Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Boh obráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú /18. 11. 2017/

Akú máte predstavu o Bohu? Čo vlastne znamená, keď poviete, že veríte v Boha alebo ešte presnejšie veríte Bohu? Teda akému Bohu veríte? Kresťan je pozvaný odhaliť pravú tvár Boha bez toho, aby si ho neprispôsobil na svoju predstavu. http://medicinaesteticaonline.net/2014/04/26/chiedere-aiuto-non-Dnešné evanjelium nám otvára cestu k pochopeniu jedného aspektu Boha. Na druhej strane je nepochopiteľné pre človeka, ktorý si už vytvoril nesprávnu predstavu o Bohu. Ježišovo podobenstvo ho predstavuje ako “znudeného sudcu”, ktorý nechce výsť v ústrety prosiacej vdove, ktorá žiada spravodlivosť. Až na veľké prosíkanie jej splní prosbu. Preto sa môžeme pýtať: v takéhoto Boha my veríme? Pre lepšie pochopenie tohto podobenstva si pripomeňme, ako nám Kristus predstavil Boha? Boh oko Otec - Abba - starostlivý Otec, ktorý dobre vie, čo človek potrebuje pre svoj integrálny rast. Teda ucelený rast tela, duše i ducha. Dokonca sa takto stará o všetkých ľudí: dobrých i zlých. Dennodenne prijímame od neho skutočnosti, ktoré potrebujeme pre svoj život. Napriek tomu ho “otravujeme” našimi maličkosťami. Stávame sa deťmi, ktoré prosia o veci, ktoré nepotrebujú pre svoj život. Nedávno v správach bol interview s deťmi, čo by si priali pod stromček. Už aj u školákov na ZŠ neustále zaznieva: mobil, tablet a ďalšie pre nich nepotrebné a dokonca kontraproduktívne veci pre rozvoj ich osobnosti a identity (pre rodičov odporúčam prečítať toto vyjadrenie Steve Jobs-a, majiteľa Apple). Dokonca aj naše odôvodnené prosby môžu byť z pohľadu Boha pre nás nevhodné. Napriek tomu Ježiš nás pozýva k neúnavnosti v modlitbe. Ona totiž človeka posúva do priestoru vzťahu a pokory: Vzťah preto, že smerujeme k osobe, od ktorej očakávame nezištnú pomoc. Zverujeme sa do jej rúk a tým začína vzťah. Prosba dieťaťa otvára priestor pre diskusiu o podstatnejších veciach ako je samotná vec, o ktorú dieťa prosí. Ide o diskusiu, ktorá potom vytvára celkový pohľad na život. Súčasne, modlitba nás učí pokore pred Božou veľkosťou. Uvedomujeme si, že bez jeho pomoci nedokážeme veci zmeniť. Je to, ako keď vychované dieťa príde pýtať od rodičov, niečo na čo nemá nárok. Je to niečo naviac, čo mu rodičia môžu odmietnuť dať. Zmení hlas, spôsob, hľadá najvhodnejší čas a miesto pre vyslovenie tejto prosby. Toto pyšný človek nedokáže. Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie