Svedectvá

Dotyk Otca, ktorý zmenil môj život

2016-06-26T17:57:08Z

Písal sa 5. jún. 2011 a ja som v hĺbke duše cítila, že tento deň navždy zmení môj život. A stalo sa. Poznáte to. Najskôr sa zúčastníte krásnej sv. omše a potom nasleduje malé rodinné posedenie, kedy niečo menšie aj od svojich najmä birmovných rodičov dostane, kedy ani ja som nebola výnimkou. Skutočne som očakávala nejaké drobnosti na pripomienku tejto udalosti, no opak sa stal pravdou. Medzi obrovskými darmi, ktoré postupne zapĺňali celú našu obývaciu miestnosť som uvidela malú obálku bielu ako sneh. Nakoľko mám veľmi rada zabalené darčeky, pretože vždy pred ich otvorením najskôr hádam, čo je v nich ukryté. Prvý dar pôsobil mohutne a ťažko, práve tam sa ukrývala biblia. Ako kresťanka som konečne mala svoju vlastnú bibliu. No posúďte sami, nie je to super. Popritom tej všetkej radosti mi skĺzol zrak opäť na obálku. Čo vás ako prvé napadne pri takejto obálke? Klasicky asi mnohým z nás sa vybavia peniaze. Je to vážne pravda? Prebleslo mi mysľou. Na birmovku dostať peniaze v obálke, to je zvláštne. Ako som postupne otvárala tento biely kus papiera, čuduj sa svete nachádzal sa tam ďalší, ale už s nejakým obrázkom. V prvom momente som nechápala, čo to má všetko znamenať. Po pár spýtavých pohľadoch som predsa len dostala uspokojujúcu odpoveď. Na konci leta ja a moja birmovná mama pôjdeme na duchovnú obnovu. Teraz som vážne nevedela, čo mám robiť, už som sa len zmohla na jednoduché ďakujem. Celé leto som bola plná očakávania. Stále som tomu nemohla uveriť. Je to pravda? Idem a ani poriadne neviem kam. Ani som sa nenazdala a deň D skutočne nastal. Všetko, čo sa tam počas týždňa dialo bolo pre mňa nové, ale na moje počudovanie pomerne rýchlo som si zvykla. Väčšinu dňa zapĺňali prednášky, čo sa mi veľmi páčilo a zvyšok tvorilo sv. ruženec, sv. omša dokonca aj popoludnajší spánok bol súčasťou. Keď som po prvýkrát čítala náš týždenný program a našla som tam tento oddych v duchu som sa s chuťou zasmiala. Ja a poobede spať? To neprichádzala do úvahy. No hneď v prvý deň som rýchlo zmenila názor. Program bol tak náročný, že ledva som prišla k posteli a už som spala ako vravel otec Anthony náš prednášajúci ako bábätko. A kedy vlastne prišiel Pán a jeho dotyk? On sa ma mocne dotýkal celý týždeň, ale tak mocne prišiel v deň kedy som mala stretnúť s otcom Anthony osobne. Všetko sa tak neuveriteľne rýchlo zomlelo, že ani som sa nenazdala a už som sa ocitla pre jeho dverami. Pamätám sa stála som pred dverami a čakala na poradie. S hrôzou som pozerala, kedy sa stlačí kľučka a kto odtiaľ vyjde. Na moje počudovanie vychádzali stade celkom šťastní ľudia. Ako som pomaly postupovali, čoraz bližšie a bližšie k dverám, moje myšlienky, tak neskutočne skákali. Absolútne som netušila, prečo vlastne stojím v tejto rade a čo chcem. No ani som sa nenazdala a už som stála pred otcom Anthonym osobne. A čo teraz? Chytro som sa začala modliť, všetky modlitby čo ma napadli. Otec Anthony sa na mňa nádherne usmial a prívetivo ma privítal. Aj keď sme si moc nerozumeli nakoľko on rozprával anglicky a ja zasa slovensky, no vôbec sme to nepotrebovali. Všetko potrebné vyriešil prekladateľ, ktorý tam bol s ním celý týždeň a o ostatné sa postaral Boh. Následne sa za mňa veľmi dlho modlil a žehnal mi, dokonca sme sa aj objali, kedy som cítila, že ma objíma nebeský Ocko. Skutočne som cítila mocné a hlavne plné lásky ruky Otca, ktorý sa o mňa stará v každú sekundu môjho života. A nikdy ma neopustí. Od tej chvíle som sa zmenila, nielen vonkajšie, ale aj vnútorne. Tento dotyk vo mne ostal až dodnes a radikálnym spôsobom zmenil môj život . Už nemyslím pozemsky, ale myslím nebesky a to je neuveriteľne nádherne ak sa človek dokáže na všetko pozerať s tej Božej perspektívy.

SkutočnýPánov dotyk

2016-06-24T04:07:51Z

Narodila som sa ako nemanželské dieťa. Mojí rodičia žili spolu, ale bez sviatosti manželstva. Otec ma neprijal a toto neprijatie ma poznačilo hlavne tým, že som sa cítila neprijímaná aj inými ľuďmi. Bola som zakomplexované utiahnuté dievča, presvedčené, že mňa nemôže mať nikto rád. Veľmi som túžila po láske, ale nedostávalo sa mi jej ani z maminej strany, lebo ona mala veľmi ťažký život a nedokázala rozdávať pohladenia. Bola na mňa veľmi tvrdá. Moja citová " nádrž" bola úplne prázdna, ba priam vysatá. Často som si predstavovala, ako bežím oproti mame a hádžem sa jej do náručia, ale v skutočnosti som to nikdy nedokázala urobiť. Za lásku by som bola dala hocičo.

Jedného dňa Pán Boh, zhliadol na mamino trápenie a prázdnotu. Ona skôr zažila dotyk Božej lásky ako ja. Bolo to na sviatok rodičov Panny Márie. 26. 7. ( na sv. Annu). Pri sv. omši, cez homíliu. Kedy, povedala: "P. Boh mi cez toho kňaza povedal, čo robím zle v mojom živote, ako to treba naptraviť a dostala som silu po trinástich rokoch pristúpiť ku sviatosti zmierenia." Potom začala viesť k Bohu aj mňa tak, ako vedela. Bolo to skôr nútenie plniť si kresťanské " povinnosti", ako vedenie. A vo mne ostávala predstava Boha, ako policajta a strach z pekla. Preto som chodila do kostola. Robievala však ( mamka) jednu múdru vec: Ako som začala chodiť do školy až po moju maturitu dávala za mňa slúžiť sv. omšu na začiatku a na konci školského roku. A to je to najviac, čo mohla pre mňa urobiť.

Na strednej škole som sa stretla s mladými, ktorí sa tajne stretávali na fare, kde sa im venoval mladý kňaz. cez neho som sa dostala na moje prvé duchovné cvičenia. Nebežala som tam, zdráhala som sa, keď ma tam spolužiačka chcela dostať, nakoniec sa jej to s Božou pomocou podarilo a ja som na tretí deň duchovných cvičení( ktoré boli za totality tajné), pristúpila s "trasúcimi sa kolenami " ku generálnej sviatosti zmierenia". Kňaz sedel pri stole, na ktorom horela zapálená svieca. Keď som dokončila svoju spoveď, vypýtal si ten dlhý " lajster" na ktorom bol môj záporný život a pomaly v tichu ho spaľoval nad horiacou sviečkou. Povedal mi: " Vieš, že teraz začínaš nový život?" Jeho slová veľmi silno rezonovali v mojom vnútri.A

pokračoval: " A vieš, že Pán Boh ťa miluje?" Po týchto slovách ( Bol to Boh, ktorý prehovoril skrze kňazove ústa), moja " vysatá" citová "nádrž", začala pretekať láskou, tou Božou. Bola som tak úžasne naplnená radosťou a šťastím, že som s malými prestávkami plakala 48 hodín. ( A potom doma ešte asi 2 týždne).

Medzi Bohom a mnou od tej chvíle vznikol vzťah, ktorý stále pretrváva. Som matkou 4 detí a 10 vnúčat, ktoré z Božej milosti majú všetci živú vieru v Boha. Nikdy sa dosť nepoďakujem za to, čo urobil a robí Boh v mojom živote. Veľká vďaka Nebeský Otče, a celá Najsvätejšia Trojica za Božie milosrdenstvo!

Zmiznuté polypy

2016-06-16T13:51:12Z

PONDELOK: kedy pristupujem k zástupcovi Ježiša Krista, ktorý kladie na moju hlavu kríž a požehnáva ma za zdravie duše i tela a proti pôsobeniu Zlého a pre pokoj Boží a radosť v srdci, na posilnenie vôle žiť podľa Božej pravdy, za posilnenie viery, za oslobodenie, a za silu v boji proti mocnostiam zla, a zrieknutie sa všetkého zlého, mám pocit, že mám na hlave dlane Pána Ježiša a Panny Márie, cez ktoré prúdi do môjho srdca a tela teplo milosti, lásky a pokoja. Tento pocit mi privádza myšlienku, že dostalo sa mi aj to, po čom som celý svoj život túžila, pohladenie mojej hlavy od mamičky. Plačem... Od vďačnosti, dojatia a šťastia. Tento dotyk lásky je taký veľký, aký som ešte nikdy predtým nezažila. Môj strach z blížiaceho vyšetrenia mojich čriev kolonoskópiou bol zažehnaný. Nechala som sa len unášať týmto dojímavým silným momentom, prítomnosťou Ježiša Krista, Panny Márie a ducha mojej nebohej mamičky v mojom srdci, ktorý cit sa prejavil nádherným teplom a svetlom vo mne.

UTOROK: po tom, ako mi oznámili, že z hrubého čreva mi pri kolonoskopickom vyšetrení nemohli odobrať vzorku, lebo nebolo z čoho, svoje prekvapenie som dokázala vyjadriť len so zmätočnou otázkou:

Ako to? A polypy?

Odpoveď bola:

Tie tam nie sú.
Ako to, že tam nie sú?
To ja už neviem. Zmizli.

Som plná skúmania svojich postojov a plánov do mojej nie veľmi istej budúcnosti, plná otázok. Kto som, že sa mi mohla dostať takáto milosť? Čože som kedy komu také urobila, že by si to zasluhovalo toľko lásky? Môj život stareny plynie v osamotení, bez veľkých skutkov, bez výnimočných schopností, v jednoduchosti, v boji o zdravie a existenciu, čo sa snažím udržať na bode únosnosti s mojimi nie veľmi dokonalými modlitbami vyslovenými Bohu, hlavne za potreby mojej rodiny a tých, ktorí to najviac potrebujú. Čo že ja ešte môžem dať svojmu Bohu za všetky jeho dobrodenia? Potešuje ma prísľub Pána Ježiša, že Duch Svätý mi dá vnuknutie, aby som poznala Božiu vôľu.

Nech radosť, pokoj a láska prijatá z vnuknutia Ducha Svätého

je vždy s nami a medzi nami!

Pán Boh koná zázraky v našich životoch každý deň. Zvykli sme si ich brať ako samozrejmosť. Niekto hovorí „náhoda“.

Nepokladám za náhodu, keď idem oproti mladíkovi, ten sa ma s úsmevom spýta, či mi môže pomôcť s nákupnou taškou. Pomoc v mojom prípade je vítaná.

Nie je náhoda, že sa ku mne u lekára prihovorí pani, o ktorej viem len toľko, že ju vídam v kostole. Záver je mailová správa od nej, v ktorej mi ponúka pomoc, akúkoľvek potrebujem.

Nie je náhoda, že zabudnuté peniaze v bankomate sa dostanú k majiteľovi. Boli by mi riadne chýbali!!!

Nie je náhoda, že dostanem v sobotu vysokú horúčku, je pre mňa problém volať pohotovosť, a nájde sa známa lekárka z Farského spoločenstva, ktorá mi poskytne nezištnú pomoc s antibiotikami za cenu odovzdania dlžnej sumy do zvončeka...

Tie tri bodky sú niekoľkonásobnými pomlčkami zabudnutých milostí, ktoré sa konali v posledných dňoch v mojom živote.

Bože dobrotivý! Ďakujem! Ďakujem! Ďakujem!

Anna Václavová

Môj príbeh prebudenia

2016-06-16T19:20:37Z

Za posledných niekoľko rokov som bol viacmenej aktívny kresťan, no uvedomil som si, že moja viera je povrchná a stala sa pre mňa len akýmsi "folklórom". O osobnom vzťahu s Bohom som ani nechyroval.

V priebehu r. 2014, uvedomujúc si že to nieje dobý stav som začal hľadať....

Niekedy okolo polovice r. 2014 mi môj synovec Janko (s ktorým máme veľmi blízky vzťah, petože od malička som mu veľakrát suploval rodičov - aktuálne má 19 r.) pustil skladby od eSPé,
no vtedy ma to príliš nezaujalo (v tom čase som počúval viacmenej elektronickú hudbu - house, trance a pod.).
O niekoľko mesiacov mi povedal že chce ísť na Godzone Tour a že by chcel u mňa v byte (v B.B.) prespať.
Godzone bol pre mňa v tom čase neznámy pojem a tak ma viac zaujalo to, že tam chce ísť s Dominikom Belicom, ako samotné Godzone tour.
Rodičia Dominika sú Jankovi krstní rodičia, takže poznám ich rodinu (aj keď sme v tom čase už viac rokov neboli v kontakte) a vedel som,
že Dominik by nešiel na niečo čo je "zlé", alebo nevhodné pre kresťana - takže som súhlasil.

Po Godzone tour (pre pracovné vyťaženie som tam nebol) som začal počúvať eSPé a zaujímať sa o Godzone.
Prešlo niekoľko týždňov - vianoce a začiatok r. 2015 sa začali diať v mojom duchovnom živote výrazné zmeny,
ktoré dnes vnímam ako "obrátenie" / prebudenie:

Najprv ma Otec začiatkom januára očistil od závislosti (veci súvisiace s čistotou) v ktorej som sa veľa rokov topil.

Koncom januára chcel opäť isť Janko (synovec) spolu s Dominikom na chvály pod vedením eSPé - tentoraz v Synagóge v Leviciach.
Toto som si už nenechal ujsť a šiel som tam aj ja - prvý krát v živote som tak zažil naživo modlitbu chvál.
Vravel som si "a toto je katolícke?!" dovtedy som sa totiž z ničím podobným v cirkvi nestretol - modlitba mala u mňa len takú formu, akú som poznal z kostola.
Osobná modlitba bola tiež obmedzená len na naučené modlitby (ani vlastné myšlienky v modlitbe neboli pre mňa prirodzené),
takže iné formy (hudba, spev, tanec, vlajkovanie...) boli pre mňa veľkým prekvapením a novinkou v našej cirkvi.

Každopádne ma to natoľko nadchlo, že som hneď išiel po koncerte za Julom, dohodnúť stretnutie s ním,
lebo som zatúžil priniesť takúto formu uctievania a modlitby do našej farnosti (Terany).

Tiež sa na tomto chválovom podujatí spojili moje cesty s Dominikovými (7 rokov som ho nevidel), už to nebol 12 ročný chlapček, ale 18 r. mladý muž, plný horlivosti a nadšenia pre Božie veci (o.i. od 16-tich rokov organizoval autobusy na Godzone tour, sníval o spoločenstve, povzbudzoval a evanjelizoval ľudí atď..). Ďalej som sa prvý krát zúčastnil na Godzone konferencii, ktorá ma výrazne posunula o.i. aj vo vnímaní "obyčajnej" sv. omše.

Následne sa začal môj duchovný život výrazne meniť, "otvorili sa mi oči" a začal som sa zaujímať o modlitbu chvál,
kresťanské spoločenstvá a veci s tým súvisiace.

Keďže trávim pracovnú časť týždňa v B. Bystrici, začal som navštevovať spoločenstvá v B.B. a okolí, ktoré vedú chvály.
Konkrétne: eSPé - Zlomení na Sliači, BB chvály, Shekinah v Radvani, a v neposlednom rade Spoločenstvo ONE (ktorého som súčasťou).

