Dávid Lech

Mami, a kde je Ježiš?!

2015-10-07T11:52:52Z

Levoča. Mariánska púť a otázka: „Mami, a kde je Ježiš?“ – videl som zvedavé žiariace oči malého dievčatka v centre mesta. Nad touto otázkou som sa pousmial a kráčal ďalej, no započul som aj odpoveď zdanlivo zaneprázdnenej mamičky: „Ježiško je v kostole.“

Čo? To fakt? Túto situáciu mám stále živo pred očami. A vidím v nej akýsi odraz žitia nášho kresťanstva a našej viery, ktorá je často tak plytká. Nečudujme sa, že naše vzťahy a životy sa rúcajú, keď nášho priateľa, dokonalú Lásku, zatvárame do kostola.

Svätý Pavol píše vo svojom liste Rimanom dôležité posolstvo. Nič nás nemôže odlúčiť od Kristovej lásky (Rim 8,35-39). Či už ide o súženie, úzkosť, prenasledovanie, hlad... Dokonca ani smrť a ani život či duchovné mocnosti nás nemôžu odlúčiť od „Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ A nedokážu to ani múry kostola!

V tomto krátkom zamyslení by som chcel apelovať predovšetkým na dôležitosť otvorenia sa Bohu, ktorý je tu v každom okamihu nášho života pre nás. On prišiel, aby sme mali život a mali sme ho v hojnosti. On je tu pre nás vždy a za každých okolností. Neexistuje miesto, ktoré by nemohlo byť presýtené Božou láskou k nám. Ježiš nás chce premieňať. On uteká naproti – k nám ako márnotratným synom s otvorenou náručou bez ohľadu na to, koľko Jeho majetku sme prehajdákali, koľkokrát sme sa mu otočili chrbtom a koľkokrát sme padli. Za každých okolností a na každom mieste si nás chce privinúť, objať nás, dať nám na ruku prsteň ako znak kráľovskej hodnosti a vystrojiť hostinu, pretože našiel svoje stratené dieťa. Stačí sa len v pokore vrátiť k Otcovi...

Náš Pán vždy oslavuje, keď nájde svoje stratené dieťa. Dieťa, ktoré má kráľovskú hodnosť, ktoré má prinášať Božie kráľovstvo do svojej školy, zamestnania, rodiny a vôbec všade tam, kde sa pohybuje. Pretože my ako Božie deti máme byť veľvyslancami Kristovej lásky. Máme byť synmi a dcérami Boha, ktorí budú v mene Ježiš meniť svoje okolie, „meniť hru,“ pretože budú prinášať nebo na zem, tak ako sa to modlíme azda každodenne – „ako v nebi tak i na zemi.“

Prosím, nezatvárajme Ježiša do kostolov. Neobmedzujme Všemohúcnosť nášho Pána. Nechajme sa viesť po Jeho ceste, načúvajme Jeho hlasu, konajme Jeho vôľu v našich životoch a už nikdy nebudeme žízniť. Lebo Pán má pre nás živú vodu, ktorá sa stane prameňom prúdiacim do večného života! (Jn 4,14). Pýtajme si túto vodu ako Samaritánka v meste Sychar pri Jakubovej studni: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať.“ Proste a dostanete... Prosme si od nášho Pána viac! Neuspokojme sa s ďalšou „čiarkou“ za účasť na omši či inej kresťanskej akcii, ale kráčajme životom v Jeho prítomnosti, nech náš život je jednou veľkou modlitbou na slávu nášho Otca.

Nech sa náš kresťanský život nekončí požehnaním na konci omše, ale aby sme výzvu „iďte v mene Božom“ prijali za svoju a aby práve táto veta bola cieľom nášho života. Prinášať Krista všade tam, kde je tma, pretože MY SME DEŤMI SVETLA! Ty si dieťa svetla! Tam kde je svetlo, predsa odchádza tma, ak žiješ vieru, si priamo napojený na zdroj svetla, ktorým je Ježiš Kristus, v Tvojom živote potom nemôže byť tma, pretože tma nemá miesto v našom živote, v živote Božích detí!

Ježiš bude všade tam, kde mu dovolíme vstúpiť. Ak ho v našom živote zavrieme do kostola a do niekoľkominútovej modlitby počas dňa, ostane tam, no ak otvoríme brány nášho srdca dokorán, naše životy sa budú meniť nadprirodzeným spôsobom. Stačí zmeniť postoj srdca a svoje zmýšľanie – nerobme veci pre Neho, ale robme veci s Ním. Otvárajme sa vnuknutiam Božieho Ducha, ktorý chce cez nás konať rovnaké, ba dokonca väčšie skutky, aké konal Ježiš na zemi. (Jn 14,12) Veď nám poslal Tešiteľa, Ducha Svätého, s ktorým nič nie je nemožné – nič nie je nemožné, tým, ktorí veria. Nech sa Ti teda stane tak ako si uveril/a, brat môj/sestra moja!

Žehnám všetkým tým, ktorí si prečítali tento blog!

Si hrdin(k)a!

2014-05-18T23:40:34Z

A možno sa máš dobre, ale aj Ty máš pocit, že tomuto uponáhľanému svetu niečo chýba? Nemýliš sa, svet potrebuje zmenu, potrebuje hrdinu, ktorý sa o to postará. Ale nieee, nenavštívia nás Transformeri, nepríde ani Superman a musím Ťa sklamať, ale aj Batman je len komiksová postavička.

Asi sa pýtaš, čo to tu vlastne kecám, no len nedávno som sa dostal do celkom bežnej situácie, z ktorej ale napokon vyplynulo krásne poučenie, zvlášť pre mňa. Uvedomil som si ako veľmi nás obklopuje Božia prozreteľnosť, ako Pán túži po tom, aby mohol skrze nás – Teba, mňa, Tvojho suseda, kamaráta či kolegu – cez všetkých nás konať. Prišiel som na to, že napriek všetkým mojím nedostatkom, pokleskom, pádom a chybám, ktorých sa dennodenne dopúšťam, ma Boh naďalej nielenže obklopuje svojou nekonečnou Milosťou a Láskou, On má pre mňa, rovnako ako pre Teba, pripravené omnoho viac.

„O koľko viac?“ Na to odpoveď nepoznám, no viem jedno. Len nedávno sme slávili Veľkú noc, keď Ježiš za nás položil svoje životy, On vystúpil na drevo kríža aj keď mal moc zmeniť to. Pozastavme sa nad tým trochu a uvedomme si, čo pre nás vlastne Ježiš Kristus spravil a aplikujme to do nášho života. Stále nič? Skúsme sa teda vžiť do kože samotného Otca, či by pre nás nebola smrť Syna tou najväčšou tragédiou? On ale napriek tomu dopustil Jeho smrť, len pre to, aby si Ty mohol žiť. Nie je to tak trochu šialené? Myslím, že je, no Jemu skutočne tak záležalo na Tvojom živote, že sa prizeral na to ako klince po úderoch kladiva pretínajú Ježišove ruky a vzápätí aj kríž. On takmer na úplnom konci svojej svetskej púte volá „Eli, Eli, lama sabachthani?!“ Aj túto „výčitku“ Otec „prepočul“ a nechal svojho Syna dokonať dielo. Ako v ôsmej kapitole v Liste Rimanom opisuje apoštol Pavol: „Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?“

My máme k dispozícii „všetko“. Ježiš vo svojej rozlúčkovej reči v štrnástej kapitole Jánovho Evanjelia hovorí toto: „Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“ Čo tým chcem všetkým povedať... Ako som v úvode spomínal, mal som možnosť vidieť na vlastnej koži, ako Boh koná prostredníctvom nás.

On o nás má záujem a pokiaľ tápeš, pokiaľ si myslíš, že na to nemáš, že Ty jednoducho nie si „na také veci“, keď si myslíš, že práve Ty nie si toho hoden, lebo si taký a taký a máš za sebou to a to. Keď sa cítiš nepotrebný, príliš mladý/starý, slabý, keď máš pocit, že Tvoj život nemá zmysel. Mýliš sa. Mojžiš koktal, Dávid bol podceňovaný a bol sukničkárom, Jonáš sa snažil skryť pred Bohom, Tomáš pochyboval, Peter zapieral, Judáš zradil a Lazar... Lazar bol dokonca mŕtvy. Je to len zlomok ľudí, ktorých tu môžem menovať a ktorí napriek svojim chybám zažili skutočný dotyk Boha, ktorí kráčali životom ruka v ruke s Kristom. Myslíš si, že Ty si niečo menej?

Sled udalostí v Jánovom Evanjeliu pokračuje, v dvadsiatej kapitole opisuje Ján príchod zmŕtvychvstalého Krista, ktorý prichádza za učeníkmi. Tí sa skrývali za zatvorenými dverami pred Židmi. Apoštoli boli zavretí a strachovali sa. Prichádza ale Ježiš a prináša pokoj do ich života. Cítili sa obmedzení, ale On svojím príchodom cez zatvorené dvere dokazuje, že pre Neho neplatia žiadne limity. On vnáša pokoj do našich životov, odstraňuje strach, stres, obavy. Že to nepociťujeme? Musíme sa mu len chcieť (resp. viac) otvoriť.

Boh Ťa chce. Strašne po Tebe túži. A je mu jedno, v akej situácii sa teraz nachádzaš, čo zažívaš, čo máš za sebou. Nezáleží na tom či Ježiša začínaš spoznávať alebo už niekoľko rokov kráčaš po Jeho chodníkoch a nechávaš sa viesť Jeho Duchom. On Ťa má bezvýhradne rád bez ohľadu na „level“ Tvojej viery - toto je pravda o nás, my sme Bohom milovaní, každý z nás – aj Ty! A preto neexistujú žiadne dvere, žiadne limity, cez ktoré by si nedokázal prejsť.

Mám obrovskú radosť, keď niekde vidím to, ako Boh koná a mení osudy ľudí, rodín, miest, obcí, štátov, národov atď. prostredníctvom ľudí, ktorí konajú a menia prostredie a ktorí žijú s obrovskou túžbou slúžiť, slúžiť svojmu Kráľovi. Naposledy som mal možnosť to vidieť v sobotu. Zúčastnil som sa Worship Festivalu v Liptovskom Hrádku. Nebol to ale čas (iba) o chválach, o tom, že si nás Boh „popestoval“ v náručí, že sme sa s ním zblížili a prežili sme fajn čas. Worship Festival bol o motivácii vykročiť vpred, dostať Boha z karantény nášho srdca, dostať ho von z našej intimity, dostať ho von z haly, do ulíc, presne na tie miesta, kde žijeme, vykričať z plných síl to, že patríme Bohu a sme ochotní mu otvoriť svoje srdce, nechať spočinúť Jeho Ducha v nás a nechať sa unášať Duchom Svätým, pustiť ho do všetkých sfér nášho života, možno priamo tam, kde nás najviac „tlačí topánka“. Ja som v Liptovskom Hrádku videl ľudí, ktorí v jednote, bez zbytočného hľadania rozdielov, „v tom“ spolu lietali. Držali spolu, boli si vzájomne nápomocní a bolo to vidieť, Božia prítomnosť, ale nielen prítomnosť, no predovšetkým Božia radosť z toho všetkého sa dala v Hrádku krájať. O tom by to malo byť.

Preto som svojmu blogu či zamysleniu dal taký názov, aký som dal. V Liptovskom Hrádku sa dejú skutočne veľké Božie veci a ľudia, ktorí sa tam schádzajú a pričiňujú sa o to všetko, sú hrdinami.

A ja verím tomu, že minimálne rovnako dobré to môže byť aj v našich životoch, že každý z nás môže byť akýmsi hrdinom. Hrdinom, ktorý možno nezmení celý svet, no môže zmeniť svet niekoľkých ľudí, môže ovplyvniť svoju rodinu, svoju farnosť, svoje mesto.

A verím aj tomu, že Pán chce s nami spolupracovať, Boh chce konať presne cez Teba, cez všetkých. Otvorme Mu svoje srdcia, sprístupnime sa Mu. Skúsme sa Mu odovzdať pri najbližšej možnej príležitosti a nechajme sa viesť Jeho Duchom. Lebo Pán chce konať aj v Tvojom živote a chce prostredníctvom Teba meniť osudy ľudí, meniť prostredie v ktorom žiješ.

Chcel by som Vás všetkých do toho pozvať. Dajme sa k dispozícii, skúsme sa v modlitbe odovzdať Bohu, žime s takou vervou, túžbou po Ňom. Máme obrovský potenciál, nebuďme ako zrno zasiate na okraj cesty, ako zrno v skale či v tŕní, prinášajme stonásobnú úrodu a počúvajme Pánov hlas, lebo „Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“

Mám víziu, že to môže byť lepšie. V Tvojej rodine, škole, práci, v Tvojich vzťahoch, v Tvojom meste, regióne, v našom štáte, v našom národe. Ty môžeš byť tým, ktorý ovplyvní dianie, pretože Ty si Boží Syn a všade tam, kam prídeš, tam sa zmení okolie, tam sa zmení vzduch, atmosféra a bude sa všetkým lepšie „dýchať“, pretože Ty môžeš vnášať kus Božieho Kráľovstva do vzťahov, do všetkých oblastí nášho života. S Bohom to dokážeš! A je len na Tebe či budeš budovať Božie Kráľovstvo už tu na Zemi alebo nie, nelimituje Ťa nič. Vek, vzdelanie, práca, minulosť. Toto všetko padá, Ty máš možnosť vykročiť do tohto sveta s Kristom a v autorite Božieho dieťaťa prinášať zmenu v tomto svete.

Chcem vidieť ako sa mení naše prostredie, chcem vidieť ako chromí chodia, hluchí počujú, slepí vidia. Ja chcem vyjsť von a vidieť ako sa mení náš štát, naše Slovensko, chcem vidieť ako sa na meno Ježiš zohne každé koleno v nebi, na zemi a v podsvetí. Mám túžbu kráčať týmto svetom s Pánom a plniť Jeho vôľu, Boh nás k tomu pozýva, On prichádza k Tvojmu srdcu, ktoré má často neprístupné, zavreté dvere, On ale aj tak prichádza... Vykročíš s Ním von alebo ostaneš sedieť? Nebodaj budeš neveriacky krútiť hlavou ako Tomáš? Nenechaj sa ovplyvniť svojou mysľou, miera toho, čo s Bohom dokážeme je často priamo úmerná tomu, čomu veríme. Ja Bohu verím, že môže zmeniť môj život a že môžem byť prostriedkom cez ktorý bude konať. Čo Ty?

Úcta - brána do neba

2013-05-28T08:05:35Z

V našich životoch častokrát práve úcta chýba. Úcta k rodičom, úcta k nadriadeným, úcta k našim blízkym, úcta k samotnému Bohu či úcta k sebe samému. Je to len pár z množstva „kategórií“ úcty. Mám pocit, že práve úcta chýba v našich životoch, chýba našej spoločnosti. A to je kameň úrazu. Bez vzájomnej úcty to jednoducho nejde.

Je veľmi dôležité sa nad sebou zamyslieť a v pravde si zodpovedať otázku či nechýba v mojom živote úcta. Myslím, že sa nenájde človek, ktorý by si na túto otázku neodpovedal kladne... Ľudom chýba úcta k samotnému životu, veď stačí si uvedomiť, koľko potratov sa denne vo svete vykoná. Je to alarmujúce číslo a zároveň veľký výkričník, že niečo v našich životoch nie je v poriadku a niečo nám chýba. Nie je to náhodou práve úcta?

Naše vzťahy sú mnohokrát rozbité, bez nádeje na nápravu. Chce to len štipku úcty a hneď by vzťahy medzi ľuďmi nadobudli svetlejšie kontúry. Pre naše životy je veľmi dôležité naučiť sa ctiť si ostatných ľudí. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že každý človek na svete, tu nie je len tak. Vyvolil si ho Boh, zoslal ho na svet a príde mi priam absurdné, aby sme si nedokázali uctiť druhého človeka – veď tým vlastne znehodnocujeme Božie dielo!

Ako ideálny príklad nám môže byť podsúvaný Dávid. V kapitole 24 v Prvej knihe Samuelovej sa môžeme dočítať o krásnom skutku Dávida, ktorým si uctil Šaula, svojho nepriateľa. Šaul znenávidel Dávida a začal ho prenasledovať, Dávid sa zo strachu o svoj život pred Šaulom ukrýval a ukryl sa v jaskyni, kde Šaul vošiel. Dávid mal svojho protivníka takpovediac v hrsti a naplnilo sa aj prisľúbenie: „Vydám ti do ruky tvojho nepriateľa, naložíš s ním, ako sa ti bude páčiť!“ Dávid však odťal len kúsok zo Šaulovho plášťa a povedal svojim ľuďom: „Nech to Pán vzdiali odo mňa! Neurobím to svojmu pánovi, Pánovmu pomazanému! Nevztiahnem naň svoju ruku, lebo je to pomazaný Pána.“ (1Sam24, 7).

Rovnakú možnosť mal Dávid aj neskôr, keď stál nad spiacim Šaulom. Dávid však rozkázal svojmu sluhovi: „Nezabíjaj ho! Veď ktože by smel beztrestne siahnuť rukou na Pánovho pomazaného?“... „Ako žije Pán, buď ho porazí Pán, alebo dôjde jeho deň a zomrie, alebo pôjde do vojny a zahynie. Nech Pán odvráti odo mňa, aby som ja siahol rukou na Pánovho pomazaného!“ (1Sam26, 9-11).

Dávid preukázal obrovskú úctu k nášmu Pánovi a k jeho dielu – človeku. Môže nám ísť obrovským vzorom. Bolo mu ľúto zatratiť jeho protivníka, ktorý mu strpčoval život a pred ktorým sa musel kryť.

Ja nám všetkým prajem, nech dokážeme do nášho každodenného života aplikovať úctu, ako Božie dcéry a synovia ju priniesť presne tam, kde je jej nedostatok. S úctou sa nikto nenarodí, úctu sa musíme naučiť. A to je presne to, čo od nás Boh žiada, On chce, aby sme sa učili novým veciam. Veciam, ktoré by slúžili na oslavu Jeho mena. Pevne verím, že Vám toto moje zamyslenie niečo dalo, no predovšetkým, že od procesora vstanete plne rozhodnutí napodobňovať Dávidove veľkodušné skutky a vniesť do svojich životov úctu.

Nepremrhajme dar akým je pôstne obdobie!

2013-02-15T13:10:53Z

Pôst je výnimočným obdobím pre mňa, pre Teba, pre každého jedného z nás povedať STOP! a spomaliť tempo svojho života. Vymaniť sa z každodenného stereotypu, zbaviť sa všetkých starostí, ktoré nás tak ťažia a usilovať sa dôstojne sa pripraviť na veľkonočné sviatky, veď v nich predsa oslavujeme našu spásu!
Som presvedčený o tom, že pôstne obdobie môže byť pre nás obrovskou Božou milosťou. Je len na nás, nakoľko dovolíme nášmu Pánovi vstúpiť do nášho života. Nakoľko dokážeme zlomiť všetky bariéry, ktoré nám prekážajú v duchovnom raste. Možno tou bariérou je malovernosť, možno prežívame obdobie agónie, keď náš duchovný život stagnuje, možno to je strach z mienky okolia, veď čo by si potom o mne ľudia pomysleli... Nech je to čokoľvek, strasme to zo seba, osloboďme sa od všetkých predsudkov či pochybností práve počas týchto 40 dní, ktoré pomaly, ale isto začnú ubiehať.

Vyzývam Vás teda k tomu, aby ste pôst neprežili len tak ležérne. Snažte sa pripraviť si srdcia na slávenie Veľkej noci. Pôstne obdobie je ideálne na to, aby sme Bohu dali najavo, že nám nie je ľahostajný. Spravme niečo pre náš vzťah s naším Pánom!
Utiahnime sa do úzadia, v tichosti a s pokorou rozjímajme nad svojím životom. Zamýšľajme sa nad sebou, spravme niečo naviac pre vzťah s Bohom. Áno, je to ťažké, ani Kristus to však nemal ľahké, keď ho pribíjali na kríž.
Nadišiel ten čas, keď by sme si mali vstúpiť do svedomia a opýtať sa sami seba čo je vlastne v mojom živote prioritou, aké sú moje hodnoty, čo je zmyslom môjho života. Siahnime po Svätom Písme či dobrých knihách. Je dôležité si uvedomiť svoju maličkosť. Príležitostí na zmenu je mnoho. Každý deň si prečítať pár strán z Biblie, začítať sa do zmysluplných kníh, ktoré by nám pomohli rozhodnúť sa, ktorým smerom sa vydať, zasvätiť svoj čas Bohu, navštíviť Boží chrám počas týždňa a takto by som mohol pokračovať ďalej. Skúsme sa niečoho zriecť, niečo obetovať, tak ako sa obetoval samotný Kristus na kríži. Tráviť menej času za počítačom, televízorom, možno sa zriecť počúvania hudby – že to nevydržíte? Skúste každú chvíľu počas ktorej by ste mali pustenú hudbu venovať Bohu na čo najosobnejší rozhovor s ním. Najdôležitejšie je však začať konať v mene Božom, prijímať Božiu vôľu takú aká je. Upevňujme/budujme svoj vzťah s Ježišom Kristom. Na to tu je pôst. Každý si ide svojou cestou, občas však príde okamih, keď sa naša cesta rozdvojuje. Slobodne si môžeme vybrať, akým smerom sa bude náš život uberať ďalej.

Ja nám teda všetkým prajem, aby sme všetci „odbočili“ správne. Nech sú pre nás nasledujúce dni príležitosťou na to, aby sme si uvedomili, čo robíme zle a zmenili od základov svoj vzťah k Bohu, začali žiť ozajstnú, živú vieru. Aby sme mohli bez akýchkoľvek pochybností povedať o sebe, že sme kresťania, nie len vo chvíľach, keď nám to vyhovuje. Je dôležité sa však stíšiť, stiahnuť sa, aby sme boli schopní počúvať, čo nám chce Boh prostredníctvom každodenných situácií naznačiť či povedať a preto nezatvrdzujte si dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov hlas. Začnime hneď od tohto okamihu, pretože vo svojom živote nemôžeme ovplyvniť len dva dni a to včerajšok a zajtrajšok...

Nezabúdaj, že je tu niekto, s kým môžeš byť skutočne slobodný... Jesus hominum salvator!

Ako prežívam Advent?

2012-12-08T17:15:18Z

Už od septembra sme mali možnosť pocítiť to, že sa blížia Vianoce. Po reklamách „Škola volá“ sa v našich televíznych prijímačoch čoraz častejšie objavovali reklamy týkajúce sa skvelých vianočných ponúk od mobilných operátorov či rôznych iných obchodných reťazcov. Tak sme mohli pociťovať už množstvo týždňov pred očakávaným Štedrým večerom čoraz približujúci sa príchod Vianoc.

Týždne ubiehali a tak sme sa dočkali. Zajtra budeme sláviť už druhú Adventnú nedeľu. 24. december sa nezadržateľne blíži. Advent tu však nie je len tak pre nič za nič. Je to obdobie, keď by sme sa mali stiahnuť do úzadia, stíšiť sa a postarať sa o to, aby sme duchovne rástli a boli sme patrične pripravení na vianočné sviatky.

Nastal čas posunúť sa vpred a svoj život pozdvihnúť na vyšší stupienok. Advent nám dáva príležitosť, aby sme si začali budovať dôverný vzťah s Bohom, ktorý môže byť tak krásny... Predsa tie štyri nedele pred Štedrým dňom nemajú byť obdobím stresu, varenia, pečenia či nakupovania darčekov. Nie je to ani o vianočných reklamách, akciách či o výzdobe. Tu ide o niečo viac.

Tak, ako sme dnes mali možnosť počuť v Evanjeliu, Panna Mária bola Bohom vyvolená osoba, ktorá mala milosť u Boha. Boh si ju vyvolil a tak ako si vyvolil Ju, tak si vyvolil každého jedného z nás. My všetci sme našli milosť u Boha. Samotný Kristus nás pozýva. Podáva nám ruku a pozýva nás k tomu, aby sme prežili svoj život spolu s ním. Je len na nás ako sa rozhodneme a či jeho ponuku prijmeme. My sa rozhodujeme ako prežijeme adventné obdobie, v každom prípade nie je správne, ak ho prežijeme len tak, ako každé iné „všedné“ dni. Príchod Ježiša Krista sa blíži, pripravme si svoje vnútro na túto veľkolepú slávnosť! Veď stačí tak málo. Obetujme svoj voľný čas a spravme niečo pre nás vzťah s Pánom. On má pre nás náruč otvorenú, je pripravený nás sprevádzať životom a podať pomocnú ruku vždy, keď to bude potrebné.

My však musíme spraviť prvý krok, povedať Bohu svoje áno a dať to najavo skutkami. Tak ak práve čítaš tieto riadky, vyzývam Ťa k tomu, aby si hneď teraz začal prežívať Advent. Advent totižto môžeš prežívať len ako čakanie za dvadsiatym štvrtým dňom decembra, no na toto obdobie sa môžeš pozerať aj z iného uhla pohľadu, spraviť niečo na viac a budovať tak úprimný a čistý vzťah s Bohom.

Začať môžeš hneď dnes. Skús obetovať chvíľu zo svojho času, možno menej času stráv za televíziou, počítačom, nákupnom centre... Obetuj sa! Možností je neúrekom. Skús si ráno privstať a navštíviť Boží chrám, rovnakú možnosť máš večer, keď môžeš obetovať svoj čas a zájsť večer do kostola. Čo tak sa začať častejšie modliť? A naskytuje sa ďalších x možností. Myslím si, že skvelým spôsobom ako sa zblížiť s Bohom je Sväté písmo. Skúsme počas Adventu si nájsť čas každý deň na Božie slovo, na Sväté písmo. Každý deň si prečítajme pár strán, nestojí to veľa. Len pár minút denne. Konajme dobré skutky, chváľme Boha, nech sú tohtoročné Vianoce o niečom inom ako tie ostatné často „premrhané.“ Vnímajme Advent srdcom, prinesme Bohu nejakú obetu, stiahnime sa, a v tichu sa zamýšľajme nad svojím životom, nikdy nie je neskoro usmerniť náš život a nasmerovať ho na tú správnu cestu – Bohu zasvätenú cestu. Advent je na to ideálne obdobie.

Prajem Vám požehnané adventné obdobie!