"Najväčším nepriateľom Cirkvi je nevzdelanosť katolíkov vo viere"  (pápež Pius X.) 

Myšlienky

« Späť

Verím v odpustenie hriechov - VI.

Kain a Ábel! To je história dvoch bratov. Pri tomto tragickom príbehu nám treba uvážiť, že náš vzťah k Bohu nemôžeme žiť inak, ako cez bratov a spolu s bratmi.

Prvá otázka, ktorú Boh položil človekovi bola: „Adam, kde si?“ A druhá: „Kde je tvoj brat Ábel?“ Boh a brat! Vzťah k bratovi nikdy nemôže ostať bez odozvy na vzťah k Bohu. Preto je táto otázka aktuálna aj pre nás a pre človeka všetkých čias.

 

Hoci v tom čase neexistovali ani pojmy o trestnom zákone a polícii a piesok zakryl všetko, Kain predsa ušiel z miesta svojho zločinu. Utekal čo najďalej. – To bolo a vždy bude prejavom hriešnika, že sa snaží všetko zakryť, zatajiť a z miesta zločinu ujsť, aby na všetko zabudol.

Kain už teda mohol byť spokojný, a predsa nie je. Chcel sa zbaviť brata, ale nepodarilo sa mu to. Má ešte svedomie, ktoré ho obviňuje. – Hriech, ktorý sa nás zmocní, nás len tak nepustí.

Boh sa Kainovi prihovoril, a to nielen priamo, ale určite aj cez jeho plačúcich rodičov, ktorí videli oboch spolu vychádzať na pole, a určite sa tomu tešili, že ich synovia idú zase spolu. Lenže domov sa vrátil už iba Kain. Ábela čakali darmo. Vtedy sa v nich zrodila boľavá otázka: Kde je Ábel? Nevieme, aké otázky sa ozývali z úst otca a matky, ale rozhodne to neboli všeobecné otázky, ale konkrétne a pre Kaina vrcholne osobné. Kain bol v úzkych, ale pomohol si. Vymyslel si obranu. Jednoducho sa vyhovoril, že nie je zodpovedný za svojho brata. – Taká býva reakcia človeka, ktorý robí zlo, – že rád klame a najradšej jednoducho povie „neviem“. Toto slovo aj nám tak ľahko vychádza z úst. Domnievame sa však, že Kain sa k svojmu činu predsa len postupne priznal, aj keď nie v duchu kajúcnosti, ale pod tlakom obviňujú­ceho svedomia.

Keď však Kainovi položil otázku Boh, každá výhovorka, o ktorú sa snažil, bola márna, Boh mu totiž pripomenul, že „hlas krvi jeho brata volá k nemu zo zeme“. Áno, Kain si myslel, že celá záležitosť sa skončila zahrabaním mŕtveho brata do piesku, ale mýlil. Tu muselo Kainovi dôjsť, že sa nemôže dostať k Bohu sám, iba spolu s bratom. Preto Boh nezhliadol na jeho obetu, lebo videl, že jeho vzťah k bratovi nie je čistý, nie je úprimný.

Možno nám je čudné, prečo sa Boh pýta na Ábela, veď predsa vie, kde je. Čo vlastne chcel Boh touto otázkou do­siahnuť? Chcel predovšetkým upozorniť Kaina, aby zbadal svoj hrozný stav, aby si uvedomil, kde je. Teda nešlo o to, kde je Ábel, ale kde je Kain, lebo nie s Ábelom bolo zle, lež s ním.

Boh pri prvej aj pri druhej otázke, ktorú dal človekovi, chcel dosiahnuť len jedno: aby človek vyznal svoj hriech, aby ho doviedol až tam, kde by mu mohol povedať: „Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Aj na Golgote tiekla krv, krv nevinného Syna a Duch Pánov nám hovorí skrze apoštola, že „tá krv nášho Pána Ježiša Krista nás očisťuje od všetkých našich hriechov“. To však znamená pre nás súčasne aj zmierenie s bratom, lebo inej cesty niet.

Kde je tvoj brat? Táto otázka platila nielen pre Kaina, ale platí v plnej miere aj pre nás. Veď aj my máme bratov, ktorí majú svoje mená. Dobre ich poznáme, sú to naši bratia, s ktorými žijeme, ale nechceme ich vidieť a tým im spôsobujeme krivdu. Prečo býva taká veľká priepasť medzi ľuďmi, neraz práve medzi bratmi? Nerobí nám problém cudzí človek, ale náš brat.

Kde je tvoj brat? – Áno, túto otázku kladie Boh aj nám. Či to už chceme prijať alebo nie, jedno je isté, že Boh prehovoril. A neprehovoril tak, ako by si to mnohí boli priali, ale tak, že nás zobral na zodpovednosť za bratov, ktorých sme nevideli, hoci sme ich vidieť mali.

 

Články - obsah