"Najväčším nepriateľom Cirkvi je nevzdelanosť katolíkov vo viere"  (pápež Pius X.) 

Myšlienky

« Späť

Verím v odpustenie hriechov - VII.

Vieme, že hriech vždy prináša so sebou neblahé následky. „Odplatou za hriech je smrť,“ hovorí apoštol Pavol. Ako pri prvom hriechu, tak aj pri tomto prišiel trest. A nie ľahký. Po prvom hriechu zostala prekliata zem, ale človek ešte nie. Tu, pri druhom hriechu, sa však kliatba vzťahovala na človeka: Teraz budeš prekliaty a vyhnaný z úrodnej pôdy, ktorá otvorila ústa, aby prijala krv tvojho brata z tvojich rúk! Keď budeš obrábať pôdu, už ti nevydá úrodu: budeš blúdiacim tulákom po zemi.“ (Gn 4, 11-12)  

Túto Božiu kliatbu môžeme zhrnúť do troch pojmov: bez Boha, bez domova a bez chleba. Kain teda nestratil raj, ale Božiu tvár. Stratil aj pôdu spod svojich nôh, ale aj spoločenstvo rodiny a ľudí. Nestály bude jeho život bez Boha, bez domova, bez ľudí a konečne aj bez chleba. To bolo pre neho priveľa. Neprejavil ľútosť nad svojím zločinom, ale pokutu považoval za tvrdú. Bál sa následkov, preto povedal Pánovi: Môj zločin je väčší, než aby mi bol odpustený. Hľa, ty ma dnes odháňaš od zeme a budem sa skrývať pred tvojou tvárou; nestály a túlavý budem na zemi. A ktokoľvek ma nájde, zabije ma.“ (Gn 4, 13-14) – Je to zaujímavé, že Kain sa nebál vyhasiť život svojho brata, ale o svoj život sa strachoval. Ale hovoril o tom s Bohom. Aj z toho jasne vidno, že v Boha ešte veril, lenže jeho život na zemi zostal bez Boha. Človek si aj po vyhnaní z raja staval oltáre, ale Kain už odišiel spred Pánovej tváre. Čítame ďalej o tom, že človek staval mesto, ale úplne bez Boha. Aj po tom všetkom snáď mal nejaký kult, ale bez Boha.

A pozrime sa teraz na život okolo seba. Náš vek aj s celým jeho tempom na­predovania nám stále viac znázorňuje tohto Bohom prekliateho človeka, ktorý je už hrdý na to, že odišiel spred Božej tváre, že nechodí do kostola a nemodlí sa. Človek bez Boha stráca aj svoju príslušnosť k niektorému miestu zeme. Stáva sa čím ďalej tým viac tulákom po tejto zemi, bez prítulnosti k svojmu rodisku. Nemá domov. Človek uteká zo svojho domova. Pôvodné Božie plány s človekom však boli iné. Bola to rajská záhrada, domov, povinnosti v nej, ale aj Božie slovo. A tu vidíme, že už pri prvom ľudskom synovi sa črtá tuláctvo. – A tak je to aj teraz. Deti sa rozpŕchnu do sveta a rodina sa rozpadá. To je všeobecná choroba ľudstva tak na Východe, ako aj na Západe. Na zemi sa for­muje kainovské pokolenie. Už nás nič neviaže.

„Keď budeš obrábať pôdu, neprinesie ti nijakú úrodu.“ Ľuďom dneška sa však tak zdá, akoby táto Božia kliatba pre kainovské pokolenie neplatila. Veď poľnohospodárska veda natoľko pokročila, že hektárové výnosy sa stále zvyšujú, až nás to napĺňa úžasom. Človek sa napĺňa hrdosťou a poukazuje: pozrite, čo sme dokázali. Popierame teda, že by sme boli tulákmi a že by sme nemali chlieb. My predsa dobre jeme a pijeme. Ba až veľa. Aj ľudia v západných štátoch Európy, aj Severnej Ameriky a Austrálie sa prejedajú. Lenže táto skutočnosť nám nesmie zaviazať oči, aby sme nevideli svet ako celok. Veď Ázia, Afrika a Južná Amerika trpia podvýživou a milióny umierajú hladom. A čoskoro to môže byť problém aj inde. Ľudstvo si zariadilo život bez Boha, preto sa dostalo k nedostatku chleba. Vytrácajú sa nám bratia. Tieto otázky majú hlboký súvis. Preto sa usporadúvajú rozličné svetové konferencie, lebo všetkým je jasné, že hladný človek je zlý spoločník, pretože je všeličoho schopný. Niečo treba robiť, pochopili a povedali rozumy tohto sveta. A recept? – Znížiť populáciu a zvýšiť hektárové výnosy. Len na jedno pri tom všetkom zabudli, že za tým všetkým je ruka spravodlivého Boha, za tým všetkým kričí vina človeka, viny ľudí; a nielen tých minulých, ale aj nás, ktorí žijeme, ktorí sa chválime a pritom hynieme.

Táto ľudská vina má svoje meno. Nás, ľudí Nového zákona sa už Boh nemusí pýtať ako Kaina: Čo si to urobil? My už toho vieme viac, ako vedel on. My vieme, že naše ruky ani nemusia byť postriekané krvou brata, ale už nenávisť k bratovi nás stavia ako vinníkov pred súd nášho Boha. Kain sa vyhováral, či je on strážcom svojho brata. Kde sa takto hovorí, kde sa takto zmýšľa, tam je brat už vlastne dávno zabitý v našom srdci. A práve to je príznačné pre našu dobu. Nezáujem o bratov! – Bezdomovecké tulácke kainovské pokole­nie si začalo budovať mesto bez Boha. A tento kainovský zjav je charakteris­tikou našej doby. Ľudia utekajú z vidieka a stavajú si veľké mestá bez Boha. A tragédia je v tom, že čím je mesto väčšie, tým viac sa stráca brat bratovi. Milióny žijú tak, akoby ani nemali suse­dov. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko. Zostaňme len vo svojich mestách. Veď ani len súrodenci žijúci v jednej ulici sa častejšie nenavštívia. A tak isto veriaci, čo je ešte väčším výkričníkom našej doby, nazývajú sa bratmi a sestrami, ale nič alebo máločo vedia vzájomne o svojich problémoch. „Kde je tvoj brat?“ – „Neviem!“ – To je smutný sym­ptóm dnešnej doby.

Kain sa bál o svoj život, ale Pán ho poznačil, aby mu nikto nemohol uškodiť. A každý človek, ktorý hreší, je tým poznačený. Kain sa vzdialil od Pána a zdržoval sa v akejsi krajine Nod, čo doslova znamená v tuláckej krajine. Nevieme presne geograficky určiť, kde to bolo, ale bolo to preč od Boha. Tak sa končí kapitola Božieho slova o dejinách druhého hriechu.

Aj my žijeme medzi bratmi. A brat môže byť pre mňa nielen pomocou a radosťou, ale aj veľkým problémom a my sa ľahko môžeme proti nemu previniť. Nebuďme teda takí príliš ustarostení o to, ako nakladajú naši bratia s nami, ale skúmajme sa, či sa my k nim správame podľa Otcovej vôle. Veď ak sme spáchali krivdu svojmu bratovi, tá volá do neba o pomstu. Naša vina voči bratovi stojí ako prekážka medzi nami a Božou tvárou. Je len jedna možnosť riešenia, a to pod Ježišovým krížom, lebo krv Božieho Baránka je lepšia ako Ábelova, pretože ona nevolá proti nám, ale za nás, za odpustenie našej viny. Na to je však potrebné, aby sme zborili priehrady, ktoré sme pos­tavili medzi bratov a nás, ktoré sa stali otravou nášho života a spreneverou Ot­covej vôli. Jedine takto je možné nájsť východisko pre krivdiaceho, aj pre ukrivdeného. Je to pre nás radostná výzva. Neostaňme na ňu hluchí.

 

Články - obsah