Vstupoval som do nových vecí, ako napr. oslovovať Boha "Otec" v modlitbách - budovať s Ním osobný vzťah
(intimita s Bohom sa často skloňovala na stretnutiach), tiež modlitba vlastnými slovami, neskôr dokonca za druhých ľudí bola pre mňa nová skúsenosť.
Ďalej som zistil, že charizmy ako uzdravovanie, modlitba v jazykoch a pod. sú úplne reálne aj v 21. storočí :)

Tiež ľudové misie v našej farnosti (18. - 26. apríla 2015) a pátri redemptoristi (Václav Hypius a Peter Hertel), ktorý ich viedli ma posunuli vo viere, vzťahu k Otcovi a dali mi odpovede na niektoré otázky.

Do spoločenstva ONE som sa dostal vďaka Dominikovi, ktorý ma pozval na otvorené stretko a následne vďaka Jankovi Sedlickému, ktorý sa mi hneď po skončení prvého stretnutia (na ktorom som bol) prihovoril a "vyspovedal" - vyrozprával som mu čo prežívam.
Hneď po ďalšom otvorenom stretnutí ONE (na prelome júna a júla 2015) ma Janko Sedlický pozval do malého stretka a tak som zažil prvý krát SPOLOČENSTVO (v pravom zmysle) - prijatie, zdieľanie, to že aj ostatní chlapci / muži majú podobné problémy ako ja...
Druhé letné stretnutie malej skupinky ONE v Sampore bolo pre mňa (a nie len mňa) kľúčové - odomkli sa u mňa dvere od "13. komnaty" a nastal tam prievan..

V lete som sa ešte zúčastnil P15 (to ma tiež posunulo), dokonca som bol nadšený a povzbudený natoľko, že som sa prihlásil do školy osobnej formácie na Španej doline.
No potom prišlo "schladenie" v podobe odpovedi, že ma pre "vysoký" vek ani nepozvú na pohovor (mal som vtedy 34 r.).
Neskôr som ale pochopil prečo ma nemohli priať - Otec mal so mnou zjavne iný plán. :)

Popri tom som sa stále snažil vybaviť eSPé - chvály u nás vo farnosti.
To sa podarilo uskutočniť 18.9.2015.
Prišlo cca 150 ľudí - výrazne nad naše očakávania (tu je záznam, aj zostrih: http://www.farnostterany.sk/spolocenstvo-sion/zaznam-z-chvaloveho-koncertu).

Spoločenstvo:

Na záver chvál (18.9.) som vrámci "oznamov" povedal, že je dlhodobý cieľ založiť u nás spoločenstvo.
Ukázalo sa však, že Otec mal na to trochu "iný názor" - už o necelý mesiac (17.10.2015) sme totiž mali prvé otvorené stretnutie :)

Začali sme sa stretávať každú druhú sobotu na otvorených stretnutiach na fare v Teranoch
(boli to zo začiatku jediné stretnutia, malé skupinky sa vytvorili len nedávno - v apríli 2016).

10. stretnutie (20. 2. 2016) sme oslávili a chválili Boha "vo veľkom štýle" - opäť v kultúrnom dome.
Pozvali sme ako rečníka Riša Vašečku a chvály viedli Vilo Šandor so svojou formáciou Willsons + Ewa Šipoš z BCC Worship. Tu sa nás zišlo vyše 100 ľudí.

Krátko po tomto stretnutí sme sa s Dominikom zhodli, že budeme Spoločenstvo SION (Ž 132,13) - dovtedy sme používali dočasný názov "Spoločenstvo Terany"
(následne sme tiež kúpili pre spoločenstvo doménu sion.family kde bude elektronický "prístav" nášho spoločenstva).

Aktuálne sa okrem otvorených stretnutí (každú druhú sobotu) teraz každý víkend stretávajú aj malé skupinky - zvlášť mladší (vedie ich Dominik) a starší "siončania" so mnou.

Pravdu povediac - bez Dominika si fungovanie spoločenstva neviem predstaviť - neviem kto je koho "pravá ruka" :)
(nemôžem však opomenúť o. Mareka Hraňa - duchovného otca našej farnosti, ktorý nám maximálne vychádza v ústrety, aby spoločenstvo mohlo fungovať)

Stále tak trochu nemôžem uveriť, že som súčasťou vodcovského tímu kresťanského spoločenstva (skôr sa považujem za "organizátora" ako "lídra"),
celé to považujem za zázrak. Zároveň vnímam, že Boh použil našu rozdielnosť (mňa a Dominika) aby spoločenstvo mohlo existovať - rozdielne údy, ktoré vytvárajú jedno telo.

