"Najväčším nepriateľom Cirkvi je nevzdelanosť katolíkov vo viere"  (pápež Pius X.) 

Myšlienky

« Späť

Verím v odpustenie hriechov - V.

(Gn 4)

V predošlých katechézach sme hovorili o tom, že Kain a Ábel spolu vyrastali, pracovali a spolu sa aj modlili. Obaja stavajú oltáre a prinášajú obety z toho, čo majú. Obaja čakali na Božiu odpoveď, na jeho náklonnosť. A Boh si ich všimol, lenže veľ­mi rozdielne. Na obeť jedného povedal áno, na obeť druhého nie! „A Pán zhliadol na Ábela a jeho obetu. Na Kaina však a na jeho obetu nezhliadol“ (4-5). Jedine Boh vie posúdiť pravosť a opravdivosť obety.

A čo, ak sa Bohu zaľúbilo požehnať Kaina cez jeho mladšieho brata? Mať pri sebe požehnaného brata, to nie je hocijaký dar. Kain však nesúhlasil s takýmto Božím rozdelením úloh. Kain sa veľmi rozhneval a zamračila sa mu tvár.“ (5b).  V origináli je to inak. Tam sa píše, že jeho tvár klesla. Preto za tým máme reč Boha ku Kainovi: „Prečo si rozhnevaný a prečo máš zamračenú tvár? Ak dobre konáš, môžeš zdvihnúť hlavu, ale ak nekonáš dobre, pri dverách ti číha hriech ako zviera dychtiace po tebe; budeš ho vedieť skrotiť?“ (7) V Kainovom srdci sa zapálil oheň, od ktorého mu už bolo prihorúco a zmenil jeho výzor tak, že mu klesla tvár. Nedokázal sa už totiž dívať hore na Boha. Jeho oči a tvár sa viazali už len na zem. To v skutočnosti znamená, že ho Boh nevypočul, jeho ochudobnené srdce sa stiahlo od horkosti a zúrivosti. Túto svoju horkosť musel na niekoho vyliať. A na koho iného než na Ábela, svojho brata, ktorého videl obohateného Bohom, a preto ho naplnila závisť voči nemu.

Tým sme sa však už dostali k odpovedi na otázku, ako sa to mohlo stať, že Kain, ktorý spolu s bratom staval oltár a spolu sa modlili, nakoniec predsa len zabil brata. Nestalo sa to náhodou, ale malo to svoju vážnu predohru. Nikto to netušil, ani on sám, ale predsa sa to všetko vnútorne postupne pripravovalo. Bola tam najprv sejba, ktorá bezpochyby doniesla svoje trpké ovocie. Dalo sa to predvídať. Jedine Boh jasne predvídal, kde skončí cesta, ktorú Kain nastúpil. A predsa Boh chcel urobiť koniec tejto tmavej hre. Boh sa teda nepomýlil, keď neprijal Kainovu obetu.

Iste, aj Kain chcel byť nábožný, ale nie celým srdcom. Prichádzal k obetnému oltáru, ale bez ozajstnej poklony Bohu, len tak formálne, zo zvyku, bez vnútorného odovzda­nia sa. Táto skutočnosť mohla bratovi, ako aj rodičom uniknúť, ale nemohla uniknúť Bohu. A či si to Kain uvedomoval, to je tiež otázka. Žil spolu s bratom. Či nezbadal, že jeho brat je celkom iný, ako bol on? Niekedy všeličo aj tušíme, ale máme už vychodené cestičky, svoj poriadok a výčitky umlčíme. No nie tak náš Boh. Dôraz je vždy na vnútornom zmýšľaní a nie na vonkajšej obeti. Boh teda nemohol inak, ako nezhliadnuť na jeho obetu.

