Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev /22. 2. 2018/

Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Kto by spočítal, koľko mocipánov nosilo túto túžbu, aby sa na nich splnili tieto slová. Môže sa to pre niekoho z mocipánov stať skutočnosťou? A kto dáva takýmto právo vyvyšovať sa nad iných? Zobrať pri túžbe po moci to najcennejšie, čo človek má - život? Nikto! Lebo jeden Boh je všetkého Stvoriteľ a jedine on raz bude odmieňať a trestať. Naše storočie hovorí už dnes jasnou rečou, že akákoľvek moc, samovláda, povýšenectvo nad inými musí skončiť, že jedine Boh je večný. Spomeňme si na 30-te roky v Mexiku, kde bolo najväčším zločinom to, že človek veril v Boha. Posledný svätý vyhlásený z toho obdobia je P. Mates, SJ. Obdobie 40-tych rokov. Hitler. Koncentračné tábory, milióny detí a bezbranných zabitých. Spomeňme na 50-te roky, o ktorých sa v poslednej dobe začalo a ešte bude veľa písať a hovoriť. Katolícke noviny z 25.6. prebrali správu z Mongolskej tlače, kde sa píše, že pri stalinských čistkách zahynul každý desiaty obyvateľ krajiny. Len duchovných zahynulo asi 70 tisíc. Zbúraných bolo do 700 svätýň a kláštorov, ktoré boli vyhlásené za strediská kontrarevolučných síl. Bude sa hovoriť a písať i o Cirkvi u nás, keď bola násilne zrušená Cirkev gréckokatolícka, keď boli veriaci nútení zradiť, podobne i kňazi a ísť do väzenia. Sloboda jej bola vrátená v roku 1968. Ale čo ďalšie krivdy? Za jedinú noc odvlečené rehoľné sestry z nemocníc, ústavov, škôl. Zatvorené kláštory. Zničené množstvo kultúrnych pamiatok, umeleckých predmetov, knižníc, a to všetko len pre moc! Toto všetko hovorí dnes - na sviatok apoštolov Petra a Pavla - jasnou rečou, potvrdzujúc slová Pána Ježiša z evanjelia: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu" (Mt 16,18). Začalo sa to dávno pred vypovedaním týchto slov. Bolo to v raji. Pokušiteľ chcel zviesť na hriech človeka, a preto mu povedal: Budete ako Boh! A toto je začiatok echa-ozveny, ktorá i dnes chce pomýliť. Vieme však, že to je hriech pýchy. Kto chce byť viac ako Boh, musí si byť vedomý skorého konca. Babylon i Jeruzalem padli pre svoju pýchu. Kain pre pýchu vraždí ako prvý brata Ábela. Vyvolený národ zaniká pre svoj hriech. A vidíme, že nielen národy, mestá, ale i ľudia, a to i dnes pre hriech pýchy a moci zanikajú - aj dnešní svätci nás o tom učia. Svätí Peter a Pavol sú stĺpy Cirkvi, ktorú založil sám Pán Ježiš. Kristus si mohol vybrať hocikoho z krehkých za stĺpy tak mohutnej "budovy", akou je Cirkev. Peter sa nebál krutovládcu Herodesa, ktorý zabíjal a bol postrachom ľudí, a nebál sa ani väzenia. Peter vedel, že Pán Boh je stále s ním cez celý čas, i vo väzení. Peter sa tešil výnimočnej láske Pána Ježiša, veď sa mu celkom odovzdal. A pritom vieme, že krátko predtým ho tri razy zaprel pred obyčajnou slúžkou. Pavol sa stretáva s Kristom neplánovane. V Damasku chcel spútať tých, ktorí verili v Krista a práve tam on sám a dobrovoľne ponúkol svoje ruky Kristovi. Obaja, hoci rozdielne povolaní, stávajú sa jednotní. Jedného si povolal Ježiš Kristus, aby jeho učenie hlásal medzi Židmi a vyvoleným národom. A druhého, a to Žid Šavol-Pavol, aby priniesol učenie Ježiša Krista medzi pohanov. Ich pričinením, keď sa dali celkom a celí do služby Krista, dozvedel sa celý svet, že Boh si praje, aby sme si boli všetci rovní. Pred Bohom má rovnakú hodnotu otrok, ako i ten, čo má bohatstvo na zemi. Pred Bohom má hodnotu len to, ako si človek plní svoje povinnosti voči bohu a blížnemu. Dnes vieme, že k rovnoprávnosti, k zrušeniu otroctva a nevoľníctva muselo dôjsť, aby sa splnili slová Pána Ježiša: „... aby všetci jedno boli..." (Jn 17,21). Preto je dobré a výhodné poznať i dnes Sväté písmo. Tam sa nájde nejedno aktuálne slovo i pre dnešný svet: „veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?"! (Mt 16,26). Ale i slová z dnešného evanjelia: „... postavíš Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu" Zdroj:www.evanjelizacia.eu