"Najväčším nepriateľom Cirkvi je nevzdelanosť katolíkov vo viere"  (pápež Pius X.) 

Myšlienky

« Späť

Verím v odpustenie hriechov - XII.

Nielen podobenstvo o márnotratnom synovi, ale celá 15. kapitola Lukášovho evanjelia zjavuje Otcovo srdce. Hovorí o milosrdenstve Boha.

V 9. bode buly Misericordiae vultus pápež František píše: V podobenstvách venovaných milosrdenstvu Ježiš odhaľuje povahu Boha ako Otca, ktorý sa nikdy nevzdáva, až kým neodstráni hriech a svojím súcitom a milosrdenstvom nezvíťazí nad odporom. Poznáme tieto podobenstvá, zvlášť tri z nich: o stratenej ovci, o stratenej drachme a o otcovi a dvoch synoch (porov. Lk 15, 1-32). V týchto podobenstvách sa zdôrazňuje Božia radosť najmä vo chvíli, keď odpúšťa. Nachádzame v nich jadro evanjelia i našej viery, pretože milosrdenstvo sa v nich predstavuje ako sila, ktorá všetko premáha, napĺňa srdce láskou a utešuje odpustením.

Uvažujme teda nad týmito podobenstvami. Sú venované strateným. Teda nám. Nám sa môže ľahko stať, vďaka tomu, že veľmi dobre poznáme tieto texty, že sa z nich nejakým spôsobom vyčleníme. Kresťanstvo nie je sekta čistých a dokonalých ľudí, ale naopak. Cirkev je spoločenstvo hriešnikov, ktorí prijímajú Božie milosrdenstvo. A má to tak zostať. Inak by prestala byť Cirkvou Kristovou – otvorenou pre hriešnikov.

Tieto podobenstvá hovoria o obrátení. Obrátiť sa však nemá hriešnik k spravodlivosti, ale spravodlivý k milosrdenstvu. To je prvá vec, ktorú väčšinou chápeme zle.

Vo všetkých troch podobenstvách o stratených, dochádza k určitému zvratu. Obráteniu, ktoré je také typické pre situácie, v ktorých vystupujú farizeji. Hriešnik je ospravedlnený a spravodlivý je ukázaný ako hriešnik, aby aj on mohol byť ospravedlnený. Pretože každý bez výnimky potrebuje Božie milosrdenstvo. Svätej Faustíne Pán povedal: Moje milosrdenstvo pracuje vo všetkých srdciach, ktoré mu otvárajú svoje dvere. Spravodlivý, rovnako ako hriešnik, potrebuje moje milosrdenstvo.

Vieme, že príležitosťou (či príčinou) pre vyrozprávanie podobenstiev o stratených bolo to, že farizeji vytýkali Pánu Ježišovi, že prijíma hriešnikov a jedáva s nimi. Pán Ježiš odpovedá týmito podobenstvami a pritom zjavuje jadro Evanjelia. A tým je práve Boh ako milosrdný Otec. Jeho láska a milosrdenstvo nikdy nie sú úmerné našim zásluhám, ale našej biede. O čo väčšia slabosť, hriešnosť, úbohosť, o to väčšie milosrdenstvo.

Čo znamená byť zachránený? Aby mohol byť niekto zachránený, musí byť najskôr stratený; potom hľadaný a nakoniec nájdený. My sme sa síce všetci stratili, ale nie všetci sú si toho vedomí. Tých 99 nestratených – takzvane nestratených – sú tí, ktorí sa považujú za spravodlivých a Ježiš ich vlastne podobenstvom nabáda, aby sa aj oni poznali v tej stratenej ovečke a neukazovali na ňu prstom. Tieto ovce musia zostať v pustatine svojej samospravodlivosti, pokiaľ nepoznajú vlastnú úbohosť a potrebu zľutovania. Akonáhle uznajú, že sú hriešni a potrebujú Božie milosrdenstvo, sú pripravení stretnúť sa s pastierom, ktorý ich vezme na svoje plecia, s pastierom, ktorý ich nikdy neprestal hľadať a ponúkať im svoju pomoc.

Svätý Gregor Nyssenský učí, že v stratenej ovečke vzal Ježiš ako dobrý pastier na ramená celú ľudskú prirodzenosť. A tým každého z nás. Už toto nás upozorňuje, že sa to týka každého jedného z nás. A nielen to. On sa nechal vyzdvihnúť na kríž a prebodnúť svoje srdce, aby nikto nemohol pochybovať o láske dobrého pastiera, ktorý dáva život za svoje ovce.

(Zároveň Ježiš je ten pastier, ktorý ako jediný spravodlivý medzi nami hriešnikmi, sa pre nás stal strateným a obetovaným baránkom. Je zaujímavé pozrieť sa na tieto podobenstvá práve z tohto uhla pohľadu. Že tou stratenou ovečkou alebo baránkom, tou stratenou mincou a márnotratným synom je on sám. Práve preto, že sa stal zabitým baránkom, je tým pravým pastierom. Práve preto je aj tým najväčším bohatstvom Otca, ktorý v ňom má zaľúbenie. Ako stratená minca v podobenstve. A je Synom, ktorý zostúpil na dno ľudskej biedy, medzi tých najväčších bedárov, medzi neviestky, do najväčšieho poníženia človeka, aby sa Otec mohol radovať z toho, keď sa v ňom všetci navrátime do Otcovho domu.)

Takže adresáti podobenstva sú známi. Sú to reptajúci farizeji a učitelia Zákona. Im Pán povedal tieto podobenstvá. Teda boli určené prednostne pre domnelých spravodlivých. Dovoľte mi to povedať – teda pre väčšinu z nás. Nebolo potrebné povzbudzovať hriešnikov, pretože hriešnici už prežívali radosť zo spoločenstva s Ježišom. Tí sa už vrátili domov. Oni nepotrebovali počúvať obrazné príbehy, pretože žili v realite Ježišovej blízkosti. Napriek všetkej svojej hriešnosti sa mohli presvedčiť, že on si ich váži, že ich miluje, že im vracia dôstojnosť, že im odpúšťa hriechy.

Tí, ktorí to potrebovali počuť, boli práve farizeji a zákonníci. Spravodliví. Podobenstvá pozývajú spravodlivých, aby sa odvrátili od svojej spravodlivosti, od svojej domnelej spravodlivosti, ktorá sa stáva ich osídlom. Aby sa obrátili k radosti Otca, ktorý ospravedlňuje. Aby sa prestali pozerať na seba a na svoju dokonalosť, a aby sa našli v Otcovej a Ježišovej dobrote a milosrdenstve.

Zatiaľ čo hriešnik pociťuje potrebu milosrdenstva a oslobodenia, spravodlivý po ňom netúži. Dokonca ho to rozčuľuje ako Jonáša. Nechce to ani pre seba, ani pre iných. A tak v mene vlastnej spravodlivosti vlastne odmieta Boha.

(Záverom všetkých podobenstiev o stratených je rozhovor so starším bratom a ten rozhovor nemá koniec. To je veľmi dôležité. Pretože záleží od každého z nás, ktorí to počujeme alebo čítame, od nás novodobých i tých starodávnych farizejov, reptajúcich ako ten starší syn, aby sme prijali alebo odmietli jeho pozvanie. Hostina je určená pre všetkých. Tak, ako to Pán Ježiš hovorieval vo svojich podobenstvách o hostinách. Pokiaľ sami priznajú, že sú hriešnikmi a pokiaľ prijmú hriešnikov za svojich bratov. To sú dve podmienky.

Sme pozvaní nesúdiť druhých. Neškatuľkovať, ale pozerať sa na Boha, ktorý je Otcom všetkých. Hostina večného života je účasťou na tejto Otcovej večnej radosti zo Syna. Syn, ktorý sa stal zblúdenou ovcou, aby mohol nájsť nás, ustrašených a zatúlaných.)

 

Prečítajme si 15. kapitolu Lukášovho evanjelia, zvlášť tie dve prvé podobenstvá.

Články - obsah