Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. ANTON PEČERSKÝ /10. 7. 2018/ mních (983 - 1073)

SV. ANTON PEČERSKÝ mních (983 - 1073) Cirkevní historici pokladajú sv. Antona Pečerského za zakladateľa ruského mníšstva. Narodil sa v meste Lubeč pri Černigove na Ukrajine. Už v skorej mladosti ho priťahoval pustovnícky život. Keďže v Rusku v tom čase ešte nežili pustovníci, šiel na mníšsku horu Athos v severnom Grécku. Život tamojších mníchov ho očaril. Vstúpil (asi r. 1028) do kláštora Esfigmenon. Po niekoľkých rokoch na radu svojho predstaveného Teotista sa vrátil do rodnej krajiny, aby tam vzbudil záujem o mníšsky život. Anton sa usadil pri meste Kyjeve, kde si vytesal jaskyňu na vŕšku Berestov pri rieke Dnepri. Podľa niektorých životopiscov počas vojnových nepokojov odišiel na horu Athos, odkiaľ sa znovu vrátil do svojej jaskyne. Keď sa ľudia dozvedeli o pustovníkovi, jeho jaskyňa sa stala cieľom početných pútnikov, ktorí prišli požiadať Antona o radu a pomoc. Niektorí mladí mužovia ostali pri ňom a usilovali sa napodobňovať jeho spôsob života. Medzi prvých patril kňaz Nikon, ďalej mladík menom Teodor a Barlaam. Zvýšený ruch okolo jaskyne znepokojoval Antona. Preto odovzdal vedenie mladej komunity Barlaamovi a sám sa pobral na odľahlejšie miesto. Knieža Izjaslav daroval vrch Berestov mníchom a tí tam začali budovať jaskynný kláštor, ktorý je známy pod menom Pečerskaja Lavra. Na stavbu a výzdobu kostola si mnísi povolali architektov a umelcov z Carihradu. Okolo r. 1055 knieža Izjaslav podozrieval Antona, že nadŕža jeho súperovi Vsjeslavovi. Preto Anton odišiel do Černigovského kniežatstva, kde založil tiež kláštor. Ale je veľmi pravdepodobné, že pred smrťou sa vrátil do kyjevského kláštora, kde zomrel vo svojej cele 10. júla 1073. Pečerskú Lavru vyplienili Turci v r. 1299 a 1316. Ale mnísi ju s pomocou kniežat a veriacich vždy obnovili, takže si udržala prvenstvo medzi ruskými kláštormi. Pri kláštore boli aj ubytovne pre pútnikov. Už Barlaamov nástupca sv. Teodózius založil pri kláštore útulok pre pútnikov, ktorý sa tak rozrástol, že v 19. storočí mohol pojať odrazu 20 tisíc pútnikov. ZDROJ:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie