Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Vy ste svetlo sveta /12. 6. 2018/

Svetlo patrí k najstarším prírodným symbolom, ktoré naznačovali prítomnosť božstva a jeho silu. Niečo, čo svieti v temnotách a hreje tam, kde je chlad. Pre človeka sa stal oheň jednou z najpotrebnejších skutočností pre každodenný život: dáva teplo, dáva svetlo, prináša potešenie a radosť, vytvára atmosféru pokoja a romantiky. Svojimi vlastnosťami očisťuje. Aj preto, pre kresťanskú kultúru sa stal symbolom paradoxov: života a smrti, lásky a očistenia, rastu i ubúdania. To pripomínajú Veľkonočné obrady, keď na Bielu sobotu začínajú Obradom svetla. Dnešné evanjelium nám ponúka symbol svetla ako symbol rozdávajúceho života. Kristus pripodobňuje učeníka ku zažatej sviece, postavenej na svietnik, aby prinášala svetlo do priestoru miestnosti. Ale môže učeník prinášať svetlo, ak to svetlo nemá v sebe? Tým svetlom je sám Kristus, ktorého učeník prijal. Teda je povolaný vo svojom skromnom a pokornom živote vydávať svedectvo Kristovi. Jeho životným zameraným nie je byť “dobrým chlapcom” alebo človekom, ktorý má “zachrániť svet”. Svet toto nepotrebuje, svet je už spasený. Ale ľudia a svet o tom nevedia - a tak úlohou nasledovníkov Krista je priniesť ľuďom toto posolstvo. Najväčšou drámou dnešnej doby nie je to, že nám - kresťanom iní znemožňujú svietiť. A že sa správajú ako hlupáci, ktorí Kristových učeníkov žiariacich radosťou a nadšením prikrývajú pod mericu. Neuvedomujúc si vôbec, že zdravý a milujúci učeník môže byť nesmiernym prínosom pre tento smutný a egocentrický svet, v ktorom žijú. Otázka skôr spočíva, či my kresťania nesieme v sebe Svetlo - Krista? Či nežijeme kresťanstvo bez Krista, náboženstvo bez viery, kult bez slávenia? Ohlasujúc kresťanstvo “politicky korektné” ale duchom prázdne? Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie