Prechod pre ovce

Uháňam autom po pred nedávnom opravenej ceste. Z jednej strany je lúka i z druhej. Netreba pridávať. Letím dole kopcom. Keď tu zrazu v diaľke zbadám ovce. Pokojne prechádzajú cez cestu. Jeden, dva tri. Noha na brzde a stopka. Stojím a ....
Čítaj ďalej o Prechod pre ovce »

Keď si pavúk robí čo chce...

Skúsenosť s pred niekoľkých dní... Písmenká sa už dávno narodili do slov a potom do viet... No nie a nie si nájsť čas, aby vyšli von. A tak otváram dvere a prosím ich, aby vyšli na prechádzku a pohladili aj tvoje srdce.... Ak sa tak stane, nech je za to pochválený Pán....
Čítaj ďalej o Keď si pavúk robí čo chce... »

Pani, ty máš sedieť na obraze

Vystupujem z auta. Za plotom pobehuje asi štrnásťročný chalan. Je iný ako ostatní. Kričí na ratu a vyskakuje od radosti. „Nemusíte sa ho báť. To je náš Olík,“ usmieva sa staršia pani a otvára bránu.
Čítaj ďalej o Pani, ty máš sedieť na obraze »

Dobrota a ne-potrebný Jano

Domček prikrčený na rohu ulice. Jeho steny podopierajú drevené trámy. Vládne v ňom minulosť miešajúca farby súčasnosti. Chodba s ešte kamennou dlažbou. Zdá sa, že kedysi bolo na nej položené linoleum, ale aj po ňom ostali iba stopy na pamiatku... Môj starký tomu hovoril „gánok.“ V pravo zízajú ťažké zažltnuté dvere s kedysi lesknúcou sa kľučkou. Zaklopať? Nezaklopať?
Čítaj ďalej o Dobrota a ne-potrebný Jano »

Vďaka za podporu, skôr zažívam posmešky

Som drzá. Ukradla som jednu vetu, z korenšpondecie môjho známeho. Dúfam, že mi to odpustí. Ale od chvíle, čo som si ju prečítala, sa ako chvost za mnou vlečie prúd myšlienok. A keďže nie som mačka /som iba Macka/, tak sa ho túžim zbaviť. Verím že mi v tom písmenkovanie i vaše čítanie pomôže.
Čítaj ďalej o Vďaka za podporu, skôr zažívam posmešky »

Iná rovnakosť - rovnaká inakosť

Rovná sa? Myslím že áno. Platí to vždy a za každých okolností. Nenásobí sa, nedelí, nesčítava, ani neodmocňuje... Poznám totiž nejedno miesto, kde platí iba tento matematický pojem.
Čítaj ďalej o Iná rovnakosť - rovnaká inakosť »

Boží pečatník

Poprosili ma, aby som zaniesla poštu do jeho izby. Vzala som niekoľko obálok a vykročila dlhou chodbou. Moje kroky sa ozývali za mnou v diaľke... „Musím sa čo sa od neho dostať čo najskôr. Nemienim pri ňom stráviť celý deň,“ hundrala som sama pre seba a otvorila dvere.
Čítaj ďalej o Boží pečatník »

Až dva krát zamilovaný

Nuž čo, zamilovať sa je ľudské. Milovať je Božie. Odpúšťať je dokonalé... Zriekať sa je... Doplňte si sami. Okrem toho, že je dnes deň objatí a je pre mňa aj deň spomienok Deň kedy sa moje vnútro akosi chveje... Deň, kedy sa do mňa Niekto druhý krát zamiloval.
Čítaj ďalej o Až dva krát zamilovaný »

Cintorínske prianie?

Verím v spoločenstvo svätých... a som si istá, že všetky mená týchto mojich bratov a sestier nepoznám.... No jedného poznám.... My dvaja niečo spolu máme Okrem toho, on má dnes narodeniny pre nebo... A mne ako "Nezábud - ku" pozval na návštevu malú Sáru...
Čítaj ďalej o Cintorínske prianie? »

Uväznená prostitútka

A nielen ona. Myslím si, že každý sme väzňom, či už hriechu, alebo vlastnej spravodlivosti. A každý patríme tak trocha za mreže. Ak zistíme, že už za nimi sme, začneme nimi lomcovať, hnevať sa, kričať, či rezignovať... Hľadáme obhajcu a vysvetľujeme si po svojom svoje správanie. Pridávame k tomu svetlo svojich reflektorov a predstáv. Veď nie sme až takí zlí? Veď to nemyslíme až tak zle, alebo áno? A čo ona – žena hriešnica – žena prostitútka?
Čítaj ďalej o Uväznená prostitútka »

Ako inak ... Homosexualita

Alebo že by s bubnom na zajace? Na také hluché, alebo zmätené, čo bubnovanie berú ako výzvu do boja? A je im jedno za čo! A je im jedno akého majú veliteľa, hlavne že kričí: „Choďte aj vy, potrebujete svoju budúcnosť! Aj vy potrebujete svoje práva!“ A oni idú! Je ich celá kopa a cítia, že spolu sú silní. A čo je ešte dôležitejšie: Majú veľa spoločných túžob a predstáv o živote, v ktorom nebude sklamaní.. Hups. Lenže predstavy sú jedna vec a život druhá...
Čítaj ďalej o Ako inak ... Homosexualita »

Autor príbehu?

Sedím pri notebooku a premýšľam nad štruktúrou knihy. Usporadúvam fotografie a snažím sa ich rozdeliť podľa tém alebo nejakých iných znakov. Páči sa mi to. Je to zaujímavá práca, najmä preto, že...
Čítaj ďalej o Autor príbehu? »

Samota čo dušu namotá

Ešte chvíľu a zahalí ma noc. Samota, čo preniká aj špik kostí. Tma bez hviezd, bez húkania sovy. Priatelia, známi, ba aj rodina sa odplavia s posledným závanom vánku. Na jeho miesto nastúpi on – bolesťou skučiaci víchor. Ešte chvíľku a neviditeľná ruka ma posadí na smetisko. Na miesto bez ľudských svedkov minulosti. Vytrhne mi z rúk aj to o čom som si myslel že je Božie... Ešte chvíľku....
Čítaj ďalej o Samota čo dušu namotá »

Keby si ma....

Práve som si sadla do auta, keď sa ozval mobil. Prijala som hovor. A z druhej strany sa ozvalo veľmi bolestné: "Keby si ma nebola prehovorila, možno by dnes žil."
Čítaj ďalej o Keby si ma.... »

Možno má aj kalendár

Zazvonilo. Tretiaci sa ponáhľajú na miesta. Sú akísi nesvoji Veď sa blíži ich veľký deň. Deň prvého svätého prijímania. Každý z nich sa teší, aj keď po svojom. Niektorí sa tešia na tablety a notebooky, iní na to, že „to“ už budú mať za sebou a nebudú musieť chodiť na omše, a ďalší? Nuž tí mi občas vyrazia aj dych... (mimochodom – túžby, ktoré nosia v srdciach deti, sú väčšinou ozvenou sŕdc ich rodičov. )
Čítaj ďalej o Možno má aj kalendár »

Prečo nie sú Slováci svätí?

Túto otázku mi pred niekoľkými dňami položil môj známy zo zahraničia. A tak som začala pátrať, pýtajúc sa či sme naozaj až takí „zlí“, alebo nám chýba odvaha bojovať o svätosť. O tú svoju, či o svätosť blížnych. Je naozaj opovážlivé tvrdiť, že ľudia, ktorí odišli na druhý svet a boli našim vzorom, sú svätí? Ako to vlastne je?
Čítaj ďalej o Prečo nie sú Slováci svätí? »

Božia celebrita

„Nič nekupuj. Prosím ťa naozaj nič.“ Opakuje mi to už týždeň. Darmo jej vysvetľujem, že má sviatok a že sa to patrí. Darmo jej vravím, že ak by niekto chcel kúpiť darček mne, tak by som sa potešila... a nefrflala by som. No ona si hudie svoje. „Nič nekupuj. Prosím ťa naozaj nič.“
Čítaj ďalej o Božia celebrita »

Len tak... pre

"Stop!" povie Boh a ukončí jedno dejstvo života. Nastaví kameru hore. A nechá divákov na zemi, aby si domysleli, čo mal v pláne. Tá stopka je znamením, že aj ľudia sa musia raz rozlúčiť... ale iba preto, aby sa znova stretli. Aby "polovička" neostala bez tej druhej. A ešte niečo... ale to len tak,... mi letí teraz mysľou...
Čítaj ďalej o Len tak... pre »

Tak komu sa spovedám?

Z poslednej kostolnej lavice možno vidieť všeličo. Nie síce to, čo sa deje pri oltári, ale to čo sa deje pri vchodových dverách... A niekedy sa tam stávajú veľké veci. Múdre. Pokorné. Otvárajúce oči. Také, o ktorých tí vpredu ani netušia...
Čítaj ďalej o Tak komu sa spovedám? »

Okrídlený Admirál

Je ráno. Otváram oči. Prvé čo mi preblesne mysľou je, že Boh mi daroval milosť, aby som sa prebudila do jedného z naj-slávnostnejších dní. Nie že by ostatné boli iba také „obyčajné,“ ale tento je pre mňa priam prvo – májový a prvomájovo anjelsky.
Čítaj ďalej o Okrídlený Admirál »

Karta, ktorá bude obrátená

Ach tie deti... Dnes som si spomenula na dve z nich. Na trojročného Števka a na jeho o rok staršiu sestričku Denisu. Dali mi lekciu do života. Hoci nepoznajú evanjelium, pripomenuli mi to Ježišovo: „Čo človek zaseje, to bude aj žať...“ Pozývam vás na koberec, do ich detskej izby.
Čítaj ďalej o Karta, ktorá bude obrátená »

Diagnóza: Nesprávne nastavené uši

Nie je človek ako človek a nie je slovo ako slovo. Rovnako ako nie je sľub ako sľub... a uši ako uši a tak ďalej... Asi by som na svete nenašla dvoch ľudí, ktorí by si pri vyslovení jedného slova – predstavili presne to isté. Nemôžu. Nejde to. Boh nás stvoril ako originály a prostredie, do ktorého nás zasadil, aby sme rástli v nás tiež urobilo svoje... No Boh sa nemýli. A napriek našim „abnormáliam“ a „prízemným treskom“ nás stále obdarúva...
Čítaj ďalej o Diagnóza: Nesprávne nastavené uši »

Presvedčivo slepá kamera

Spomínam si na kameramanov, ktorých som pred nedávnom stretla. Statní chlapi sa zapotili.... „Ešte to nie je ono!“ Kričí na nich režisér. „Ešte raz! Klapka 5 a ideme...“ Všetko odznova... „Hej ty, musíš dať najavo čo prežívaš vo svojom vnútri,“ motivuje hercov... „Inak to bude o ničom...“ „Kamera nikdy nepovie to, čo sa v skutočnosti odohráva,“ hundre statný muž... A má pravdu... Možno práve preto Ježiš nevymyslel už za svojho života kamery, aj keď my sme si zvykli sa pozerať na jeho slovo práve cez ich objektív... Všimli ste si, že každá kamera je slepá? A pohľad cez ňu nám zakrýva posolstvo...? Možno aj to, ktoré sme dnes mohli objaviť v evanjeliu na omši. Skúsim doňho trocha kopnúť.
Čítaj ďalej o Presvedčivo slepá kamera »

Palicové požehnanie

Sedím v čakárni u lekára. Občas niekto príde alebo odíde. No prichádzajúcich je akosi viac. Vždy to tak býva.... Veď choroba si nevyberá, alebo áno?
Čítaj ďalej o Palicové požehnanie »

Tajomstvo nití

Pred niekoľkými dňami som na trhoch stretla starčeka. „Počkajte,“ zavolal a ja som sa vrátila k jeho stánku. A mala som veru prečo....
Čítaj ďalej o Tajomstvo nití »
Ukazujem 126 - 150 z 271 výsledkov.
Položiek na stránku 25
z 11