To je ten učeník, ktorý toto napísal, a jeho svedectvo je pravdivé /19. 5. 2018/

V živote človeka sú momenty, ktoré ho zaskočia. Kedy chýbajú jasné odpovede a východiská. Vtedy sa človek začne pýtať: Aký je zmysel môjho života? Kresťania: Čo Boh odo mňa očakáva? alebo: Aká je Božia vôľa s mojím životom? Týmito otázkami ideme práve za kňazmi. Podľa Kultúrnej antropológie sú považovaní za prostredníkov-profesionálov medzi Bohom a ľuďmi. Pripravujú sa niekoľko rokov, aby boli schopní sprostredkovať ľuďom túto informáciu. Mnohí dokonca majú nutkanie postaviť sa do tejto pozície profesionálov na Božiu vôľu. Dnešné evanjelium, ktoré prináša záver Jánovho evanjelia prináša Petrovu otázku pri pohľade na učeníka, ktorý bol vždy prítomný pri rozhodujúcich momentoch Ježišovho života: “Pane, a čo bude s týmto?” Toto otázka opravdivého pastiera. Peter už to nie je uprchlíkom pri kohúťom kikiríkaní. Je pastierom so záujmom o tých, ktorí kráčajú za ním a Pánom. Ale zaujímavá je odpoveď Krista: “Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho?” Tvrdé slová, ale veľmi dôležité. A Petrovi dodá: “Ty poď za mnou!” Totiž každý z učeníkov má svoju vlastnú úlohu k naplneniu. Učeníci nie sú “akoby cez kopirák”. To, čo platí pre Petra neplatí pre Jána a opačne. Podľa sv. Augustína hovoríme o dvoch cestách naplnenia Božej vôle. Jedna inštitucionálna druhá charizmatická; jedna cesta viery, druhá lásky; jedna námahy, druhá oddychu; jedna v aktivizme, druhá v kontemplácii; jedna v boji, druhá v objatí. Jedna aj druhá má svoje miesto v nasledovaní Krista. Sú to dve dimenzie učeníctva prítomné v každom z nás - pútnikov na Zemi a obyvateľov Neba. Kto zabudne na Nebo, zabudne na skutočnosť, že je pútnikom. Kto zabudne na to, že je pútnikom, žije v nesplniteľnej fikcii. Nájdime si čas na Krista. V každom momente nám ponúka impulzy v našich každodenných udalostiach a stretnutiach, v ktorých môžeme odhaliť jeho vôľu. Možno stačí dnes zastaviť sa pred krížom, popred ktorý budeš prechádzať; vojsť do kostola, ktorý bude stáť pri ceste; otvoriť Bibliu, ktorú si už dávno nevytiahol z poličky; pohliadnuť lepšie do tváre človeka, ktorého stretneš; zastaviť sa nad vetou od tvojho dieťaťa či vnuka; vypnúť večer televízor, aby si stretol človeka… Možností je mnoho… Zdroj:www.domimacak.eu