Vedenie stretkaVedenie stretkaVzťahy v skupinkeZuzana Venglikováhttps://www.animator.sk/web/animator.sk/vedenie-stretka/-/blogs/vztahy-v-skupinke2014-01-30T08:02:20Z2014-01-30T07:36:55Z<p>
Dobré biblické spoločenstvo, modlitebná skupinka, či stretko je prostriedkom rastu do podoby Ježiša Krista, generátorom možností pre nesebecké milovanie a prijímanie bratov a sestier a nástrojom pre budovanie Nebeského kráľovstva. Máme tu spoločne lepšie poznávať Boha, Jeho charakter a Jeho pôsobenie v našich životoch. Naučiť sa Ho počúvať, poslúchať a nasledovať, nechať si radiť do života a konať podľa toho.<br />
Cirkev už na začiatku svojej existencie pochopila dôležitosť malých domácich skupiniek. Zdravé, živé domáce skupinky sú základom pre život Cirkvi.</p>
<p>
Poďme sa pozrieť na správne a nesprávne princípy žitia malej skupinky – stretka. Tieto princípy sme odpozorovali v našich malých skupinkách v Bratislave, ale aj na Slovensku a nechali sme sa poučiť skúsenejšími z literatúry. Chceme týmto upozorniť na veci, tendencie a nesprávne črty, ktoré sa v spoločenstvách objavujú a v konečnom dôsledku ich po rokoch znefunkčňujú a vedú k rozpadu.</p>
<h3>
<strong>Falošné (nesprávne) očakávania od skupinky na úrovni vzťahov:</strong></h3>
<ol>
<li>
Očakávame, že všetci budeme navzájom hlbokými priateľmi–partnermi.</li>
<li>
Myslíme si, že je potrebné vedieť o všetkých všetko, a preto sa musíme podrobne a intímne všetci zdieľať.</li>
<li>
Očakávame, že tento kruh ľudí nám naplní naše potreby.</li>
</ol>
<h3>
<strong>Čo spôsobia falošné očakávania? </strong></h3>
<ul>
<li>
Zmätenosť vzťahov</li>
<li>
Nespokojnosť členov</li>
<li>
Frustráciu vedúceho</li>
</ul>
<p>
<strong>Výsledok: </strong>Skupinka nesplní cieľ, na ktorý bola určená.</p>
<h3>
<strong>Vysvetlenie rozdielu medzi kamarátstvom a priateľstvom</strong></h3>
<p>
Existujú rôzne úrovne vzťahov:</p>
<p>
a) Kamaráti a známi<br />
b) Priateľstvo<br />
c) Partnerstvo<br />
d) Záväzné vzťahy</p>
<p>
V živote máme <strong>kamarátov a známych</strong> – tých máme veľa, je to náklonný vzťah, nie veľmi hlboký, ale pozitívny. Potom sú tu <strong>priatelia</strong> – tých máme o dosť menej, hoci niekedy ich chceme mať veľmi veľa, aj keď možno nevedome. Ale možnosti našej osobnosti sú obmedzené – priateľov môžeme mať len málo. Možno niekedy iba jedného-dvoch. Ak máš napr. záujmovú skupinu ľudí, s ktorou si dobre rozumieš – to je kamarátstvo, nie priateľstvo.</p>
<p>
V spoločenstve si myslíme, že všetci musíme byť veľmi dobrí priatelia, čo prežívame veľmi emotívne hlboko v sebe. Očakávame od iných, že nás chápu a veľa pre nás urobia. Výsledkom je veľmi dlhé zdieľanie v skupinke. Snaha o nesprávnu, neadekvátnu hĺbku vzťahov, prekáža naplneniu cieľa spoločenstva. Máme nedefinovanú túžbu, aby naše stretko trvalo naveky. Stretká nerastú aj preto, lebo sa tam nevedia dostať noví ľudia, pretože sa nevieme ako skupina rozdeliť a založiť nové stretká. Lenže naše životné cesty sú rozličné a ľahko sa stane, že nás cesty životom zavedú preč od terajších priateľov. Preto sa naučme prežívať a vychutnávať práve túto chvíľu, lebo o pol roka tu už možno nebudeme. Využívajme čas s druhými a pre nich, nielen svoje najhlbšie priateľstvo. Vychutnávajme to, čo teraz žijeme, a robme pekné veci pre druhých. Bohatstvo a rast je, keď budeme veci robiť naozaj.</p>
<h3>
<strong>Čo je cieľ malého spoločenstva (stretka):</strong></h3>
<p>
Ľudia sa stretávajú v spoločenstve preto, aby spoločne viac spoznali Boha. Program stretnutia (jednotlivé bloky) slúžia tomuto cieľu. Jednoducho povedané, stretko je skupina ľudí, ktorí žijú podľa Božieho slova, pomáhajú si v raste, zúčastňujú sa života Cirkvi a spolu budujú Kráľovstvo – teda pozývajú aj iných, aby boli členmi, aby poznali Ježiša a učia ich to, čo sa už oni naučili. Skupinka je miestom zmeny. Zmena sa dosahuje správnym použitím prostriedkov rastu.</p>
<h3>
<strong>Chyby v spoločenstve:</strong></h3>
<ul>
<li>
Nesprávne nastavenie úrovne vzťahov medzi členmi spoločenstva.</li>
<li>
Dlhé, neproduktívne zdieľanie.</li>
<li>
Nesprávne pochopenie spoločnej modlitby.</li>
<li>
Nesprávne pochopenie cieľa vyučovania.</li>
</ul>
<p>
Rozoberme podrobnejšie prvú chybu v živote spoločenstva, ktorá ho v dlhodobom kurze času znefunkčňuje:</p>
<h3>
<strong>1. Nesprávna úroveň vzťahov</strong></h3>
<p>
Podľa Biblie by vzájomné vzťahy v kresťanskom spoločenstve mali obsahovať tri dôležité veci:</p>
<p>
<strong>a) prijatie - akceptáciu</strong> - „Prijímam ťa v celej tvojej osobnosti, ako dieťa Boha, zachráneného krvou Ježiša Krista. Patríme do tej istej duchovnej rodiny. Máme toho istého Otca.“ Boh nás miluje a poslal za nami svojho Syna, zmieril nás so sebou a prijíma nás za synov a dcéry. Aj my sme povinní milovať bratov a sestry a prijímať ich (celá 3. kapitola 1. Jánovho listu). Prijatie sa prejaví milovaním a úctou -„Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vo vzájomnej úctivosti“ (Rim 12,10).</p>
<p>
<strong>b) pokoj</strong> – vyplýva z prijatia. Biblia nás učí, že sa nemáme ohovárať, zlorečiť, hnevať sa na seba, závidieť si, klamať. Naopak máme si odpúšťať, jeden druhého pokladať za vyššieho, máme mať v úcte vedúcich a poslúchať ich. „Preto sa snažme o to, čo vedie k pokoju a vzájomnému budovaniu“ (Rim 14,19).</p>
<p>
<strong>c) praktická pomoc</strong> - použitie mojich prostriedkov (čas, peniaze, materiál, práca, modlitba, rada...) na pomoc bratovi, či sestre v Božej rodine.</p>
<p>
Tieto tri veci by mali byť bežným štandardom každého vzťahu, či už kamarátstva, priateľstva alebo partnerstva. Deje sa to však nie na základe vzájomných sympatií, ale na základe príslušnosti do Božej rodiny. Nie s každým členom spoločenstva môžeš mať hlboký vzťah. Je to prirodzene nemožné, ale so všetkými by si mal žiť týchto pár spomenutých vecí.</p>
<h3>
<strong>2. Chyby pri zdieľaní</strong></h3>
<p>
<strong>Cieľ zdieľania:</strong> Zdieľanie nie je prednostne nástrojom pre vzájomnú informovanosť a budovanie sociálnych vzťahov. Je to nástroj pre tvoje osobné budovanie. Zmyslom toho, že sa zdieľaš nie je, aby ťa počuli všetci, ale aby si s niekým zdieľal svoj život a aby ste sa za to modlili. Za nesprávnou predstavou, aby ma všetci pri zdieľaní počuli, leží falošné očakávanie, že keď ma budú všetci počuť, lepšie sa tým upevnia naše vzťahy, budeme si bližší.</p>
<p>
Našou predstavou je, že všetci máme o sebe všetko vedieť a všetci sa musíme počúvať. Výsledkom v skupinke je potom veľmi dlhé zdieľanie. Častokrát po roku prejde spoločenstvo do stavu, že sa stále viac a viac na stretnutiach „vykecáva“, až to prestáva mať hranice. Keď sa s niektorými ľuďmi dostatočne neporozprávame, máme pocit, že sa navzájom vzďaľujeme. Musíme opustiť predstavu, že máme byť všetci úplne otvorení a že máme úplne všetko zdieľať. Ak sa tým necháme uniesť, prestáva byť priestor na modlitbu, alebo prednášku.</p>
<p>
<strong>Čo máš teda zdieľať a s akým počtom ľudí?</strong></p>
<ul>
<li>
Ako sa ti podarilo aplikovať Božie slovo z predchádzajúceho vyučovania do tvojho života.</li>
<li>
Ako Boh konal vo veciach, za ktoré ste sa modlili naposledy.</li>
<li>
Existuje slabosť, hriech, ktorý ti robí problém a chceš prijať Božiu pomoc pri modlitbe? Ak áno, buď úprimný.</li>
<li>
Existuje nejaká potreba, ktorú chceš predložiť Bohu pri modlitbe? Ak áno, popros o modlitbu.</li>
</ul>
<p>
<strong>Princípy pre zdieľanie:</strong></p>
<p>
Zdieľanie má mať spád a postup. Treba sa vyvarovať vysvetľovaniu veľkého množstva rôznych podrobností.</p>
<p>
Každý by mal hovoriť približne rovnako dlho. Netreba byť úplne konkrétny a vecný vo veciach, ktoré zdieľaš. Zdieľanie je dôležité pre toho, kto hovorí, to je to, čo buduje - vynášanie pravdy na svetlo podľa predchádzajúcich štyroch bodov. Ostatní sú v skupinke na to, aby sa modlili za veci, ktoré daný človek povedal a poskytli mu podľa ich možnosti aj praktickú pomoc.</p>
<p>
Modlitby za daného človeka majú byť krátke. S úprimnou vierou, že Boh bude konať. Čas zdieľania musí byť kontrolovaný a dodržaný vedúcim.</p>
<h3>
<strong>3. Nesprávne pochopenie spoločnej modlitby</strong></h3>
<p>
Spoločná modlitba je tu na to, aby sme sa spolu zišli pred Bohom a niečo spolu zažili. Ak jednotlivec nezažíva osobné veci na svojej osobnej modlitbe, hľadá a očakáva ich na spoločných modlitbách. Boh vylieva spoločné požehnanie - napĺňanie Duchom - to sa deje v spoločenstve. Ale ak jednotlivec nepozná osobné rozmery vzťahu s Bohom (alebo ich zanedbáva) na svojej osobnej modlitbe, snaží sa o to na modlitbe v spoločenstve. Potom sa cíti vysunutý. Na spoločenstve sa modlíme spolu, tu nie sme sami. Často modlitbu berieme len ako hlboko emocionálnu vec - a podľa toho sa aj správame. Ak si kontemplatívny typ, myslíš si, že to je tvoj štýl a nemusíš na modlitbe nič povedať - je to presadzovanie individualizmu. Spoločná modlitba nie je súkromný rozhovor v tvojej hlave (to je vtedy, keď máš osobnú modlitbu). Ak budem poznať osobné veci medzi Bohom a sebou, nebudem ich hľadať v modlitbe spoločenstva. Inak nebude spoločenstvo rásť v spoločnej modlitbe, lebo tá bude vlastne suplovať nedostatok osobnej modlitby jednotlivca. To, čo nás má duchovne držať počas modlitby, je tvoje racionálne budované myslenie, že sa stretávame s druhými na to, aby sme hovorili k Bohu.</p>
<p>
<strong>Falošné očakávanie:</strong> Očakávame, že sa nám bude dobre modliť iba vtedy, keď sa budeme dobre poznať.</p>
<p>
<strong>Biblický princíp:</strong> Duch nás napĺňa preto, lebo sme sa zhromaždili v mene Pána Ježiša. Jednota, pre ktorú Duch prichádza, sa nezakladá na tom, že musíme byť hlbokí priatelia. Je to jednota vyplývajúca z postavenia v Božej rodine. Máme toho istého Pána a všetci sa snažíme žiť tak ako on. Duch prichádza budovať naše spoločenstvo s Otcom a Synom a našu vieru zmocní (prenikne, naplní, rozšíri...) nebeským požehnaním.</p>
<h3>
<strong>4. Nesprávne pochopenie cieľa vyučovania</strong></h3>
<p>
<strong>Čo má spôsobiť vyučovanie?</strong></p>
<p>
Vyučovanie má v nás spôsobiť rast cez zmenu myslenia a konanie novej, prijatej veci. Obyčajné nadchnutie z prednášky neprináša nijaký efekt. Poznanie, ktoré získame z vyučovania, potrebujeme previesť do praxe, aby prinieslo ovocie.</p>
<p>
Bežný, zlý postoj je: „O.K., vypočujem si to, a uvidím, či s tým súhlasím!“</p>
<p>
Správny postoj, ktorý máme mať ako členovia stretka voči tomu, kto nás vyučuje: „Som zvedavý, čo nové sa dozviem a ako môžem prakticky a principiálne pohnúť so svojím životom“.</p>
<p>
Nedostatkom v našich stretkách je aplikácia. Aplikácia nie je možná bez prijatia toho, čo bolo vo vyučovaní. Prijatie vyučovania je možné len cez správny individuálny prístup k slovu, ktoré počujem. Ak verím, že Boh dal vyučovanie do skupinky preto, aby mohol k nám hovoriť Božie slová cez vyučujúceho, tak môj postoj by mal byť: „Počúvam Pane, chcem urobiť, čo hovoríš“!</p>
<p>
Nepochopenie princípov a robenie chýb v týchto štyroch oblastiach (vzťahy, zdieľanie, spoločná modlitba a vyučovanie) má za následok:</p>
<ol>
<li>
sklamania vo vzťahoch, zbytočné zranenia, neschopnosť prijať nových ľudí</li>
<li>
dlhé a nič neriešiace zdieľanie</li>
<li>
nekonečne dlhá modlitba a zvyčajne miznúce vyučovanie</li>
<li>
malý rast a posvätenie, lebo vyučovanie sa chápe ako debata o tom, či je správne robiť to, čo vedúci povedal.</li>
</ol>
<p>
Výsledkom je, že sa začnú ľudia postupne vytrácať a stretko nenaplní svoj cieľ. Ježiš si bude musieť nájsť inú skupinu, ktorá bude žiť podľa evanjelia a pre Kráľovstvo.<br />
Na záver:</p>
<p>
Spoločenstvo je priateľská náklonnosť ku konkrétnym ľuďom (bratstvo) kvôli evanjeliu. Je to ochota žiť evanjelium s týmito ľuďmi pre budovanie Kráľovstva živého Boha tu na zemi.</p>
<p>
Nesprávny dôraz na emotívne prežívanie priateľstva spôsobuje, že očakávame, že sa všetci veľmi dobre poznáme a všetci sa so všetkými zdieľame. Potom je problém prijať do stretka nového človeka. Vzniká stav, že tam nikto nemôže preniknúť. Pár ľudí v spoločenstve, ale aj celé spoločenstvá, sa stanú ostrovčekmi (napr. stále sedenie vedľa seba). Pôsobia veľmi monolitne. Je to princíp, že nám ostatní ľudia začnú prekážať – a to kvôli falošným predstavám o priateľstve. Pravdou je, že sa stretko nepotrebuje zdieľať – všetci o všetkom a dlho. Môže sa ti reálne stať, že vo veľkom spoločenstve niekoho v priebehu 20-tich rokov nebudeš hlboko poznať. Pravé spoločenstvo so správnymi vzťahmi znamená byť pevnou skupinou, kde každý člen robí veci, ktoré budujú jeho život a život jeho brata a sestry, aby to spôsobovalo dobro ľudí. Prečo? Pre evanjelium Ježiša Krista. Nie sme záujmovou skupinou. My sme kresťania. Nemáme len kamarátske a priateľské vzťahy – my máme ZMLUVNÉ vzťahy. My sme sa k niečomu zaviazali a dohodli. Je to vyššia forma vzťahu. Znamená to, že ja nebudem dobrý len k ľuďom, ktorých mám rád, ktorí sa mi páčia, ale chcem mať adekvátnu biblickú úroveň vzťahu aj k takým ľuďom, ktorí mi nie sú sympatickí. A práve voči tým nás viaže zmluva. Preto je cirkev cirkvou, komunita komunitou. Pletieme si priateľstvá s partnerskými vzťahmi! Priateľstvo má hranicu! Takíto priatelia nemôžu naplniť tie najvnútornejšie veci. Priateľstvo je, že niekto ťa podrží v ťažkých chvíľach života, že ti je niekto priateľom, aj keď ste si 5 rokov nezatelefonovali, keď ťa prijíma, aj keď pozná tvoje chyby. Potrebujeme zmeniť myslenie a tým zmeníme spoločenstvá.</p>
<p>
Pokojne sa môžeme zdieľať v rámci spoločenstva v trojiciach a nemusíme mať pocit, že tí druhí nebudú o nás všetko vedieť. Rozhodujúce je, že sa stávame zrelšími ľuďmi.</p>
<h3>
<strong>Nezodpovednosť - častý fenomén stretiek</strong></h3>
<p>
Veľakrát sa stáva, že niekto nepríde na stretko a vôbec nedá vedieť, že nepríde. Takže hoci sa chápeme ako priatelia, nemáme potrebu ozvať sa - ale to je nezodpovednosť. Sme k sebe nezodpovední, lebo si nevážime druhých, ich čas, nasadenie, prácu, ich peniaze, ich službu.... Prejavuje sa to aj tým, že dávame druhým nekvalitné veci. Ľuďom dávame častokrát zbytkové, nekvalitné veci, pomoc.....Odpadky nikoho neobdarúvajú. Vlastne pomáhame z nášho nadbytku, z toho, čo nám netreba.</p>
<p>
Rast je záväzný a aj ťažký. Keď si vstúpil do pevného spoločenstva, tak si sa dobrovoľne rozhodol, že strácaš možnosť nerobiť niečo, keď sa ti nechce. Inak by to bol len veľmi povrchný prístup a žiadna zmena by u teba nemohla nastať. Kresťanmi sme však aj preto, aby sme sa menili.</p>
<p>
<em>Branislav Škripek, Martin Štuk<br />
Prevzaté z prílohy Zrelosť časopisu Nahlas (2007/4-5)<br />
Časopis Nahlas vydáva Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina v Bratislave</em></p>Zuzana Vengliková2014-01-30T07:36:55ZČo by mal vodca vedieť o ľuďochZuzana Venglikováhttps://www.animator.sk/web/animator.sk/vedenie-stretka/-/blogs/co-by-mal-vodca-vediet-o-ludoch2014-01-29T09:08:34Z2014-01-29T09:06:52Z<p>
Základom vodcovstva sú ľudia. Staré príslovie hovorí: „Kto si myslí, že vedie, ale nemá nasledovníkov, je len na prechádzke." Pokiaľ nie si schopný jednať s ľuďmi, nebudú ťa nasledovať. Vzťahy časom človeka do pozície vedúceho postavia, alebo ho z nej odstavia. Efektívni vodcovia nie sú zameraní na seba a na svoj vlastný úspech. Majú na zreteli tých druhých. Úspech pre nich znamená rozvíjať ľudí. Čo by si mal teda vedieť o ľuďoch, ktorých vedieš? </p>
<h2>
1. ĽUDIA SÚ NEISTÍ. DODAJ IM ZDRAVÚ SEBADÔVERU.</h2>
<p>
<strong>Kľúčový princíp:</strong></p>
<p>
Zranení ľudia zraňujú iných. Ľudia, ktorí sú „bezpeční“ sami v sebe, poskytujú bezpečie aj druhým.<br />
Väčšina ľudí je neistých v niektorej oblasti svojho života.<br />
Väčšina neistých ľudí hľadá bezpečie.<br />
Bezpečné prostredie poskytujú iba ľudia, ktorí sami prežívajú bezpečie a zdravú sebadôveru.</p>
<p>
<em>„Majme záujem jeden o druhého a povzbudzujme sa k láske a k dobrým skutkom.“ (Hebr 10,24)</em></p>
<h2>
<strong>2. ĽUDIA SA RADI CÍTIA JEDINEČNÍ. VYZDVIHUJ ICH.</strong></h2>
<p>
<strong>Kľúčový princíp:</strong></p>
<p>
Keď riešiš veci „sám so sebou“, používaj svoju hlavu. Keď riešiš veci s druhými, používaj svoje srdce. Keď niekoho utvrdzuješ a vyzdvihuješ svojimi slovami...</p>
<ul>
<li>
Rob to úprimne. Buď priamy v tom, čo hovoríš.</li>
<li>
Rob to konkrétne. Hovor špecifické veci, vlastnosti, udalosti...</li>
<li>
Rob to verejne, pred druhými.</li>
<li>
Rob to osobne. Prekroč rámec všeobecnej vďačnosti, hovor s ľuďmi osobne.</li>
</ul>
<p>
<em>„Milujte sa navzájom bratskou láskou a v úcte dávajte prednosť jeden druhému.“ (Rim 12,10)</em></p>
<h2>
3. ĽUDIA TÚŽIA PO LEPŠOM ZAJTRAJŠKU. DAJ IM NÁDEJ.</h2>
<p>
<strong>Kľúčový princíp: </strong></p>
<p>
Kľúčom k dnešku je viera v zajtrajšok. Každý žije pre niečo lepšie, čo má prísť. Kde nie je nádej do budúcnosti, tam nie je sila pre prítomnosť. Dávaj ľuďom nádej.</p>
<p>
<em>„Na toto si upriamim srdce, to si však vezmem do hlavy, na toto budem čakať: na prejavy Hospodinovej milosti, že neprestávajú, že sa nekončia dôkazy jeho zľutovania. Každé ráno sú nové, nesmierna je tvoja vernosť.“ (Nár 3, 21-23) </em></p>
<h2>
4. ĽUDIA POTREBUJÚ, ABY IM NIEKTO ROZUMEL. NAČÚVAJ IM.</h2>
<p>
<strong>Kľúčový princíp: </strong></p>
<p>
Aby si sa ľuďmi „spojil“, potrebuješ porozumieť „kľúčom“ k ich srdcu. Ako poznať kľúč k srdcu človeka:</p>
<ul>
<li>
O čom hovorí?</li>
<li>
Nad čím plače?</li>
<li>
O čom sníva?</li>
<li>
Čomu sa smeje?</li>
<li>
Čo plánuje?</li>
</ul>
<p>
<em>„Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi.“ (Rim 12,15)</em></p>
<h2>
5. ĽUDIA POSTRÁDAJÚ SMER. NAVIGUJ ICH.</h2>
<p>
<strong>Kľúčový princíp: </strong></p>
<p>
Väčšina ľudí vie kormidlovať loď, vodca pomáha určovať kurz.<br />
Vodcovia musia poznať cestu.<br />
Vodcovia po tej ceste musia ísť.<br />
Vodcovia musia ukazovať smer cesty.</p>
<p>
<em>„Starších, čo sú medzi vami, prosím ako spolustarší a svedok Kristových utrpení, ale aj účastník jeho slávy, ktorá sa má v budúcnosti zjaviť: Paste Božie stádo, ktoré je u vás; starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, podľa Božej vôle, nie pre mrzký zisk, ale ochotne...“ (1Pt 5,1-2)</em></p>
<h2>
6. ĽUDIA MAJÚ POTREBY. NAJPRV REAGUJ NA NE.</h2>
<p>
<strong>Kľúčový princíp: </strong></p>
<p>
Skôr ako ľudia začnú slúžiť, treba najprv slúžiť im.</p>
<p>
<em>„...každý nech má na mysli to, čo slúži druhým, nie len jemu.“ (Fil 2,4) </em></p>
<p>
Väčšina ľudí si myslí, že...</p>
<ul>
<li>
Ich situácia je výnimočná.</li>
<li>
Ich problémy sú najväčšie.</li>
<li>
Ich nedostatky by sa mali prehliadať.</li>
<li>
Ich čas je ten najcennejší. </li>
</ul>
<p>
Vodcovia musia...</p>
<ul>
<li>
Mať svojich ľudí na prvom mieste.</li>
<li>
Poznať potreby svojich ľudí.</li>
<li>
Vidieť celkový obraz.</li>
<li>
Milovať ľudí, aby im pomáhali rásť.</li>
</ul>
<p>
<em>„...každý nech má na mysli to, čo slúži druhým, nie len jemu.“ (Fil 2,4)</em></p>
<h2>
7. ĽUDIA BÝVAJÚ EMOCIONÁLNE NA DNE. POVZBUDZUJ ICH.</h2>
<p>
<strong>Kľúčový princíp: </strong></p>
<p>
Uskutoční sa to, čo je oceňované.</p>
<p>
<strong>Experiment:</strong> Niekto urobil experiment, ako dlho je človek schopný stáť v kýbli s ľadovou vodou. Bolo zistené, že keď tam bol niekto, kto ho povzbudzoval a podporoval, človek v ľadovej vode vydržal dvakrát dlhšie než ten, koho nikto nepovzbudzoval.</p>
<p>
<em>„...Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom...“ (Kol 3,12-13) </em></p>
<h2>
8. ĽUDIA CHCÚ MAŤ ÚSPECH. POMÔŽ IM ZVÍŤAZIŤ.</h2>
<p>
<strong>Kľúčový princíp: </strong></p>
<p>
Choď a pomôž ľuďom dosiahnuť ich ciele. Víťazstvo má tisíc otcov, porážka je sirota. Každý chce byť súčasťou tímu, ktorý víťazí a dosahuje svoje ciele. Toto vodcovia poskytujú druhým.</p>
<p>
<em>„Dvaja sú na tom lepšie ako sám človek: za svoju námahu môžu dostať väčšiu odmenu, a keď padnú, jeden zdvihne druhého...“(Kaz 4,9-10) </em></p>
<h2>
9. ĽUDIA TÚŽIA PO VZŤAHOCH. POSKYTNI IM SPOLOČENSTVO.</h2>
<p>
<strong>Kľúčový princíp: </strong></p>
<p>
V kontakte s ľuďmi praktizuj „princíp 101 %“: Nájdi 1% toho, čo máš s druhým človekom spoločného, a venuj tomu 100 % svojej pozornosti.</p>
<p>
Boh nikdy nezamýšľal, aby sme na svojej kresťanskej ceste boli sami. Celé Božie slovo je o spoločenstve.</p>
<p>
<em>„Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy.“ (1Kor 12,26)</em></p>
<h2>
10. ĽUDIA HĽADAJÚ VZORY, KTORÉ BY MOHLI NASLEDOVAŤ. BUĎ PRÍKLADOM.</h2>
<p>
<strong>Kľúčový princíp: </strong></p>
<p>
Ľudia robia, to čo vidia.</p>
<p>
<strong>Príklad zo života:</strong> Nasledovníci Františka z Assisi sa ho pýtali, čo majú robiť, keď pôjdu do ulíc slúžiť druhým. Svätý František im radil: „Vždy kážte evanjelium a pokiaľ je to nutné, používajte slová.“</p>
<p>
<em>„Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista“ (1Kor 11,1)</em></p>
<p>
</p>
<p>
<em>Prevzaté z prílohy Zrelosť časopisu Nahlas (2007/5)<br />
Časopis vydáva Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina v Bratislave</em></p>Zuzana Vengliková2014-01-29T09:06:52ZOtázky a odpovedeZuzana Venglikováhttps://www.animator.sk/web/animator.sk/vedenie-stretka/-/blogs/otazky-a-odpovede2014-01-29T09:10:18Z2014-01-29T09:01:35Z<h3>
<strong>1. Aký je optimálny počet ľudí v modlitebnom spoločenstve?</strong></h3>
<p>
Optimálny počet je 8-12 ľudí. Počet 12 je maximum na to, aby sa členovia dokázali efektívne zdieľať. Tiež, ak je počet 12, je dobré sa z času na čas rozdeliť na menšie skupinky po troch, alebo štyroch a v týchto menších skupinkách sa zdieľať alebo modliť za svoje problémy. Ak spoločenstvo prekročí počet 15 -17 treba ho rozdeliť.</p>
<h3>
<strong>2. Aký čas by malo trvať modlitebné stretnutie?</strong></h3>
<p>
Ideálny čas je dve až dve a pol hodiny, jeden krát za týždeň. Sú ale spoločenstvá, ktoré sa stretávajú raz za dva týždne alebo aj dvakrát za týždeň. Dôležitý je presný začiatok, koniec stretnutia a miesto stretnutia. Koniec stretnutia je zvlášť dôležitý. A to najmä v skupinkách, kde sú spolu študenti a pracujúci. Inak vzniká napätie, lebo študenti radi zostávajú a pracujúci ráno vstávajú do roboty, alebo cestujú. Alebo stretko kde sú slobodní a kde sú rodiny z deťmi. Preto je dôležité mať pevný koniec, aby sa nestalo, že sa niekto zvláštne pozerá na tých, čo odchádzajú, že stretko rozbíjajú. Určí sa presný koniec a zostanú len tí, čo ešte chcú respektíve im to okolnosti dovolia.. V čase dvoch hodín (2,5 hod) by sa mali stihnúť všetky časti spoločenstva – modlitba, formácia (biblicky rozhovor) a sociálny čas – plány, zdieľanie o živote, čo je nové atď. Čas by mal sledovať vedúci, aby všetky časti spoločenstva boli vyvážené. Nie však zákonnícky. Je to preto, aby sa nestalo, že je 10 min modlitba a dve hodiny vyučovanie, alebo zdieľanie.</p>
<h3>
<strong>3. Čo robiť, keď sa na modlitbe spoločenstva viacerí nezapájajú a sú stále ticho?</strong></h3>
<p>
Modlitba je jednou z najdôležitejších častí stretnutia spoločenstva. Osobne si myslím, že je kľúčom k tomu, aby ľudia v spoločenstve mohli zažívať Božiu prítomnosť, lásku a aby ich srdcia mohli byť následne otvorené pre Božie slovo a vyučovanie, ale i pre vzťahy k ostatným ľuďom, teda aj ostatným členom stretka. Platí pri tom niekoľko zásad: Snažíme sa modliť predovšetkým osobným spôsobom a spontánne. To neznamená, že ostatné druhy modlitby sa nedoporučujú, ale v modlitebnom stretku by sa pri spoločnej modlitbe malo uprednostniť spontánne hovorenie k Pánovi, pretože ma v sebe zvláštny náboj a schopnosť poodhaliť svoje vnútro. Takáto modlitba má však aj niekoľko úskalí:</p>
<p>
• niekto stále rozpráva a nedá sa zastaviť. Dokonca niekedy sa ich modlitby stávajú akoby „vyučovali Pána“. Vysvetľujú Mu cez modlitby situáciu, v ktorej sa nachádzajú alebo celé spoločenstvo. Je to skôr prejav necitlivosti. Dúfam, že Tebe ako vedúcemu sa to nedeje <img alt="smiley" height="20" src="http://www.mojakomunita.sk/html/js/editor/ckeditor/plugins/smiley/images/regular_smile.gif" title="smiley" width="20" />. Ty si ten, ktorý by si mal takúto situáciu ustrážiť, prebrať slovo a tak vytvoriť priestor pre druhých na modlitbu. Ak to nepomôže, vezmi si takého človeka nabok a osobne sa s ním porozprávaj a vysvetli mu to.</p>
<p>
• niektorí sú ticho, nehovoria nič a pôsobia až mysticky. Má to zlý dopad na druhých, lebo spoločná modlitba na spoločenstve nie je čas meditácie a osobného stíšenia, ale spoločný čas. Preto by sa mal so svojou modlitbou ozvať každý. Utužuje to spoločenstvo. Je dobre sa ozvať aspoň niekoľko krát počas spoločnej modlitby. Ak prídu do spoločenstva noví, netreba na nich tlačiť na prvom, druhom ani na treťom stretnutí. Keď už ale chodia dlhšie a stále sa nemodlia, choď za nimi osobne a pozvi ich do modlitby. Nerob to pred druhými počas stretnutia. Ak spoločenstvo dorástlo k tomu, že chce byť ticho, môže mávať spoločnú adoráciu. Ešte jedna dôležitá vec je, aby sme počas stretnutia neskĺzli len na prosby, ale dali priestor aj na vďaku, chválu a uctenie Pána.</p>
<h3>
<strong>4. Čo robiť, keď sa v stretku postupne ľudia vydávajú a ženia, alebo si nájdu prácu? Čo potom? Alebo je stretko naozaj len pre slobodných a študentov?</strong></h3>
<p>
Áno, tento fakt je veľmi častý a veľa spoločenstiev vzniká práve v študentských rokoch. Bohu vďaka za to, že sa mladí ľudia dajú dokopy a stretávajú sa na modlitbách, pri Božom slove. Je to nádherný začiatok a priestor pre rast. Keď prichádza takáto veľká zmena (svadba, zamestnanie, deti...) určite to nie je dôvod na to, aby sa stretko rozpadlo, ale je to šanca dostať stretko na novú úroveň. Je síce pravda, že veľa spoločenstiev sa v tomto štádiu rozpadá a ľudia väčšinou skončia v určitých spomienkach, aké bolo dobré mať stretko, nové si už nevedia nájsť a tak si povedia, že to už nie je pre nich, ale poznám aj spoločenstvá, ktoré to zvládli (aj keď ich to stálo mnoho zranení a prispôsobovania), no tieto spoločenstvá to veľmi povzbudilo a pomohlo im to rásť do hĺbky i do počtu. Na to, aby sa to podarilo vo viacerých spoločenstvách, je potrebné prispôsobiť pravidlá. Napr. rodiny sa nemusia zúčastňovať všetkých akcii, alebo príde iba jeden z partnerov, alebo stretko bude z času na čas u mladých manželov, ktorí majú dieťa, aby sa mohli zúčastniť na stretku obaja. Zmiešané spoločenstvá (rodiny, pracujúci, študenti...), v konečnom dôsledku vykazujú omnoho väčšiu stabilitu, ako mnohé iné spoločenstvá. Jedni druhým dávajú impulzy a podporujú sa. Určite sa oplatí investovať do tejto zmeny, ovocie sa dostaví.</p>
<h3>
<strong>5. Čo spravíme s frflošmi?</strong></h3>
<p>
Niekedy sa stáva, že sa v spoločenstve objaví človek, ktorý má zvláštny „dar“ znechutiť celú skupinu. Keď sa po dlhom dohadovaní stretko konečne rozhodne, že urobí to, alebo ono, on sa prihlási a povie, že si nemyslí, že je to v poriadku a najradšej by bol, aby to bolo inak. Alebo len tak viac, alebo menej verejne frfle na vedúceho, spôsob vedenia stretka, na pesničky, na to, že to celé dlho trvá atď. Takíto ľudia dokážu niekedy úplne znechutiť vedúcich, alebo aj celé spoločenstvo. Čo s tým? Treba sa za takého človeka viac modliť? Alebo mu dohovoriť? Alebo ho treba „vyhodiť“? Čo je zvláštne a zároveň zaujímavé na týchto ľuďoch, je to, že sami nikdy neodídu zo stretka. Prečo? Na to je mnoho odpovedí. Možno nenašli nič lepšie a „dokonalejšie“ a tak sa musia „uspokojiť“ s vaším stretkom. Niekedy sa im stretko páči, ale oni si už nevedia pomôcť a frflú stále. Možno sa boja vziať zodpovednosť za seba do vlastných rúk a férovo odísť, keďže je toho, čo im vadí tak veľa a tak možno iba podvedome čakajú, že ich vedúci vylúči a potom budú mať ešte o jeden dôvod na frflanie viac. Ale čo teda s nimi, keď sa držia ako kliešť a rozbíjajú dobrú atmosféru v stretku? Treba dať takémuto človeku najavo v láske, postojom aj ostatných členov stretka (nie len vedúceho), že ich spoločenstvo nie je miestom, kde sa môže uživiť nejaké frflanie, alebo negativizmus. Dať mu najavo, že je prijímaný, ale že jeho frflanie škodí stretku. Niektorí skúsení vedúci odporúčajú, aby „frfloš“ dostal nejakú zodpovednosť za niečo. Možno ho pocit zodpovednosti, alebo zodpovednosť sama nejakým spôsobom pohne a zmení jeho pohľad na veci a v konečnom dôsledku zmení aj jeho. Takže ak máte napríklad problém s tým, že sa stále zabúdajú kľúče od miestnosti, kde sa stretávate (a možno je to jedna z vecí, na ktorú frfloš frfle), dajte mu na zodpovednosť zabezpečenie kľúčov od miestnosti na každé stretko. V každom prípade vedz, že frfloš sa dosť pravdepodobne vyskytne v mnohých stretkách, že je ťažké ho zmeniť a treba mu určiť hranice, ktoré nemôže prekračovať. Nakoniec len malá poznámka: Frflošom nie je ten, kto prináša konštruktívnu kritiku a návrhy ako zmeniť danú situáciu. Frfloš je ten, kto sa sťažuje, stále, bez príčiny, frfle len z princípu a znechucuje ostatných.</p>
<h3>
<strong>6. Kedy je čas otvoriť skupinku pre nových ľudí?</strong></h3>
<p>
Toto je častá otázka ľudí, ktorí chcú, aby ich stretko rástlo. Ja by som však predsa len začal protiotázkou. Kedy nie je čas, aby sa skupinka otvorila pre nových? Tých prípadov, kedy to nie je možné, je menej <img alt="smiley" height="20" src="http://www.mojakomunita.sk/html/js/editor/ckeditor/plugins/smiley/images/regular_smile.gif" title="smiley" width="20" />.</p>
<p>
A) Nie je dobré prijímať nových ľudí do skupinky, keď je váš stav plný, tzn., keď je vás už toľko, že prijatím ďalšieho člena by ste prestali byť malou skupinkou.</p>
<p>
B) Ak ste do skupinky prijali nového člena len nedávno a ešte s vami nie je zžitý, je tiež lepšie počkať nejaký čas, kým sa opäť otvoríte pre niekoho ďalšieho.</p>
<p>
C) Ďalej by som v prípade, ak sa bojíte prijať niekoho nového, pretože si myslíte, že ste priveľmi „zohratá“ partia a ďalší by medzi vás nemusel dobre zapadnúť, otvorili novú skupinku, ktorá by sa stala vašou službou, kam by mohli prísť noví záujemcovia.</p>
<p>
D) Ak ste začali nejakú špecifickú formáciu a príchod nových členov by ju narušil, nemusíte ich prijímať hneď a môžete v pokoji dokončiť svoju formáciu. Žiadna formácia by však nemala byť nekonečná! Malé skupinky sú tu hlavne preto, aby ľudia mohli spoznávať Boha a aby pomáhali ľuďom žiť vzťah s Ním.</p>
<p>
Ak ste sa nenašli v žiadnej z týchto kategórii, nebojte sa a otvorte svoje stretko pre nových. Tam vonku je množstvo ľudí, ktorí majú záujem o Boha, ale nevedia ako sa k nemu dostať. Často sa z našich spoločenstiev stávajú „pokeckluby“. Chodíme do skupinky možno preto, že nás kedysi dávno niekto naučil, že treba mať skupinku. Niekedy si myslíme, že táto skvelá partia je miesto, kde budeme navždy a na každého, kto sa medzi nás zapletie nazeráme ako na toho, kto narušuje naše skvelé spoločenstvo. Tak sa stáva, že začíname byť skupinkou kresťansky – vzťahovo sebeckých ľudí, ktorí by najradšej nevideli nikoho nového medzi sebou. Skúsme to! Skúsme zavolať nových, čo to s nami spraví? Väčšinou tí noví majú takú zvláštnu vlastnosť (o ktorej ani nevedia), že nútia starých členov duchovne rásť.</p>
<h3>
<strong>7. Ako získavať nových ľudí do skupinky?</strong></h3>
<p>
Najjednoduchšie je to na báze priateľstva. Kamarát zavolá kamaráta atď. Takto rastú spoločenstvá (čo do počtu) najefektívnejšie. Takto to ide najrýchlejšie v skupinkách, kde je nižší vekový priemer, kde sú školáci a študenti. Ak ste sa dostali do fázy, keď vidíte, že potrebujete nových ľudí a tento „klasický“ spôsob je neúčinný, netreba vešať hlavy. Urobte nejakú akciu, na ktorú pozvete ľudí, o ktorých si myslíte, že by mali záujem o stretko. Môže to byť duchovná obnova, výlet, párty, futbalový zápas atď. Čokoľvek, kde ľudia môžu spolu tráviť čas a spoznať nových ľudí. Na konci akcie môžete dať všeobecné pozvanie, alebo vytipovaných ľudí môžete pozvať osobne. Ďalším spôsobom, ako by sa dalo systematicky pracovať na získavaní nových ľudí, je robiť niečo pravidelné, kde budú môcť prísť ľudia, o ktorých máte záujem, alebo len takí náhodní okoloidúci. Môžu to byť napríklad otvorené modlitebné stretnutia, alebo môžete rozbehnúť nejakú službu pre deti, alebo mládež, rôzne kurzy atď. A to najdôležitejšie, modlite sa za nich! Aby Boh v nich spôsobil hlad po Ňom a po Jeho veciach. Aby mali príležitosť spoznať vás, vašu službu a stretko. Modlite sa aj za seba samých, aby ste ich vedeli prijať a aby sa medzi vami cítili dobre. Nebojte sa, Boh má plán ako priviesť ku vám ľudí.</p>
<h3>
<strong>8. Je dôležité, aby som sa venoval každému členovi skupinky individuálne?</strong></h3>
<p>
Nie je dôležité, aby si sa ty ako vedúci venoval osobne každému členovi stretka, ale je dôležité, aby každý člen cítil, že je tu niekto, kto sa o neho stará, zaujíma sa o neho a vie o ňom, čo prežíva, ako sa má atď. Zvlášť to platí pre nového člena, aby sa cítil prijatý. V skupinkách na Slovensku zvykneme byť zahľadení na svoje problémy natoľko, že si ani nevšimneme, že prišiel niekto nový a potrebuje našu starostlivosť. Mali by sme sa naučiť starať sa o seba navzájom zdravým spôsobom, aby sa naše skupinky mohli multiplikovať. Dozrievame tým, že sa staráme o druhých a to môže robiť každý v skupinke, nie len vedúci. Potrebujeme ľudí naučiť kráčať s Bohom, nie s vodcom. Ďalším dôležitým faktorom môže byť počet členov v skupinke. Ak máš menšiu skupinku, môžeš byť s ľuďmi v užšom kontakte. Čím viac ľudí máš v stretku, tým viac si musíš vyberať, s kým tráviš čas a koľko ho komu venuješ. Ak si vedúcim spoločenstva, ktoré má pod sebou viacero malých stretiek, nie je vôbec nekresťanské, ani neľudské, ak sa osobne nestretávaš so všetkými. Je dôležité, aby si si v takomto prípade vytvoril okolo seba okruh ľudí, ktorým budeš odovzdávať, čo si sa naučil. Samozrejme, je dobré vedieť o tom, kto je v spoločenstve a ako sa vodí ľuďom, ktorí majú určitú zodpovednosť za nejaké oblasti. Nemusíš sa teda ty venovať každému zvlášť, ale každý v stretku by mal cítiť, že je tu niekto v skupinke, kto sa o neho zaujíma a pomôže mu, keď to potrebuje.</p>
<h3>
<strong>9. Aké sú dôvody, že ľudia opúšťajú stretko?</strong></h3>
<p>
Jedna „múdrosť“ hovorí, že mnoho ľudí prichádza do stretka kvôli vedúcemu, ale zostáva kvôli vzťahom. Vzťahy sú veľmi dôležitý faktor, ktorý zvykne zavážiť, ak niekto prežíva v stretku krízu a cíti sa ťažko. Tu je aspoň niekoľko dôvodov, prečo ľudia odchádzajú:</p>
<p>
Absencia vzťahov: Správne vzťahy sú veľmi dôležité a ak absentujú, ľudia prirodzene hľadajú, kde ich môžu nájsť.<br />
Nesprávne vodcovstvo: Vodcovstvo má byť uplatňované ako služba, nie ako velenie :-) ! Nie je to ľahké a ako vodcovia môžeme toho veľa pokaziť. Jediným zaručeným spôsobom, ako sa úspešne vyhýbať problémom a chybám vo vedení (aj keď tým sa na 100% nevyhneme), je pýtať sa Pána ako ďalej, ako viesť ľudí, ktorí nám boli zverení.<br />
Strata vzťahu s Bohom: Niekedy sa ľudia postupne vytrácajú zo stretka a ani nevieme prečo. Prestanú sa vykazovať, alebo zdieľať, častokrát majú všelijaké zahmlené výhovorky. Zvyčajne to dokážu veľmi dobre zakrývať do poslednej chvíle. Prečo sa takéto niečo deje v ich životoch? Ich modlitba, čítanie Písma a celkove vzťah s Bohom postupne chladne a začne ich priťahovať viac svet. Tu tiež zohrávajú dôležitú úlohu vzťahy, lebo práve blízki ľudia dokážu zbadať, že niečo nie je s človekom v poriadku a pomôcť mu.<br />
Neprijatie vízie: Čím dlhšie je človek v stretku, je dôležité, aby prijal a stotožnil sa s víziou. Inak sa stáva, že sa začne cítiť osamelý a bude sa snažiť ísť proti vedeniu stretka. Takýto človek môže odchádzať v nie práve dobrej atmosfére, cíti sa nepochopený, možno aj zradený a to všetko preto, že sa nestotožnil s víziou.</p>
<p>
</p>
<p>
Čo robiť, keď ľudia v skupinke nemajú zápal pre modlitbu?</p>
<p>
Je dôležité zistiť, čo je príčinou tejto situácie. Otázkou ešte je aj to, či sa to týka všetkých členov vrátane vedúceho, alebo len nejakej skupinky v stretku. Dôležité je ľudí motivovať správnym spôsobom. Možno ich stačí trochu povzbudiť, alebo sa pozdieľať zo svojho osobného života modlitby. Vhodné môže byť aj pripraviť si nejaké vyučovanie o dôležitosti spoločnej modlitby. Dobré je pripomenúť aj fakt, že dôvod, prečo malé skupinky v minulosti začali vznikať, bola spoločná modlitba a čas trávený s Bohom. V najhoršom prípade, ak by táto skutočnosť nezabrala, ja by som stretko rozpustil a začal by som s ľuďmi, ktorí majú záujem o modlitbu. Takto zle to ale dopadne len výnimočne. Chce to teda hlavne motiváciu a príklad. Na druhej strane je dôležitým faktorom osobná modlitba. Ak niekomu úplne zlyhal modlitebný život, nemôžme sa čudovať, že sa mu nechce modliť ani v spoločenstve. Modlitebný život je jedným z pilierov kresťanského života, takže ak tento pilier chýba, chýba aj stabilita. A bez nej sa naše stretká budú potácať a stanú sa z nich obyčajné pokec kluby.</p>
<p>
</p>
<p>
Ako postupovať, ak sa nevieme na niečom dohodnúť a potom nám stoja dôležité veci?</p>
<p>
V podobných situáciách je dôležitá práve úloha vedúceho, teda človeka, ktorý má posledné slovo. Ja som začínal ako vedúci v stretku, v ktorom boli takmer všetci okolo mňa skúsenejší, šikovnejší a silné osobnosti. Ja som to tak videl a poriadnu chvíľu mi trvalo, kým som začal uplatňovať to, čomu sa hovorí posledné slovo vedúceho. Keď sme sa nevedeli rozhodnúť, alebo bolo príliš veľa názorov, musel som určiť ja, ktorým smerom sa vyberieme. Samozrejme, že to nie je despotické rozhodovanie vedúceho, ale v takýchto prípadoch, ako som vykreslil, je nutné, aby niekto rozhodol. Predstavte si, že by vo vojne hovoril každý dôstojník, ako bude armáda útočiť a na ničom by sa nedohodli. Hoci by všetci mali dobré nápady, potrebné je, aby niekto určil, ktorý spôsob boja si zvolíme. Často prehrávame množstvo bojov na duchovnom poli len preto, že sme roztrieštení a každý to chce robiť po svojom. To, s čím sa my vedúci sami najviac stretávame, je naša vlastná nerozhodnosť. Čo spraviť? A čo keď to, alebo ono...? Božie slovo nám hovorí veľakrát a hlavne v knihe Jozue: „Buď rozhodný a udatný!“ Tak aj nám všetkým vedúcim chcem povedať, buďme rozhodní a udatní! Nebojme sa našich vlastných rozhodnutí! Ak sa rozhoduješ, neboj sa, že sa pomýliš. Nedovoľ strachu, aby ťa držal pri rozhodovaní. Ak sa aj náhodou v dobrej viere pomýliš, tak Pán to vie napraviť.</p>
<p>
Som vedúca stretka s 8 ľuďmi. Na stretku v poslednom čase vznikli dva páry. Čo je fajn. Problém je, že sa začali izolovať. Sú akoby iná tlupka. Čiže mám teraz na stretku dve skupinky: „tých čo spolu chodia“ a „tých ktorí sú single.“ Ako to mám riešiť?</p>
<p>
Je normálne, že mladí ľudia si hľadajú vzťah uprostred skupiny, do ktorej patria. Nemali by však zabudnúť na to, že aj keď začnú vzťah, neprestali byť súčasťou skupiny. Biblia nás učí, že máme brať láskavý ohľad na druhých. To by si mali uvedomiť ľudia na oboch stranách. Na začiatku každého vzťahu „upadnú“ ľudia do zaľúbenia a vtedy vidia iba toho druhého. Tato fáza však netrvá dlho. Takže maj chvíľu s nimi trpezlivosť. Avšak ak by dochádzalo k tomu, že si robia svoj program na stretku, teda, chcú byť iba spolu či dvojica, alebo štvorica napr. pri zdieľaní, či modlitbe, potrebuješ zakročiť a korigovať ich správanie. Najlepšie sa s nimi porozprávať a vysvetliť im, že ich správanie nepodporuje ducha jednoty v stretku. Urob to láskavo a skús im komunikovať, že ich vzťah nie je problémom, ale že treba zobrať do úvahy určité špecifiká skupiny. Povzbuď ich, aby sa snažili o rozvoj celej skupinky a nehľadali naplnenie, či osobný rozvoj len vo vzťahu. Takisto tí, ktorí sú single by sa nemali porovnávať s tými, čo spolu chodia, podceňovať ich alebo sa im „vysmievať.“ Určite treba ľudí v stetku poučiť aj o tom, akú mieru intimity majú mať vo vzťahu. Stáva sa, že mladí to prepália a keď sa neskôr rozídu, vzniká veľa zranení a ten zranenejší už nechce byť v stretku s tým druhým, preto odchádza. Tejto téme sa treba venovať trochu viac. Niečo naštudovať, alebo pozvať na stretko niekoho, kto by vám dal dobré tipy ako na to.</p>
<p>
Som členom stretka, ktoré má 13 ľudí. Stretávame sa druhý rok. Chcel som do stretka priviesť pár nových kamarátov, ale vedúci mi povedal, že by to nebolo vhodné, lebo by nás bolo už veľa a stretko je uzavreté. Rozmýšľam, že by som otvoril pre nich nové stretko. Ako by som to mal urobiť?</p>
<p>
Ak sa počet ľudí v stretku naplní, treba vytvoriť nové stretko. Niekto z pôvodného by sa mal podujať urobiť to. Vedúci pôvodného stretka by mal v príleve nových ľudí vidieť príležitosť, Božiu vôľu, zachrániť a budovať ďalších. Môže sa však stať, že on to tak nevidí. Mal by si s ním hovoriť a navrhnúť mu, aby ste ako pôvodné stretko otvorili ďalšie stretko. Ak s tým bude súhlasiť, mal by ustanoviť najlepšie dvojicu skúsených kresťanov, ktorá by sa venovala budovaniu nových. Ak vedúci neurčí teba a ani nikoho iného, lebo nikto sa na to necíti, alebo nechce (aj to sa môže stať) tak ho popros o dovolenie otvoriť tú skupinku sám. Je dôležité, aby sa celá komunikácia a proces založenia nového stretka niesol v Kristovom duchu. Môžte sa dohodnúť, že vedúci pôvodného stretka príde niekedy urobiť prednášku. Takisto sa môžte dohodnúť na spoločných aktivitách oboch stretiek a na účasti na spoločnej službe. Takisto je dôležité, aby ľudia z pôvodného stretka pochopili, že nové stretko nie je konkurencia, ale možnosť na budovanie Kristovho kráľovstva.</p>
<p>
</p>
<p>
Pochopili sme v stretku, že máme Bohu oddeľovať desiatky a tak si ich odkladáme. Čo ďalej s tými peniazmi?</p>
<p>
Je naozaj dobré a je to znakom rastu spoločenstva, keď členovia alebo vedúci pochopia a prijmú do svojho života princíp desiatkov, alebo princíp sejby a žatvy. Častokrát je téma peňazí, alebo desiatkov v našich spoločenstvách, alebo stretkách taká nejaká ošemetná, alebo až tabu. Sme veľmi citliví na svoje finančné prostriedky a častokrát máme pocit, že toho hmotného, čo máme, je tak málo, že si nemôžeme dovoliť z toho ešte niečo dať, alebo investovať. Ale čo sa týka desiatkov, tak Boh nám ukázal veľmi jasne, aká je jeho vôľa v tejto oblasti. A dokonca nám dal aj zasľúbenie:</p>
<p>
Mal 3;10 Prineste celý desiatok do zásobárne, aby bol pokrm v mojom dome a týmto ma vyskúšajte - hovorí Pán zástupov, či vám neotvorím okná neba a nevylejem na vás požehnania viac ako dosť.</p>
<p>
Dokonca nás vyzýva, aby sme ho vyskúšali!</p>
<p>
Ďalším problémom, ktorý sa často objavuje v súvislosti s desiatkami je, že ľudia nevedia, ako s nimi nakladať, alebo na čo vlastne majú slúžiť. A tak sa stáva, že peniaze, ktoré boli oddelené pre Pána stoja, alebo sú premrhané. Najdôležitejším kritériom ich použitia je to, že majú byť použité na službu Bohu a evanjeliu. V období starého zákona žili z desiatkov kňazi (leviti), ktorí mali v náplni práce starať sa o Božie veci a bola im Bohom odňatá možnosť nejakým spôsobom si zarábať, alebo venovať sa podnikaniu. Nemali vlastné statky, ani dedičný podiel. Ich podielom bol Boh. Hoci vyjadrenie, že ich podielom bol Boh znie veľmi vznešene a fascinujúco, iba z toho žiť nemohli. Ale Boh prikázal ostatným izraelským kmeňom, aby prinášali svoje desiatky tomuto kmeňu, ktorý si On vyvolil, aby oni boli tí, ktorí sa môžu naplno venovať Jemu a Jeho veciam a tak sprostredkovávať požehnanie pre celý národ. Ak by sme to preklopili do súčasnosti, aj dnes môžeme nájsť ľudí, ktorí rozoznali vo svojom živote Božie volanie a povolanie (kňazi a laici), a rozhodli sa venovať službe buď na čiastočný úväzok, alebo naplno.</p>
<p>
Môžete sa rozhodnúť z týchto prostriedkov teda podporovať aj ľudí, ktorí slúžia buď priamo vám, alebo iným ľuďom nejakým spôsobom. Alebo môžete podporiť svojho vedúceho, ktorý sa vám venuje, pripravuje sa na stretnutia a toho môžete podporiť priamo finančne, aby mal čas sa venovať sa vám a nemusel si zháňať ďalšiu prácu, aby vyžil, alebo mu môžete zaplatiť nejaký dobrý kurz, alebo nakúpiť kvalitnú kresťanskú literatúru... Proste tieto prostriedky majú slúžiť na to, aby „bol pokrm v Božom dome“.</p>
<p>
Pri tejto téme ma napadá ešte jeden zvláštny „fenomén“, ktorý som zažil aj ja sám a počúvam stále o podobných prípadoch znovu a znovu. Ide o to, že desiatky sa síce principiálne odložia, ale ďalej sa nepoužijú. A tak sa prostriedky stále kumulujú, ale nehýbu sa. Ležia buď v pokladničke správcu financií spoločenstva, alebo na účte (možno aj termínovanom:-)). Tu by som sa chcel s vami podeliť o moju skúsenosť, ktorú som zažil v spoločenstve, ktoré som pred istým časom viedol. Princíp desiatkov sme pochopili a tak sme ich začali oddeľovať. Keďže viacerí z nás pracovali, za niekoľko mesiacov sme zistili, že máme takto zozbieranú už celkom „úctyhodnú“ sumu. Rozprávali sme sa o tom a povedali sme si, že je to fajn, že zrazu máme toľko peňazí a že raz sa nám môžu na niečo zísť. Keď budeme potrebovať väčší obnos. Avšak taký čas neprichádzal a peňazí stále pribúdalo, pretože naše výdavky na službu boli omnoho menšie ako príjmy. Až počas jednej modlitby k nám Boh prehovoril. Bolo to takmer neuveriteľné, ale niekoľkí naraz sme vedeli, že tie peniaz máme rozdať. Všetky! Znelo nám to nepochopiteľne, ale vedeli sme, že prehovoril ku nám Boh. A tak sme sa modlili ďalej a Boh nám ukázal ako. Ukázal nám niekoľkých ľudí, o ktorých sme vedeli, že sa dali do služby pre Pána naplno. A tak sme im poslali peniaze. Neskôr sme sa dozvedeli, že v tom čase veľmi súrne tie peniaze potrebovali, pretože nemali žiadny stály príjem. Predplatili sme časopis Nahlas ľuďom, o ktorých sme vedeli, že by si to nemohli dovoliť, atď. A viete, čo sa stalo??? Za pár mesiacov sme mali znovu až polovicu sumy, ktorú sme rozdali! A tak sme sa rozhodli v tom pokračovať. Rozhodli sme sa zaviazať, že budeme niektorých služobníkov pravidelne podporovať a zvyšok peňazí budeme používať na podporu iných služobníkov, o ktorých sa dozvieme, že sú v núdzi. Napriek tomu sa nám nikdy nestalo, že by nám chýbali peniaze na našu vlastnú službu, alebo projekty.</p>
<p>
Viete, Boh nás požehnával, pretože my sme Jeho požehnanie posúvali ďalej medzi Jeho ľud, do Jeho Cirkvi. Verím, že Boh nechce, aby sa prúd jeho požehnania zastavoval a hľadá ľudí, ktorí mu s tým pomôžu. A možno hľadá práve teba a tvoje spoločenstvo. Aj teraz pri písaní týchto riadkov si spomínam na niekoľkých Božích služobníkov, ktorí žijú naozaj na pokraji chudoby, ale aj na služobníkov, ktorí museli odísť zo služby, pretože nevládali živiť svoju rodinu z toho, čo dostávali zo služby Bohu a ľuďom. A možno sú to práve desiatky z tvojho spoločenstva, ktoré môžu pomôcť, aby bolo v Božom dome dosť duchovnej potravy skrze ľudí, rozoznaných služobníkov (teda ľudí, ktorí spĺňajú určité podmienky), ktorých podporíme.</p>
<p>
Za posledný rok mi odišlo niekoľko ľudí z mojej skupinky. Je to znak, že som zlý vodca, alebo mám niečo zmeniť?</p>
<p>
Možno niektorých z vás prekvapím hneď na začiatok, ale je to normálne, že niektorí ľudia z našich spoločenstiev odchádzajú. Možno sme si občas tak v kútiku duše mysleli, že budeme všetci pokope spolu navždy. Ale tak to nebýva a často má Boh s ľuďmi v našich spoločenstvách iné zámery, ako si predstavujeme. Niektorí z vedúcich si dokonca pokladajú za jedno zo svojich najväčších zlyhaní, keď niekto opustí ich stretko. Veľakrát tieto ich zlyhania však zlyhaniami nie sú. Vo všeobecnosti ale existuje niekoľko spôsobov, ako ľudia opúšťajú spoločenstvá a takisto niekoľko dôvodov prečo.</p>
<p>
Chcem sa ale vrátiť späť k odpovedi na otázku a tak si možno niekedy nabudúce povieme viac o dôvodoch prečo ľudia opúšťajú stretká. Čo vtedy robiť?</p>
<p>
V prvom rade treba kráčať ďalej. Netreba sa nechať znechutiť, ak od vás niekto odišiel. Ak sa pozrieme na Ježiša, tak máme skvelý príklad, čo robiť, ak nás niekto opustí. Proste treba pokračovať v tom, do čoho nás Boh povolal. Ježiš mal dvanástich, jeden z nich ho zradil, ďalší ho zaprel a ostatní deviati ho nechali samého. Z dvanástich pri ňom zostal v najťažšej chvíli iba jeden. Vyzerá to na dosť zlú bilanciu z Ježišovej strany. A to bol Ježiš najlepším vedúcim malej skupinky na svete! Takže:</p>
<p>
Pracuj s tým, čo máš!</p>
<p>
Niekedy sa necháme znechutiť tým, čo nám nevyšlo, alebo len tak mudrujeme, ako by to šlo, keby tu bol ten, alebo ten. Spomeň si na Gedeona. Boh chcel od neho, aby mal stále menej a menej bojovníkov a aby tak zvíťazil. Neboj sa, Boh má tú moc, aby aj z mála učinil niečo. Niekedy aj veľké veci.</p>
<p>
Sústreď sa na svoje silné stránky!</p>
<p>
Čo to znamená? Ak ako spoločenstvo robíte otvorené modlitebné stretnutia a mali ste výborného vedúceho chvál, na ktorom bolo zjavné pomazanie a ten z nejakých príčin odišiel, alebo proste nie je už medzi vami, možno budete musieť zmeniť štruktúru stretnutí. Ak ste mali predtým dôraz na chvály, budete to pravdepodobne musieť trochu zmeniť. Pretože je naozaj veľký rozdiel, ak vedie chvály skúsený a pomazaný chválič. Vtedy môžete mať čas chvál aj dve hodiny. Ale ak by ste nič nezmenili a nechali by ste dve hodiny viesť chvály niekoho podstatne menej skúseného, po dvadsiatich minútach by ste si už priali skončiť a začať s agapé. Nemôžeš robiť to isté, čo si robil s niekým, kto odišiel. Prispôsob službu momentálnemu potenciálu a možnostiam.</p>
<p>
3. Cvič sa v počúvaní Pána.</p>
<p>
Boh nám ukazuje, čo je potrebné robiť. Často sa stáva, že keď sa vyskytne nejaký problém s členom spoločenstva, tak si vedúci povzdychne, že to tušil, že sa s ním mal už dávnejšie porozprávať.</p>
<p>
Zostaň s ľuďmi, ktorí odišli v kontakte a ukáž im, že sa môžu vždy vrátiť.</p>
<p>
Niekedy, keď si ľudia, ktorí odišli uvedomia, že spravili chybu a chceli by sa vrátiť, majú pocit, že ich ostatní pokladajú „za zradcov“. Najviac im vtedy pomôže postoj otvorenosti a lásky.</p>
<p>
<br />
Michal Steiner, Mário Tomášik a Martin Štuk</p>
<p>
Prevzaté z prílohy Zrelosť časopisu Nahlas</p>
<p>
Časopis Nahlas vydáva Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina v Bratislave</p>Zuzana Vengliková2014-01-29T09:01:35ZZásady vedenia skupinkyZuzana Venglikováhttps://www.animator.sk/web/animator.sk/vedenie-stretka/-/blogs/zasady-vedenia-skupinky2014-01-29T09:00:02Z2014-01-29T08:56:50Z<p>
Jedným z hlavných kľúčov úspechu prípravy na birmovku je práca v skupinke. Na to, aby diskusia v skupinke bola obohatením pre všetkých účastníkov, je dôležité, aby vedúci skupinky vedel, ako ju viesť a dbal o to, aby sa v nej každý cítil príjemne.<br />
Úlohou animátora v birmovaneckej skupinke je vytvoriť bezpečné a príjemné prostredie, v ktorom sa birmovanci nebudú báť a hanbiť pýtať na to, čo ich zaujíma, a zažijú prijatie a priateľstvo. Náplňou väčšiny skupiniek bude diskusia o prezentovanej téme, preto cieľom animátora je podnietiť diskusiu, nie umlčať ľudí alebo prezentovať vlastné názory či urobiť ďalšiu prednášku. Jeho úlohou je skupinku sprevádzať, nie hrať sa na múdreho šéfa, ktorý všetko vie.<br />
Skutočne hodnotná diskusia v skupinke nastane vtedy, ak účastníci nebudú iba odpovedať na animátorove otázky, ale budú diskutovať aj medzi sebou. To znamená, že otázky môžu klásť aj iní účastníci, nie iba animátor.</p>
<h3>
<br />
Ako sa pripraviť na stretnutie v skupinke?</h3>
<p>
<strong>1. Modlitba.</strong> Pred každou skupinkou sa modli, aby ti Pán Boh dal múdrosť, otvorené uši, pokoj a najmä lásku ku každému účastníkovi skupinky.<br />
<strong>2. Príprava.</strong> Zisti, aká téma sa bude preberať, oboznám sa s navrhovanými otázkami a priprav si ďalšie do zálohy, ak by diskusia začala viaznuť. Len máločo dokáže stretko pokaziť tak ako nepripravený animátor.<br />
<strong>3. Mená.</strong> Pred stretkom si preopakuj mená ľudí v skupinke (najmä ak ich ešte dobre nepoznáš), aby si sa vyhol nepríjemným trapasom.</p>
<h3>
<br />
Hlavné princípy práce v skupinke</h3>
<p>
Tieto princípy predstav členom skupinky na prvom stretnutí. Môžeš to urobiť napríklad takto: „Ak chceme, aby naše stretká mali pre nás čo najväčší význam, dohodnime sa na tom, že budeme dodržiavať tieto pravidlá“:</p>
<p>
<strong>1. Každý má právo vyjadriť sa k téme. </strong>Všetci sa navzájom rešpektujeme a nehodnotíme, nekritizujeme a nezhadzujeme názory iných, aj keď s nimi nesúhlasíme.<br />
<strong>2. Každý sa môže vyjadriť</strong>, ale nikoho nenútime odpovedať, ak nechce.<br />
<strong>3. Neskáčeme si do reči. </strong>Vždy hovorí iba jeden človek.<br />
4. To, čo v skupinke odznie, ostáva v skupinke.<strong> Nevynášame</strong> von to, čo sme sa o iných dozvedeli. Učíme sa budovať vzájomnú dôveru.<br />
<strong>5. Neexistuje nič také ako „hlúpa otázka“. </strong>Každý sa môže opýtať na to, čo ho v rámci danej témy zaujíma, alebo čomu nerozumie.</p>
<h3>
Aké zásady mám dodržiavať pri vedení skupinky?</h3>
<p>
<strong>1. Pozorne počúvaj,</strong> čo ľudia hovoria. Nerozmýšľaj nad tým, akú ďalšiu otázku položíš. Naozaj počúvaj a potom reaguj na to, čo si počul. Základnou podmienkou toho, aby sa človek cítil milovaný je, že ho niekto vypočuje. Snaž sa o aktívne počúvanie.<br />
Skutočným cieľom nie je klásť jednu otázku za druhou, ale zaoberať sa tým, čo ľudia povedali. Tu je zopár tipov na otázky, pomocou ktorých nadviažeš na to, čo účastník hovoril:<br />
a) Môžeš uviesť nejaký príklad?<br />
b) Môžeš nám vysvetliť, čo tým myslíš?<br />
c) To je zaujímavé. Čo si o tom myslia ostatní?<br />
d) Ako to u teba funguje?<br />
e) Kedy si sa začal takto cítiť? Kedy si začal takto uvažovať?<br />
<strong>2. Nehovor priveľa. </strong>Svoje príspevky maj čo najkratšie, aby si dal priestor ostatným. Zapamätaj si, že skupinka je pre účastníkov a ty si tu pre nich.<br />
<strong>3. Drž sa témy stretnutia.</strong> Dbaj o to, aby ste v diskusii príliš neodbočili. Ak niekto odbočí mimo, po jeho príspevku nasmeruj diskusiu späť k hlavnej téme.<br />
<strong>4. Neboj sa ticha.</strong> Niekedy keď položíš zložitejšiu otázku, nikto neodpovie. V takej chvíli odolaj pokušeniu hneď vyplniť ticho svojím hlasom. Ľudia niekedy len potrebujú čas na premyslenie a na to, aby nabrali odvahu ozvať sa.<br />
<strong>5. Vyhni sa zatvoreným otázkam.</strong> (Zatvorené otázky sú také, na ktoré odpovedáme „áno“ alebo „nie“.) Niekedy, keď sa očakáva odpoveď „správne – nesprávne“, sú zavreté otázky v poriadku. Ak je však tvojím cieľom diskusia, lepšie je klásť otázky zamerané na vyjadrenie názoru. Medzi otázkou „Čo urobil slepec, keď ho Ježiš uzdravil?“ a „Prečo slepec urobil to, čo urobil, keď ho Ježiš uzdravil?“ je veľký rozdiel. Skús viac tvoriť otázky začínajúce slovami „prečo“ a „ako“.<br />
Môžeš využívať aj nápomocné otázky:<br />
- Dá sa o tom uvažovať aj inak?<br />
- Čo myslíš, prečo Biblia hovorí toto?<br />
- Ako inak sa na to ľudia môžu pozerať?<br />
- Ako sa to vzťahuje na tvoj život?<br />
<strong>6. Zapoj každého</strong>. Dbaj o to, aby každý člen mal priestor vyjadriť sa. Ak chceš, aby na otázku odpovedal každý, môžeš nechať v skupine kolovať nejaký predmet (loptičku, plyšovú hračku...). Účastníci si ju môžu podávať po pravici alebo ľavici, alebo hádzať, a tak sami určovať poradie odpovedí. Táto forma je vhodná najmä pri otázkach, ktoré slúžia na prelomenie bariér, ale nie pri hlbšej diskusii. Keď sa počas stretnutia dostanete k hlbším, citlivejším otázkam, v žiadnom prípade z účastníkov odpovede „nepáč“.<br />
<strong>7. Nekritizuj názory a poznámky účastníkov.</strong> Nič nedokáže skupinu utíšiť viac než kritický animátor. Akceptuj každého, aj keď s ním nebudeš súhlasiť.<br />
<strong>8. Potvrď každú odpoveď</strong> podobným spôsobom. Napríklad: „Ďakujem ti, Peter.“ Alebo „To bolo zaujímavé, Janka.“ Daj si však pozor na to, aby si odpovede neschvaľoval poznámkami typu: „To si výborne povedal. Úplne s tebou súhlasím. Máš stopercentnú pravdu...“ Takýmto spôsobom dáš najavo, že s inými názormi nesúhlasíš.<br />
<strong>9. Zaujímaj sa v prvom rade o názory a pocity, nie o správne odpovede a vedomosti.</strong> Pýtaj sa najmä na to, čo si o danej veci účastníci myslia a čo cítia.<br />
<strong>10. Na stretká prichádzaj s radosťou.</strong> Uvedom si, akú veľké privilégium máš, že môžeš byť pri tom, ako sa budú meniť ľudské srdcia. Nech ťa dôvera Boha v teba a dôvera tímu, ktorí ťa do služby pozval, naplní radosťou, ktorá sa prenesie aj na účastníkov.<br />
<strong>11. Udrž si kontrolu.</strong> Nezabudni, že stretnutie je v tvojich rukách, nedovoľ, aby sa ti veci vyšmykli spod kontroly. Ak diskusia výrazne odbočí od témy, nasmeruj ju na pôvodnú tému. Nedovoľ, aby sa účastníci dostali do ostrej výmeny názorov. Za žiadnych okolností nedovoľ, aby sa niekto z účastníkov iným posmieval alebo zastrašoval. Tvojou úlohou je zabezpečiť to, aby sa konverzácia odvíjala pokojným a produktívnym spôsobom.<br />
<strong>12. Nechaj účastníkom priestor na hľadanie odpovedí. </strong>Ako animátor často vieš o téme viac než účastníci. Nemusíš to však ukazovať. Čo má pre účastníkov väčší význam: keď im všetko povieš, alebo keď ich necháš, aby na to prišli sami? Nechaj ich potrápiť sa s hľadaním odpovedí skôr než im dáš odpoveď. Nechaj účastníkom priestor, aby na odpovede prišli sami. V takom prípade si získanú pravdu zapamätajú lepšie a bude mať pre nich väčší význam. Používaj pomocné otázky. Ak v diskusii niekto položí dôležitú otázku, ktorú si však nemal v pláne preberať, nezmietni ju hneď zo stola. Ak sa jej nechceš venovať na tomto stretnutí, dohodni sa s účastníkmi, že sa ňou budete zaoberať na budúcom stretnutí. Získaš tak čas pripraviť sa a naštudovať si o danej téme viac, ak to bude potrebné<br />
<strong>13. Ak ti niekto položí otázku, poďakuj sa mu a jemne ju nasmeruj späť do skupiny. </strong>Napríklad: „To je výborná otázka, ďakujem. Ako by ste na takú otázku odpovedali vy? Čo si o tom myslíte?<br />
<strong>14. Nemusíš mať odpoveď na všetko. </strong>Netráp sa, ak nevieš na niektorú otázku odpovedať. Povedz, že do budúceho stretnutia si o tom zistíš viac a nabudúce sa k tejto téme ešte vrátite. Počas týždňa si o danej téme niečo prečítaj, alebo sa opýtaj skúsenejšieho animátora. Ak si s danou vecou ani potom nebudeš vedieť dať rady, pošli účastníka, ktorého to najviac zaujímalo, za vedúcim alebo kňazom, ktorí mu na jeho otázku odpovedia.<br />
<strong>15. Nesnaž sa odpovedať na každú otázku a vyriešiť všetky problémy ľudí v skupinke.</strong> Len čo prehovorí človek, ktorý všetko vie a všade bol, akákoľvek konverzácia skončila. Nezabudni, čo je tvojou úlohou v skupinke: rozprúdiť diskusiu!<br />
<strong>16. Snaž sa byť nestranný.<br />
17. Neboj sa robiť chyby</strong> a priznať svoje slabosti a zlyhania. Nemusíš sa hrať na dokonalého kresťana. Pán Boh to od teba nežiada a navyše, účastníci by ťa veľmi rýchlo prekukli.<br />
<strong>18. Na záver diskusie sa pokús zhrnúť hlavné body diskusie</strong> (Čo ste sa naučili? K čomu ste dospeli? Čo si odnášame z dnešného stretnutia?) Poďakuj sa všetkým za ich aktivitu.<br />
<strong>19. Tráv s ľuďmi so skupinky aj čas mimo stretiek.</strong> Ak sa účastníkmi stráviš aj čas mimo stretka, budú vidieť, že sa o nich zaujímaš a vaše vzťahy sa prehĺbia. Tak aj vaše stretká budú mať stále väčšiu hodnotu a budú aj pre teba, aj pre účastníkov väčším obohatením. Ako skupinka sa vyberte napr. do kina, alebo na výlet či na plaváreň. Ak je v skupinke niekto obzvlášť uzavretý, pozvi ho napríklad na zmrzlinu a stretnite sa iba vy dvaja. Môže mu to pomôcť pri zdieľaní na stretku.</p>Zuzana Vengliková2014-01-29T08:56:50ZRiešenie náročných situácií v skupinkeZuzana Venglikováhttps://www.animator.sk/web/animator.sk/vedenie-stretka/-/blogs/riesenie-narocnych-situacii-v-skupinke2014-01-29T08:55:34Z2014-01-29T08:52:29Z<h3>
1. V skupinke máš dominantného človeka, ktorý chce odpovedať na každú otázku a priveľa rozpráva.</h3>
<p>
<strong>Ako na to?</strong><br />
a) Využi chvíľu, keď sa nadýchne a milo povedz: „Chápem, čo chceš povedať.“ Alebo: „Ďakujem za tvoj zaujímavý názor. Čo si o tom myslia ostatní?“<br />
b) Ak niekto pravidelne rozpráva priveľa, môžeš povedať: „Chcem dať každému priestor povedať, čo si myslí. Takže skôr než niekto bude hovoriť druhý raz, chcem, aby sa každý mohol vyjadriť.“<br />
c) Ak je niekto stále dominantný, porozprávaj sa s ním po skončení stretnutia medzi štyrmi očami. Povedz mu niečo takéto: „Vidím, že máš veľa zaujímavých myšlienok a chceš sa s nimi podeliť. To je vynikajúce. Potrebujem tvoju pomoc. Niektorí zo skupinky nie sú takí odvážni ako ty. Pomohol by si mi ich rozhovoriť? Ako to urobíme?“ Môže ti pomôcť napríklad tak, že sa iných účastníkov opýta, čo si myslia a nechá im viac priestoru vyjadriť sa.<br />
d) Sadni si vedľa človeka, ktorý veľa rozpráva. Očný kontakt vyzýva ľudí, aby hovorili. Ak by sedel oproti tebe, mal by si s ním častejší očný kontakt a on by cítil prirodzenú výzvu ozvať sa. Ak bude sedieť vedľa teba, bude mať podstatne menej takýchto impulzov.<br />
e) V krajnom prípade, môžeš od účastníkov žiadať, aby sa prihlásili, keď budú chcieť niečo povedať. Ubezpeč ich, že nechceš, aby sa cítili ako v škole, ale v záujme lepšieho riadenia diskusie bude dobré, keď sa najprv prihlásia. Takýmto spôsobom ľahšie zvládneš toho, ktorý by každú chvíľu chcel hovoriť.</p>
<h3>
2. Ľudia si stále skáču do reči a nepočúvajú sa.</h3>
<p>
<strong>Ako na to?</strong><br />
a) Zdôrazni pravidlá, na ktorých ste sa na začiatku dohodli.<br />
b) Na stretko prines nejakú drobnosť (plyšáka, kamienok...). Polož otázku a môžeš ju nechať kolovať, alebo si vyber človeka, ktorému vecičku posunieš. Právo hovoriť bude mať iba ten, kto bude v ruke držať túto vecičku.</p>
<h3>
3. V skupinke máš plachého účastníka, ktorý sa hanbí ozvať.</h3>
<p>
<strong>Ako na to?</strong><br />
a) Najprv sa opýtaj všeobecne: „Má niekto, kto ešte nehovoril, nejakú myšlienku, s ktorou by sa rád podelil?“<br />
b) Môžeš sa aj citlivo opýtať. „Martin, čo si o tom myslíš ty?“ Alebo: „Evka, všimol som si, že si ešte nič nepovedala. Zaujíma ma, čo si o tom myslíš.“<br />
c) Plachého človeka povzbuď aj medzi štyrmi očami pred alebo po stretnutí. Ubezpeč ho, že jeho príspevok k stretnutiu je dôležitý a má veľkú hodnotu. Opýtaj sa ho, ako sa v skupinke cíti.<br />
d) Zisti, čo mu je blízke, čo má rád, a opýtaj sa ho na túto oblasť na skupinke. Ak je to téma, o ktorej rád hovorí, bude preňho ľahšie ozvať sa.<br />
e) Keď sa ozve plachý človek, poďakuj mu za jeho názor. Oceň ho.</p>
<h3>
4. Účastníci odbiehajú od témy.</h3>
<p>
<strong>Ako na to?</strong><br />
a) Povedz, že o danej téme sa môžete porozprávať po skončení stretka a rozhovor nasmeruj späť k hlavnej téme.<br />
b) Poďakuj za ich názor a polož otázku, ktorá vás vráti späť k jadru rozhovoru.</p>
<h3>
5. Účastníci znevažujú názor iného človeka, posmievajú sa mu a pod.</h3>
<p>
<strong>Ako na to?</strong><br />
a) Daj jasne najavo, že takéto správanie v skupinke nebudeš tolerovať. Znovu zdôrazni základné pravidlo, že každý môže vyjadriť svoj názor bez toho, aby ho zaň niekto kritizoval.</p>
<h3>
6. V skupinke máš mudrlanta (všetko vie) a kritika (s ničím nesúhlasí, nič sa mu nepáči).</h3>
<p>
<strong>Ako na to?</strong><br />
a) Ak má kritik negatívne poznámky, treba ich adresovať skupine a opýtať sa na jej názor. Kritika vyzvať, aby ponúkol vlastný konštruktívny nápad.<br />
b) V prípade mudrlanta je tiež dobré dať skupine možnosť vyjadriť sa k jeho tvrdeniam. Opýtať sa skupiny, čo si o tom myslia.</p>
<p>
<em><strong>Najdôležitejšie je, aby si mal rád všetkých členov skupinky a pravidelne sa za nich modlil.</strong></em></p>
<p>
</p>
<p>
</p>Zuzana Vengliková2014-01-29T08:52:29Z