Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Jedli a nasýtili sa /10. 2. 2018/

Ako iste viete, jednou zo základných potrieb každého človeka je, okrem spania a pitia, aj prijímanie potravy. To znamená, že nik, kto ako by aj chcel, nemôže žiť bez jedla, pretože každé telo, aby vládalo dobre fungovať, aby bolo zdravé a zdatné, musí byť niečím živené. Čo však duša človeka? Musí byť aj ona niečím živená, aby vládala fungovať a aby ostala zdravá a zdatná? V dnešnom evanjeliu sme počuli slová: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?" (Mk 8,4). Sú to slová, ktoré vyriekli Kristovi učeníci ako nejaké začudovanie sa nad samotným Kristovým uvažovaním, že nemôže prepustiť len tak toľkých ľudí, ktorí ho takú diaľku nasledovali bez toho, aby ich niečím nenasýtil. „Ale ako?", kladú si otázku učeníci. Ako možno nasýtiť toľkých ľudí zo siedmych chlebíkov a páru rybiek? Odpovede sa dočkali. Keď Kristus vzal chleby a ryby, vzdával vďaky, dobrorečil, lámal a dával a všetci jedli a nasýtili sa. Tak ako v každom evanjeliu, tak aj v tejto udalosti však netreba vidieť iba nejaký opis nasýtenia zástupu, ale treba v nej vidieť hlavne teológiu, to duchovno. A v čom spočíva? Evanjelista Marek nám chce týmto opisom povedať jednu dôležitú vec, že každý, kto bude kráčať za Kristom, kto ho bude nasledovať a počúvať jeho slovo, bude žiť a nikdy nebude hladovať, duchovne hladovať, pretože Kristus nasycuje pokrmom, ktorý nie tak telo, ale práve dušu oživuje, uzdravuje a posilňuje. Áno, nie telo, ale dušu, pretože telo dokážeme živiť aj my a to aj bez Krista, ale dušu....dušu nie. Človek nedokáže uživiť svoju dušu sám, ale jedine s Kristom, pretože duša k tomu, aby bola zdravá a zdatná, nepotrebuje tak ako telo telesný pokrm, ale potrebuje duchovný. Avšak ten, si človek nedokáže tak ako potravu, telesný pokrm, zohnať sám hocikedy a hocikde, ba nedá sa ani kúpiť, ale dá sa jedine získať. Získať ako dar a milosť od Boha a to vtedy a len vtedy, ak bude nasledovať a kráčať za Kristom. Nuž zamyslime sa, ako je na tom tá naša duša? Staráme sa o ňu? Živíme ju tým duchovným pokrmom, ktorý dáva Kristus? Dbáme o to, aby bola zdravá a zdatná alebo sa staráme iba o telo a na dušu zabúdame? To, aký je náš prístup k tomu a či dbáme a ako dbáme o dušu, vidno na našom samotnom prístupe. Prístupe k svätej spovedi a najmä k svätému prijímaniu. Pamätajme však, že nie zdravie tela, ale zdravie duše je v živote každého z nás to najdôležitejšie. Aj duša, podobne ako aj telo, je našou neoddeliteľnou súčasťou, súčasťou nášho života. Veď bez nej tak, ako ani bez tela nemožno existovať. Ona hoci je neviditeľná, je v nás a preto je aj našou úlohou starať sa o ňu tak, ako sa dennodenne staráme o svoje telo. Nezanedbávajme ju, ale nasledujme Krista a kráčajme za ním; lebo tam, kde je Kristus, je aj duchovný pokrm, pokrm duše. On sám je pokrmom, ktorý sa láme a dennodenne sa dáva, aj pri tejto svätej omši, lebo chce, aby nie len naše telo mohlo byť nasýtené a zdravé, ale aj naša duša. Pristupujme preto často k svätému prijímaniu, no nie z donútenia, ale z lásky ku Kristovi a z túžby po živote a zdravej duši. Prosme si teda aj pri tejto svätej omši aby sme dennodenne nasledovali Krista a čo najčastejšie prijímali jeho telo ako duchovný pokrm pre dušu. Amen. Zdroj:www.evanjelizacia.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie