Pri spomienke (či teraz skôr pri príprave) na leto sa mi celkom spontánne tlačia zo srdca spomienky na letá minulé. Spomienky na noci prebdené pod hviedami okolo lenivo hasnúceho ohňa, keď sa do takmer posvätného ticha, v ktorom z času načas počuť len zapraskanie dreva, ozve z diaľky kohút, ktorý nás skoro ráno neúspešne posiela spať. Vynárajú sa mi spomienky na tábory, po ktorých som obvykle ešte tri dni nemal hlas a poteboval som dospať nielen tábor ale aj jeho prípravu. Vynárajú sa mi spomienky na hodiny a hodiny s batohom na chrbte, keď som nadával na každý falošný vrchol, za ktorým sa pravidelne objavil ďalší a ďalší presne vo chvíli, keď sme si už boli istí že sme konečne hore; či na čas, keď som visiac na lane ďakoval za záchranu života tomu, kto ma práve istil, keď som vypadol zo steny (inak bežná vec; kto lezie, vie). Rád si spomínam, ako som nedôverčivo pozeral na raft, do ktorého som mal prvýkrát sadnúť a aj na to, ako nás prevrátilo a ja som sa z vody vynoril pod ním, takže som chtiac-nechtiac zasa musel pod vodu aby som sa dostal na vzduch. To všetko patrí k mojim letám takmer neoddeliteľne. A ešte oveľa, oveľa viac. Ale postupne.
Čítaj ďalej o Leto s Bohom » 
blog - slovensky