Bola pre mňa veľká pocta, keď ma včera Julo vyzval na pódium medzi vás (rozmýšľal som, či by tam nemal byť namiesto mňa Dominik),
taktiež to vnímam ako veľký záväzok a zodpovednosť, keďže som si uvedomil (resp. uvedomili) že naše spoločenstvo bolo "povýšené" na úroveň spoločenstiev ako Piar, SP atď, ktoré fungujú roky a priniesli už mnoho ovocia.
Julove slová ".. a sú to ľudia, ktorí roky, roky makajú vo svojom voľnom čase na tom, aby sa BOŽIE KRÁĽOVSTVO mohlo šíriť a majú na svedomí stovky zachránených ľudí.." beriem prorocky pre nás (hlavne pre mňa - vzhhľadom na vyššie uvedené) a naše spoločenstvo!

Festival HOTfest:

Medzitým sa udiala jedna vec, vďaka ktorej sa zrodila myšlienka "open air" festivalu:
Bolo ráno (tuším októbrové) a ja som si "na rozbeh" do pracovného dňa pustil chválové pesničky z YT.
Automaticky sa následne pustilo aj video (https://youtu.be/7XUG5QwiGQg) v ktorom zaznelo svedectvo o ľudoch, ktorí dokážu chváliť Boha aj napriek masakru, ktorý práve zažili na vlastných deťoch.
Nielen že neobviňujú z toho Boha, resp. naňho nezanevreli, oni ho dokonca dokážu chváliť aj v takej tragickej, neskutočne ťažkej životnej situácii - predstava toho ma dojala k slzám..

Následne pri slovách "..sme sa rozhodli, že chceme ísť do každej dediny na Slovensku a priniesť tam chválu" som si povedal: "SUPER, dobre vedieť, pozveme aj k nám.."

Potom som nad tým uvažoval a akoby mi Otec zjavil vôľu, že to má byť v štýle "rozhlásim zo striech" a nie zavretí v kultúrnom dome, ako bol spomínaný chválový koncert eSPé v septembri.
Tak sa zrodila u mňa myšlienka "open air" festivalu.

Prešlo niekoľko mesiacov a myšlienka festivalu vo mne tíško podriemkávala (len pár ľudom som o tom povedal), až kým s tým neprišiel za mnou Dominik.
Uňho to "dozrelo" po tom, ako sme mali na stretnutí aktivitu v ktorej sme na veľký papier písali naše sny ohľadom spoločenstva - myšienka "open air" festivalu sa tam objavila viackrát.

Po krátkom čase som nabral odvahu (aj vďaka slovu o odvahe na Zlomených) a začali sme podnikať reálne kroky, aby sa festival mohol uskutočniť
(ja som mal dovtedy predstavu že raz - niekedy, možno v roku 2017 / 2018 by sme ho mohli zorganizovať).

Pánov dotyk v mojom živote

2016-06-16T11:56:27Z

Koncom minulého roku, skoro symbolicky, na prelome nového roka, som si pripomenula 5 výročie môjho znovuzrodenia, dňa kedy som zažila doslova dotyk Pána v mojom živote.....

V ten deň 29. decembra bola streda a bolo okolo 17.00 hodiny....išla som na sviatosť zmierenia, pretože sa starý rok 2010 chýlil ku svojmu koncu a mali sme privítať nový rok 2011, tak sa patrilo aj dušu pripraviť. Aspoň tak som to v tom čase brala. Počas sviatosti sa ma dotkol Ježiš, uvidela som Ho a povedal mi s vystretou rukou ku mne: "Daj mi svoj život!"... Nevidela som ani kňaza, iba Jeho a povedala som " áno". Po ťažkých chorobách, depresii, epilepsii, ktorými som trpela sedem rokov, ma Boh uzdravil a oslobodil. Môj život sa úplne zmenil...Je to viac ako päť rokov, čo žijem život v Božej prítomnosti, život, aká Boh pripravuje pre každého z nás. Bohu neprestanem ďakovať za Jeho trpezlivosť, akú mal so mnou, chváliť Ho za jeho lásku a milosrdenstvo a prosiť, aby ma už nenechal od neho odísť čo len na chvíľku...Moja úcta a vďaka patrí aj Nebeskej Mamičke, ktorá je za mojim obrátením, lebo v mojom utrpení po náhlej smrti manžela, kedy prestal pre mňa existovať život, sa mi sníval sen, v ktorom mi povedala: "Príď za mnou na Živčák, budeš uzdravená!" O tomto mieste zjavení Panny Márie som nič nevedela, ale prišla som raz, druhý raz....Na jej príhovor som bola uzdravená telesne aj duševne. Boh potreboval len môj súhlas, aby mi mohol vrátiť život v slobode. Teraz ste hádam aj ti, pochybujúci, pochopili moju lásku a oddanosť nebeskému Oteckovi, Mamičke a k Pánu Ježišovi. Deň môjho obrátenia sa stal môj najdôležitejší deň môjho života, pretože aj keď som vieru dostala od rodičov, po vydaji som ju nežila a Pána som nepozvala do nášho manželstva. V tento deň sa moje srdce otvorilo k Nemu a Duch Svätý mi umožnil prijať plnosť Božej pravdy a lásky v slobode Božieho dieťaťa. Už nebudem pochybovať o Božej láske ku mne, nech by prišlo čokoľvek, lebo je to z Božej vôle. Pravda o Bohu je pre mňa jasná a verím, že už nebudem mať žiadnu pochybnosť. Dnes mi je ľúto tých, ktorí Boha odmietajú, nepoznajú Ho a tak nevedia, že Boh je živý, je skutočný, stará sa o nás a nikdy nás neopustí a záleží Mu na každom jednom človeku, lebo sme Jeho stvorenstvo. Pre mňa už svetské záležitosti ( aj keď pracujem, problémov mám až až, svoj kríž si nesiem ako každý jeden) nie sú najdôležitejšie. Už ma nedržia v zajatí, lebo Duch Svätý ma oslobodil z väzenia, do ktorého som sa

sama dobrovoľne aj keď nevedomky dostala. Moje srdce a duša dychtia len po Bohu, túžia, aby som bola vždy čoraz bližšie pri Ňom, v Jeho radosti, v Jeho láske. Môjho Boha milujem slobodne a dobrovoľne a denne sa Mu dávam ako nástroj, aby ma použil podľa svojej vôle.Panna Maria mi je veľkým vzorom v pokore a poslušnosti, lebo vedela, že bude Boha potešovať, keď sa Mu celkom odovzdá. Boh stvoril Máriu ako bránu, cez

ktorú prišiel na zem, prišiel, aby nám pripravil miesto a mal nás každého jedného vo svojej radosti.A tak ju denne prosím, aby ma sprevádzala tou cestou za Kristom, ktorú ona pozná. Som veľmi

smutná z tých, ktorých pýcha úplne prevalcovala. Rožkatý sa rehoce, že im podsúva to, čo je pre mnohých zlé a tak v zaslepení, v presvedčení, že na hriechoch nie je nič zlé, v sebectve a

samoľúbosti nevidia, aké dobro im Boh chystá každý deň a oni ho neprijímajú. Modlím sa za týchto neslobodných ľudí a veľmi prosím , aby sa ich Boh dotkol svojou milosťou a mohli poznať ten nádherný život v slobode Božích stvorení, aký Boh pripravil pre každého z nás. Milujem ľudí bez rozdielu na to, akí sú, lebo každý človek je stvorený veľmi dobre a na Boží obraz. Dokázala by som písať o Božej láske celý deň... Všetkým zo srdca prajem, aby si uvedomili svoju veľkosť, svoju slobodu, svoju cenu a boli šťastní v Božej prítomnosti.

Toto je Pánov dotyk v mojom živote

moje svedectvo z 2007 roku

2016-06-16T09:52:26Z

https://gloria.tv/audio/ GNFLU2W3vUK i21JLDaz5KJ9Fz

vypočujte si ak chcete?