Špeciálne pre mužov

Muž pripravuje cestu Pánovi

2019-12-22T03:33:32Z

Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch.
Veď ma vo svojej pravde a uč ma, lebo ty si Boh, moja spása.
Pán je dobrý a spravodlivý: ukazuje cestu hriešnikom.
Pokorných vedie k správnemu konaniu a tichých poúča o svojich cestách.
Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu a jeho príkazy.
Pán bude dôverným priateľom tým, čo sa ho boja, a zjaví im svoju zmluvu. (Ž 25)

Misiou Jána Krstiteľa, s ktorou bolo spojených množstvo znamení už pred jeho počatím, bolo pripraviť cestu Pánovi, vzbudiť pozornosť, že príchod Mesiáša sa blíži. Ján bol presvedčivým poslom a ľudia ho brali vážne. Jeho misia bola deklarovaná anjelom Gabrielom jeho otcovi Zachariášovi: Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud. (Lk 1,15-17)

Ján bol vyvoleným, Boh konal viaceré znamenia v Jánovej rodine, aby vzbudil pozornosť u ľudí. Zážitok z veľkňazskej služba a počatie u ženy vo vysokom veku boli témy, ktoré boli, ako sa píše, dlho známe široko-ďaleko. Celý život Jána Krstiteľa bol prípravou na jeho veľkú misiu, ktorej zostal verným až do svojej smrti.

Podobne, ako Ján Krstiteľ, aj my muži sme pozvaní k ohlasovaniu Ježiša Krista. Chce to dávku zanietenia a mať ustavičný kontakt s Duchom Svätým aby sme nekonali slepo, ale šli po tých správnych chodníkoch. Prvoradé je pripraviť cestu pre Pána najskôr vo svojom vnútri, aby sme sa vedeli koncentrovať a dobre pripraviť na našu misiu: Ohlasovať Krista, Jeho dielo, otvárať ľuďom srdcia, aby ho mohli úprimne prijať do svojho života a vyznať ako Pána.

Buďme teda milujúcimi bojovníkmi s múdrosťou starcov a s kňazskou bázňou pred Pánom. Nech tieto Vianoce neostane nik, kto by nepočul o diele Ježiša Krista jazykom, ktorý pochopí. Božia láska nám mužom dáva vášeň bojovať za srdcia ľudí. Musíme viťaziť nad drakom-nepriateľom, ktorý kradne vieru a večný život. Prajem nám všetkým, aby naše činy boli konané s múdrosťou Ducha Svätého, aby sme všetko robili v ten správny čas. Zostávajme v bázni v tichu pred Pánom a meditujme tajomstvo príchodu Božieho Syna na tento svet.

Úloha na dnes
Poprosme nebeského Otca, aby nám dal dnes príležitosť hovoriť iným o Ježišovi Kristovi - našom Pánovi a hľadajme príležitosť, ako to dosiahnúť. Nech Vianone nie sú iba o romantickej tradícii.

Muž sa spolieha na Božie bicepsy

2019-12-21T03:03:24Z

Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ Mária zostala pri Alžbete asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. (Lk 1, 46-56)

Počas celého adventu môžeme čítať medzi riadkami o tom, ako sú Božie spôsoby protichodné s myslením sveta. Ono totiž našepkáva, že ak chceme niečo dosiahnúť, musíme mať kontakty alebo peniaze v obáločkách. Úplatky a intrigy sú takmer výlučnou metódou tých, ktorí sa cítia byť preferovanejšími. Objektívnosť a kvalita akejkoľvek myšlienky či projektu pri schvaľovaní je ničím v porovnaní s “členstvom v klube”. Niekedy nám z toho môže byť, jemne povedané, mäkko, keď počúvame o rozhodovaní v štýle “ten je náš, toho podporme”. O čo viac nám môže byť smutnejšie, keď takéto myslenie náchadzame aj tam, kde by sme čakali opak.

Náš Boh je Bohom spravodlivosti, ktorý dáva schudobnieť, ale aj zbohatnúť, ponižuje aj vyvyšuje (1Sam 2). Celé evanjelium je dobrou správou pre chudobných, pre tých, ktorí sa nespoliehajú na silu peňazí a správnych kontaktov. Ježiš Kristus nám svojim štýlom naznačuje, že Božia cesta je úplne odlišná od ľudského myslenia. Ježiš sa nenarodil v prepychu do vplyvnej rodiny, ktorá má kontatky, s ktorými si všetko vybavia. Skôr naopak. Môžeme si všimnúť, že pri obetovní v chráme, jeho rodičia prinášajú najskromnejšiu obetu, musia sa skrývať a utekať pred prenasledovaním. Napriek tomu, Boh sa tejto jednoduchej rodinky zastáva a ukazuje svoje bicepsy (silu ramena) a zahanbuje tých, ktorí by si nárokovali na vyššie pozície. Boh povyšuje pokorných a dáva milosť tým, ktorí sa naňho spoliehajú. Ako môžeme v evanjeliu čítať ďalej, pred malým dieťaťom sa prichádzajú skloniť mudrci (králi) z východu (Mt 2).

Keď chceme byť mužmi s Kristovým myslením, musíme začať predovšetkým u seba. Zmeňme svoj štýl myslenia. Namiesto spoliehania sa na vlastné možnosti, spoliehajme sa na nášho mocného Boha. Potrebujeme vybaviť niečo náročnejšie? Tak namiesto hľadania kontaktov, volajme na nebeského Otca a pokorne ho prosme, aby On otvoril brány sŕdc. Spoliehajme sa na Boha. Ak sú niektorí z nás v pozícii, kde schvaľujú návrhy, nech sa pýtajú pri jednotlivých požiadavkách na Božiu vôľu a nie iba na to, či je “náš".

Mať múdrosť a pokoru mudrcov z východu, ktorí sa prišli pokloniť dieťaťu v neurodzených podmienkach je výzvou pre každého muža. Chce to zrelosť a lásku k pravde, aby sme neprehliadli to naozaj podstatné.

Úloha na dnes
Popros nebeského Otca, aby ti odhalil miesta v mysli, kde máš ešte svetské myslenie. Popros ho o dar pokory a požiadaj Ducha Svätého, aby ti zmenil zmýšľanie, aby prvotnou akciou pred náročným krokom bola tvoja modlitba a spoľahnutie sa na Boha.

Kroky viery

2019-12-20T03:41:31Z

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ (Lk 1, 39-45)

Dnešné evanjelium hovorí o dvoch ženách a liturgické čítania poukazujú taktiež na “ženské pokolenie”. Nedá sa hovoriť o mužskej identite či spriritualite bez súvislosti so ženami. Sú súčasťou našich životov, bez nich by sme tu my muži neboli a musíme mať na ne Boží pohľad. Zaslúžia si lásku, rešpekt, obdiv, citlivý prístup a prejavy úcty. Boh vložil do žien niečo, čo my muži nemáme a musíme si priznať, že ich potrebujeme. Nemôžeme to ignorovať. Áno, chce to dávky pokory, zvlásť pre šovinistickejšie povahy, ale ako si môžeme všimnúť, aj evanjelista Matúš spomína v Ježišovom rodokmeni ženy, dokonca aj tie, s ktorými to nebolo všetko OK a Ježišovi sa taktiež veľmi hodila pomoc od žien.

Od Márie a Alžbety sa môžeme učiť ich zhmotnenej viere. Sme blahoslavení, ak sme uverili, že sa nám splní, to čo povedal Pán. Celým mužským adventom sme prechádzali rôznymi témami s dôrazom na premenu oblastí a aby sme načúvali Božiemu hlasu. Avšak nemôžeme zostávať iba pri počúvaní Božieho hlasu. Potrebujeme vykročiť, spraviť krok viery. Boh dal nám mužom nádherný dar - hormón testosterón, ktorý nás stimuluje vložiť sa do riskantných situácií s chuťou ísť do boja. Využime naše prirodzené vlastnosti a vykročme do oblastí, do ktorých nás pozval Pán. Nebuďme iba poslucháčmi, ale uskutočňovateľmi Božieho Slova (Jak 1,22). Výjsť dopredu, riskovať a spraviť kroky viery by malo byť pre nás mužov jednoduchšie a zo psycho-biologického hľadiska prirodzenejšie ako pre ženy.

Krokmi viery potvrdzujeme to, že berieme Boha vážne. Je to ako investícia, pri ktorej sa niečoho zriekame, podstupujeme riziko, lebo veríme, že plán výjde a prinesie nám úspech. Všetci poznáme výrok “za nič nestojí, čo nič nestojí”. Ako by sme mohli myslieť niečo vážne, ak neprinášame žiadnu obetu, ktorá sa v danom momente očakáva? Krok viery znamená spraviť konkrétnu akciu bez toho, aby sme vedeli, čo mám pod nohami. Vykročíme, pretože počujeme Boží hlas a to je našou garanciou, podobne, ako Mária, ktorá dôverovala anjelovi, keď jej hovoril o Alžbete. V tých časoch neexistovali telefóny a emaily, aby si tú message Mária overila. Jednoducho vykročila, ponáhľala sa a našla potvrdenie.

Úloha na dnes
Poprosme Ducha Svätého, aby nám pripomenul, čo nám už povedal, že máme spraviť a ak je to náročné (zväčša nás Božie volania presahujú) poprosme ho o silu. Následne danú akciu vykonajme :)

Plniť Božiu vôľu

2019-12-19T08:10:43Z

Bratia, keď Kristus prichádza na svet, hovorí: „Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. Nepáčili sa ti zápalné obety ani obety za hriech. Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam – vo zvitku knihy je napísané o mne –, aby som plnil tvoju vôľu, Bože.“ Najprv hovorí: „Obety ani dary, ani obety zápalné, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili“ – a ony sa prinášajú podľa zákona. Potom povedal: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu.“ Ruší prvé, aby ustanovil druhé. V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy. (Mich 5, 1-4a)

Častokrát mávame pocit, že plnenie Božej vôle je čímsi ťažkým a moment pred rozhodnutím, kedy zvažujeme áno alebo nie sa nám zdá ako zelená míľa. Ježiš povedal, že jeho pokrmom je plniť Otcovu vôľu a nezdá sa mi, že by Ježiš plnil vôľu Otca len počas jeho cieľovej rovinke na zemi.

Plnenie Božej vôle si môžeme doslova užívať alebo vnímať ako neznesiteľné bremeno padajúc pod ním na zem ako pod ťarchou príkazov a zákazov. Pokiaľ sme naplnení Duchom Svätým, On sám v nás vyvoláva identitu synov, kedy spontánne voláme Abba (tatko) (Rim 8, 15) a Boží zákon nám vpisuje do sŕdc (Jer 31,33). Inak povedané, pokiaľ nemáme v sebe Ducha Svätého, kresťanské princípy sa pre nás stávajú neskutočnou záťažou a akákoľvek požiadavka od Boha v nás evokuje pocit, že sa znovu len musíme niečoho zriekať a že Boh nás oberá o radosť.

Ak sme naplnení Duchom Svätým, ak s ním máme vzťah, On spôsobuje to, že sami vyhľadávame príležitosti, kedy by sme mohli plniť Božiu vôľu, šíriť Božie kráľovstvo a prináša nám to úprimnú radosť.

Prvýkrát som počul otázku “Si syn alebo otrok” niekedy na jeseň 2004 na prednáške Mária Tomášika. Táto otázka môže byť pre nás stále živá a môže byť barometrom toho, ako veľmi sa nám chce plniť Božiu vôľu a zveľaďovať Božie kráľovstvo. Syn sa stará s radosťou o majetok svojho Otca, zveľaďuje ho a keď treba zamakať, vie prečo to robí. Otrok pracuje, lebo musí, nie preto, že by to robil sám od seba. Otrok nemá osobný záujem na šírení kráľovho impéria.

Ak úprimne dovolíme Duchu Svätému, aby nás naplnil a očakávame ho, Duch Svätý prichádza, mení našu identitu otroka na syna, prichádza radosť, vášeň do života a máme túžbu plniť Božiu vôľu.

Úloha na dnes
Poprosme Ducha Svätého, aby nás naplnil a aby nám dal poznať svoju vôľu pre náš život. Som si istý, že On odpovie a bude nás viesť.

Premáhanie seba

2019-12-18T06:23:31Z

S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. ( Mt 1, 18-24)

Sv. Jozef, ženích Panny Márie to vôbec nemal jednoduché. Píše sa o ňom, že to bol muž spravodlivý a teda mal dobrú povesť. Od Jozefa sa určite očakávalo, že bude mať počestnú manželku. Lenže akonáhle sa Mária vracia od Alžbety, jej príbuznej, ukazuje sa, že čaká dieťa. Jozef bol teda v spoločnosti kompromitovaný. Veru, neviem, či môže byť pre budúceho ženícha väčši dôvod pre rozchod ako toto. Zákon kázal neverné ženy ukameňovať alebo ich prepustiť. Jozef má dobré srdce, nie je nemilosrdný a tak chce prepustenie Márie zinscenovať diskrétne. V tomto momente dostáva Božie inštrukcie a karty sa ešte viac zamiešajú. Jozef nepodľahol tlaku spoločnosti, ale zostáva poslušný Bohu, ktorý si tohto spravodlivého muža použll na ochranu Márie a malého Ježiša.

Od sv. Jozefa nemáme vo Svätom Písme zachytené jediné jeho slovo. Väčšinou o ňom čítame, že Boh povedal, Jozef poslúchol a urobil. Aká pokora a vytrvalosť! Sv. Jozef nás mužov inšpiruje k veľkému sebazapreniu. Je to muž, ktorý zomrel svojim predstavám a dobrému menu. Mohol sa cítiť byť diskreditovaným a opovrhnutý priateľmi. Páči sa mi scéna, výraz Jozefa a ľudí z filmu The Nativity Story (Príbeh narodenia), keď sa Mária vracia od Alžbety. Ak by Jozefova identita stála na mienke ľudí, jeho svet by sa rozsypal. Jozef premohol samého seba a koná podľa inštrukcií Pánovho anjela. Jeho postoj jasne vyjadrujú jeho činy namiesto slov. Sv. Jozef nám môže ísť za príklad poslušnosti, vytrvalosti a otvorenosti na Boží hlas.

Na príbehu Jozefa a Márie si môžeme všimnúť ešte jeden detail. Napriek tomu, že sa k Panne Márii modlíme ako k Panne najmúdrejšej, najčistejšej a považujeme ju za najsvätejšiu, teda bez dedičného hriechu počatú, Boh dáva inštrukcie ohľadom ďalších životných krokov Jozefovi. Boh uznáva muža ako hlavu rodiny aj vtedy, ak má manželka akoby väčšie obdarovania. Ale ako sme sa už zamýšľali skôr, autorita muža vychádza z jeho poslušnosti Bohu.

Úloha na dnes
Popros nebeského Otca, aby ťa upevňoval vo svojich kresťanských postojoch aj napriek výsmechu spoločnosti, kolegov, spolužiakov a neboj sa svoje postoje vyjdrovať skutkami. Tvoje slová a hlásanie Krista budú tak naberať na váhe.

Otcovia a synovia

2019-12-17T11:21:40Z

Jakub zavolal svojich synov a povedal im: „Zhromaždite sa a oznámim vám, čo vás čaká v ďalekej budúcnosti: Zhromaždite sa a počúvajte, Jakubovi synovia, počujte Izraela, svojho otca! Júda, teba budú chváliť tvoji bratia, tvoja ruka bude na šiji tvojich nepriateľov, tebe sa budú klaňať synovia tvojho otca. Mladým levom si Júda, od koristi vstávaš, syn môj; líha si a odpočíva ako lev a ako levica: kto sa ho odváži vyrušiť? Nebude odňaté žezlo od Júdu ani vladárska berla od jeho nôh, kým nepríde ten, komu patrí, ktorého budú poslúchať národy.“ (Gn 49, 1-2. 8-10)

Synovia a otcovia. Tak kľúčová a zároveň ľahko zraniteľná oblasť mužského srdca. Táto téma sa hlboko dotýka každého z nás. Niektorí ju bezpečne uzamkli, ukryli kdesi v podzemí, ale keď sú k sebe k úprimní, z ich sŕdc sa vyplavujú emócie prištiac takmer nekotrolovateľným prúdom.

Otcova priazeň je to, po čom túži každý muž. Identia muža, jeho zdravé sebavedomie, poznanie samého seba úplne závisia na výchove a vzore otca. Otec je ten, ktorý dáva, prináša a podnecuje život. Hýbe vecami a podnet vychádza od neho samotného. Ako čítame aj v dnešnom liturgickom čítaní, otec je ten, ktorý vyslovuje slová požehnania. Božie slovo hovorí, že požehnanie otcovo je oporou pre domy synov. (Sir 3, 11) Štastní sú synovia, ktorých otec je muž poznajúci Boží charakter a jeho princípy uplatňuje vo svojom živote. Otcova láska je pre synov azda tou najdôležitejšou esenciou v ich výchove.

Nie všetci mali alebo majú možnosť mať správneho otca, ktorý by v nich potvrdzoval ich mužnosť. Namiesto toho chlapci, či mladí muži, zakúšajú od svojho otca rany pod pás:

nevšímavosť, ktorá hovorí: Nestojíš mi za to, aby som sa ti ani pár minút venoval
ponižovanie a kritika: Z teba nikdy nič dobré nebude (je to akoby kliatba, ktoríá visí nad mužom pocelý život a ktorá sa často napĺňa)
neprítomnosť otca: chlapci nepoznajú mužnú silu, s ktorou by sa mohli identifikovať

Stretávam sa s množstvom mladých mužov, ktorí si nie su istí otcovej lásky či priazne. Verím, že ich otcovia ich milujú, len to nevedia prejaviť. Nevedia dať to, čo im samotným nebolo dané.

Nepriateľ útočí práve na vzať otec-syn, aby ochromil potenciál Božích mužov, aby synovia nezažili boží charakter u svojich otcov, aby sa rúcali pojmy autority a poslušnosti a aby muži nepoznali lásku Boha Otca. Aké prefíkané! Mám pocit, že dnešná spoločnosť trpí práve absenciou tohto unikátneho vzťahu.

Našťastie, je tu nádej pre všetkých, ktorí nezažili otcovskú lásku. Nebeský Otec je ten, ktorý môže a chce doplniť všetok nedostatok lásky, ktorý chýbal pri výchove. Stačí dovoliť nebeskému Otcovi, aby konal v našich srdciach. Čím viac mu dovolíme, tým viac budú naše srdcia uzdravené a naša identita muža upevnená. Viac o Božej láske pre mužov je v zamyslení Neha a statočnosť.

Úloha na dnes
Ak citíš, že ti tvoj otec neprejavil dostatok lásky, uznania alebo jednoducho nebol prítomný v tvojom živote, vyslov (verbálne tak, aby to počuli tvoje uši) slová odpustenia napríklad takto: Drahý Bože, ďakujem ti za môjho otca, že ho miluješ a že mi dal život. Odpúšťam mu v mene Ježiš Kristus, že mi neprejavil dostatok lásky, že mi nedal zažiť mužské potvrdenie, že mám kvôli tomu pocity stáleho zlyhania (…doplň tmavé stránky a vyslov to pred Pánom) Prosím nebeský Otec, naplň ma svojou láskou a uzdrav môj vzťah k Otcovi.

Ak máš odvahu, do čoho ťa pozývam, obíjmi svojho otca a povedz mu, že ho máš rád. Je to veľmi uzdravujúce. (Mám z toho nezabudnuteľnú osobnú skúsenosť)

Mužove pochybnosti

2019-12-16T07:14:27Z

Ján si zavolal dvoch zo svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ Keď muži k nemu prišli, povedali: „Poslal nás k tebe Ján Krstiteľ a pýta sa: ‚Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?‘“ Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. A tak im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“ (Lk 7, 19-23)

Pochybnosti budú prichádzať zrejme stále. Za každým rozhodnutím, na každej ceste. Je to hlavne nepriateľ, ktorý nás chce zmiasť, znechutiť a zastaviť na našej mužskej ceste ku Kristovi. Nie je jednoduché ísť proti prúdu a predsa toto je náš štýl. Nechceme ísť s davom, lebo Boh nás spravil unikátnych a vpísal túto vlastnosť do každého z nás. Nepriateľ chce uniformitu, preto je na naše pokusy byť sám sebou tvdro alergický. A tak začína taktiku pochybností a obviňovania ostatnými. Snaží sa získavať čo najväčšie pole našej mysle, aby nás mohol kontrolovať svojimi klamstvami. Spomeňme si, ako to bolo v raji, zlý začal práve pochybnosťami...

V dnešnom liturgickom čítani sa dozvedáme, že pochybnostiam čelil aj Ján Krstiteľ, ktorému to nedalo a poslal svojich dvoch učeníkov k Ježišovi, aby sa ho to opýtali priamo. Ján Krstiteľ mi je sympatický svojou priamosťou. Vedel, že všetko zasvätil ohlasovaniu príchodu mesiáša a cítili, že jeho život visí na vlásku, preto sa chcel uistiť. Mal pochybnosti, či to celé stálo za to. Je fajn, že ide priamo za Ježišom, ktorý sa mu nevysmieva ani nekritizuje. Ježiš mu ukazuje ovocie mesiášskej služby, ktoré ešte nebolo nikdy v takej miere v Izraeli a dáva odpoveď istejšiu, uspokovejšiu, ako čakal. Je dobré, že sa Ján neutápa vo svojich pochybnostiach, ale smeruje na Krista, ktorý potvrdzuje význam jeho misie.

Podobne, ako Ján Krstiteľ, aj my mávame trochu iné predstavy o Božom konaní a nemali by sme byť “pohoršení”. Možno máme aj vlastné predstavy o mužskej ceste, ktoré, ako sa často zdá, sú trochu odlišné od toho, čo pre nás pripravil nebeský Otec, ale nefrlime na to. Ježiš má svojské spôsoby, nedá sa zaškatuľkovať. Je unikátny a koná unikátne v každom z nás. Preto je dôležité načúvať Jeho hlasu a pýtať sa na Jeho vôľu pre náš život. Ježiš "šije na mieru" cestu mužnosti pre každého z nás. Ak by sme kopírovali niekoho, nebudeme sa cítiť vo "svojej koži”. Ježiš nás pozýva do osobného vzťahu s ním a každý vzťah je unikátny, prebieha v ňov vlastná diskusia a padajú vlastné otázky. …A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší :)

Úloha na dnes
Zamysli sa dnes nad tým, čo je tvojím mužským ideálom a vyslov to v modlitbe nahlas pred Ježišom. Povedz mu o svojich pochybnostiach. Častokrát stačí, že sa pochybnosti vyslovia v modlitbe nahlas a okamžite strácajú svoju silu. Bude to veľmi oslobodzujúce. Potom sa opýtaj Pána na Jeho predstavu o tvojej ceste.

Jazyk a sľuby muža

2019-12-15T06:44:08Z

V ten deň sa už nebudeš hanbiť za svoje mnohé výčiny, ktorými si sa prehrešilo proti mne, lebo vtedy z teba odstránim nadutých chvastúňov, a už sa nebudeš vyvyšovať na mojom svätom vrchu. Ponechám v tvojom strede ľud pokorný a chudobný.‘ Zvyšky Izraela budú dôverovať v Pánovo meno; už nebudú páchať neprávosť a nebudú hovoriť lož, v ich ústach sa už podvodný jazyk nenájde. Nik ich nevystraší, keď sa budú pásť a odpočívať.“ (Sof 3, 11-13)

O používaní jazyka sa mnoho píše v Božom Slove. Čítame o ňom aj v dnešnej liturgii. Prostredníctvom proroka Sofoniáša Boh varuje pred chvastavým jazykom, vyhraňuje lož a klamstvo. Dnes čítame taktiež ako Ježiš smeruje podobenstvo veľkňazom a predstaveným o dvoch bratoch, kde druhý sľubuje pomoc otcovi, ale zostáva iba pri rečiach.

Keď sa pochválime, alebo kritizujeme iných, cítime sa lepší, hodnejší. Chceme si získať obdiv a rešpekt a postupne budujeme svoje ego ako “babylonskú vežu”. Toto nie je cesta kresťanského muža a myslím, že chválenkárov majú všetci plné zuby.

Druhou stránkou je plytvanie našimim slovami a sľubmi. Ako muži, musíme sa trénovať v striedmosti používania jazyka. Radi dávame dobre znejúce sľuby, hovoríme o veciach, ktoré sa dobre počúvajú a zrazu keď príde na lámanie chleba zisťujeme, že sme prepískli svoje možnosti. To je ten lepší prípad. Horší je ten, ak by sme zámerne klamali.

Ak dávame svoje slovo, o ktorom jasne vieme, že ho nemôžeme splniť, je na mieste pýtať sa seba saných, prečo tak konáme. Je to kvôli strachu, imidžu alebo sme dotlačení? Pravda oslobodzuje. Buďme k sebe úprimní a sľubujme iba toľko, čo zvládneme a budeme mať ešte popri tom trochu rezervy, z ktorých môžeme vytiahnúť pri neočakávaných komplikáciách.

Na pracovnom stretnutí v KE ma oslovila veta muža, ktorý si získal svojou životnou cestou môj rešpekt: Niektorí hovoria všetko čo vedia a iní vedia o čom hovoria. Nemusíme hovoriť všetko a okamžite, dajme čas tichu a premýšľaniu. Naše slová budú naberať potom váhu a ostatní sa budú môcť na nás spoľahnúť.

Úloha na dnes
Ak budeš musieť dnes niečo slúbiť, premysli si, či to budeš môcť zvládnuť.
Popros nebeského Otca o múdrosť v používaní svojho jazyka.

Ak ťa toto zamyslenie oslovilo, daj ho prezdieľať, možno to niekomu pomôže. Zároveň, ak by si sa chcel s niečím podeliť, využi možnosť komentárov.

Mužova pokora a múdrosť

2019-12-14T08:28:14Z

Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch.
Veď ma vo svojej pravde a uč ma, lebo ty si Boh, moja spása.
Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.
Pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve veď si, Pane, dobrotivý.
Pán je dobrý a spravodlivý: ukazuje cestu hriešnikom. Pokorných vedie k správnemu konaniu a tichých poúča o svojich cestách. (Ž 25, 4-5b. 6+7bc. 8-9)

Pokora. Pre mnohých strašiakom, či slabosťou. Pre iných životný štýl. Pravdou je, že dnes sa veľmi nenosí a vyvoláva skôr negatívne pocity a úsmevné reakcie. Možno práve preto, že sa nám pojem pokory akosi deformoval. Pokora nevyjadruje sebaponižovanie, sebazhadzovanie alebo niečo, čo by malo podnecovať k pocitom menejcennosti, či viesť k depresiám.

Pravá, biblická pokora, hovorí o znížením sa pred Bohom a uznaním toho, že on je väčší. O tom hovorí aj jedno z prvých označení človeka v biblii “Adam”, kde “adamáh” znamená “hlina”. Máme teda pamätať na to, že Boh je náš stvoriteľ a On vie lepšie, čo je pre nás dobré. S týmto môžeme mať ako muži často problém. Radi berieme veci do svojich rúk a máme radi nad nimi kontrolu. Nepotrebujeme, aby nám do toho niekto hovoril.

Božie Slovo más učí, že ak sme pokorní, získavame Božiu múdrosť a naše konanie bude správne. Naše rozhodnutia budú múdre a uvážené. Pravdou je, že ak sa znížime pred naším Stvoriteľom, On nás povýši a to, čo nezvládame svojimi silami, On zoberie do svojich rúk a my budeme vidieť zázraky. Pokora v Božom kráľovste prináša samé superlatívy: naša pokorná modlitba bude vypočutá, pokornému dáva Boh viťazstvo a svoju priazeň, pokorní a tichí budú dedičmi zeme… Bez pokory nie je možné vojsť do nebeského kráľovsta. Ako Boží mužovia jednoducho musíme potrebovať Boha a byť na ňom závislí. Ináč to nepôjde.

Ak sme pokorní, dokážeme sa pozrieť pravde do očí, lepšie spoznáme seba samých. Je dobré vidieť seba samého v pravde takého, aký som. Bez nálepiek, bez falošného imidžu, bez pochvál či kritiky ostatných. Je dobré poznať seba samého ako adama. Spoznáme svoju silu ale aj slabosti. Ak muž nedospeje k pokore, môže to viesť ku katastrófe jeho života a života ľudí v jeho okolí. Je dôležité poznať pravdu o sebe, lebo tá oslobodzuje.

Úloha na dnes
Pokorne sa pred naším Bohom a poprosme ho, aby nám ukázal pravdu o nás. Pravdy sa nebojme, tá nás oslobodí.

Bol by som veľmi rád, ak by ste do komentárov doplnili aj svoje postrehy o pokore. Môže to povzbudiť iných mužov.

Mužove starosti a vďačnosť

2019-12-13T18:07:03Z

Bratia, ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko. O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. (Flp 4, 4-7)

Pavlové slová sú pre nás aktuálne takmer aj po 2000 rokoch. Dnes, kedy nás reklamy každého druhu kŕmia žiadostivosťou po rôznych veciach, je možno ešte náročnejšie žiť striedmý život. Po zízaní na reklamy chceme krajšie, imidžovejšie bývanie, auto, oblečenie, možno štýlovejší smartfón a zrazu to, čo máme a kedysi bolo atraktívnym, sa stáva len čímsi šedým, priemerným. Ako správni muži, chceme naše rodiny čo najlepšie zabezpečiť a tak sa zháňame po materiálnych veciach. A ak už niečo dosiahneme, chceme viac. S tým prichádzajú následné starosti, myseľ je zaplnená kadečím a naša radosť sa vytráca.

Apoštol Pavol nám prikazuje, aby sme sa radovali. Vravíme si, “Tebe sa ľahko hovorí Pavol, keby si tak žil v dnešnej dobe...”. Chcel by som pripomenúť, že tieto riadky písal Pavol vo väzení v okovách, kde sedel kvôli ohlasovaniu Krista.

Ako si teda uchovať radosť a pokoj? Kľúčom je VĎAČNOSŤ.
Ak budeme ďakovať Otcovi za to, čo máme, nielenže si budeme pripomínať, čo sme z jeho dobroty dostali, ale začneme si uvedomovať hodnotu toho, čo všetko už máme. Následne aj prídeme na to, že všetky tie materiálne túžby, ktoré sme si nazhŕňali do našich sŕdc sú zväčša zbytočnosťou. Pavol nás povzbudzuje, aby sme všetky žiadosti prednášali Bohu. Verím, že Boh odpovedá a keď nám odpovie, že to a to dostaneš alebo to a to nepotrebuješ, v našich mysliach sa usadí pokoj a nebude viac rozrušovaná bezodnou žiadostivosťou, ktorá pochádza od zlého.

Úloha na dnes
Skús Bohu dnes ďakovať za všetko čo máš, za každú osobu a vec v tvojom živote. Potom porozmýšľaj na tým, čo by si chcel a pýtaj sa Otca, čo je jeho vôľa. Následne mu odovzdaj tie skutočné potreby.

Muž a jeho Učiteľ

2019-12-11T07:35:40Z

Dnešné liturgické čítanie: Toto hovorí Pán, tvoj vykupiteľ, Svätý Izraela: Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa učí, čo ti osoží, a vedie ťa po ceste, ktorou máš ísť. Keby si si bol všímal moje príkazy, tvoj pokoj by bol ako rieka a tvoja spravodlivosť ako morské vlny; ako piesku by bolo tvojich potomkov a ratolestí tvojho lona ako zrniek piesku. Nezaniklo by, ani by nebolo vyhladené jeho meno spred mojej tváre. (Iz 48, 17-19)

V každom príbehu o ceste muža sa stretávame zväčša s tajomnou postavou jeho učiteľa. Mladý muž pri svojom majstrovi získava potrebné zručnosti, učí sa jeho štýlu, pričom stále ide o celistvý rozvoj jeho osobnosti. Napriek tomu, že mladý muž sa chce iba naučiť nejaké remeslo, bojové umenie alebo sa aj priučiť praktickým taktikám, stále dochádza k duchovnej formácii, osobnému zreniu a usmerneniu motívov mladého muža. Bez usmernenia sily a motívov, by boli nadobudnuté zručnosti mladého muža možno nebezpečné a mohli by byť zneužité. Psychoanalytici tieto postavy učiteľov zväčša označujú ako archetyp mudrca. Tento vzorec môžeme sledovať asi v každom príbehu o premene muža. Princ má svojho učiteľa, gróf Monte Christo sa vo väzení stretáva s múdrym mužom, ktorý ho roky formuje a učí, v bojových filmoch vystupuje zakaždým nejaký starší “majster”, Frodo z pána prsteňov má Gandalfa….

Každý kresťanský muž má svojho učiteľa na dosah - svojho Boha. On nás úči a vedie po správnych cestách. Nejde tu len o starozákonné prikázania, ktoré, keby sme ich dobre poznali a držali sa ich, mali by sme v živote skutočný pokoj a veľa požehnania. Ako kresťania môžeme počítať s Duchom Svätým. Možno to už môže pre mnohých znieť ako otrepané poučky alebo ošumelé frázy, ale jeho prítomnosť a konanie v našich životoch môžu byť reálnejšie ako fakty, ktorým čelíme každý deň. Náš Učiteľ, okrem toho, že nás vychováva, dáva nám šikovnosť a učí nás nášmu reálnemu remeslu, má ešte moc ovplyvňovať veci okolo nás. Boh môže a máme osobnú skúsenosť, že mení veci, na ktoré nemáme vplyv, aby nám pomohol a vysekal z ťažkých situácií. Nik nie je väčší ako náš Boh a neexistuje lepšia cesta pre náš život a konktretný deň, ako ho naplánoval Otec.

Božie Slovo hovorí: Nech je zvelebený Pán, môj ochranca, čo učí moje ruky zápasiť a moje prsty bojovať.(Ž 144:1). Dám ti múdrosť a poučím ťa o ceste, ktorou máš kráčať; poradím ti a budem ťa mať stále na očiach. (Ž 32:8)
Okrem toho, že nás Boh chcem učiť celoživotným princípom a dlhotrvajúcej pravde, chce nás učiť aj praktickým veciam každý deň, papríklad zefektívňuje našu prácu, dáva nám know-how pre našu profesiu.

Úloha na dnes
Ak si pracujúci: Popros nebeského Otca, aby ti pomohol s konkrétnou úlohou v práci a ak rozmýšľaš nad nejakým riešením, opýtaj sa Ho, ako to má byť. (Povzbudzujem ťa, ako programátor mám na výber stále množstvo ciest na dosiahnutie funkčnosti aplikácie. Ak sa zvolí tá správna metóda, môže to ušetriť veľa času. NIkdy som neľutoval riešenie, ktoré mi “napadlo” okamžite po modlitbe :) )

Ak si študent: Popros Ducha Svätého, aby ti ukázal priority, ktoré sa máš učiť v tomto zápočtovom období a popros ho, aby ťa viedol v učení, aby ti dal koncentráciu, miesto na učenie a dobrú pamäť. Som si istý, že tvoju modlitbu Pán vypočuje

Nebeský Otče, ty si môj majster, spolieham sa na teba.

Ak ťa toto zamyslenie oslovilo a myslíš, že by to mohlo povzbudiť nejakého priateľa, daj to zdieľať na sociálnych sieťach.

Premena trstiny na skalu

2019-12-11T07:34:00Z

Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa drží za ruku a hovorí ti: „Neboj sa, ja ti pomôžem! Nebojže sa, červíček Jakub, hŕstka Izraela, ja sám ti pomôžem,“ hovorí Pán a tvoj vykupiteľ Svätý Izraela. Urobím z teba mláťačku, novú a ostrú, s mnohými zubami. Rozmlátiš a rozdrvíš vrchy, pahorky na plevy obrátiš. (Iz 41, 13-15)

Náš nebeský Otec má záľubu v premenách, lebo je Bohom života. Izraelovi, ktorý bol ako národ drobnučký, sľubuje že z neho urobí obávaného bojovníka. Peter, ktorý bol Šimon (Trstina), dostal nové meno Kéfas (Skala) a s novým menom prijal aj novú úlohu.

Božou túžbou je, aby sme rástli v zrelosti, aby sme sa upevňovali v Pánovi a v sile jeho moci (Ef 6, 10), aby sme sa z trstnín stávali pevnými mužmi, ktorých áno je áno a nie je nie (Jak 5,12). Apoštol Pavol keď píše o službe kresťanov, spomína že máme pracovať na sebe, kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku, aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia. (Ef 4,13-14)

Boh Otec nás túži premieňať a vytvárať z nás pevných mužov, podobne, ako bol Ján Krstiteľ. Ježiš o ňom povedal „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka! (Mt 11, 7-9) Ján Krstiteľ bol skutočný tvrďas, ktorý nám môže byť inšpiráciou na našej mužskej ceste k Pánovi.

Buďme pripravení na to, že Boh chce na nás ešte pracovať a premieňať. Je jedno, či máš 16 alebo máš na kolenách vnukov. Boh nás chce premieňať v každom veku a ako nás učí Božie Slovo, každé Jeho volanie má v sebe dávku adrenalínu. Dôležité je byť pokorným, dovoliť Otcovi osloviť ma “červíčkom” a držať sa za jeho ruku, ako malý synček drží veľkú Otcovú dlaň.

Úloha na dnes:
Pokor sa pred Bohom, polož jednu svoju dlaň do druhejs predstavou, že Boh otcovsky jemne drží tvoju ruku vo svojej dlani. Povedz mu, že sa na neho spoliehaš a že mu dôveruješ. Nebeský Otec ťa chce viesť k hlbšej zrelosti muža.

Príjemné bremená

2019-12-09T08:07:41Z

Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ Mt 11, 28-30

Dnes sa už stáva takmer normou, že pri otázke “Ako sa máš” dostávame konštantné odpovede typu “mám toho strašne veľa” alebo “nestíham”. Je otázne či sú to výhovorky, alebo tých požiadaviek na nás je naozaj tak veľa. Božia vôľa asi nie je, aby chodili so zohnutým chrbátom a vyplazeným jazykom. Niečo bude zrejme zle. Ježiš chce, aby sme si na seba zobrali jarmo od neho a budeme zažívať pohodu. Problém je, že my, alebo niekto iný nakladá na nás bremená, ktoré nie sú Božie. …a som si istý, že toto je nová taktika nepriateľa: udržiavať nás v neustálom zhone, len aby sme nemali čas na Boha a rodinu.
Jedným z klamstiev zlého je, že naša hodnota závisí od mienky iných. Potom nevieme povedať nie, alebo rázne áno. Snažíme sa vyhovieť všetkým ľuďom, úlohy sa nakladajú a my prirodzene nestíhame. Chlapi, príjmajme svoju hodnotu iba od nebeského Otca a berme jarmo, ktoré je od neho. Ježiš nám sľubuje odpočinok, po ktorom tak túžime a z jeho jarma budeme mať radosť.

Úloha na dnes:
Poprosme nebeského Otca, aby nám ukázal, ktoré bremená nie sú podľa jebo vôle. Ak je možné, odstrihnime ich. Ak prídu ďalšie požiadavky, pýtajme sa Ducha Svätého, či je to cesta, na ktorú nás vedie On.

Pasivita muža

2019-12-08T06:50:53Z

Keď Adam jedol zo stromu, zavolal ho Pán, Boh, a povedal mu: „Kde si?“ On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, naľakal som sa, pretože som nahý, a skryl som sa.“ Opýtal sa ho: „Kto ťa upozornil, že si nahý, ak si nejedol zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?“ Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal za spoločníčku, dala mi zo stromu a jedol som.“ (Gn 3, 9-12)

Tretia kapitola knihy Genezis, o hriechu a páde prarodičov je azda najboľavejším miestom v biblii. V týchto pár riadkoch sa ukazuje naša úbohosť a prejavy z aj bežného rodinného života.

Adam, ktorý mal dôverný vzťah s Bohom, ku ktorému Boh priamo hovoril a ktorému Boh dal aj autoritu, sa stavia do pozície obete a vyhovára sa na ženu. Adam bol ticho pri dialógu ženy s pokušiteľom, bol pasívny pri tom, ako sa rozhodla podísť ku stromu, nechránil ich pripomenutím Božieho slova, ale z chuti si taktiež odhryzol zo zakázaného ovocia.

Adam mlčal, nepoužil svoju autoritu a bol pasívny. Keď prichádza na lámanie chleba, muž je nevďačný a zhadzuje vinu na svoju ženu. Ach, ako častá boľavá situácia z našich rodín...

Bolí ma srdce, keď vidím zlomených mužov, ktorí sa nechali taktiež oklamať nepriateľom, prepadli pasivite a sebaľútosti. Uverili nevyslovenému klamstvu, že žena je ich nepriateľom, pretože je aktívna. To muža tiahne ešte do väčšej uzatvorenosti a svoje života-dávanie bezpečne zamyká kdesi hlboko. Je nesprávne, ak ženy musia niesť bremeno mužskej zodpovednosti a s námahou riešiť situácie, kde by si muž s oveľa menším nasadením hravo poradil.

Vidíme, že nepriateľ nemusí byť kreatívny a používa stále tie isté klamstvá, ktoré fungovali aj v raji. Potom stojí muž proti žene a žena proti mužovi.

Náš Boh je však Bohom nádeje a veríme, že Ježiš Kristus prelomil kliatbu, vykúpil nás z pod otroctiev klamstva a my môžeme prehlasovať Pravdu nad našimi životmi.

Úloha na dnes
Chlapi, poprosme nebeského Otca, aby nám pripomínal, kým sme a autoritu, ktorú nám dal v Kristovi, keď príde pokušenie. Vymeňme pasivitu za aktívne postoje a nezhadzujme svoje zodpovednosti na manželky. Poprosme Otca, aby sme boli pokorní, dokázali priznať si vlastnú chybu a robiť pokánie.

Kreatívni bojovníci

2019-12-07T07:55:16Z

Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša. Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“ (Lk 5,18-20)

Ak by sme hovorili o vzorných bojovníkoch (hebr. gibbor) v Novom zákone, určite by sme nemali vynechať mužov zo stati dnešného liturgického čítania. O tom, že máme byť Božími bojovníkmi, sme už počuli a čítali mnohokrát, no niekedy mám pocit, že sa stiera rozdiel medzi svetským bojovníkom a tým Božím.

Podstatou pojmu gibbor je sila, nadradenosť alebo moc s dôrazom na vyniknutie. Označenie „gibbor“ v sebe nesie významy ako napr. „mať prevahu“, „byť silnejší“, „byť popredný, dôležitý, vynikajúci“. Tento pojem sa používa pre označenie víťazov bitiek, hrdinov, alebo tých, „ktorí preukázali veľkú statočnosť“.

Bojovník, podľa dnešného obrazu sveta, je ten, ktorý úzkoprso bojuje za svoje ciele, bojuje iba pre seba idúc dopredu a pri dosahovaní svojích cieľov širokými lakťami zráža slabších, pričom si vyberá cestu menšieho odporu. Jeho motiváciou je sebectvo. Ide mu hlavne o vlastný zisk alebo ego.

Biblický gibbor sa nerozumel v negatívnom zmysle, pretože gibbor neoznačovalo muža, ktorý by bojoval pre vlastné dobro. Nebol to muž, ktorý drancoval, zabíjal a vraždil, ale znamenalo to, že muž bojoval pre dobro spoločnosti, bol to muž, ktorý vkladal svoju silu a odvahu do služby Bohu a spoločenstvu. Cítil sa povolaný chrániť rodinu a svoj národ pred nepriateľskými votrelcami. Neutekal pred prekážkami, ani sa nevzdával, keď mal čeliť neúspechu. Gibbor mal pri svojom konaní cieľ, víziu, ktorá ho motivovala podstúpiť veľkú námahu a bolesť. Jeho primárnou silou mu nebola jeho vlastná šikovnosť a skúsenosti z bojov, ale Božia pomoc. (porov. PABLE, M.,W.: Duša muža. 2002)

Stále ma fascinuje príbeh o mužoch z dnešného evanjelia. Mohli by sme ich označiť za bojovníkov - gibborov. Dokázali “bojovať” v prospech slabšieho, nevzdávali sa hneď pri prvej prekážke, ale boli kreatívni pri hľadaní nových, nekonvenčných riešeniach. Ich motiváciou bola láska a viera v Krista.

Úloha na dnes:
Poprosme nebeského Otca, aby nám ukázal výzvu, kde si budeme musieť "vyhrnúť rukávy" a pomôcť blížnemu. Ak nás niečo štve, nefňukajme pri pive, ale skúsme podniknúť niečo konkrétne. Ak je našou motiváciou láska, budeme určite kreatívni.

Sláva muža

2019-12-06T20:30:13Z

Jeruzalem, odlož rúcho svojho smútku a súženia a obleč si ozdobu slávy, ktorú ti Boh dáva naveky. Zaodej sa plášťom Božej spravodlivosti a polož si na hlavu korunu slávy Večného. Boh ukáže tvoj lesk všetkému, čo je pod nebom. (Bar 5,1-3)

Prorok Baruch hovorí o sláve, ktorú Boh dáva Jeruzalemu a tom, že sa touto vydanou slávou rád popýši. Pavol v liste Korinťanom hovorí, že muž nesie slávu Boha a slávou muža je jeho žena.

Tak ako sa každý otec sa túži pýšiť svojimi synmi, tak aj náš nebeský Otec, sa túži zdieľať so svojou slávou a pýšiť sa svojimi adoptovanými synmi. Je to pocta a zároveň záväzok. Myslím, že toto by malo ovplyvňovať našu identitu. Mať vedomie, že naším Otcom je Stvoriteľ vesmíru. Zároveň je to nekonečná výzva odzrkadľovať jeho slávu a majestát v bohabojnosti.

Pavol taktiež ale ženatým mužom zdôrazňuje, že slávou muža je jeho žena. To je už viditeľná vizitka a každý z nás si môže klásť otázku, či moja manželka prekvitá vnútornou krásou a vyžaruje z nej radosť, alebo je to skôr smútok, či súženie bijúce z jej pohľadu. Odpoveď sa zrejme dlho nehľadá a každý tú svoju situáciu pozná.

Úloha:
Poprosme Nebeského Otca, aby sme vedeli prijať identitu jeho synov a slávu, ktorú nám dáva. Ak máš manželku, sprav jej radosť konkrétnym prejavom lásky, aby vedela, že je pre teba princezná. (Nikdy nezaškodí objatie, kvety, ľúbostný odkaz na papieriku, slovné
vyznanie lásky... :) )

Muž: neha a statočnosť

2019-12-04T08:32:55Z

Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?
O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu *
a obdivoval jeho chrám. Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.
Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána. (Ž 27,1. 4. 13-14)

Tieto slová dokážu veľmi pohýnať mužským srdcom. V žalme 27 sa spomína statočnosť, ochrana, boj, vyslobodenie, víťazstvo. Úžasné veci zo sveta mužov. No je tu taktiež spomenutá neha a túžba zostávať v Božej prítomnosti. Neha a Božia láska v mužovi z nášho prostredia môžu pripadať ako niečo zženstilé, ale pravdou je, že aj muž to nevyhnutne potrebuje.

Pred rokmi ma oslovilo svedetvo Peťa Streža na stretku slovenskej komunity v Londýne. Hovoril o tom, ako prežívanie Božej lásky v ňom, ako mužovi, vyvoláva vášeň. Čím viac Božej lásky zažíva, o to viac je v jeho živote vášeň a nadšenie pre robenie vecí. Peťo, vďaka za svedectvo :) Petrová skúsenosť sa mi viackrát osvedčila a takto to zažívajú mnohí Boží mužovia.

Potrebujeme zažívať Božiu nehu, Otcovu lásku. V jeho láske nachádzame bezpečie, náš tajný úkryt, v ktorom čerpáme silu, a z ktorého vystupujeme do svojich životných výziev a Bojov. Richard Rohr v jednej publikácii píše, že v živote muža musia byť dve cesty. Tou prvou je cesta učeníka Jána, ktorá je plná nehy, Ježišovej lásky, citlivosti, akoby nalepením sa na jeho hruď. Druhou cestou je cesta Jána krstiteľa. Je to cesta zápasov, tvrdého životného štýlu, zvopretie sa a neochvejná bojovnosť.

Preto, aby sme boli statočnými bojovníkmi, potrebujeme najskôr zažiť lásku, nehu a prežiť to, že sme milovanými synmi. Čím viac nehy budeme okusovať z Otcovej prítomnosti, o to silnejšia bude naša vášeň a vytrvalosť v našich bojoch. Tento Boží princíp popisujú aj psychológovia: Čím viac lásky a uznania zažívame v rannom detstve od svojich rodičov, o to viac je silnejšie naše sebavedomie.

Úloha na dnes
Popros v modlitbe nebeského Otca, že potrebuješ citeľne zažiť jeho lásku, aby si zažil jeho prítomnosť novým spôsobom a to na úrovni emócií (srdca). Som si si istý, že vypočuje svojho syna, pretože Ježiš nám to sľúbil:
Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia! (Lk 11, 11-13)

Mužova poslušnosť Bohu

2019-12-03T19:00:29Z

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale.
A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko.“ (Mt 7,21-27)

Ježiš vyzdvihuje poslušnoť Bohu až do takej miery, že je kritériom pre získanie večného života. Kristus nás učí, že poslušnosť Bohu je kvalitným stavebným kameňom pre dom nášho života.

Pre nás mužov je poslušnosť tvrdým orieškom. My predsa dobre vieme, ako veci majú fungovať, máme aj svoje dobré logické úsudky a nepotrbujeme, aby nám do vecí niekto "kecal". Určite nemáme radi, ak nám niekto iným má diktovať život.

Načo je tá poslušnosť dobrá?
Vďaka poslušnosti môžeme mať kvalitný život, požehnanie prítomného Boha (tzn. bude sa ti dariť), pokoj, večnú spásu a duchovnú autoritu. Čím viac sme poslušní Pánovi, tým viac duchovnej moci nám dáva. Je to priama úmera. Viac o tejto téme je v článku "Duchovná autorita muža".

Preto, aby sme vedeli, čomu máme byť poslušní, musíme v prvom rade poznať Božie slovo, musí sa stať naším každodenných chlebom. Nedá sa byť poslušným princípom, o ktorých nemáme ani páru, alebo počuli sme o tom len sprostredkovane. Byť poslušným Slovu znamená uvádzať do praxe biblické princípy a nerobiť v nich kompromisy. Okrem toho, máme byť poslušný hlasu Duchu Svätému a autoritám vo sférach, kde im Boh dal zodpovednosť. Či už ide o Cirkev alebo štát. A to je už trochu náročnejšie. Otázka poslušnosti VS "non serviam" je stále búrlivo diskutovanou témou.

Mužnosť sa azda najviac prejavuje vo vytrvalosti srdca. Trénujme sa vo vytrvalosti poslušnosti Bohu, aby, keď prídu búrky a strhne sa víchrica, dokázali sme pevne stáť a naše rodiny, ktorým robíme zázemie a prístrešie boli v suchu a bezpečí.

Materiálne zabezpečenie

2019-12-02T07:51:28Z

Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.“ Učeníci mu povedali: „Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?“ Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem a zopár rybiek.“ Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín. (Mt 15,32-37)

Bežnou úlohou muža v rodine je jej finančné zabezpečenie. Bývanie, strava, ošatenie... všetko niečo stojí a niekedy môžeme prežívať veľký tlak. Finančné potreby sa pretavia do dlhšie stráveného času v práci, po ktorej nám zostáva energia tak na počúvanie blahodárneho ticha. Avšak po návrate domov, rodinka má očakávania. Doma čakajú na ocka, ktorý chce vypočuť manželku, naháňať sa s deťmi a práca mala byť len predohrou. Samozrejme, túžime tráviť kvalitný čas s rodinou, tešíme sa na to, ale tej energie je podvečer už menej. Chlapi, určite dôverne poznáte tieto situácie :)

Dnešný liturgický žalm nás povzbudzuje: Pán je môj pastier, nič mi nechýba, ...Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje.(Ž23) Áno, náš nebeský Otec je ten, na ktorého sa môžeme spoľahnúť v každej situácii. On sa chce postarať aj o tvoje financie. On dobre rozumie všetkým potrebám rodiny a rozumie aj tomu, že si potrebuješ aj oddýchnuť. Jeho plán pre teba nie je, aby si sa uštval k smrti a tvoja domácnosť sa určite nemá podobať na bojové pole.

Dnešné evanjelium nás povzbudzuje ku vzdávaniu vďaky aj za to málo, čo máme. Ježiš týmto ďakovným spôsobom nasýtil zástupy z niekoľkých málo chlebov a rýb. Nasledujme Jeho spôsoby. Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes aj naveky (Heb 13,8), dôverujme mu, že má moc urobiť to isté aj dnes v tvojej rodine.

Možno si hovoríš, Martin, keby si poznal moju mizernú situáciu, nepísalo by sa ti tak ľahko. Ž 23 nás ale ubezpečuje: I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Zoberme prosím Božie Slovo reálne vážne. Nech je reálnejšie ako tvoj úrok na hypotéke.

Pripomínajme si, že Ježiš nám zjavil milujúceho Otca, ktorý sa chce postarať o svoje deti, aby im nič nechýbalo. On je ten, ktorý myslí na tvoje potreby a chce sa postarať. (Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť).

Úloha na dnes:

Strážme si jazyk, aby sme sa nesťažovali a nefrflali. Ani na plat, ani na blbú situáciu v práci a ani na to, akí sme unavení po práci.

Začnime ďakovať Bohu za každý maličký detail, za každé dobro, ktoré máme. Za to, že si dnes nespal vonku, milujúcu manželku, za deti, ktoré sa tešia na svojho ocka, za dar práce, za svoju hodinovku...

Na MojaKomunita je stránka Cesta vďačnosti, kde môžeš nájsť inšpiráciu, za čo všetko sa dá Bohu ďakovať.

Ak ťa toto zamyslenie oslovilo, prezdieľaj ho na sociálnych sieťach. Možno pomôže nejakému kamarátovi.

Obraz: Giovanni Lanfranco: Rozmnoženie chlebov a rýb, r.1620-1625

Súd patrí Pánovi

2019-12-01T06:54:24Z

On vyslobodí bedára, čo volá k nemu, i chudobného, ktorému nik nepomáha. Zmiluje sa nad chudobným a bedárom, zachráni život úbožiakom. (Ž 72,12 - Žalm z dnešného lit. čítania)

Už sa stalo zabehnutým zvykom, že to lepšie stále dostanú tí mocnejší a bohatí. A ide nás z toho rozrthúť. Človek by pred týmto mohol rezignovať v akomkoľvek snažení o vyššie ciele, lenže my vieme, že našim zástancom je Pán.
Ježiš, výhonok z kmeňa Jesseho prináša právo a spravodlivosť aj pre bezmocných a chudobných. On je ten, kto má finálne slovo a v tom je aj nádej evanjelia, že spravodlivosti sa učiní zadosť.

My muži, radi berieme spravodlivosť do svojich rúk a kridvu chceme okamžite odplatiť. Niekedy sú tie naše pomstychtivé plány naozaj kreatívne. Vo svojich predstavách plánujeme každý detail odplaty a sem-tam niečo aj z tých predstáv výjde.
Toto však žiaľ nie je cesta, ktorou nás vedie Kristus. Ježiš má inú predstavu o súdení a odplate. My máme odpúšťať, modliť sa za nepriateľov a zvyšok máme prenechať Bohu. Písmo nás povzbudzuje, že On je našou spravodlivosťou a že On nás vyslobodí, keď budeme k nemu volať.

Pokúsme sa dnešný deň nesúdiť a to ani v myšlienkách. Odovzdajme človeka, ktorý nás "žerie" Pánovi a žehnajme mu. Myslím, že prinajmenšom sa budeme cítíť slobodnejší.

Ilustračný obrázok: Ježiš ako sudca, mozaika na strope národnej bazilike nepoškvrneného počatia, Washington DC