Mirka Cipínová

S HLAVOU V OHNI

2016-12-14T09:29:58Z

Rád by som bol, keby si bola ráno iskrou,
aby si mi vždy, keď svitá, padla do oka.
Iskra v oku,
noc, hlboká.

Napoludnie by si mohla byť môj úpal.
Aby o mne hovorili: Celý horí.
Aby som bol z teba trochu chorý.
Napoludnie:
s hlavou v ohni myslieť na teba.

O pol ôsmej večer: dlho hľadám struny.
Aby som ťa zahral
podľa zlata hviezd
a podľa krvi luny.
O pol ôsmej večer:
aby ťa bol celý vesmír plný.

A rád by som bol, keby si raz v noci bola: áno.
Áno na srdci a áno na ústach.
Iskra v oku, hlava v ohni,
noc, noc hlboká.
Padla si mi do oka.

LÚČNY POPEVOK

2016-07-17T12:38:03Z

Lúky sú pokosené

a senom voňajú.

Nad lúky pokosené

sa vôňa sena klenie

a pripomína ju,

najprvšiu moju lásku,

čo do tmy zmizla mi,

sťaby šla na prechádzku.

Jak vôňu sena ťažkú

cítim ju zmyslami

v priezračne čistom ráne,

keď v zraku snivých žien

tieň nočných bozkov planie

jak rosa v čistom ráne

na lúkach v podjeseň.

Tie lúky a tá rosa,

svete môj rozmilý!

Bežala cez ne bosá

a dnes je tiež len rosa,

čo vetry vypili

alebo smädné lúče,

alebo smädná zem.

To len ja city vrúce o láske nehynúcej

vyspievať nevládzem.

ANJELI PRIŠLI ŽAŤ

2016-06-14T17:53:51Z

Anjeli prišli žať, keď vrelo vo včelíne.

Džbán mali pod stromom, v zelenej ďateline.

A nám sa pozdalo, že z neba na klasy

zľahunka povieva dych lásky belasý.

Vše jeden z anjelov sa dotkol teplej pôdy

nohou a z krčaha napil sa čistej vody.

Líca mal červené ako pol jablka,

ktoré nám v kompóte pol líca ponúka.

Zdvihol si kosák, odletel, a v tom už iný

stál v tieni mriežkovom uprostred ďateliny.

Zavše tam zastali všetci tí anjeli

a potom spoločne ďalej žať leteli.

Na bielom zápästí visel im košík biely

s kláskami zlatými jak vyrojené včely.

(FRANCIS JAMMES)

PRAVOSLÁVNA IKONA- IKONA MATKY BOŽEJ "MLIEKOM KRMIACA"

2016-01-24T21:41:27Z

Základné ikonografické typy zobrazovania Presvätej Bohorodičky sú tri: Umilenije (Milujúca), Odigitria (Putevoditeľnica, Sprievodkyňa na cestách) a Oranta (Modliaca sa). Z týchto typov sa však vyvinuli desiatky podtypov a ich rôzne kombinácie. Tri základné typy zobrazenia nesú v sebe teologické posolstvo. Prvý typ symbolizuje Vtelenie Boha, druhý Cestu k spáse prostredníctvom Isusa Christa Spasiteľa a tretí modlitbu každého člena Cirkvi za spásu a privolanie do Cirkvi tých, ku ktorým sa Božie slovo ešte nedostalo.

O ikone Presvätej Bohorodičky zvanej "MLIEKOM KRMIACA" - Млекопитательница (pamiatka podľa juliánskeho kalendára 12.januára, podľa svetského 25.januára)

Tak sa volá ikona Presvätej Bohorodičky, ktorú priviezol svätiteľ Sáva Srbský z monastiera ctihodného Sávu Posväteného neďaleko Jeruzalema. Svätiteľ Sáva túto ikonu priniesol na svätú horu Athos, kde ju uložil v ňom založenej postnici (malá kaplnka). Tak sa vyplnilo to, čo predpovedal ctihodný Sáva, 800 rokov pred tým, než prišiel svätiteľ Sáva Srbský na svoju púť do Palestíny. Bolo totiž predovedané ctihodným, že raz príde nejký kňaz zo Srbska menom Sáva, ktorému majú bratia z monastiera túto ikonu odovzdať.Tak sa i stalo a ikona Presvätej Bohorodičky je dnes uložená v postnici svätiteľa Sávu na hore Athos.

Presvätá Bohorodička je na ikone zobrazená krmiac malého Isusa. Teologický význam ikony nesie hlboký odkaz: Tak, ako matka kŕmi Syna, tak aj Ona sýti nás a tak aj Boh nás zasycuje duchovným mliekom (porovnaj 1Pt, 2,2) a na svojej ceste duchovným rastom máme postupne prechádzať, ako keď prechádzame od mliečnej stravy k strave pevnej. (porovnaj Žid, 3.12)

Pred ikonou Presvätej Bohorodičky "MLIEKOM KRMIACA" sa modlí pri ťažkých pôrodoch, pri nedostatku materského mlieka, pomáha pri neplodnosti, ale aj za dojčacie deti a rôzne iné problémy v živote ženy.

Zdroj: http://www.pcopresov.sk/files/vo_svetle_pravoslavnych_ikon_06.pdf

http://spas-monastery.by/library/articles_and_publications.php?id=2090

A.S.Exupéry- List generálovi

2015-12-03T14:02:26Z

"Som dnes v hĺbke duše nesmierne smutný – zo všetkého. Je mi smutno z mojej generácie, lebo jej chýba akákoľvek ľudská podstata. Z generácie, ktorá ako formu duchovného života spoznala len bary, matematiku a autá a je dnes vtiahnutá do bezfarebnej stádovitej činnosti. Ľudia to už nie sú schopní spozorovať. (...) Sú iba javy pomalého či rýchleho trávenia. Všetka lyrika vyznieva smiešne a ľudia odmietajú prebudiť sa k akémukoľvek duchovnému životu. Čestne vykonávajú čosi ako prácu pri páse. Ako vraví americká mládež: prijímame čestne ten „nevďačný džob“ a propaganda na celom svete sa beznádejne trápi. Chorobou mládeže však nie je nedostatok výnimočných talentov, ale vnútený zákaz opierať sa o veľké osviežujúce mýty, aby nevyzerala banálne. (...) Ach, generál, existuje jediný problém, jediný pre celý svet. Vrátiť ľuďom duchovný význam, duchovný nepokoj. Spustiť na nich dážď čohosi, čo by sa podobalo gregoriánskemu spevu. Keby som bol veriaci, po uplynutí tejto doby „nutnej a nevďačnej driny“ by som určite zniesol iba život v kláštore Solesmes. Pochopte, ľudia už nemôžu žiť z chladničiek, politiky, bilancií a krížoviek! Už nemôžu! Nedá sa žiť bez poézie, farieb, bez lásky. Stačí si vypočuť dedinský spev z pätnásteho storočia a miera úpadku je zrejmá. Neostáva nič, len hlas robota propagandy (prepáčte mi). Dve miliardy ľudí už počúvajú iba robota, chápu iba robota, stávajú sa robotmi.
Je len jeden problém, jeden jediný: znovu objaviť, že jestvuje život ducha, ktorý je na vyššom stupni ako život rozumu; jediný život, čo uspokojuje človeka. Presahuje to otázku náboženskej viery, tá je len jednou z jeho foriem. A život ducha začína tam, kde je bytosť „jedinec“ chápaná v rovine presahujúcej stavebnú hmotu, z ktorej je zložená. Už samotná láska k domu – tá láska, ktorú v Spojených štátoch nepoznajú – znamená duchovný život. (...) To, že človek už nemá význam, vyplýva z doby, nie z Ameriky.
Je nevyhnutné hovoriť s ľuďmi.
(...) V dnešnom čase rozvodov sa ľudia s rovnakou ľahkosťou rozchádzajú s ľuďmi i s vecami. Chladničky majú vymeniteľné súčiastky. Možno vymieňať i časti domu, ak je zmontovaný. A žena? A náboženstvo? A strana? Človek dokonca nemôže byť ani neverný: komu by bol neverný? Odkiaľ vzdialený a čomu neverný? Púšť človečenstva. (...) Človek robot, človek termit, človek pendlujúci medzi prácou pri páse, Bedeauovým systémom a mariášom. Človek pozbavený všetkej tvorivej sily, takže už nevie v srdci svojej dediny vytvoriť tanec, ani zložiť pieseň. Človek, ktorého kŕmia konfekčnou, štandardnou kultúrou, ako sa kŕmi dobytok. Taký je človek dneška. (...)
Je mi celkom jedno, či ma vo vojne zabijú. Čo zostane z toho, čo som mal rád? Mám na mysli nielen bytosti, ale aj zvyky, nenahraditeľné melódie, určité duchovné svetlo. Obed na provencalskej farme pod olivovníkmi, ale tiež Händla. Kašlem na veci, ktoré pretrvajú. Dôležité je určité ich usporiadanie. Civilizácia je neviditeľný majetok, pretože nespočíva vo veciach, ale v neviditeľných putách, čo ich navzájom zväzujú práve takto a nie inak. Budeme mať znamenité hudobné nástroje predávané vo veľkých sériách, ale kde bude hudobník? Je mi ľahostajné, či ma vo vojne zabijú. Alebo či sa šialenou rýchlosťou zrútim v jednom z tých lietajúcich torpéd, ktoré už nemajú nič spoločné s lietaním a svojimi vypínačmi a ciferníkmi robia z pilota akéhosi hlavného účtovníka (let je tiež určité zoskupenie pút). Ale ak sa vrátim živý z toho „nevyhnutného a nevďačného džobu“, vyvstane predo mnou iba jeden problém: čo sa dá, čo treba povedať ľuďom?"

NEDEĽNÁ MODLITBA ZA OTCOVE RUKY

2015-03-15T09:57:05Z

Otcové ruky na večernom stole.
Také sú veľké ako taniere.
O chvíľu pôjde preč -
kúpiť chlieb za mozole.
Iba čo doje zvyšky večere.

Keď mi tie ruky na sobotu vráti,
budeme znova sedieť za stolom
A moja dlaň sa v jeho stratí,
akoby jej tam ani nebolo.

A ja viem veru, čo sa možno stane,
že vyhŕkne mi slza na líčko.
Moja dlaň bude v hniezde jeho dlane
ako ružové vtáčie vajíčko.

Možno aj usnem s hlávkou na tej ruke.
A bude sa mi, Bože, sladko spať.
Akoby som spal na nebeskej lúke.
A ničoho sa nebudem už báť.

NEZÁBUDKA ŽIVÁ

2015-03-13T15:13:36Z

Ako by som ťa mohol zabudnúť,
vzdialiť sa tvojmu belasému vienku?
Aj keby som žil tisíc životov,
dosť by mi bolo teba na spomienku.

Svieť, nezábudka – Božia pamäť v nás.
Nie iba svoj, aj mne si život žila.
Bola si moje slniečko i mráz,
bolesť i šťastie, zúfalstvo i sila.

Bola si láska, aká nebude.
Môj dúšok vody, vyprosený žízňou.
Bola si radosť, zaplatená trýzňou,
bola si všetko: osud v osude.

Svieť, nezábudka, kvietok Krista Pána,
môj oltárik i jeho ikona.
Naďalej taká, aká si mi daná.
A Boh už vie, čo s nami vykoná.

ZÁCLONA

2015-03-10T21:36:45Z

Večer hľadí Boh do našej izby zlatými očami.

Vystlali sme mu izbicu celú srdcami.

Aby si oči nepourážal o tvrdé veci dňa,

cez oblok závoj prevesíme ľahunký ako hmla.

Triesočky v krbe trasľavým svetlom posvietia,

keď oči Božie od nás hviezdami poletia.

VYZNANIE

2015-03-07T20:45:23Z

Jar sa prebúdza spod snehu,

v kosodrevine vták.

Komu dám svoju nehu?

V doline píska vlak.

Kam pôjdem? Svet je široký.

Na východ? Západ? Juh?

Ženú sa jarné potoky,

pod skalou drieme pstruh.

Kam pôjdem? Dívam sa zhora,

dolina preťatá.

Hlbiny lákajú zdola

dôverou dieťaťa.

Hory sa váľajú v slnci

a orol kolotá.

Boh varí v ohromnom hrnci

elixír života.

Za tebou pôjdem ako prv,

zas plachá ako laň.

Mám novou jarou novú krv

a ty máš teplú dlaň.

Za tebou pôjdem, nenáhli,

mám v očiach tisíc túh.

Na našom nebi po daždi

farbistej dúhy pruh.

V tvári každej kresťanskej ženy vidím Bohorodičku

2014-06-12T20:59:27Z

Mám rada knihy, ktoré sú písané s láskou a jednoducho. Také, ktoré sú zrozumiteľné pre každého. Prednedávnom sa mi práve takáto dostala do rúk. Hovorila o čistote a kráse človeka. Myslím, že práve tieto dve témy sú pre dnešných (nie len) mladých ľudí nanajvýš aktuálne. Vo Svätom Písme čítame slová Christa, ktorý hovorí, že Jeho nasledovníkov bude svet prenasledovať a nebude prijímať ich slová. Často sa stáva, že keď sa s ľuďmi rozprávam na tému krása či čistota, sú ochotní počúvať len do chvíle, kým nespomeniem, či necitujem niektorého zo svätých otcov či biblický verš, ktorý sa o tom vyslovuje. V tej chvíli to začína byť akési nemoderné a tak veľmi vzdialené súčasnému svetu. Čo už oni mohli o tom vedieť? Pýtajú sa.

Páčilo sa mi, ako jeden svätý povedal o ženách:

„V tvári každej kresťanskej ženy vidím Bohorodičku. Bohorodička je dokonalý vzor, príklad pre každú ženu, ktorá chce byť naozajstnou ženou. Ak si žena, zamysli sa nad tým, či ide k sebe Bohorodička a pomaľovaná tvár, Bohorodička a krátka sukňa, Bohorodička a vyzývavosť, bezohľadnosť, hrubosť a nehanebnosť, Bohorodička a otroctvo móde, Bohorodička a bláznivý tanec, Bohorodička a cigareta, Bohorodička a nohavice. Ak chápeš, že to nejde k sebe, nerob to ani Ty. Christos Ťa chce mať takú, ako je Bohorodička, skromnú, čistú pokornú, prirodzenú vo všetkom."

V tomto smere máme všetky mnoho nedostatkov. Zabúdame na to, že byť naozajstnou kresťankou neznamená len kresťansky veriť a oslavovať Boha, ale aj kresťansky žiť...

Buďme krásne ako Bohorodička. Nech nás však neskrášľuje odev, či pomaľovaná tvár. Nech nás skrášľuje neustála modlitba, čistota srdca, čítanie Božieho slova, prijímanie sviatostí. S pokorou vzývajme Boha, nech v nás zažiari skutočná vnútorná duchovná krása.

BYŤ NEPREHLIADNUTEĽNÁ

2016-03-13T08:00:26Z

„Skúšky z lásky sú bez známok“, hovorí známa slovenská pieseň. Tie naše, vysokoškolské, sa však bez hodnotenia nezaobídu. Hodnotenie nehodnotenie, občas si potrebuje študent oddýchnuť. Moje včerajšie kroky smerovali do parku. Je máj, vyzerá to však ako v jeseni. Teplé lúče slnka strieda chladný vánok, no namiesto šípok sa belejú rozkvitnuté agáty. O tom som však nechcela....

Sledujete ľudí? Je zaujímavé ich sledovať. V parku ich bolo hneď niekoľko. Každej vekovej kategórie postavenia...i oblečenia. Mladí zaľúbenci, ktorým sa pre tento okamih prestala krútiť Zem, úradníci z bánk, ktorým sa krúti až príliš rýchlo i striebrovlasé priateľky z minulosti, ktoré na nej stoja pevnými nohami. Po chvíľke som v ďiaľke zbadala ženu so závojom. Šedo-biela kombinácia. Kdeže, žiadna šedá myška. Hlavy okolosediacich sa razom otáčali v smere jej chôdze. Táto, na prvý pohľad nevýrazná osoba, dokázala zaujať viac než len na niekoľko sekúnd. Totiž, farieb a krikľavosti je tak veľa, že nám takmer zovšedneli. Najmä na tele. Dámske, módne magazíny na sociálnych sieťach či v televízii presviedčajú mladé dievčatá, ženy a mužov o tom,ako sa máme odievať, ako máme vyzerať aby sme ulahodili nie len nášmu oku, ale aj oku ostatných...

Avšak, existuje istá módna kolekcia. Táto, jednoducho povedané, letí. A pozor! Nie len túto sezónu. Je nadčasová, pre mužov aj ženy:

Oblečte sa teda do plnej Božej výzbroje.

Bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti.

A obujte si na nohy pohotovosť na ohlasovanie evanjelia pokoja.... (Ef 6, 10-19)

S takýmto odevom sme nie len že neprehliadnuteľní, ale ako píše apoštol Pavol, môžeme obstáť proti úkladom zlého a všetko prekonať. Odetí do krásy zažiarime aj v na prvý pohľad obyčajných šedých šatách.

Výzor je viac než len to, čo máme na sebe. Byť nepreHĽA-DNUteľným znamená nazrieť do svojho vnútra a hľadať pravdu spravodlivosť a pokoj, ktoré sa stanú tým najkrajším módnym doplnkom...

Neveríte? Choďte sa presvedčiť do parku

Veľká spoveď malého introverta

2014-05-05T21:07:11Z

Keď sa ma opýtate, aké počasie mám najradšej, bez váhania vám odpoviem, že leto. Mám rada slnko, kvety, a.... zrazu zneistiem. Prečo? Pravdou je totiž to, že v podstate milujem jeseň. Jeseň a jej sychravosť. Jeseň s jej jemným dažďom, kedy možno sedieť doma v teplých papučiach a v pohodlných teplákoch piecť jablkový koláč.

Ach, tak zázračný je tento koláč! Dokáže naplniť celý dom vôňou tepla, pohodlím a vyrieši všetky problémy sveta. Teda, skoro všetky.

Jednou vecou som si však istá- keď sa necítite najlepšie a zdá sa vám, že na svete nie je nik, kto by vás mal rád, je tu východisko- upečte jablkový koláč a pozvite priateľov na čaj.

Vôňa čerstvo upečeného koláča ihneď ohreje telo i dušu. Pravdou je, že trh dnes ponúka rôzne osviežovače s vôňou upečených koláčov alebo sušienok. Kto však potrebuje všetky tie zimné vône alebo vône ihličia? Kto už by sa chcel cítiť doma ako v zime na píle? Ale vôňa pečenia-tú miluje takmer každý.

Priznám sa, že rada sedím doma- niekedy až príliš rada. Často premýšľam nad tým, že pravdepodobne jeden z mojich predkov bol hobit (príslušník jednej z fiktívnych "rás" J. R. R. Tolkiena žijúci na Osamelej hore) a od neho som zdedila lásku k všetkému pokojnému a útulnému.

Moderný svet však diktuje svoje vlastné pravidlá a aby som sa vyhla nepríjemnostiam a nebola považovaná za zádumčivú a nudnú klamem a hovorím o láske k slnku, čerstvému vzduchu.....

Hovorí sa, že svet ovládajú extroverti a ako tak premýšľam, bolo obdobie, keď som sa "snažila" stať jedným z nich. Alebo sa o to snažila mama?

Od útleho detstva, potom, čo ma na vlastnú päsť ako 5 ročnú naučila čítať, som milovala sedieť doma so svojou obľúbenou knihou, čo sa jej neskôr paradoxne veľmi nepáčilo. Vravievala: „Pokazíš si oči, choď na čerstvý vzduch!"

Každý deň som čakala na to, ako ma vyženie von,navlečie ma do kabáta, nasadí mi čiapku, topánky s brnbolcami a povie: "Choď sa prechádzať!" Po niekoľkých minútach si malá Ania sadla do snehu a sedela tam ako veľké, chlpaté strašidlo. Mama ma poznala. Vedela čo spravím a preto keď ma zbadala, ihneď ma napomínala, prečo sedím sama, mám sa vraj k niekomu pripojiť zabehať si alebo sa len tak vyšantiť. Tak som teda s povzdychom vstala a hľadala nový, útulný, závej. Hybaj preč spod okien mojej mamy. Takto som povinne musela tráviť denne aspoň dve hodiny.

Tak som nastúpila do školy. Uskutočnilo sa mnoho zmien nie len v krajine, ale aj u nás doma (deti 90 rokov to pochopia). Pár rokov som teda bola ušetrená tohto mučenia. No so štrnástymi narodeninami prišlo mučenie ďalšie- diskotéky.

Moja matka bola v tom čase asi snom každého tínedžera. Nie nerobím si žarty, naozaj, všetci rovesníci plakali závisťou:

Raz pred školou:

„Ania, kedy bude v škole diskotéka?“, pýta sa mama len tak „mimochodom“ .

„V piatok“ , odvetila som s tým, že už viem, odkiaľ vietor fúka.

„Kúpila som ti nádhernú červenú blúzku s trblietkami“. Mama stihla podniknúť všetky dôležité kroky dopredu.

„Mami, prečo si ju kúpila? Vieš predsa, že mám svoj obľúbený modrý sveter. Je dobrý a navyše, vieš, že nerada tancujem.“

"To je nezmysel! Nebudeš chodiť predsa stále v tom istom svetri!“

Mami prestaň, nepôjdem tam.“ Mama sa nenechala odradiť.

Dám ti desať rubľov.

Nie!

Dvadsať!

Nie !

Tak tridsať!“

„ Mami, to má byť obchod?“

„Tak ti teda dám päťdesiat a aby si tu nebola minimálne dve hodiny. Už som sa rozprávala aj s tvojimi priateľkami, vyzdvihnú ťa o šiestej!“

Šach-mat.

...................................

Školská diskotéka. Ja a moji štyria verní priatelia. Po 15 minútach od začiatku zábavy sa mi pod rúškom tmy a za hlasnej muziky podarilo utiecť. Kráčala som po prázdnych chodbách školy kde boli pohodlné široké parapety kde sa dalo sedieť v tichu a sledovať cez matné vitráže hviezdy jasnej severnej oblohy. Zvyčajne som si bola schopná ukradnúť pol hodinku, pokým ma dievčatá opäť nenašli a neodvliekli ma späť.

...............................

Okrem iného, som hrozný rečník. No ak musím, hovorím veľa a nechávam ľudí v domnienke, že som bezstarostný a spoločenský človek. Ale nie je to tak. Som introvert, no ukecaný. V skutočnosti mám len malý okruh ľudí, s ktorými dokážem komunikovať na akékoľvek obľúbené, môjmu srdcu blízke témy. Ale tento okruh je malý a bohužiaľ, rozdelený na dva „kontinenty“ A všetko to, čo je na opačnej strane je pre mňa únavné a vyčerpávajúce. Najmä dav menej známych ľudí alebo cudzincov. A detské narodeniny? To je moja nočná mora, strácam sa a podvedome hľadám spôsob, ako ujsť do samoty.

.............................

Na internete som schopná komunikovať s partiou náhodných ľudí, ktorí ma potom stretávajú v kostole so širokým úsmevom a vravia mi:

„Dobrý deň Ania, aj ja čítam váš blog.“

V tom okamihu nastane vždy, úplne vždy, trápna pauza. Muž sa na mňa stále šťastne usmieva a na niečo čaká, len ja stále nechápem na čo? Že sa mu od radosti hodím okolo krku? Že začnem sypať historky zo života svojich detí? Snažím sa teda odpovedať svetsky, no ako naschvál moja fantázia nepracuje, preto sa zmôžem len na otázky typu: Ako sa voláte? či ako dlho ste už tu? To ale nestačí. Odpovie mi stručne a ďalej sa na mňa usmieva s očakávaním. Opäť nastáva nepríjemné ticho. Pomaly sa pokúšam prekĺznuť a opúšťam svojho „priateľa“......

Asi sa vám to zdá divné no internet- to je raj pre introverta. Miesto, kde si môže vytvoriť jednu veľkú komfortnú zónu, ktorej v reálnom živote môže nájsť len v obmedzenom množstve.

Verte či nie, nám introvertom sa nežije na tomto svete ľahko.

Môžeme tvrdiť, že milujeme pláž, slnko, chodíme na diskotéky, sme na Tweeter-i no v skutočnosti sme ako malý hobit. Vo vnútri žijeme svoj sen o útulnom brlohu, hojdacom kresle a krásnej knihe.

Nastala jeseň. Deti spia a ja som si naliala voňavý čaj. Odkrojím si kúsok jablkového koláča a aktualizujem obsah svojej knižnice. Jednoducho povedané, mám svoju chvíľku :-)

Prevzaté z : http://www.matrony.ru/bolshie-otkroveniya-malenkogo-introverta/

PROSTOTA

2014-04-16T18:26:52Z

"...budeme potrebovať ešte veľa a veľa informácií, aby sme sa na to, čomu dnes hovoríme PROSTOTA, vedeli aspoň správne pozrieť, ak už nie pochopiť jej tajomstvo.

Zatiaľ je to nie ani tak vedec, ako skôr básnik, kto vytušil hĺbku prostoty, jej nesmierne zložitú väzbu na veci dosiaľ nevysloviteľné.

Bol to básnik, kto povedal, že múdrosť tohto druhu je ľuďom nadovšetko potrebná, i keď zložitosti rozumejú skôr než prostote."

MILAN RÚFUS

BIBLI(ja) a moje sirôtky

2014-04-16T18:28:54Z

Sväté Písmo ma sprevádza chodníčkami života. Čítať v ňom možno sled starozákonných a novozákonných príbehov, no okrem toho, nachádzam v ňom ešte jeden- ten môj. Samozrejme, v trošku inej forme.

Stromy a kvety sú živé Božie diela v ktorých sa odráža Božia záľuba v pestrosti a rozmanitosti tohto sveta. Raz som kdesi počula, že kvety treba nechať rásť, trhať ich je zakázané. A až uvidíme ten, ktorý sa nám zapáči, máme ho nechať tak, nech rastie pre krásu a na slávu Hospodinovu. V tomto smere asi nie som najlepším príkladom. V prevažnej väčšine sú totiž práve ony tými „drobnôstkami“ či záložkami oddeľujúcimi jednotlivé stránky mojej Biblie. Nájsť v nej možno všeličo: od krehkého vlčieho maku, cez lipový list v tvare srdca, až po krásnu voňavú, no tŕňami ozdobenú ružu. Svoje miesto si našiel aj zvonček, ktorým, ako to vyjadril Milan Rúfus, Boh v letnej tráve zvonil, či šípkový lístok chladnej a neskorej jesene. Pestrý výber. Každý sa spája s určitou etapou, s obdobím pre mňa nesmierne vzácnym a dôležitým.

Dnes doň kladiem sirôtky...

Maša Haľamová je moja obľúbená slovenská poetka. Mám rada jej „krehkú žensku lyriku“ a spôsob, akým sa dokáže dostať až na dno dievčenských duší: V jednej zo svojich básní píše:

Na biely hodváb vyšijem kyticu poľných kvetov.

V červený mak výčitku krvavú,

v lilavé sirôtky vyplačem žiaľ.

Kus slovenského neba strhnem

do oka nevädze.

So smútkom duša nevládze:

do lístkov zelených

veľké nádeje vložím.

Bielym hodvábom je mi moja kniha. Navyšívam, no zakladám. A tento herbár je mi nie len povzbudením, ale aj spomienkou či potešením..

O OBLIEKANÍ

2016-04-03T07:54:53Z

Nedávno som bola svedkom zaujímavého rozhovoru. Dievčatá, možno stredoškoláčky, si navzájom vymieňali názory pred kabínkou v obchode s oblečením. Nevenovala pozornosť až do chvíle, kým som nezačula slová jednej z nich :

"Tú ber, tá je bombová, úplne super. Tú budeš mať aj tak na vonku aj do kostola."

Bola som zvedavá na kúsok , ktorý vzbudl taký údiv. Keď som sa však zadívala bližšie, uvidela som len akýsi kus látky obtiahnutej na tele. Ani náhodou sa to nesprávalo a nevyzeralo to ako sukňa. Dievča v tom vyzeralo tak, ako kedysi nevyzerali ani, prepáčte mi za výraz, prostitútky....

Ženskosť a mužskosť sa vyvíja od počatia. Od počiatku svojho bytia sa človek pripravuje na svoje poslanie. A v tomto dieťa vedú a ovplynňujú rodičia nie len slovami, a modlitbou, ale do veľkej miery aj svojim príkladom, vnútorným i vonkajším správaním a či sa to niekomu páči alebo nie, aj VÝZOROM. Zo správania a výzoru mužov sa deti učia mužskosti, zo správania a výzou žien sa deti učia ŽENSKOSTI. Dnes sú však plné ulice matiek a otcov, ktorí podľahli "módnemu diktátu". Škoda, že samotné matky nediokážu dcéram vysvetliť a ukázať, že ženskosť to nie je zvýrazňovanie ženských tvarov. Ženskosť je predosvšetkým v jemnosti, skromnosti, cudnosti, tichosti, dobrote, pokore, láske...

Byť naozajstným kresťanom neznamená len kresťansky veriť a oslavovať Boha, ale aj kresťansky ŽIŤ. V tomto smere máme všetci veľa nedostakov. Mnohí z nás sa hrdo hlásia ku kresťanstvu. Ak pozorne čítame Sväté Písmo, vieme, že Isus Christos upozorňuje na to, že žiadostivý pohľad je to isté, čo smilstvo. Hovorí:

" Počuli ste, čo bolo povedané: Nescudzolozíš! Ja vám však hovorím: každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylíp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla"

Dnešná takzvaná móda tomuto len napomáha.

Obnažovanie a zviditeľňovanie tvarov tela obtiahnutým oblečením svedčí o vnútornej nahote človeka. Svätý Efrém Sýrsky hovorí: Ten, kto sa oblieka do parádnych šiat je nahý a chýba mu božský odev. Ten však, kto sa zakrýva bežnými odevami, stará sa o to, aby bol oblečený duchovným odevom."

Nie je pravda, že máme právo obliekať sa ako chceme, len preto, že nám to tak vyhovuje, aj keby to bolo z dôvodu veĺkého tepla. Nikto nám nedal právo zvádzať. Nerobme z chrámu a celého sveta karneval.

Obliecť sa zvodne síce možno na istú chvíľu priláka pohľady, no nie je to prejav slobody, ale OTROCTVA.

ZVODNÝ ODEV ZOTROČUJE TOHO, KTO HO MÁ OBLEČENÝ, AJ TOHO, KTO PODĽAHNE ZVÁDZANIU SKUTKOM, MYšLIENKOU, ALEBO žIADOSTIVÝM POHĽADOM.

Neslušný odev rozsieva otroctvo, neslobodu, zlo. trápi ľudí zbytočným napätím, škodlivými myšlienkami a márnymi túžbami. Odev je potrebný na zakrývanie a nie na ukazovanie. Keď odev zakrýva a zohrieva, je milý Bohu. Ke´d odkrýva, škodí, ubližuje, zraňuje, zvádza, pohoršuje..zabíja.

Návrat domov

2012-07-25T17:11:35Z

"Vstanem a pôjdem k svojmu otcovi..." (Lk, 15,18)

Náš život sa mnohokrát podobá biblickému príbehu o márnotratnom synovi. Osamelý a zatratený v cudzine sa po dlhých rokoch konečne vracia k svojmu otcovi. Aj my sme prišli o hlboký pocit bezpečia domova, keď sme stratili osobný kontakt s našim nebeským Otcom- živým Bohom. Ale On sa nám pripomína. Prebúdza v našom srdci túžbu, ktorú nemôže nikto a nič utíšiť. Palčivé rany života a trpké osobné skúsenosti sa môžu stať cestou domov- k Bohu.

Syn v biblickom podobenstve prichádza na to, že na ňho otec celú dobu čakal. Prežíva radosť z odpustenia a láskyplného otcovho objatia. To platí aj pre nás. Pán Boh nás hľadá na cestách nášho života. Vychádza nám v ústrety a berie nás do náručia, aby sme znova našli svoj domov a hlboký pocit bezpečia.