Birmovný rodič

Tvoj birmovný rodič

 

Je čas, aby si vo svojom okolí našiel človeka, ktorý by ti bol vzorom správneho konania, s ktorým by si sa mohol dôverne poradiť, ktorý by ti pomáhal na ceste k zrelému kresťanstvu. Máš si nájsť birmovného rodiča.

Birmovný rodič by mal byť človek, ktorého si vážiš, ktorému dôveruješ. Birmovný rodič nie je len na to, aby ťa pri udelení sviatosti predstavil biskupovi a potom ťi dával darček na Vianoce a meniny. Birmovný rodič bude preto držať pri udeľovaní sviatosti pravú ruku na tvojom ramene, aby tým naznačil, že ťa prijíma za svojho chránenca, priateľa, že s tebou vstupuje do nového príbuzenského vzťahu, že ti chce ochotnou rukou pomáhať, že chce byť tvojou oporou, priateľom, radcom.

Preto je najlepšie, keď si svojho birmovaného rodiča k birmovke vyhľadáš sám. Vyberaj si takého, ktorý by mohol plniť, čo od neho Cirkev žiada: aby ti bol dobrým vzorom a radcom a priateľom v čase dospievania a dozrievania a zostal ním aj po celý tvoj život.

 

Birmovný rodič musí spĺňať tieto podmienky:

  • musí byť katolík,
  • musí byť pobirmovaný,
  • ak žije s partnerom, musí byť zosobášený v katolíckom kostolenemôže byť rozvedený,
  • musí byť schopný plniť úlohu birmovného rodiča a musí mať úmysel plniť túto úlohu,
  • musí viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať (t.zn. plní si najzákladnejšie povinnosti: pravidelne chodí na sv. omšu v nedeľu a prikázaný sviatok, pravidelne sa spovedáva – aspoň raz za rok, kresťansky vychováva deti, vedie príkladný život v rodine i v spoločnosti; nemôže to byť napr. alkoholik alebo taký, čo navštevuje pochybné podniky, alebo ten, kto škaredo nadáva, kto má výhrady voči učeniu Cirkvi, kto nadáva na Cirkev, kto nie je príkladom vo farnosti, medzi susedmi, v práci...)

Môže to byť tvoj krstný rodič, tak by to bolo aj najsprávnejšie, avšak iba vtedy, ak si doteraz plnil a stále vzorne plní tieto povinnosti.

Tvoj birmovný rodič by nemal byť príliš mladý – má mať skúsenosti. Nemal by byť príliš starý – má ti pomáhať celý život. Nemal by bývať príliš ďaleko – má ti pomáhať v príprave na birmovku, má ti byť poruke pred i po birmovke.

Mal by to byť niekto, za koho sa nebudeš hanbiť a kto sa nebude hanbiť za teba.

Dobre si teda rozmysli, koho požiadaš, aby sa stal tvojím birmovným rodičom. Vyber si dobre!

Ak si nevieš sám rady, popros o radu rodičov, kňaza alebo katechétu.

 

Úloha:

Napíš (na list formátu A4 alebo A5) charakteristiku svojho birmovného rodiča, ktorého si si vybral/a.

Uveď v tejto svojej práci:

  • jeho meno a priezvisko,
  • stav (slobodný, ženatý ...),
  • kde býva,
  • či spĺňa všetky podmienky a ako ich spĺňa (či chodí do kostola, k sviatostiam, ako často, ako sa správa, ako sa vyjadruje...),
  • prečo si si práve jeho/ju vybral/a za birmovného otca / birmovnú mamu,
  • ako ti pomáha pri príprave,
  • v čom ti je vzorom, v čom ho môžeš nasledovať...

 

Termín odovzdania práce

Pomôcka

 

Služba krstných a birmovných rodičov z pohľadu učenia Cirkvi a cirkevného práva

(Katechizmus Katolíckej cirkvi a Kódex kánonického práva):

 

Aby sa krstná milosť mohla rozvíjať, je dôležitá pomoc rodičov. To je aj úloha krstného otca alebo krstnej matky, ktorí majú byť presvedčenými veriacimi, schopnými a ochotnými pomáhať novopokrstenému, dieťaťu alebo dospelému, na jeho ceste kresťanského života. Ich úloha je skutočnou ekleziálnou (cirkevnou) službou (KKC, 1255).

Krstencovi sa podľa možnosti má dať krstný rodič, ktorého úlohou je:
- dospelému krstencovi pomáhať pri uvedení do kresťanského života;
- dieťa, ktoré má byť pokrstené, spolu s rodičmi priniesť na krst;
- usilovať sa, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia (KKP, kán. 872).

Za krstného rodiča sa má brať iba jeden krstný otec alebo iba jedna krstná matka, alebo jeden krstný otec a jedna krstná matka (kán. 873).

