V rodisku pána farára Štefana Šmiheľa v Hruštíne sa uskutočnila spomienková slávnosť pri príležitosti jeho nedožitých 100 rokov.

Pán farár Šmiheľ začal ako kaplán v Zázrivej, potom pokračoval v kaplanke v Podvlku /dnešné Poľsko/, kde sa neskôr tam stal aj farárom. Potom bol premiestnený do Liesku a z Liesku odišiel do Novote, kde pôsobil takmer 15 rokov a tu má veľkú zásluhu na výstavbe nového kostola, ktorý sa v povojnových rokoch a v čase totalitného režimu veľmi ťažko budoval, ale podarilo sa mu stavbu dokončiť a posviacka chrámu sa uskutočnila v roku 1948

    Pán farár Štefan bol veľmi nábožným kňazom a veľkým prínosom najmä po duchovnej stránke. V rodisku i v každej obci, kde pôsobil napísal jej dejiny

V Novoťskej kronike napísal:

„Keď mi Biskupský úrad v Spiš. Kapitule zveril duchovnú správu farnosti, rozhodol som sa povyhľadávať v dostupných listinách všetko pozoruhodné z minulosti tejto obce a podľa určitého poradia to tu zaznačiť nielen tak na uspokojenie zvedavosti, ako skôr na poučenie, ako prví osadníci tu žili, začínali a postupovali životom. Súčasné udalosti, ktoré my utvárame, chcem verne a pravdivo tu zaznačovať. Nech v tom pokračujú všetci ďalší duchovní správcovia tejto farnosti, aby dejinný obraz Novote bol čo najúplnejší na poučenie tým, čo po nás tu budú žiť.“

Doposiaľ sa v Novoti spomína ťažký odchod p. farára,  to čo pre farnosť urobil  sa niekdajším politickým predstaviteľom  nepáčilo, a vyústilo až po odchod do Liptovskej Teplej. Kňaz na to spomína:

„Na IV. pôstnu nedeľu, mal som oznámiť veriacim, že od nich odchádzam,... že som donútený odísť. Ako im to povedať, aby sa nepobúrili? – Povedal som to takto: „Milí veriaci, tohto týždňa sa pravdepodobne skončí moje účinkovanie medzi vami. – Predstavení uznali za dobré preložiť ma na iné miesto, keďže som tu už dosť dlho. Bude to možno dobre i pre vás i pre mňa. Preto sa s tým musíme uspokojiť. Veľmi naliehavo vás prosím, aby ste pre to nerobili medzi sebou rozruch, prípadne nejaké nepokoje, lebo nakoniec by ste mi tým uškodili, ja by som bol za to braný na zodpovednosť...

 Ďalej som už nemohol ani slova povedať, lebo kostolom sa ozýval hlasitý plač veriacich. Sv. Omšu som potom in cantu celebroval... no pri sv. prijímaní vidiac dolu každou tvárou slzy padať,... „plakal som s plačúcimi...“

  Odišiel na nové pôsobisko, po čase bol opäť prenasledovaný, odsúdený a väznený. Po normalizácii pomerov sa opäť vrátil do pastorácie, kde predtým pôsobil do Liptovskej Teplej, kde aj zomrel. Pochovaný je v rodisku v Hruštíne.

  V rámci podujatia bola prezentovaná vydaná kniha, ktorú spracoval správca farnosti v Hruštíne. Ako v úvode knihy napísal „Nie je to odborná práca, ale verný opis toho čo kňaz Štefan Šmiheľ ručne písal, preto aj autorstvo tejto knihy je pripísané jemu, ako si to v úvode ku každej histórii jednotlivých farnosti želal.“ Kniha: kňaz Štefan Šmiheľ „Dejiny mojich farnosti“ opisuje  vznik, ako aj bohatú históriu i neskoršie dejiny rodného Hruštína, Podvilku, Novote a Liptovskej Teplej,  ako ich zozbieral v rôznych archívoch. Kniha má 364 strán s niekdajšou jeho bohatou fotodokumentáciou .