"Najväčším nepriateľom Cirkvi je nevzdelanosť katolíkov vo viere"  (pápež Pius X.) 

Myšlienky

« Späť

Sviatosti I. - Krst

 

SVIATOSTI (1)

 

  •  Krst

 

Krst – brána k ostatným sviatostiam. Je to základná sviatosť, ktorú sme prijali, aby sme boli oslobodení od ťarchy dedičného hriechu, stali sme sa Božími deťmi a členmi Cirkvi. Je základom kresťanského života.

Vyplýva z Veľkej noci. Preto sme na Veľkonočnú vigíliu svätili krstnú vodu a obnovovali si krstné záväzky. Ježiš svojím zmŕtvychvstaním zvíťazil nad smrťou, obnovil život. V krste sa prejavuje tento nový život. Pramenitá voda je symbolom života. (Preto sa krstí vodou: liatím alebo ponorením – naznačuje to aj zmytie hriechu.)

Pokrstený môže byť každý človek, ktorý ešte nie je pokrstený.

Ak má byť pokrstený dospelý človek, musí predtým absolvovať prípravu, tzv. katechumenát, trvajúci zvyčajne 2 roky, počas ktorého sa náležite pripraví, poučí o pravdách viery a kresťanských povinnostiach.

Pri krste dieťaťa sa vyžaduje, aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, má sa krst odložiť.

Nemá sa udeľovať sviatosť krstu deťom bez toho, aby o to požiadali rodičia (aspoň jeden z rodičov). (Samozrejme, informovať sa o krste môže hocikto, napr. starí rodičia, ale žiadať oň pre svoje deti môže len rodič.)

Rodičia a tí, ktorí prevezmú úlohu krstných rodičov, sa majú riadne poučiť o význame tejto sviatosti a o záväzkoch, ktoré s ňou súvisia. – Krstná náuka je teda povinná zo zákona.

Táto náuka sa môže konať už počas očakávania narodenia dieťaťa, a to buď na fare alebo v rodine, ktorú farár pri tejto príležitosti navštívi, čo sa odporúča. Matka môže prijať požehnanie pred pôrodom.

Rodičia, krstní rodičia a farár majú dbať, aby sa nedávalo meno, cudzie kresťanskému zmýšľaniu. (Možnosť dať pri krste aj druhé meno, aby dieťa malo nebeského patróna.)

Dieťa má byť pokrstené vo farnosti, kde skutočne bývajú jeho rodičia (trvalý resp. prechodný pobyt je niečo iné ako kánonický pobyt. – T.zn., že ten, kto má v našej farnosti trvalý či prech. pobyt, nemusí tu mať ešte pobyt kánonický.)

Teda krst treba vybavovať vždy tam, kde rodičia skutočne bývajú. (Ak by malo byť dieťa pokrstené niekde inde, musí byť na to vážny dôvod (nie pekný kostol ap.); tento dôvod posúdi vlastný farár. Nikdy neobchádzajme svojho vlastného farára! To zvyčajne nasvedčuje, že tam niečo nie je v poriadku.)

Krstiť by sa malo predovšetkým v nedeľu (deň Pánov, deň Kristovho zmŕtvychvstania), a keď je to možné, pri sv. omši, na ktorej sa zúčastňuje farské spoločenstvo, do ktorého novopokrstený bude patriť. (Takto môžu byť pokrstené viaceré deti narodené napr. v priebehu 1 mesiaca.) Je pekné, keď praktizujúce rodiny využívajú túto možnosť.
Krst je totiž sviatosťou viery. (KKC) Viera si však vyžaduje spoločenstvo veriacich. Jednotliví veriaci môžu veriť iba vo viere Cirkvi. Teda krst nie je súkromná záležitosť. Krst žiadame od Cirkvi, nijako ináč ho nemôžeme prijať.

U všetkých pokrstených má viera po krste rásť. (Krst je začiatok.) Preto si aj obnovujeme krstné sľuby (Veľkonočná vigília, 1. sv. prijímanie). Aby sa krstná milosť mohla rozvíjať, je dôležitá pomoc rodičov. Aké je dôležité, aby rodičia bolo naozaj praktizujúcimi veriacimi. Oni majú odovzdávať vieru. Avšak: Kto môže odovzdať niečo, čo sám nemá?

 

Smernice, ktoré platia v našej diecéze pri krste detí vo zvláštnych prípadoch:

Dieťa slobodnej matky môže byť pokrstené, ak matka je praktizujúca katolíčka, ktorá vychováva dieťa sama a nežije v nedovolenom zväzku.

Dieťa rodičov, ktorí žijú v civilnom zväzku alebo v konkubináte, môže byť pokrstené, ak existuje prekážka, pre ktoré nemôžu mať cirkevný sobáš, a praktizujú svoju vieru (teda pravidelne chodia na sv. omšu, i keď nemôžu pristupovať k Eucharistii).

Ak rodičia žijú v civilnom zväzku alebo konkubináte a odmietajú cirkevný sobáš, môže byť dieťa pokrstené iba vtedy, ak sa písomne zaviažu vychovávať dieťa v katolíckej viere, pričom toto osvedčenie musia urobiť aj krstní rodičia, ktorí jednoznačne musia spĺňať predpísané podmienky. Pokiaľ by však zjavne neexistovala nádej na katolícku výchovu dieťaťa, treba krst odložiť.

 „V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodiča boli ľuďmi živej viery. Ak krstní rodičia túto podmienku nespĺňajú a rodičia ich nechcú vymeniť, treba krst odložiť alebo dieťa pokrstiť bez krstných rodičov.“

 

Krst v súrnom prípade:
v nebezpečenstve priameho ohrozenia života môže krstiť každý človek, ktorý má náležitý úmysel,
pritom použije čistú vodu, ktorú leje krstencovi na hlavu alebo v prípade potreby na inú časť tela,
pričom hovorí: Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
(Môže pritom povedať meno, nemusí. Dôležité je liatie vody a vyslovenie správnej formuly.)


Na štúdium:
Katechizmus Katolíckej cirkvi - od čl.  1213

 

Anketa

Otázka # hlasov Dátum posledného hlasovania Dátum expirácie  
Veľké Krédo v kostole 15 29.8.2017 21:30 Nikdy
Veľké Krédo 12 29.8.2017 21:30 Nikdy
Krédo 16 29.8.2017 21:30 Nikdy
Ukazujem 3 výsledkov.
>   Staršie myšlienky a články   →    tu

Články - obsah