Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

BL. KRISTÍNA ZO SPOLETA /13. 3. 2018/ kajúcnica (zomr. r. 1458)

BL. KRISTÍNA ZO SPOLETA kajúcnica Táto blahoslavená Kristína pochádzala zo severného Talianska z mestečka Porlezza pri Luganskom jazere. Narodila sa niekedy v prvej polovici 15. stor. ako dcéra očného lekára. Pôvodným menom sa nazývala Agostina Camozzi. V mladosti neviedla príkladný kresťanský život. Prvý raz sa vydala veľmi mladá za istého sochára. Ten však čoskoro zomrel. Agostina sa vydala znovu, tento raz za roľníka z mantovského kraja. Pritom však udržiavala styky aj s akýmsi milánskym rytierom, s ktorým mala dieťa. Avšak dieťa nežilo dlho. Nebolo dosť na tom. Zaľúbil sa do nej akýsi vojak, ktorý zo žiarlivosti zabil jej zákonitého muža - roľníka. To otriaslo Agostinou. Uvedomila si, ako neporiadne žije na nešťastie svoje aj na nešťastie iných. Rozhodla sa zmeniť život a robiť pokánie za minulé hriechy. Vstúpila do kláštora augustiniánok vo Verone ako členka tretieho rádu. Tam prijala rehoľné meno Kristína. Avšak v kláštore neostala dlho. Jej prísne skutky pokánia sa nedali dobre spojiť s ustáleným kláštorným poriadkom. Preto musela bývať v súkromnom dome. Z Verony odišla do mesta Como, kde za istý čas ošetrovala chorých v nemocnici sv. Pantaleona a bývala v kláštore Najsvätejšej Trojice. Odtiaľ odišla do Ferrary a neskôr do Mirandoly. V r. 1457 si vykonala púť do Assisi a do Ríma. Na spiatočnej ceste ju v meste Spolete prekvapila smrť 13. febr. 1458. Pochovali ju v kostole sv. Mikuláša. Ľudia obdivovali kajúcnicu Kristínu už za jej života. Ich obdiv sa premenil na úctu, keď na jej vzývanie dosiahli mimoriadne omilostenia. V Lombardii šírila jej úctu milánska vojvodkyňa Bianca Maria Visconti. V mene Cirkvi jej úctu oficiálne schválil pápež Gregor XVI. v r. 1834. Jej pamiatka sa slávi 14. februára. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie