Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia - Popolcová streda

Tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti /14. 2. 2018/

Znamením pominuteľnosti, zničenia a márnosti, popolom, začíname pôstne obdobie. Ak však Cirkev v dnešný deň využíva znamenie smrti - tak v tomto znamení je prísľub života; ba čo viac: popol je podmienkou života; niečo musí umrieť, aby niečo začalo žiť. V prvotnej praxi Cirkvi toto umieranie a povstanie k novému životu v pôstnom období sa zviditeľňovalo zvláštnym spôsobom. Práve v týchto dňoch dospelí katechumeni sa pripravovali na prijatie krstu, a verejní hriešnici sa pripravovali pokáním na rozhrešenie a zmierenie s Bohom. Teda jedni i druhí „umierali" pre hriech, aby duchovne vstali z mŕtvych do života v Božej milosti a láske. Je to i naša úloha pre pôstne obdobie: pripraviť sa na zmŕtvychvstanie z hriechu. Musí sa v našom srdci rozpadnúť a spopolniť to, čo bolo márne a nedôstojné, a s čím sa chceme rozlúčiť. Na to má slúžiť nielen znamenie popola, ale aj všetky kajúce praktiky pôstneho obdobia. Ak ale niekto má výhrady voči Cirkvi, že hovorí len o pokání, umŕtvovaní a zriekaní sa - tak si uvedomme, že Pán Ježiš práve v dnešnom úryvku evanjelia odporúča konať tieto praktiky diskrétne a neostentatívne, nedávajúc ich do popredia ako najdôležitejší prvok našej nábožnosti. Pretože v podstate nejde o vonkajšie znaky, ale o našu duchovnú premenu; zbadá ju Ten, ktorý vidí v skrytosti. Svätá omša, na ktorej sa zúčastňujeme, predstavuje nám umŕtvovanie a zničenie Božieho Syna, ale aj jeho zmŕtvychvstanie a oslávenie. Keď dnes prijímame toto znamenie zničenia, zjednocujeme sa s Kristom v jeho umieraní, pretože len pod touto podmienkou si zaistíme účasť na jeho zmŕtvychvstaní. ZDROJ:www.homily-service.sk/

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie