neodpustenej minulosti, sú to nešťastní ľudia a nešťastným urobia aj svoje okolie.

Tak, vykročme do každého dňa s predsavzatím, že chceme plniť Božiu vôľu, majme vľúdne a láskavé slová na jazyku pre povzbudenie a nádej ostatných. Verte mi, po takejto ceste sa naozaj kráča s pocitom šťastia.

Čas radosti Boha

2013-06-27T11:59:52Z

Chcem sa s vami podeliť s pár myšlienôčkami, ktoré si uvedomujem.

Boh sa určite raduje z krásy stvorenia, ktorá je jeho dielom, odrazom jeho krásy. Ale oveľa viac sa raduje z každého človeka, ktorý sa rozhodne stať sa Božím dieťaťom, prijať vykúpenie, radovať sa zo spásy, ale aj privádzať k Bohu ďalších bratov a sestry. Boh sa teší zo svojich diel, ktoré by však bez nás - bez teba - nemohol uskutočniť. Tvoj život sa po prijatí vykúpenia, po tvojom otvorení sa na pôsobenie Ducha Svätého stáva nádhernou piesňou, z ktorej sa Boh raduje. Nik iný ju nemôže Bohu zaspievať tak, ako ty, pretože si pre Boha jedinečný a nenahraditeľný! Od chvíle ako uveríš, že Boh ťa má rád, sa tvoj život začne meniť k lepšiemu. Možno vôbec nie tak hmotne, ale určite vnútorne. Boh sa teší z teba a ty sa naučíš radovať s ním. Radosťou, ktorá je dar od Pána, nás napĺňa vo vnútri a je to ako pomazanie Ducha. A táto radosť spočíva v istote, že Ježiš je s nami a s Otcom. Je to radosť, ktorú si človek nemôže nechávať pre seba, ale ju dáva všetkým okolo seba.

Pánova chvála nech trvá naveky,

zo svojich diel nech sa teší Pán.

Kiež sa mu moja pieseň zapáči;

a ja sa budem tešiť v Pánovi.

(Ž 104, 31,34)

Svedectvo o uzdravení

2013-05-27T17:25:10Z

Chcem sa aspoň takto podeliť o svoje svedectvo :

V dňoch 13.04.-14.04.2013 som bola s farnosťou mesto a Hájik v Olsztyne za otcom Danielom. Priznám sa, že jeho stretnutia, či už stretnutie pre mladých, ktoré býva druhú sobotu v mesiaci alebo otvorené stretnutie v tretiu sobotu v mesiaci, sledujem na internete už hádam vyše roka. Odvtedy, ako som sa dozvedela o týchto stretnutiach od kňaza na Škole viery a kresťanského života, ktorú navštevujem druhý rok. Sú to veľmi silné stretnutia - Ježiš uzdravuje ľudí cez otca Daniela na mieste, ale aj cez internet. Veľmi som túžila ísť tam osobne a stalo sa, že som mohla byť 13.04.2013 osobne prítomná v Olsztyne na stretnutí. Bolo to veľmi silné - videla som "ženy usínať v Duchu" a veľmi na mňa pôsobil rev, ale aj smiech ľudí, cez ktorých diablisko rušilo toto stretnutie. Ja som tam išla hlavne preto, aj keď každý človek potrebuje uzdravenie, lebo som sľúbila vyprosiť uzdravenie mojej celej rodine, mojim priateľom a známym, takže som tam išla s batohom plným úmyslov. A samozrejme som išla prosiť aj za obrátenie - dar viery pre mojich synov. Tak sa aj stalo, písala som veľa mien a prosieb na lístočky. Otec Daniel, keď uzdravoval, povedal, že niektorí sú uzdravení hneď na mieste, niektorí až v nedeľu na druhý deň po svätej omši, niektorí až za nejaký čas a niektorí budú uzdravení tak, že budú mať bolesti, možno aj silnejšie ako mávali, a potom za nejaký čas už nebudú mať žiadne, lebo sú uzdravení. Stretnutie som prežívala s otvoreným srdcom. Zažili sme aj dážď, podľa otca Daniela Duch Svätý zosiela takto prúdy milostí. A naviac - ukázala sa aj nádherná dúha, čo je pre mňa obrovský symbol. Zmluva= Ja som tvoj a ty si môj!

Stretnutie som veľmi prežívala aj na druhý deň, keď som dostala milosť prejsť na kolenách okolo obrazu Jasnogurskej Panny Márie. Vtedy som si uvedomila, že ja som za seba vôbec neprosila ani za moje zdravie (pred dvoma rokmi som mala zápal pankreasu veľmi akútny a minulý rok som dostala duodengastrický reflux, ktorý sa podľa lekárov nedá liečiť, lebo keď už budú veľké bolesti, tak jedine operáciou sa dá tento stav upraviť) a ani za môj najväčší problém (stále nie je vyriešený byt, v ktorom bývam, pretože aj keď nemám žiadne nedoplatky, všetko mám vyrovnané a problém vznikol ešte v roku 2006,kedy som žila zlý život - život bez Boha, Boh mi odpustil, zažila som obrátenie, žijem život odovzdaný Bohu, a chcú ma vysťahovať). Tak som tieto moje problémy odovzdala Panne Márii, pretože som na seba úplne v sobotu zabudla. V nedeľu cestou domov mi bolo veľmi zle v autobuse, ledva som cestu vydržala, bolel ma žalúdok a začala som mať veľké bolesti. Nechápala som, veď som bola na uzdravení a takýto stav.... Hneď v pondelok som išla ku lekárke na odbery, či nemám zase zápal pankreasu. Krvné výsledky boli v poriadku a bola som sa objednať na gastro na hadicu ale až na koniec mája. S bolesťami som bola doma tri dni, potom zrazu prestali. Až teraz 20.05.2013 som bola na hadici. Aké bolo počudovanie lekára, keď mi žiadnu chorobu nezistil. Povedal len to, že keby sám nerobil vyšetrenia a nevedel, aký je stav, tak by tomu neveril, lebo reflux sa vyliečiť bez operácie nedá. A u mňa nič nenašiel, povedal len, že „toto sa nestáva“. Ale ja som si hneď spomenula na otca Daniela a viem, že Ježiš ma cez neho uzdravil z nevyliečiteľnej choroby, lebo jemu nič nie je nemožné.

Chvála ti, Pane,

Pána chcem velebiť v každom čase, moje ústa ho budú vždy chváliť. V Pánovi sa bude chváliť moja duša, nechže to počujú pokorní a nech sa tešia. Ž 34,2-3.

Toto moje svedectvo by som najradšej vykričala celému svetu! Otec Daniel vyzýva, aby ľudia, ktorí boli uzdravení, svedčili o tom aj ostatným, aby ľudia uverili, že Ježiš uzdravuje aj dnes aj z nevyliečiteľných chorôb a mohli tak poukázať na nekonečné Božie milosrdenstvo.

tu je link na stránku

http://mimj.pl/

alebo :

mimj.pl/category/spotkania/

Vďačnosť Bohu....

2013-04-13T03:14:50Z

Ďakujem ti, Pane....

...za všetky požehnania, ktoré si mi dal v uplynulom roku,

...za dni slnečné i smutné, zamračené,

...za pokojné popoludnia i za dlhé tmavé noci,

...za zdravie i choroby, za trápenie i radosť.

Ďakujem ti za všetky veci, ktoré si mi požičal, a potom vzal späť.

Ďakujem ti za priateľský úsmev a pomocnú ruku, za lásku, ktorú som prijal

i za všetky nádherné veci. Za kvety i hviezdy, za deti a láskyplné duše.

Vďaka ti za samotu, za prácu, za ťažkosti a problémy, za neistoty i slzy,

pretože toto všetko ma priviedlo bližšie k tebe.

Ďakujem, že si zachoval môj život, že si sa postaral o moje prístrešie, pokrm

a všetky moje potreby.

Čo ma očakáva v tomto roku?

To, čo chceš vždy ty, Pane. Len ťa prosím,

- daj mi záruku viery, aby som ťa videl vo všetkom, čo mi príde do cesty,

- nádej a odvahu, aby som sa nepoddal,

- lásku...viac lásky každý deň pre teba a pre ľudí okolo mňa,

- daj mi trpezlivosť, pokoru, oddanosť a dávajúce srdce.

Pane, daj mi, čo je pre mňa dobré a to o čo neviem prosiť.

Daj mi oddané srdce a ucho, ktoré počuje, bdelého ducha a aktívne ruky,

aby som sa oddal tvojim prianiam a svoj život podriadil tvojej dokonalej vôli.

Požehnaj všetkých mojich drahých a vnes do ľudských sŕdc pokoj.

Vinš od Bohorodičky

2013-01-02T08:59:09Z

Milí priatelia, aj mne chýba v našich blogoch zmienka o našej Nebeskej Maminke. Keďže včera sme mali sviatok Panny Márie - Bohorodičky, pripájam vinšovanie :

Nech nám Panna Mária – Bohorodička vyprosuje hojnosť Božích milostí, lásku, pokoj, radosť a odvahu v mysli, duši a v srdci, i vo všetkých našich snaženiach.

Nech každého z nás sprevádza Duch Svätý, aby naše spoločenstvá, rodiny, národ, i všetci ľudia dobrej vôle na svete sme rástli v láske a v modlitbe, tak ako nás prišla povzbudiť, učiť a viesť naša drahá Nebeská Matka Panna Mária.

Nech nás všetkých ona sama opatruje, chráni a prikrýva svojím bezpečným materinským plášťom!

Stanovisko k "Varovaniu"

2012-11-22T11:50:55Z

Biskup Sečka k šíreniu údajného Veľkého varovania Ježiša Krista
P:3, 21. 11. 2012 12:44, DOM

Spisšká Kapitula 21. novembra (TK KBS) - Spišská biskup Mons. Štefan Sečka vydal na základe hlásenia kňazov a telefonátov od veriacich, že internetom sa šíri údajné Veľké varovanie Ježiša Krista. Pri tejto príležitosti vydal stanovisko, ktoré prinášame v plnom znení.

Drahí bratia a sestry!

Dozvedel som sa, že v niektorých farnostiach sa veľmi rozšírili posolstvá o takzvanom dni Božieho Veľkého varovania, ktoré vyplývajú z údajných súkromných zjavení nejakej írskej vizionárky. Tieto posolstvá sa rozširujú prostredníctvom internetu. Zistil som, že ide o bludnú náuku, ktorá nie je v súlade s učením Katolíckej cirkvi a vykazuje známky sektárstva. Celá táto náuka je síce poprepletaná modlitbami k Božiemu milosrdenstvu a výzvami k svätej spovedi tak, ako to učí aj Katolícka cirkev, avšak citáty zo Svätého písma sú komentované a vysvetľované svojvoľne a v rozpore s učením Katolíckej cirkvi. Podobné tendencie boli už v prvotnej Cirkvi, preto sv. Peter apoštol napísal: „Predovšetkým však vedzte, že nijaké proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad“ (2Pt 1, 20).

Po zhliadnutí tejto internetovej stránky som tiež zistil, že veriaci sú nabádaní, aby si zaobstarali tzv. „pečať živého Boha“, ktorá má byť posvätená kňazom. Pripomínam, že žiaden kňaz verný Kristovi a jeho Cirkvi nesmie v tejto veci spolupracovať, lebo by sa dopustil prehrešenia voči viere a svojmu úradu. Na kohokoľvek, kto bude šíriť tieto bludné posolstvá sa vzťahujú dosť prísne slová Svätého písma, ktoré napísal sv. apoštol Pavol Galaťanom:

„Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal v Kristovej milosti, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu. Ono ani nie je iné, ibaže sú niektorí, čo vás mätú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium. Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! Ako sme už povedali, aj teraz znova hovorím: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty! Chcem si teraz nakloniť ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem páčiť sa ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom.“ (Gal 1, 6-9).

Všetkých veriacich, ktorí možno z nevedomosti začali veriť uvedeným posolstvám, prosím a dôrazne žiadam, aby opustili tieto bludné náuky a nešírili ich.

Na túto záležitosť som bol povinný upozorniť v záujme čistoty katolíckej viery, poslušnosti a jednoty so Svätým Otcom, ako aj v záujme spásy vašich duší.

V Pánu oddaný + Štefan Sečka, spišský biskup

TK KBS stanovisko poskytol Peter Majda

Pán je moje svetlo a moja spása

2012-11-21T07:55:47Z

Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?

Žalm 27,1

Toto je osobné „moje svetlo“, „moja spása“. Duša si je istá a vyhlasuje to smelo. Pri znovuzrodení je duša naplnená nebeským svetlom ako predzvesť spasenia. Kde nie je dostatok svetla, aby odhalilo našu vlastnú temnotu a nenaplnilo nás túžbou po Pánovi Ježišovi, tam nie je dôkaz spasenia. Po znovuzrodení je náš Boh našou radosťou, našou útechou, naším sprievodcom, naším učiteľom a naším svetlom. Svetlom v nás i okolo nás. Svetlom, ktoré my odrážame i svetlom, ktoré je nám zjavené. Vedz, že Pán nám nielen dáva svetlo, On je svetlom. On nám nielen dáva spasenie, On je spasením.

Ak je toto istým faktom, potom sa natíska otázka: „Koho som mám báť?“ Nemusíme sa báť moci temnoty, pretože Pán, naše svetlo, ju zničí. Nemusíme sa báť pekelného zatratenia, pretože Pán je našou spásou. Neleží to na našej sile, ale na moci všemohúceho Boha. Pán je mojou silou. Môžeme hromadiť slová chvály tam, kde Pán oplýva činmi milosti. Náš život čerpá silu z Božej moci. Ak sa On rozhodol učiniť nás silných, žiadne machinácie nepriateľa nás neoslabia. „Koho som mám báť?“ Táto odvážna otázka hľadí rovnako do budúcnosti ako do prítomnosti.

Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?

www.chcemviac.sk

Hľadaj radosť v Pánovi....

2012-11-14T19:19:01Z

Hľadaj radosť v Pánovi...

Žalm 37,4

Učenie týchto slov sa musí zdať prekvapujúce pre tých, ktorým je zbožnosť cudzia, ale pre úprimného veriaceho človeka je to známa pravda. Život takéhoto človeka je tu opísaný ako radosť v Bohu a takto je nám oznámená tá veľká skutočnosť, že skutočné náboženstvo oplýva šťastím a radosťou. Bezbožní ľudia nikdy nepozerajú na náboženstvo ako na radostnú vec. Pre nich je to služba, povinnosť alebo nevyhnutnosť, ale nikdy nie radosť alebo potešenie. Ak sa vôbec sústredia na náboženstvo, je to buď kvôli tomu, aby niečo získali, alebo preto, že sa neodvážia robiť inak. Myšlienka na radosť v náboženstve je tak cudzia pre niektorých ľudí, že žiadne dve slová pre nich nie sú viac vzdialené ako „svätosť“ a „radosť“. Ale veriaci, ktorý pozná Krista, rozumie, že radosť a viera sú tak požehnane spojené, že ani brány pekla ich nedokážu rozdeliť.

Tí, čo z celého srdcia milujú Boha, nachádzajú Božie cesty cestami radosti . Naša bázeň pred Bohom nie je z donútenia, naša viera nie sú okovy, naše povolanie nie je otroctvo, nie sme nútení k svätosti ani hnaní do povinnosti. Naša zbožnosť je naším potešením, naša nádej je naším šťastím, naša povinnosť je našou radosťou. Potešenie a skutočné náboženstvo sú spojené ako koreň a kvet, tak nerozlučné ako pravda a istota, sú to dva klenoty žiariace po boku zasadené v zlate.

podľa Spurgeona

Každodenná potrava

2012-10-23T04:54:07Z

Stretávam sa veľmi často s názorom ľudí, že Sväté Písmo nečítajú pravidelne denne, pretože ich odrádza to, že mu niekedy nerozumejú. Pracujem s ľuďmi, ktorí veria, ale sú len na začiatku poznávania Boha. Ešte nie sú v stave, že by pochopili, že sa musia najprv obrátiť

Snažím sa im vysvetľovať , že nie je potrebné všetkému rozumieť. Ak budú prosiť Ducha Svätého pred každým čítaním Biblie, dá im zjaviť presne to, čo je pre nich dôležité. Chceli by "piť ocot" a ešte len "pijú mlieko". Nie je nutné všetkému rozmieť tu a teraz, veď na poznanie Boha máme celú večnosť.

Tak ako telo dostva každodennú potravu, aby bolo schopné zvládať všetky problémy, utrpenia, starosti ale aj radosti všedného dňa, tak aj duša potrebuje každodennú potravu a tou je Sväté písmo. O tom som sa presvedčila aj dnes, pretože po zapnutí počítača mi Duch Svätý ponúkol krásne zamyslenie, s ktorým sa chcem podeliť aj s vami:

Skúmate Písma...

Ján 5.39

Grécke slovo tu preložené ako skúmanie, naznačuje prísne, usilovné a zvedavé hľadanie, ako keď človek hľadá zlato alebo poľovník zver.

Nesmieme sa uspokojiť s povrchným čítaním jednej alebo dvoch kapitol, ale so sviecou Ducha hľadať skrytý význam Slova. Sväté Písmo vyžaduje skúmanie - mnoho sa dá objaviť len cez usilovné štúdium. Je v ňom mlieko pre deti, ale aj mäso pre silných mužov. Rabíni múdro hovoria, že hora skutočností stojí na každom slove Písma. Tertulián hovorí: „Obdivujem plnosť Písma.“ Nikto kto iba prebehne Božiu knihu z toho nebude profitovať. Musíme kopať a dolovať až kým nenájdeme skrytý poklad. Dvere slova otvára iba kľúč usilovnosti. Písmo si nárokuje skúmanie. Je to Božie slovo, nesúce pečať nebies - kto sa odváži ľahkomyseľne s ním zaobchádzať? Ten kto pohŕda Písmom, pohŕda Bohom, ktorý ho napísal.

Nech nás Boh ochráni od toho aby sa naše Biblie stali svedkami proti nám v deň keď budeme vydávať počet.

Slovo Božie sa odplatí za skúmanie. Boh nás nevyzýva preosiať hromadu pliev, kde sem tam nájdeme zrnko pšenice, ale Biblia je ta najkvalitnejšia pšenica - stačí otvoriť dvere sýpky a nájsť ju. Písmo rastie so študentom. Je plné prekvapení. Pod vedením Ducha Svätého zažiari leskom odhalenia, ako rozsiahly chrám pokrytý zlatom a prikrytý rubínmi, smaragdami a inými drahými kameňmi. Nič sa nevyrovná pravde Písma. Písmo odhaľuje Ježiša. „Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne.“ Nič nie je silnejším motívom pre čitateľov Biblie ako toto. Ten kto nájde Ježiša, nájde život, nebo a všetko.

Šťastný je ten, kto skúma Písma a nájde Spasiteľa.

Charles Spurgeon

Byť "lačný"

2012-08-30T10:30:15Z

Milí priatelia, už som sa dávno nepodelila s tým, čo ma v poslednej dobe oslovilo. Rada to teraz napravím :

Byť lačný

Lačný?

Jediným dôvodom na zúfalstvo pre kresťana môže byť to, že nechápe, čo už

Pán urobil. Pán nám už požehnal, uzdravil nás, vyslobodil nás a postaral sa o nás!

Miluje nás a to už nemôže nikdy a ničím zmeniť. Jediným dôvodom k beznádeji,

bezmocnosti a zúfalstvu môže byť to, že nevieme, kto sme, čo v Kristovi máme.

Potrebujeme plné zjavenie toho, čo pre nás Ježíš urobil. To neznamená,

že nebudeme mať nikdy problémy. Ale uprostred problémov môžeme povedať:

„Otče, ty si sa o môj problém postaral dávno predtým, ako som sa do

tejto situácie dostal. Viem, že to je pri tebe, takže idem k tebe. Ďakujem, že mi to

ukazuješ!“ Kresťania by nikdy nemali byť bez nádeje alebo zúfalí. Rozmýšľal si

niekedy nad tým, keď hovoríš, spievaš alebo vyznávaš: „Som lačný po Bohu“? Pokiaľ

vyjadruješ túžbu, tak je to v poriadku: „Bože, milujem ťa a chcem ťa viac, než čokoľvek

iné!“ Ak sa však pozrieme do slovníka na deﬁníciu slova hlad (byť lačný)

poukazuje na „zranenie, bolesť, agóniu, zúfalstvo a beznádejnosť, ktorá sprevádza

nenaplnené túžby."

Veľa ľudí vyznáva: „Bože, som kvôli tebe zúfalý a lačný“ a myslí tým:

„Je mi tak mizerne. Život je hrozný, ale ja hľadám teba. Ty si moja

odpoveď a ja verím, že tam niekde – urobíš niečo preto, aby si uspokojil moje

potreby.“

To je ale presný opak zjavenia z Božieho Slova!

Som plný zúfalstva, z tej extrémnej, neúnosnej situácie?. Neexistuje pre mňa žiadna

nádej, ale aj tak sa úzkostlivo, bezmyšlienkovite a násilne bránim? Pokiaľ

„zúfalstvom pre Pána“ myslíš toto, tak je to úplne nesprávne!

Ale Ježiš ti ponúka riešenie:„Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne,

nebude nikdy lačný; kto verí vo mňa, nebude nikdy smädný!“ Jn 6,35

Podľa :

Andrew Wommack : Už to máte!Tak sa to prestaňte snažiť získať

Vyznanie

2012-07-13T07:40:47Z

Dostalo sa mi do rúk vyznanie jedného kňaza

Čítajme pozorne:

Bez zbytočných emócií

Keď som bol mladý kaplán, podliehal som farárovi, ktorý prepadol istému závažnému spoločenskému neduhu. Ovplyvňoval jeho osobný aj profesný život. Našťastie navonok nebolo nič vidno. Dôsledky oného neduhu bolo možné zakryť chorobou a vplyvom veku. My kapláni sme boli ticho a ticho boli aj zasvätení laici. Nebolo potrebné o tom informovať iných.
Zničili by sme jeho dobrú povesť a uškodili by sme v končenom dôsledku vzťahu veriacich k Cirkvi.
Ticho sme ostali aj vtedy, keď biskup farára odvolal. Mnohí veriaci hundrali, biskup bol zlý. A biskup mlčal a my sme mlčali tiež.
XY. júna prišlo zo Svätej stolice nečakané rozhodnutie odvolať arcibiskupa slovenskej diecézy. Nečakané pre veriacich, ale nečakané aj pre samotného biskupa a tých, ktorí sa týmto prípadom zaoberali?
Navonok to tak vyzeralo. Avšak odvolanie arcibiskupa Cirkvi nie je záležitosť nejakej snovej záležitosti pápeža a jedného listu z jeho spálne hneď ráno, kým si ešte sen pamätal. Je to proces. Tento proces bol zachovaný a neodohrával sa bez prítomnosti obvineného.
Problém v našej spoločnosti vytvára asi len absencia informovanosti.
Informácie skutočne chýbajú. No je to dostatočný argument preto, aby sme sa postavili proti Apoštolskému stolcu a proti samotnému pápežovi?
Rozoberme si tu niekoľko bodov:
1. Mnohí možno nevedia a mnohí zabúdajú, že nie na všetky informácie máme právo. Ak teda na ne právo nemáme, nemôžeme požadovať kompetentného, aby nám ich vydal, a keď ich nevydá, tak sa postaviť proti nemu. Proti by sme sa mohli postaviť iba v prípade, že by nám bolo odopreté to, na čo právo máme.
Apoštolský stolec nemá povinnosť zverejňovať niektoré informácie, tak ako ju v niektorých prípadoch nemá žiadna inštitúcia a dokonca aj akákoľvek osoba. Preto nejde o porušenie našich práv v tomto vzťahu.
2. Tam kde chýbajú objektívne informácie, je veľmi primitívne prikláňať sa na stranu toho, kto nie je v práve. Zvyčajne v takom procese nezohráva hlavnú úlohu rozum a logika, ale len vzplanuté emócie.
V tomto prípade je v práve apoštolská stolica, pretože pápež je pri menovaní a odvolávaní biskupov slobodný.
3. Neposkytnutie informácie, ktorú nie sme povinní poskytnúť, nemusí byť len krokom úmyselného zahmlievania reality, ale môže byť aj krokom milosrdenstva.
Apoštolský stolec neposkytnutím oficiálnych informácií o odvolávaní biskupov volí najcitlivejšiu možnú cestu, ktorou sa snaží neznevážiť a nezničiť dobro práce biskupa, ktoré iste existuje v prípade jeho služby, aj keď okolnosti spôsobili, že je potrebné zmeniť jeho pôsobenie alebo status.
V prípade odvolania slovenského arcibiskupa nezvolil Rím nijakú neštandardnú cestu. Pápež posúdil predložené informácie a slobodne rozhodol. Vraj ich možno nemal dostatok? Toto tvrdenie je veľmi málo pravdepodobné, vzhľadom na to, že do tohto procesu nie je povolaný jediný človek, ale doslova celý mechanizmus ľudí. V prípade, že by šlo o jedného človeka, pochybnosť by bola namieste. Jeden človek by mohol zmanipulovať informácie. V prípade, že ide o proces prechádzajúci cez viaceré kontrolné inštancie, stupeň pochybnosti zákonite klesá k nule.
A to, že informácie o dôvodoch odvolania arcibiskupa si kongregácia pre biskupov a aj samotný pápež overili, je pravdepodobné, vzhľadom na to, o aký vážny krok ide. Ak tvrdíme, že nie, tak robíme z pápeža senilného hlupáka, ktorý ani nevie, čo podpisuje. Bez ohľadu na moju lásku k pápežovi ako Kristovmu nástupcovi pochybujem, že by toto bola realita. Veď týmto spôsobom by sme potom mohli spochybniť čokoľvek, čo pápež nariadi a nám nevyhovuje.

Pane, prosíme ťa, vyslyš nás

2012-07-11T09:45:57Z

Pane, dnes pri príležitosti sviatku svätého Benedikta, ťa chcem poprosiť o milosti pre svätého otca, aby cez jeho požehnanie mohli aj na nás prúdiť milosti od teba, Pane

POĎAKOVANIE

2012-01-05T09:41:43Z

Ked ráno otvoríš oči, namiesto myšlienok ,....

"čo ma dnes zas postihne?",

poďakuj, že si sa vôbec zobudil!

Poďakuj za každé nové,

aj keď upršané či sychravé ráno,

lebo si dostal novú šancu zmeniť

seba a svoj život k lepšiemu!

Stačí sa pre to rozhodnúť,

nenechať sa inými odradiť a vytrvať!

Povedz si ešte ráno, že nech sa deje čokoľvek,

budem dnes žiariť šťastím,

lebo som vďačný za všetko,

čo mám, aj keď to zrovna nie je miliónová vila,

športiak, či vysnívaný partner!

Lebo všetko, čo chceš, sa ti môže splniť,

Boh čaká, ako sa rozhodneš,

ale musíš byť najprv skutočne úprimne vďačný

za to, čo máš.

Nápady Ti nepomôžu,

ak nepriložíš ruku k dielu a nepracuješ s nimi!

Je krásne objavovať veľké množstvo krás,

ktoré sa nachádzajú tak blízko nás!

I keď príroda nás niekedy zradí, nezúfaj, ale konaj,...

namiesto hnevu a zlosti, ktorý sa niekedy hromadí v nás!

Všetko, i príroda, má svoje kúzlo, čaro a svoju jedinečnosť,...

tak, ako Ty máš hnev, alebo pokoj v duši!

Keď potrebuješ nájsť Boha,...

nehľadaj ho v hluku a nepokoji,

lebo on je priateľom mlčania !

Aj my potrebujeme byť často ticho,

aby sme sa mohli dotknuť svojej duše!!!

Máš veľké srdce,...

tak naplň ho radosťou a šťastím!

Máš úžasnú myseľ,...

tak hľadaj nové spôsoby a cesty, ako rásť!

Teš sa z maličkostí i duše plnej lásky,...

lebo tá rastie s Tebou, kamkoľvek pôjdeš !!!

Modliť sa za seba

2011-12-16T07:09:55Z

My ľudia máme jednu veľkú chybu, a to tú, že vždy vidíme (alebo len niekedy?) chyby iba na niekom inom. Poukazujeme na ľudí okolo nás, koľko zlého vykonali, ako sa chovajú, a hľadáme v nich len tie zlé vlastnosti. Vravíme, že svet je zlý, a že sa treba modliť za svet, no v prvom rade by sa mal začať modliť každý sám za seba...

Nemyslím tým, aby sme sa modlili len vtedy ak od Boha niečo potrebujeme - tak to robí dnes veľmi veľa ľudí, či ak chceme aby sa zmenil niekto iný. Myslím tým, aby sme sa začali každý jeden z nás modliť za seba, aby sme boli lepšími ľuďmi...

Ja mám samozrejme tiež svoje chyby, a tiež ich mám neúrekom ale každý deň prosím Boha aby som prestal porovnávať ľudí, aby som nevidel v nich len to zlé, ale aby som v každom človeku našiel aj kúsok dobrého. Modlím sa za svoje chyby, za to aby som sa ja stal lepším človekom.

Každý jeden z nás by si mal vstúpiť do svedomia a miesto toho aby sme hľadeli na chyby iných, mali by sme sa zahľadieť na tie naše a modliť sa aby sme sa ich dokázali zbaviť. Viem, že nikto na svete nie je dokonalý, a že vždy má každý nejakú tú chybu. Tiež viem, že ani ja sa všetkých svojich chýb nikdy nezbavím, ale ani len sa nepokúsiť ich napraviť by bolo z mojej strany príliš sebecké.

Určite mi začne niekto oponovať, že nie každý verí v Boha, a že sa nepotrebuje k nemu modliť. Ale ak naozaj niekto nevie nájsť cestu k Bohu, stačí ak sa porozpráva so svojím druhým ja, ktoré sa vynorí väčšinou práve vtedy ak robíme niečo zlé.

Svet v dnešnej dobe je zlý, ja to dobre vieme, vravíme, že sa mení doba ale tú dobu predsa meníme my ľudia. My sme zodpovední za to, aký svet zanecháme našim deťom či vnúčatám. Ale ak chceme zmeniť svet musíme začať od seba. Ak chceme zmeniť chyby iných mali by sme v prvom rade začať meniť tie svoje chyby.

Prestaňme hľadieť na chyby iných a snažme sa aspoň trochu odstrániť tie naše chyby, veď keby sme sa len menej starali do života druhých a do ich chýb hneď by to bola zmena. Zmena k lepšiemu. Keby sme prestali porovnávať to čo máme my, a čo majú iní ľudia tiež by to bola zmena, tiež k lepšiemu. Takých zmien by sme v našom živote mohli urobiť neúrekom, a o také zmeny sa treba modliť. Či už modliť, alebo si ich uvedomovať bez modlitby je krok vpred. Krok, ktorý môže zmeniť v prvom rade nás samých k lepšiemu, a ak sa začne každý jeden človek meniť, nezmení sa vari aj doba k lepšiemu?

„Pamätajme si, že sa nemení svet ani doba, zmenili sme sa my a všetci ľudia, to čo predtým znamenalo veľa je dnes nič, to čo vtedy ľuďom stačilo má teraz každý, predtým sa ľudia liečili smiechom, teraz sa ubíjajú plačom....nevrátime čas, ani dobu ale začnime od seba a spolu vytvoríme krajšiu a lepšiu dobu!"

Toto slovo od srca som dostala od priateľky, takže autora nepoznám a chcem sa s vami podeliť o zamyslenie

Vzťahy

2011-11-08T06:24:08Z

Vzťahy sú úžasné. Sú tou najdôležitejšou súčasťou nášho života - naše vzťahy s rodičmi, priateľom, priateľkou, manželom alebo manželkou, deťmi, vnúčatami, atď.

Kresťanstvo je viac než o pravidlách. V prvom rade je najmä o vzťahoch. Je o najdôležitejšom vzťahu zo všetkých : o našom vzťahu s Bohom, ktorý nás stvoril. Ježiš povedal, že prvé a najväčšie prikázanie je milovať Boha. Druhé je milovať svojho blížneho. Takže je aj o našich vzťahoch s ostatnými ľuďmi.

Ty a ja sme boli stvorení pre život vo vzťahu s Bohom. A kým nenájdeme tento vzťah, niečo nám v našich životoch bude chýbať. A ako dôsledok toho si často uvedomujeme určitú prázdnotu.

Ľudia skúšajú túto prázdnotu vyplniť rôznym spôsobom. Niektorí sa pokúšajú preklenúť túto priepasť peniazmi, tie však nemajú schopnosť uspokojiť človeka. Iní skúšajú drogy alebo nadmerné požívanie alkoholu, prípadne sexuálnu promiskuitu. Alebo ďalší sa snažia tvrdo pracovať, oddávajú sa športu, prípadne vyhľadávajú úspech. Na tom by ešte nebolo nič zlé, ale neuspokojí ten hlad hlboko vo vnútri každej ľudskej bytosti.

Aj ten najhlbší medziľudký vzťah, čo ako krásny by bol, samotný nenasýti ten hlad hlboko vnútri každej ľudskej bytosti. Nič nepreklenie túto priepasť, iba vzťah s Bohom, pre ktorý sme boli stvorení.

Ježiš povedal :"Ja som chlieb života" (Jn6,35). On je jediný, kto môže nasýtiť náš hlad, pretože on je ten, skrze ktorého sa môže náš vzťah s Bohom obnoviť.

Otvor mi oči, Pane

2011-10-27T04:21:22Z

Otvor mi oči, Pane!

Ale ja viem, Pane, že na tomto svete musím vidieť tak, že vlastne nevidím,

že na tejto zemi budem vždy pútnikom po neviditeľne s neuspokojeným srdcom.

Viem aj, že až dnes, keď som prekročila brány noci a konečne som ťa uvidela takého, aký si,

budem v tvojom svetle vidieť tak, ako vidíš ty.

Ešte treba čakať a kráčať v pološere.

Ale ak ty chceš, Pane, aby moja modlitba venovaná mnohým priateľom,

ktorí sa budú o ňu deliť, nebola slovom do vetra na perách hlúpeho šaša,

prosím ťa, úpenlivo ťa prosím,

daj nám prenikavé oči, aby sme nimi hľadeli na svet,

a my zazrieme trochu aj z iného sveta

a ľudia, ktorí budú na nás hľadieť, uvidia, že my vidíme.

Až potom im budeme môcť povedať :

To je on, Ježiš Kristus, Svetlo sveta.

Božský smetiar

2011-08-13T09:46:23Z

Ježiš je Božský smetiar, ktorý prišiel pozametať všetku našu špinu : biedu, choroby a hriechy, smútok a úzkosti, problémy a zúfalstva, stratu zmyslu života a všetko, čo nám bráni, aby sme naplno žili. Všetko v našom živote predstavuje smeti a Ježiš, Božský smetiar, nás chce od nich oslobodiť.

On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby. (Mt8,17)

Je Božský smetiar, ktorý nás zbavuje našich smetí, aby ich úplne zničil a zahodil na dno mora.

Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš hriechy, prejdeš ponad vinu zvyškov svojho dedičstva? Jeho hnev netrvá večne, lebo má záľubu v zľutovaní. Zase sa zmiluje nad nami, zmyje naše hriechy a do morských hlbín zahodí všetky naše viny. (Michľ,18-19)

Jediné, čo od nás Božský smetiar žiada, je položiť svoje " smeti" k nohám jeho kríža, kde budú zničené jeho vykupiteľskou krvou.

Žíznim po tebe

2011-07-30T12:45:40Z

Božie slovo "žíznim", vyslovené po prvý krát na Kalvárii, zaznieva v každom čase a v každom prostredí. Boh ho neprestajne hovorí do prázdneho priestoru, do tmavého a opusteného miesta v každom ľudskom srdci.

"Hľa stojím pri dverách a klopem" (Zjv 3,20)

Je to pravda. Stojím pri dverách tvojho srdca dňom i nocou. Aj keď práve nepočúvaš, aj keď pochybuješ, že by som tu mohol byť ja, som tam. Čakám aj na ten najmenší náznak odpovede, na najnepatrnejšie gesto pozvania, ktoré by mi dovolilo vstúpiť.

Chcem, aby si vedel, že kedykoľvek ma pozveš, prídem. Vždy, celkom určite. prídem úplne potichu a nenapadne, ale s nekonečnou mocou a láskou a prinesiem hojnosť darov svojho Otca. Prídem s milosrdenstvom a s túžbou odpustiť ti a uzdraviť ťa a s láskou, čo presahuje všetko tvoje chápanie - s rovnako veľkou láskou, akú som dostal od Otca. "Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás" (Jn 15,10). Prídem, lebo ťa chcem utešiť a posilniť, zodvihnúť zo zeme a obviazať ti rany. Prinesiem ti svoje svetlo, aby rozptýlilo tmu a všetky tvoje pochybnosti. Prídem s mocou, aby som mohol niesť teba aj všetky tvoje bremená, s milosťou, aby som sa ti mohol dotknúť srdca a pretvoriť tvoj život. A svoj pokoj ti dám, aby som mohol utíšiť tvoju dušu.

Poznám ťa dokonale. Viem o tebe všetko. Zrátal som ti každý vlas na hlave. nič v tvojom živote nepokladám za bezvýznamné. Sledoval som ťa celé roky a vždy som ťa miloval, aj keď si blúdil. Viem o každom tvojom probléme. Poznám tvoje potreby, obavy a strach. Počul som tvoje modlitby, zakaždým, aj tie čo si vyslovil šeptom. A hoci sa zdá, že niekedy mlčím, stále v tvojom živote neúnavne pracujem, aby som ťa požehnával a ochraňoval.

Sledujem aj najmenšie hnutia tvojho srdca a každú tvoju myšlienku. Viem, čo ťa bolí a s čím zápasíš. Poznám tvoje skúšky, neúspechy i žiale. Ano, poznám všetky tvoje hriechy. No znova ti hovorím, že ťa milujem. Millujem ťa, pretože si. Milujem ťa pre krásu a dôstojnosť, ktorú ti dal môj Otec, keď ťa stvoril na svoj obraz. Je to tá dôstojnosť, na ktorú si pozabudol, a krása, ktorú si poškvrnil svojim egom a hriechom. No ja ťa aj tak milujem takého, aký si, a to nekonečne, úplne bez výhrad. Prelial som svoju krv , aby som ťa získal späť. Stačí, ak ma s vierou požiadaš, a moja milosť sa dotkne všetkého, čo ťa spútava a ťaží, všetkého, čo ťa chce odviesť odo mňa.

Viem, čo je v tvojom srdci. poznám tvoju osamelosť i to, čo ťa ranilo : odmietnutia, posudzovania, poníženia. Všetky som ich niesol pred tebou. Niesol som ich pre teba, aby si mohol mať podiel na mojej moci a víťazstve. No predovšetkým viem, ako veľmi potrebuješ lásku, ako dychtíš po uznaní a ocenení, po tom, aby ťa mal niekto rád a aby mu na tebe záležalo. Ako často si však túžil márne, hľadajúc lásku mimo mňa, ktorej ja som zdrojom.

Nemyslíš si, že tvoj smäd po láske je smädom po mne, ktorý som Láska? Ja som odpoveďou na tvoje najhlbšie túžby.

MÁM SMAD PO TEBE....Áno, jedine takto sa dá opísať moja láska k tebe : Mám smäd po tom, aby som ťa mohol milovať a aby si mohol milovať mňa - taký drahý a vzácny si mojim očiam.

Nezáleží na tom, čo si urobil. Milujem ťa len kvôli tebe samému. Príď ku mne so svojou biedou a hriechom, so svojimi starosťami a potrebami i s túžbou po opätovanej láske. Stojím pri dverách tvojho srdca a klopem. Otvor mi, pretože po tebe žíznim.

"Dnes Ježiš roztvoril svoju náruč, aby ťa objal. Dnes bolo Ježišovo srdce otvorené pre teba. Vtúpil si ?" Matka Tereza

Jozeph Langford Tajomný plameň Matky Terézie

VÝNIMOČNÝ DAR

2011-07-06T12:22:48Z

Cirkev prijala Eucharistiu od Krista, svojho Pána, nie ako jeden spomedzi cenných darov, ale ako dar per excellence, lebo je to Kristov dar samého, jeho osoby v jej svätej ľudskosti ako aj diela jeho spásy.

Ján Pavol II. Vo svojej encyklike o Eucharistii kladie Ján Pavol II. otázku : "Čo viac mohol Ježiš pre nás vykonať ?" Pri poslednej večeri, keď Pán ustanovil Eucharistiu, zjavil svoje rozhodnutie dať za učeníkov svoj vlastný život, preliať za nich svoju krv, aby oni mohli žiť. Túto obetu vo Večeradle sprítomnil sviatostným spôsobom.

Pri slávení Eucharistie sa denne sprítomňuje práve toto Ježišovo rozhodnutie dať život za každého z nás. Sprítomňuje sa gesto lásky, ktorá zachraňuje a povzdvihuje každého človeka. Ježiš sa nám vydáva neustále. Dáva všetko, čo má, dáva sám seba, so všetkou láskou k Otcovi i k nám, aby sme "mali život a mali ho hojnejšie" (por.Jn10,10). V dare Eucharistie chce byť s nami prítomný "po všetky dni až do skončenia sveta" (Mt28,20), a tak nám prejavuje svoju lásku bez miery, lásku, ktorá ide až do krajnosti (por.Jn13,1). Eucharistiu môžeme chápať ako "tajomstvo milosrdenstva", prejaveného voči nám v Ježišovi Kristovi.

Človek má však niekedy obavu, či je takéhoto daru hodný. Alebo si kladie otázku, čo Boh môže za takýto veľký dar vyžadovať ? Ako keby aj u Boha platilo "niečo za niečo", tak ako u ľudí. Ale keď nám dáva Boh, dáva nám vždy božsky, teda v plnosti lásky a zadarmo. Ježišova obeta seba samého za nás je najväčším znamením Božskej lásky k nám. Lásky, ktorá nesúdi, ale prijíma, odpúšťa a povzdvihuje. Lásky, ktorá je nám daná bez našich zásluh, úpne zadarmo. Čo väčšieho mohol vykonať, čo nám mohol viac dať ? Veď "nikto nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov" (Jn15,13) a "Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici" (Rim5,8). On sám tak zostane navždy darom všetkých darov, darom výnimočným. O Eucharistii s Vojtěchom Kodetom