Ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo /13. 10. 2017/

Predchádzajúce verše evanjelia hovoria, že Ježiš vyháňal zlého ducha, ktorý bol nemý. A keď zlý duch vyšiel, nemý prehovoril. Zástupy žasli; no niektorí z nich hovorili: „Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov." Poznávame, že Pán Ježiš urobil evidentne dobrý skutok, lebo nemému človeku rozviazal jazyk. Teda urobil jasne poznateľné dobro a dokonca ho urobil spôsobom, ktorý ukazuje na jeho božskú moc. To, čo urobil, je boží skutok. Už vo verši pred evanjeliom sme počuli tieto slová z Jánovho evanjelia: „Teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von a ja až budem vyzdvihnutý od zeme všetkých pritiahnem k sebe.“ Je zaujímavé, že Pán Ježiš nazýva diabla kniežaťom tohto sveta, teda tým, ktorý ovláda srdcia mnohých ľudí a skrze nich riadi aj politiku a často spôsobuje prírodne i spoločenské pohromy. Boh sa nestotožňuje so svetom takým, aký je po páde človeka do hriechu. Ježiš prišiel preto, aby ohlasoval a zjavil Božie kráľovstvo, teda pôvodný Boží plán s človekom i so svetom a ten sa prejavuje napríklad aj tým, že človeka oslobodil od démona, ktorý spôsoboval, že nemohol rozprávať. Zlý duch, či už sám alebo prostredníctvom zlých ľudí a démonov robí vo svete len zlo. A Boh sám ale aj prostredníctvom dobrých ľudí a anjelov robí vo svete dobro. A hoci je diabol nazvaný kniežaťom tohto sveta, predsa platí, že po Vzkriesení Pána, po jeho víťazstve nad smrťou i hriechom, je všetka moc na nebi i na zemi daná Ježišovi, aj ako človekovi. Niekto múdry povedal, že situácia diabla sa od tej chvíle dá prirovnať k situácii zlého psa na reťazi. Môže ublížiť len tomu, kto sa k nemu priblíži. A v tomto zmysle sa diablovi človek približuje vtedy, keď vedome a dobrovoľne pácha hriech, keď žije v hriechu. „Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali.“ Všetky Ježišove slová i skutky sú znameniami, ktoré ukazujú na jeho božský pôvod. Kto má čisté srdce poznáva v Ježišovi Božieho Syna. Iné postupovanie je pokúšaním Boha. Človek sa musí očisťovať, aby vedel správne rozlišovať. Ak žije dobrovoľne v hriechu, nepomôže mu ani keby videl neviem aký zázrak. „Ale on poznal ich myšlienky...“ Ježiš poznal ich myšlienky a pozná aj naše myšlienky. Bohu sme absolútne priezrační. Boh si uvedomuje človeka dokonale. My sami si uvedomujeme seba len čiastočne. Boh nás svojou myšlienkou tvorí a udržuje v bytí. On je základom pre každé vedomie a poznanie. Všetky naše myšlienky sú mu zrejmé. Preto je dôstojné a správne zo všetkých svojich myšlienok urobiť modlitbu. Nemyslieť monologický ale dialogický. Nemyslieť tak akoby Boh nebol svedkom každej myšlienky, ale všetky myšlienky smerovať k Nemu. Je veľmi boľavé, keď je Božia pozornosť stále upriamená na človeka a človek myslí akoby Boh nebol stálym svedkom jeho myšlienok. Nemyslieť na Boha je hriech. Veď je to vlastne súčasť prvého prikázania. Milovať Boha celou mysľou. Aj sv. František takto vykladá prosbu z modlitby Otčenáš: „Buď vôľa tvoja, ako v nebi tak i na zemi, aby sme ťa milovali celým srdcom, keď na teba budeme ustavične myslieť: celou dušou, keď po tebe budeme neustále túžiť: celou mysľou, keď k tebe budeme smerovať všetky svoje úmysly a vo všetkom budeme hľadať tvoju česť: a celou silou, keď dáme všetku svoju energiu a schopnosti duše i tela do služby tvojej láske a nikam inam.“ „..a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov. No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.““ Všetci diabli ťahajú za jeden povraz a tým je snaha o morálnu, fyzickú a večnú likvidáciu človeka. Diabol sa zjavuje ako vrah ľudí od počiatku. Keď sa deje akékoľvek zlo s človekom, je za tým zlý duch. Samozrejme nie všetko je zlé, čo sa nám zlým zdá. Často vo svojej nedospelosti považujeme za zlo aj boľavé ale spasiteľné zásahy Boha do nášho života. Nakoniec veď pre tých, ktorí Bohu svoje bytie odovzdali, platí: „Všetko napomáha k dobru tým, ktorí Boha milujú!“ Ak sme v Ježišových činoch objavili Boží prst, tak sa aj k nám prišlo Božie kráľovstvo. Božiu činnosť môžeme vidieť v Ježišových skutkoch. Ježiš robí to, čo vidí robiť Boha Otca. „Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí.“ Tento Ježišov argument by sme mohli nazvať „argument sily“. Žiadny zbojník nepustí dobrovoľne to, čo ukoristil. A diabol je zbojník a vrah. Vzhľadom na nás ľudí poznačených dedičným hriechom je mocný. Vzhľadom na Boha je púhym stvorením. Aj on je v každej chvíli držaný v existencii Bohom Stvoriteľom. Nemá bytie sám zo seba. Zápas o tento svet sa neodohráva na úrovni „Boh a diabol“. Zápas o tento svet sa odohráva na úrovni stvorenia, „človek a diabol“. Človek, tak ako ho poznávame po páde do prvotného hriechu, je absolútne neschopný vyhrať nad diablom. Ale pôvodný človek, tak ako vyšiel z Božích rúk, teda Bohočlovek, Syn človeka, človek, do ktorého Boh vylial svoj vlastný vnútorný život, človek, do ktorého nozdier vdýchol Boh Dych života, človek, ktorého pri jeho stvorení Boh pobozkal a vložil mu srdca svoje Slovo, ten dokáže zvíťaziť nad svetom, telom i diablom. Aj podľa sv. Františka sme boli stvorení podľa tela na obraz Božieho Syna: „Uvažuj človeče, k akej dôstojnosti ťa povzniesol Pán Boh, keď ťa podľa tela stvoril k obrazu svojho milovaného Syna a podľa ducha stvoril ku svojej vlastnej podobe.“ „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.“ naša sila je v spojení s Kristom. Nie je tu možná neutralita voči osobe Ježiša. Ak niekto nie je s ním, už je proti nemu. Ak nie sme s Ježišom, už sa prepadáme do moci zlého ducha. Vo svete duchov je tak strašný záujem o človeka, že akonáhle opúšťame Krista, už sa dostávame pod moc krutého tyrana. Tak nám to potvrdzuje sám Ježiš v ďalšom odstavci: „Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok. Ale keď nenájde, povie si: »Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.« Keď ta príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. Tu odíde, vezme sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým." Toto zažívajú všetci tí, ktorí prijímajú Ježiša len na dobu určitú, na sviatky vianočné a veľkonočné. Idú od zlého k horšiemu a nakoniec odpadajú, pretože takto sa duchovne naozaj nedá žiť. Buď je Ježiš mojím Pánom, alebo... od druhej možnej nemožnosti nás Bože zachráň! Zdroj:www.frantiskani.sk