Aby niekto bol pripustený na prijatie úlohy krstného rodiča, je potrebné:
1. aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu;
2. aby zavŕšil 16. rok života;
3. aby bol katolík, pobirmovanýa ktorý už prijal najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať;
4. aby nebol postihnutý kánonickým trestom;
5. aby nebol otcom alebo matkou krstenca (kán. 874 § 1).

Pokrstený nekatolík sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu (kán. 874 § 2).

 

Pre birmovanie, takisto ako pre krst, majú kandidáti hľadať duchovnú pomocbirmovného otca alebo birmovnej matky. Aby lepšie vynikla jednota oboch sviatostí, mala by to byť tá istá osoba ako pri krste (KKC, 1311).

Birmovanecmá mať podľa možnosti birmovného rodiča, ktorého úlohou je starať sa, aby sa pobirmovaný správal ako opravdivý Kristov svedok a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia (KKP, kán. 892).

Aby niekto plnil úlohu birmovného rodiča, je potrebné, aby vyhovoval podmienkam, ktoré platia pre krstného rodiča (kán. 893 § 1).

 

 

Vysvetlenie:

 

Nepokrstený nemôže byť krstným rodičom.

Pokrstený nekatolík (pokrstený v inej než Katolíckej cirkvi) nemôže byť krstným rodičom.

Kto neprijal sviatosť birmovania, nemôže byť krstným rodičom.[1]

Slobodný, ktorý žije v konkubináte (život s partnerom v spoločnej domácnosti, druh a družka), nemôže pristupovať k sviatostiam a nemôže byť krstným rodičom.[2]

Kto je len civilne zosobášený, nemôže pristupovať k sviatostiam a nemôže byť krstným rodičom.[3]

Kto je zosobášený v inom ako katolíckom kostole, nemôže pristupovať k sviatostiam a nemôže byť krstným rodičom.3

Kto je zosobášený v katolíckom kostole, ale nežije spolu so svojím manželom, nemôže pristupovať k sviatostiam a nemôže byť krstným rodičom.[4]

Vdovec, ktorý žije v konkubináte (život s partnerom v spoločnej domácnosti, druh a družka), nemôže pristupovať k sviatostiam a nemôže byť krstným rodičom.

Kto by bol postihnutý nejakým cirkevným trestom, nemôže byť krstným rodičom.

Kto sa nezúčastňuje pravidelne na sv. omši v nedeľu a prikázaný sviatok bez vážneho dôvodu, nemôže byť krstným rodičom.[5]

Kto nepristupuje k sv. spovedi aspoň raz za rok, nemôže byť krstným rodičom.[6]

Kto svojím spôsobom života odporuje učeniu Cirkvi, dáva pohoršenie atď., nemôže byť krstným rodičom.

 

To isté platí o birmovnom rodičovi.

 

 


[1]Kto neprijal sviatosť birmovania v školskom veku, môže ju po náležitej príprave prijať v dospelosti.

[2]Taktiež život snúbencov v spoločnej domácnosti pred uzavretím manželstva nie je v zhode s Božím zákonom a s učením Cirkvi, je hriešny.

[3]Civilný sobáš resp. sobáš v inom než katolíckom kostole (ak niet prekážok) možno konvalidovať (splatniť), buď jednoduchou konvalidáciou (obnovením súhlasu v katolíckom kostole) alebo sanáciou (udeľuje biskup).

[4]Ak je dôvod na odluku manželov, treba žiadať o separáciu (odlúčenie pri trvaní zväzku).
Civilný rozvod nezneplatňuje platne uzavreté manželstvo. („Uzavreté a dokonané manželstvo nemôže byť rozviazané nijakou ľudskou mocou a z nijakého dôvodu, okrem smrti." – KKP, kán. 1141).
Rozvedený, ak žije sám, môže požiadať o dovolenie pristupovať ku sviatostiam. Toto dovolenie ho však neoprávňuje prijať službu krstného rodiča.

[5]„Cirkevné prikázanie určuje a spresňuje Pánov zákon: V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši. (KKC, 2180). „Nedeľná Eucharistia je základom celého kresťanského konania a potvrdzuje ho. Preto veriaci sú povinní zúčastniť sa na slávení Eucharistie v prikázaných dňoch, ak len nie sú ospravedlnení z vážneho dôvodu (ako je napr. choroba, starostlivosť o dojčatá) alebo dišpenzovaní vlastným farárom. Tí, čo si vedome a dobrovoľne neplnia túto povinnosť, dopúšťajú sa ťažkého hriechu." (2181)

[6]Cirkevné prikázanie: „Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť." Je to minimum, ktoré Cirkev vyžaduje od veriacich; bez toho nie je možné „viesť život primeraný viere" a plniť služby v Cirkvi.