Ranná homília 1. mája: Prepustiť jedného z nich je prepustiť seba

«A Boh stvoril...» (Gn 1,27). Stvoriteľ. Stvoril svet, stvoril človeka a dal mu poslanie: spravovať, pracovať, starať sa o stvorenstvo. A Biblia používa slovo „práca" na opísanie tejto činnosti Boha: «Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil» (Gn 2,2) a odovzdáva túto činnosť človeku. Akoby povedal: „Ty máš konať takto, starať sa o tieto veci, máš pracovať, aby si so mnou tvoril tento svet, aby šiel ďalej" (porov. Gn 2,15.19-20). A to až do tej miery, že práca nie je iné, než pokračovanie práce Boha: ľudská práca je povolaním človeka prijatým od Boha v závere stvorenia vesmíru.

A práca je to, čo robí človeka podobným Bohu, pretože s prácou je človek tvorcom, je schopný tvoriť, vytvárať mnohé veci, aj vytvoriť rodinu, aby napredoval. Človek je tvorcom a tvorí prostredníctvom práce. Toto je to povolanie. A Biblia hovorí, že «Boh videl všetko, čo urobil, a bolo to veľmi dobré» (Gen 1,31). Takže práca má v sebe dobro a vytvára harmóniu vecí – krásu, dobro – a zapája človeka kompletne: v jeho myslení, konaní, vo všetkom. Človek je zapojený do práce. To je prvé povolanie človeka: pracovať. A toto dáva človeku dôstojnosť. Dôstojnosť, ktorá ho pripodobňuje Bohu. Dôstojnosť práce.

Raz v jednej Charite, jednému mužovi, ktorý nemal prácu  šiel zohnať niečo pre rodinu, jeden zamestnanec Charity povedal: „Aspoň môžete domov priniesť chlieb" – „Mne však toto nestačí, to nie je dostačujúce", znela jeho odpoveď: „Ja si chcem chlieb zarobiť, a tak ho prinášať domov". Chýbala mu dôstojnosť, dôstojnosť „zarobiť" si chlieb svojou prácou a priniesť ho domov. Dôstojnosť práce, ktorá je žiaľ tak pošliapavaná.

V dejinách sme čítali o surovostiach, ako nakladali s otrokmi: privážali ich z Afriky do Ameriky – myslím na tú históriu, ktorá sa týka mojej vlasti – a my hovoríme „koľko barbarstva"... No aj dnes existuje mnoho otrokov, mnoho mužov a žien, ktorí nie sú slobodní pracovať: sú nútení pracovať, len aby prežili, nič viac. Sú otrokmi: nútené práce... existujú nútené práce, nespravodlivé, zle platené, ktoré človeka vedú k životu s pošliapanou dôstojnosťou. Vo svete je ich mnoho-premnoho. Veľmi veľa.

V novinách sme pred niekoľkými mesiacmi čítali, ako v jednej ázijskej krajine istý pán upalicoval na smrť svojho zamestnanca, ktorý zarábal menej než pol dolára na deň, pretože niečo zle urobil. Dnešné otroctvo je naša „ne-dôstojnosť", pretože odoberá dôstojnosť mužovi, žene, nám všetkým.

„Nie, ja pracujem, ja mám svoju dôstojnosť" - Áno, ale tvoji bratia nie. - „Áno otče, je to pravda, ale toto, keďže je to veľmi ďaleko, je mi ťažké to pochopiť. U nás však..." - Aj tu, u nás. Tu u nás. Pomysli na robotníkov, na nádenníkov, ktorým dávaš robiť za minimálnu mzdu, a nie osem, ale dvanásť, štrnásť hodín denne: toto sa stáva dnes, tu. Po celom svete, ale aj tu. Pomysli na pomocnicu v domácnosti, ktorá nemá spravodlivú mzdu, ktorá nemá sociálne poistenie, ktorá nemá nárok na dôchodok: toto sa nedeje len v Ázii. Ale aj tu.

Každá nespravodlivosť, ktorá sa koná na pracujúcej osobe, je pošliapavanie ľudskej dôstojnosti, aj dôstojnosti toho, kto tú nespravodlivosť koná: znižuje sa úroveň a končíme v tom napätí diktátor - otrok. Naopak, povolanie, ktoré nám dáva Boh, je tak nádherné: tvoriť, pretvárať, pracovať. Toto sa však dá robiť, keď sú podmienky spravodlivé a rešpektuje sa dôstojnosť osoby.

Dnes sa spájame s mnohými mužmi a ženami, veriacimi i neveriacimi, ktorí si pripomínajú Deň pracujúcich, Sviatok práce, pre tých, ktorí zápasia, aby mali spravodlivosť v práci, pre tých – dobrých podnikateľov – ktorí udržiavajú prácu spravodlivo, aj keď tým sami stratia.

Pred dvoma mesiacmi som telefonoval s jedným podnikateľom tu v Taliansku, ktorý ma prosil o modlitbu zaňho, lebo nechcel nikoho prepustiť, a povedal: „Pretože prepustiť jedného z nich je prepustiť seba samého". Toto je vedomie mnohých dobrých podnikateľov, ktorí dbajú o pracovníkov, akoby to boli ich deti. Modlime sa aj za nich.

A prosme sv. Jozefa – takto krásne zobrazeného [tu v kaplnke] s pracovným náradím v rukách – aby nám pomohol bojovať za dôstojnosť práce, aby bola práca pre všetkých a aby to bola dôstojná práca. Nie práca otroka. Toto nech je dnes modlitbou.