Svätý Vavrinec, diakon a mučeník /10. 8. 2018/ * Osca, dnes Huesca, Španielsko † 10. august 258 Rím Význam mena: nositeľ víťazného venca; obyvateľ Laurenta (z lat.) Atribúty: palma, rošt, chlieb, peniaze Patrón Španielska, Ríma, Norimbergu; diakonov, kuchárov, vojakov, archivárov, sklárov, knihárov; pred požiarom, popáleninami, očnými a kožnými chorobami, pred morom a horúčkou

Svätý Vavrinec, diakon a mučeník Pôvodný životopis sv. Vavrinca nemáme. Fakty o ňom nám podáva jedine tradícia, ktorá je však veľmi živá a dôveryhodná. Sv. Vavrinec sa narodil v Španielsku na vidieku v prvej polovici 3. storočia. Z jeho mladosti vieme len to, že ako mladík prišiel do Ríma a tam bol vychovaný. Stal sa známym a obľúbeným pre svoju zbožnosť a iné čnosti. Dňa 30. augusta 257 sa stal pápežom Sixtus II. (257-258), ktorý bol predtým diakonom rímskej Cirkvi. Za svojho nástupcu určil mladého Vavrinca. Diakoni rímskej Cirkvi boli vtedy priamymi spolupracovníkmi pápeža. A tak aj sv. Vavrinec sa spolu s pápežom staral o asi štyridsaťtisíc kresťanov. Cisár Valerián bol spočiatku voči kresťanom tolerantný, avšak r. 257 začal kresťanov prenasledovať. Prvou obeťou bol Sixtov predchodca, pápež sv. Štefan I. (254-257). Dňa 6. augusta 258 šiel Sixtus II. na Pretextatov cintorín, aby tam slúžil omšu. Boli tam aj diakoni, teda aj Vavrinec. Vavrinca však nezajali, hoci sa chcel sám vydať. Pápež mu prikázal, aby zobral poklady Cirkvi a rozdal ich chudobným. Tiež mu predpovedal, že má ešte tri dni života. Vavrinec teda šiel a rozdal poklady Cirkvi medzi chudobných. Súčasne ich povzbudzoval a potešoval, aby vytrvali vo viere. Rímsky prefekt vedel o tom, že Vavrinec má poklad Cirkvi, preto ho dal zajať a žiadal od neho poklad. Vavrinec si vyžiadal čas, no zhromaždil nie poklad, ale všetkých chudobných, mrzákov, starcov, vdovy a siroty. Prefektovi povedal: „Toto je bohatstvo, títo sú poklady Cirkvi!“ Prefekt sa rozzúril a rozkázal, aby ho spútali a odvliekli na viminálsky vŕšok na Tiburskej ceste. Tam ho bičovali bičmi, ktoré mali na konci železné guľky, bili ho kyjmi a natiahli na škripec. Vavrinec sa bez prestania modlil. Keď to videli okolostojaci pohania, mnohí sa obrátili na kresťanstvo. Medzi nimi bolo stošesťdesiatpäť vojakov. Vojenských dôstojníkov Romana, Krescencia a Klaudia Severa dal prefekt hneď sťať a Vavrinca odviesť do žalára. Na druhý deň ho znova vypočúval a mučil. Keďže Vavrinec sa nechcel vzdať svojej viery, vojaci za mestom rozložili oheň, z Vavrinca zvliekli šaty a priviazali ho na železný rošt. Podeň potom podložili žeravé uhlie a pomaly ho pálili. Vavrinec však zostal pokojný a celý čas sa modlil. Dokonca povedal svojim katom: „Nevidíte, že polovica môjho tela je už upečená? Obráťte ma aj na druhú stranu, aby ste sa mohli najesť z môjho tela!“ Ukrutný prefekt to spravil a potom ešte niekoľkokrát obrátil Vavrincovo telo. Vavrinec zanedlho odovzdal svoju dušu Bohu. Stalo sa to 10. augusta 258. Zdroj:www.životopisysvatych.sk