BL. ANTON MÁRIA SCHWARTZ /15. 9. 2017/ (1852 - 1929)

BL. ANTON MÁRIA SCHWARTZ "Ak Cirkev nedokáže priviesť robotníkov ku Kristovi, spoločnosť sa bude vzďaľovať od Krista čoraz viac." Túto myšlienku uskutočňoval apoštol robotníkov Anton Mária Schwartz. Jeho život bol realizovaním encykliky Rerum novarum, no napriek tomu ho mnohí nechápali a neprijali. Narodil sa 28. februára 1852 v Badene ako štvrté z trinástich detí. Keď mal pätnásť rokov, zomrel mu otec a o rok neskôr začal mať ťažkosti so štúdiom, hoci predtým v učení vynikal. Po prekonaní tejto krízy nastúpil do piaristického gymnázia, kde nadobudol veľkú úctu k sv. Jozefovi Kalazanskému a chcel vstúpiť do piaristickej rehole. Keďže však v Rakúsku začala byť táto rehoľná spoločnosť pod čoraz väčším tlakom, bratia mu poradili, aby pre vlastné dobro opustil školu a zapísal sa do diecézneho seminára. Obdobie jeho teologických štúdií poznačili nielen vynikajúce výsledky, ale aj dve ťažké choroby. Po uzdravení roku 1873 sa zasvätil Panne Márii a prijal meno Mária. Dňa 25. júla 1875 bol vysvätený za kňaza. Po päťročnej pastoračnej práci ho povolali do Viedne, aby sa stal duchovným otcom chorých v nemocniciach milosrdných sestier, ktoré spravovali aj učňovské školy. Nemohol si nevšimnúť, že ich zverenci po opustení školských lavíc už nemali potrebnú duchovnú starostlivosť, lebo sestry sa im nemohli venovať. Preto založil Jednotu katolíckych učňov pod ochranou sv. Jozefa Kalazanského. Počas štyroch rokov slúžil chorým a robotníckemu dorastu. Viac ráz žiadal kardinála Ganglbauera, aby sa mohol venovať iba svojim učňom, no ten žiadosť odmietal, lebo sa obával, že toto dielo už nebude možné dlhšie financovať. To otca Schwartza natoľko zlomilo, že ťažko ochorel. Dva roky strávil na lôžku, a až keď dostal kladnú odpoveď od kardinála, pomaly sa začal zotavovať. Mladí robotníci jeho pomoc veľmi potrebovali. Zmeny v spoločnosti sa odrazili najmä na zhoršení ich životných podmienok. Anton Mária Schwartz im venoval každú minútu dňa. Usiloval sa pomáhať im nielen z duchovnej stránky, ale aj v sociálnej oblasti. Viedenskí kresťanskí robotníci totiž v tom čase nemali syndikát ani pravidlá pre rozvrh práce. Aj deti pracovali vyše 12 hodín denne bez ohľadu na nedeľu či sviatok, v ťažkých podmienkach bez nároku na príplatky za nadčasy. Roku 1888 založil otec Schwartz Kresťanské remeselníctvo, noviny pre remeselníkov a robotníkov, ktoré po dlhý čas tvoril sám. O rok neskôr postavili kostol pre viedenských robotníkov a v ňom bola 24. novembra 1889 ustanovená Kongregácia kresťanských robotníkov sv. Jozefa Kalazanského. Na podnet Antona Máriu Schwartza vznikol aj robotnícky penzión a úrad práce. Vďaka nemu mnohí záujemcovia získali výhodné pracovné zmluvy. Hoci oduševnene pracoval, zažil aj veľa nepochopenia, ktoré ho síce zarmucovalo, no nedokázalo zastaviť. Až do smrti 15. septembra 1929 ostal verný svojmu poslaniu. Na jeho pohrebe sa napriek hustému dažďu zúčastnili tisíce ľudí. Pápež Ján Pavol II. vyhlásil 22. júna 1998 Antona Máriu Schwartza za blahoslaveného. Zdroj:Literatúra: ŽÁKOVÁ, K.: BL. ANTON MÁRIA SCHWARTZ. In: Katolícke noviny 37/2003, s. 4.