Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce /14. 3. 2018/

Od narodenia si každý z nás vplyvom socializácie a životných udalostí vytvára v mysli vlastné schémy, ktoré mu pomáhajú pochopiť realitu a nové impulzy. Tieto schémy neustále triedia prichádzajúce impulzy. Zároveň definujú či charakterizujú spôsob, ako človek hľadí na realitu. Preto to, čo človek uchopí nie je samotná realita, ale to, čo prešlo cez tieto schémy. Teda obraz toho, ako si on predstavuje danú realitu. Koľkokrát zostaneme v nemom úžase a so slovami: “tak toto som si vôbec nevšimol” alebo “tak toto mení celú situáciu”. Z času na čas (niektorí hovoria o permanentnom postoji) potrebujeme preskúmať náš pohľad. Ježišove slová v evanjeliu sú pre mňa neustálou školou skúmania vlastného života. Ešte aj v takej banálnej veci, ako uzdravenie “v sobotu”, môžeme nájsť dôležitú otázku: Aký je tvoj pohľad, čitateľ? Na prvý pohľad sa môže zdať, akoby chcel Ježiš provokovať. Opak je pravdou, chce človeku pripomenúť pravý zmysel času a hodnôt. Boh sa pripomína človeku. Ježiš sám hovorí Židom: “Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.” Aj sobota je deň, kedy Boh koná a človek potrebuje jeho pomoc. Zároveň odhaľuje vlastné miesto i miesto človeka vo vzťahu k Otcovi. Židia svojimi schémami pochopia, že sa robí rovným Bohu. Je pravdou, že Ježiš volá Boha Otcom, ale je klamstvom, že sa robí rovným Bohu. “Robiť sa rovným Bohu” je pokušenie Adama a výsledok je jeho hriech. Adam nechápe, že stavať sa podobným Bohu je jeho povolaním, pretože Boh ho stvoril na svoj obraz. Toto je túžba Boha, ktorú Adam nemusí získať svojou vlastnou snahou, ale očakávať ako dar od samého Boha. V pozadí postoja Adama je koreň každého nášho hriechu: pýcha a sebestačnosť toho, ktorý odmieta zostať vo vzťahu závislosti na Bohu a na jeho dare. Ježiš prevracia naruby logiku Adam. Je Synom nie pretože sa robí rovným, ale pretože prijíma všetko z rúk Otca. Prežíva poslušnosť voči jeho slovu a voči jeho daru: “Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.” A aká je jeho vôľa, podobná tej vyslovenej slovami proroka Izaiáša: “A povedal väzňom: »Vyjdite!« a tým, čo sú vo tme: »Zjavte sa!«” A tak stojíme pred výzvou “vyjsť zo svojich hrobov smrti - zo svojich strnulých schém”, aby sme boli schopní uchopiť novým spôsobom realitu okolo nás. Iste to nie je jednoduché, ale istotne oslobodzujúce. Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie