Svätý Paschal Baylonský, rehoľník (františkán) /17. 5. 2017/ * 16. máj 1540 Torre Hermosa, Španielsko † 17. máj 1592 kláštor Villareal pri Valencii, Španielsko Patrón eucharistických kongresov; kuchárov a pastierov

Svätý Paschal Baylonský, rehoľník (františkán) Paschal Baylon sa narodil na Turíce 16. mája 1540 v dedinke Torre Hermosa medzi Madridom a Zaragozou v rodine chudobného roľníka. Jeho otec sa volal Martin a matka Izabela. Svojho syna od malička viedli k nábožnosti a vzťahu k práci. Do školy Paschal nemohol chodiť, keďže boli chudobní. Pásaval teda ovce – najprv doma a potom u bohatého statkára Martina Garciu. Na pasienok si so sebou brával knihy a okoloidúcich prosil, aby ho naučili čítať jednotlivé písmenká. Bol veľmi bystrý, rýchlo sa učil. Často čítal Sväté Písmo a životopisy svätých. Za krátky čas spoznal pravdy viery. Na rozdiel od iných neluhal, neklial, nevyhľadával nemravnosti a dokonca sa aj postil. Za to si vyslúžil prezývku „svätý ovčiar“). Ako osemnásťročný odišiel od statkára, ktorý mu ponúkal, že si ho adoptuje a urobí ho svojím dedičom. Doma mu súrodenci tiež núkali skromný podiel z rodičovského majetku, ale on ani to neprijal. Odišiel do Valencie a odtiaľ do kláštora v Montforte pri Alicante (juhovýchodné Španielsko), kde požiadal o vstup medzi františkánov. Prijali ho až o dva roky. Za ten čas znova vykonával úlohu pastiera. Keď ho prijali do kláštora, stal sa vrátnikom. V roku 1564 zložil slávnostné sľuby. Po čase ho predstavený vyzval, aby sa učil, že časom bude vysvätený za kňaza. No on sa z poníženosti tomu bránil. Viackrát ho preložili do iných kláštorov. Všade vykonával akúkoľvek úlohu – väčšinou bola podradná – dôsledne a s láskou. Mal iba jediný habit, ktorý si sám opravoval, a vždy chodil bosý. Pritom bol vždy veselý a radostnej mysle. Modlieval sa za kazateľov, dával im rady, čo vylepšiť, aby ich kázanie bolo účinné. V roku 1576 ho poslal provinciál do Paríža, aby zaniesol list generálovi rádu. Vo Francúzsku vtedy vládli hugenoti, zarytí kalvíni. Keď videli rehoľný odev, začali hádzať do neho kamene a biť ho obuškom. Paschalovi navždy zostali z toho rany. No nikdy o tom nerozprával. Po návrate z Paríža zostavil malú knižku myšlienok o prítomnosti Pána Ježiša v prevelebnej Oltárnej Sviatosti a o moci, ktorú Ježiš Kristus zveril pápežovi. Okrem toho sa nám zachovalo dvanásť krátkych asketických úvah. Voči sebe bol stále veľmi prísny. Veľa sa postil, málo spával, často sa bičoval. Nemal nič, iba drevený kríž, obraz Panny Márie, starý stolík a drevenú dosku, na ktorej spával. Posledný rok svojho života strávil vo Ville Real pri Valencii. Nejaký čas pred smrťou mu Boh zjavil, že zomrie. On mal z toho radosť a zodpovedne sa na to pripravil. Zomrel – tak, ako sa aj narodil – na Turíce 17. mája 1592. Za svätého bol vyhlásený roku 1690. Pápež Lev XIII. ho určil za patróna eucharistických kongresov. Jeho pozostatky pochovali vo Ville Real. Počas občianskej vojny v Španielsku boli zneuctené a rozhádzané. Časť z nich potom našli a vrátili naspäť. Zdroj:www.životopisysvatych.sk