Aj to však Boh urobil z lásky k nemu. Odmietol totiž jeho obetu, ale nie jeho samého. Naopak! Boh išiel za ním. Hovoril s ním otcovsky, s láskou. Jas­ne videl ten veľký rozdiel medzi obetou obidvoch, ale ešte vždy miloval Kai­na, a práve preto, že ho miloval, nepohliadol na jeho obetu. Takto ho upozornil na pochybený život a poukázal mu aj na brata, cez ktorého k nemu tak mnoho hovoril. Ale tak sa zdá, že Kain pre túto skutočnosť nemal otvorené ani oči, ani uši. Nedal sa opraviť bratovým príkladom. Boh ho teda týmto odmietnutím daru chcel priviesť už konečne k sebapoznaniu a k zmene zmýšľania. Chcel, aby Kain spoznal svoj hriech. Veď práve v tom spočívala najväčšia Kainova chyba, že nevidel a nechcel vidieť svoju vinu. Hriech ešte nebol celkom pánom jeho života, ale už číhal pred dverami jeho srdca. Kain však namiesto toho, aby si bol zošklivil svoj hriech, začal závidieť svojmu bratovi a hneval sa aj na Boha, že urobil rozdiel. Takto sa Kain pri obetnom oltári stal vrahom svojho brata. A takisto sa ním stáva aj dnešný človek. To sú a budú dejiny hriechu. Kto neberie vážne svoje vlastné hriechy, ten znenávidí svojho brata a bude hľadať vinu v ňom.

Kain zneužil svoju slobodnú vôľu proti Bohu, proti bratovi, ale tým aj proti sebe. Zdalo sa, že si Kain aj dal povedať, veď znova hovoril s bratom, ale keď už boli na poli sami, neovládol sa, hriech sa vrátil do jeho vnútra a on svojho brata zabil.

Kain pri mŕtvole svojho brata. To je hrozná myšlienka. Nikto ich tam nevi­del. Nevieme, ako a čím ho zabil. Veď pre takýto čin nemal ešte nijaký model. Jedno však vieme, že tam tiekla aj krv. Kain akoby už ani nebol pri zdravom rozume. Bez slova zabil svojho brata. Nič tam nepočujeme, len si predstavujeme ten smutný dej. Už ho nevidíme s bratom, ani hada pokušiteľa tam niet, len ten „dravec“, ktorého Pán nazval hriechom, ten sa usadil v jeho vnútri. Hriech zvíťazil a zobral si svoju obeť. Kain už ne­bol svojím pánom. Tak sa nám vidí, že pri mŕtvole svojho brata sa dostal Kain do určitého zmätku. Na pomoc mu však prišiel suchý piesok, ktorý vpil krv.

Ale čo urobiť s telom? Nemal so sebou nijaký nástroj. Je však silný a piesok je povoľný. A tak sa Kain stal prvým hrobárom. Vyhrabe jamu rukami, do nej vloží Ábela a zasype ho pieskom. Nikto pri tom nebol, nikto ho ne­videl. Preto si pomyslel: odídem z miesta vraždy a budem robiť všetko ďalej podľa svojho poriadku. Brat mi už nestojí v ceste. Ale bol to omyl! Kain si neuvedomoval, že v jeho hrudi vybuchol blčiaci oheň a z jeho päste sa stal kyjak a neskôr šabľa, potom kanón, bomba, raketa. Najsmutnejšie a záhadné pritom bolo, že sa to všetko stalo pri obetnom, modlitebnom oltári. –

Kain rýchlo odchádza z mies­ta svojho zločinu a myslí si, že za prípadom urobil bodku. Zabudol však, že je tu ešte Boh, ktorý sa mu ozve cez svedomie: „Človeče, kde si? Kain, kde je tvoj brat Ábel?“ Boží hlas odhaľuje vraha: Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne...“ Áno, ten hlas žaluje na neho pred Bohom, lebo život človeka je svätý a toho sa nikto nesmie dotknúť okrem Boha, ktorý ho daroval. Nielen vražda, ale aj každá spáchaná krivda proti bratovi sa stavia proti nám. Život je Boží, a preto je nedotknuteľný, a to tak náš, ako aj život druhých. (Hlas krvi toľkých zabitých, i nenarodených, volá zo zeme k Bohu...)

Na tomto strašnom príbehu druhého hriechu sa nám vlastne vyostruje prob­lém nášho spolunažívania s bratmi. A na to, aby sme boli Kainmi, teda vrahmi svojho brata, netreba urobiť výslovnú vraždu. Podľa slov Pána Ježiša sme nimi už vtedy, keď sa na brata hneváme.

Články - obsah